Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozhodnutie_5Csp-34-2020.pdf
PDF · 107.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/34/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: R. E. (A.. G.), U.. XX.XX.XXXX, R. N. XXX, o zaplatenie 240,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Právny zástupca žalobcu podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 240,40 eur. V podanej žalobe žalobca poukázal na skutočnosť, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2019, ktorá bola uzavretá medzi postupcom DIGI SLOVAKIA, s. r. o. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Okrem toho právny predchodca žalobcu - spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s. r. o. a žalovaná uzavreli dňa 15.11.2008 zmluvu o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie prostredníctvom satelitu DIGI TV, pričom predmetom takejto zmluvy bol záväzok postupcu zriadiť a poskytovať programový balík STV balík v súlade s podmienkami uvedenými v tejto zmluve. Súčasťou zmluvy boli aj ďalšie zmluvné dokumenty, a to všeobecné obchodné podmienky poskytovania verejnej služby retransmisie prostredníctvom satelitu, preberací protokol a tarifa. V preberacom protokole služby satelitnej televízie „Nová DIGI“ uzatvoreného dňa 31.07.2015 žalovaná vyhlásila, že disponuje oprávnením na prevzatie daného zariadenia, ktoré jej udelil účastník. Postupca následne v súlade so zmluvou a protokolom poskytoval žalovanej službu „SATELIT Štandard“ kampaň „SATELIT Jar 2015“ ako aj ďalšie služby spočívajúce v odovzdaní a prenajímaním zariadenia HD STB počet kusov 1, smart karty, diaľkového ovládača, zdrojového kábla a adaptéra. Cena za poskytnuté služby bola stanovená podľa zmluvy v osobitných podmienkach ako aj všeobecných podmienkach pre poskytovanie verejných služieb a v cenníku. Následne za poskytnuté služby vystavil postupca žalovanej faktúry s tým, že vo faktúre č. XXXXXXXXXX si uplatnil okrem iného aj pokutu za nevrátenie zariadení špecifikovaných v zmluve ako aj z titulu porušenia zmluvnej povinnosti vrátiť po skončení zmluvy predmetné technické zariadenia. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 240,40 eur a pozostávala z istiny vo výške 240,40 eur a príslušenstva vo výške 0,- eur. Je tak nesporným, že medzi postupcom a žalovanou vznikol záväzkový vzťah uzatvorený v súlade s ustanovením § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej postupca poskytol žalovanej služby v zmysle uzavretej zmluvy a žalovaná sa zaviazala uhradiť postupcovi cenu za takéto služby. Z tohto záväzkového vzťahu tak vznikla povinnosť postupcovi poskytnúť žalovanej služby satelitnej televízie, ďalšie služby podľa zmluvy, čo aj urobil a žalovanej vznikla povinnosť uhradiť cenu za poskytnuté služby v zmysle cenníka, čo však neurobila.
2. Následne tunajší súd vyzval žalovanú, aby sa v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) vyjadrila k podanej žalobe, pričom tej bola žaloba spolu s takouto výzvou doručená dňa
09.12.2020. K podanej žalobe sa žalovaná nevyjadrila. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie s tým, že tohto pojednávania zo dňa 12.07.2021 sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby sa rozhodlo v jeho neprítomnosti. Neprítomná na pojednávaní bola aj žalovaná, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila. Z uvedených dôvodov tak súd podľa § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.
3. Súd po tom ako prečítal listinné dôkazy a to: návrh na vydanie platobného rozkazu, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2019, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 06.05.2019, podací hárok (čl. 28-29), zmluva o pripojení a poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.11.2008, preberací protokol (čl. 31-32), všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb, faktúry (čl. 44-56), osobitné podmienky pre poskytovanie služieb satelitnej televízie, cenník pre poskytovanie verejných služieb (čl. 59-75), akceptácia prijatého návrhu na zriadenie kampane „SATELIT Jar 2015“ zo dňa 07.08.2015, pokus o zmier zo dňa 27.05.2020, uznesenie (čl. 106), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 125-135), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.04.2021, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 08.07.2021, a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s. r. o. uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení a poskytovaní verejných služieb retransmisie prostredníctvom satelitu DIGI TV uzatvorenú podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z., a to dňa 15.11.2008, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať objednaný programový balík služieb „STV balík“ s tým, že žalovaná sa zaviazala uhrádzať mesačnú platbu vo výške 9,63 eur. Následne na základe preberacieho protokolu služba satelitnej televízie - Nová DIGI žalovaná prevzala dňa 31.07.2015 „SATELIT Štandard“ s tým, že mala využívať služby „SATELIT Jar 2015“ s dobou viazanosťou 24 mesiacov. Pôvodné zariadenie, ktoré bolo vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu, odovzdala pri podpise preberacieho protokolu a zároveň si prevzala nové zariadenie s tým, že cena za prenájom bola 1,50 eur mesačne. Súčasťou uzavretej zmluvy boli aj všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb, ktoré bližším spôsobom upravovali vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Následne právny predchodca žalobcu faktúrami zo dňa 22.03.2018 a dňa 23.04.2018 vyúčtoval žalovanej sumu 1,50 eur mesačne a to za nájom koncového zariadenia. Faktúrou zo dňa 22.06.2018 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej sumu 178,70 eur, a to za dohodnuté poplatky ako aj pokutu za nevrátenie diaľkového ovládača, koncového zariadenia, smart karty, zdrojového kábla, porušenie záväzku viazanosti a pokutu za stratu, poškodenie alebo nevrátenie scart alebo HDMI kábla. Následne faktúrami zo dňa 20.12.2017, 29.01.2018, 25.02.2018 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej sumu 1,50 eur mesačne za nájom koncového zariadenia. Faktúrou zo dňa 23.05.2017 tiež vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej sumu 11,10 eur za program „SATELIT Štandard“ ako aj za nájom koncového zariadenia. Faktúrou zo dňa 22.06.2017 vyúčtoval žalovanej sumu 11,10 eur za nájom koncového zariadenia a za služby „SATELIT Štandard“. Zároveň faktúrou zo dňa 25.08.2017 bola žalovanej vyúčtovaná suma 16,40 eur, a to za prerušenie služby pre neplatenie, ako aj za nájom koncového zariadenia. Okrem toho faktúrou zo dňa 22.09.2017 bola žalovanej vyúčtovaná suma 1,50 eur za nájom koncového zariadenia a faktúrou zo dňa 24.07.2017 bola žalovanej vyúčtovaná suma 11,10 eur za nájom koncového zariadenia ako aj program „SATELIT Štandard“. Tiež faktúrami zo dňa 24.10.2017 a 22.11.2017 bola žalovanej vyúčtovaná suma 1,50 eur a to za nájom koncového zariadenia. Zároveň z cenníka pre poskytovanie verejných služieb, ktorý bol predložený žalobcom, vyplývajú jednotlivé poplatky za poskytnuté služby zo strany právneho predchodcu žalobcu. Súd tiež zistil, že právny predchodca žalobcu akceptoval od žalovanej prijatie návrhu na základný balík program „SATELIT Štandard“, pričom cena bola dojednaná vo výške 9,60 eur s dobou viazanosti 24 mesiacov. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok právny predchodca žalobcu - DIGI SLOVAKIA, s. r. o. postúpil žalobcovi okrem iného aj pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, pričom zmluva bola uzavretá 27.03.2019 a z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (čl. 24-26) vyplýva, že predmetom postúpenia boli aj pohľadávky z jednotlivých faktúr, ktoré boli vyúčtované žalovanej. Právny predchodca žalobcu tiež oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky a to listom zo dňa 06.05.2019, pričom toto oznámenie bolo dané na poštovú prepravu dňa 07.05.2019, čo vyplýva aj z podacieho hárku (čl. 29). Na základe výzvy súdu, ktorou bol vyzvaný právny zástupca žalobcu, aby preukázal platné postúpenie pohľadávky podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. ten v elektronickom podaní (čl. 125-136) uviedol, že žalovaná si neplnila zmluvné povinnosti riadne a včas, a preto právny predchodca žalobcu v súlade s článkom 6 bod 9 všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb využil svoje právo a odstúpil od zmluvy z dôvodu uvedeného v písm. b) nakoľko žalovaná nezaplatila cenu za poskytnuté služby ani do 60 dní po dni splatnosti. Tiež poukázal
na ustanovenie § 44 ods. 11 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z., z ktorého okrem iného vyplýva, že podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Žalobca ďalej uviedol, že nedisponuje písomným dokumentom, ktorý by preukazoval ukončenie zmluvného vzťahu, aj napriek uvedenému však v konaní žalobca tvrdil a tvrdí, že k ukončeniu takéhoto vzťahu došlo s poukazom na skutočnosť, že žalovaná nezaplatila cenu za poskytnuté služby. Tiež poukázal na ustanovenie § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Žalobca tiež uviedol, že žalovaná žiadnym spôsobom nenamietala, resp. nepoprela ukončenie zmluvného vzťahu a preto považuje ukončenie zmluvného vzťahu za nesporné skutkové tvrdenie, ktoré nie je potrebné v konaní dokazovať. Okrem toho ukončenie alebo neukončenie zmluvného vzťahu nemá na uplatnený nárok žiadny vplyv, nakoľko ten žalobca odvodzuje od faktúr vystavených na základe riadne uzavretej zmluvy s tým, že ukončenie zmluvného vzťahu má za následok výlučne to, že zmluvou deklarované služby už žalovanej nie sú naďalej poskytované, avšak je naďalej povinná uhradiť cenu už poskytnutých služieb. Tiež poukázal právny zástupca žalobcu na časť III. článok 3 bod 1 písm. i) všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb, z ktorého okrem iného vyplýva, že podnik má právo postúpiť svoju pohľadávku voči účastníkovi inej osobe, ak je účastník napriek písomnej výzve podniku nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu bola žalovaná pred postúpením pohľadávky v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku dlhšie ako 90 dní, o čom v konaní doložil aj postupcom vystavené a žalovanou neuhradené nasledovné faktúry. Z tohto dôvodu vyplýva, že takýmito faktúrami bola žalovaná vyzvaná s tým, že bola dlhšie ako po dobu 90 dní v omeškaní a preto boli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky.
5. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
7. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
8. Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
9. Podľa § 43 ods. 1, 2, 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, 36a) 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b). Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť. Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
10. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
11. Po vykonanom dokazovaní súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná platným spôsobom uzavreli vyššie uvedenú formulárovú zmluvu resp. jej dodatok, pričom právny predchodca žalobcu pripravil návrh predmetnej zmluvy ako aj jej dodatok s tým, že žalovaná nemohla obsah takejto zmluvy resp. jej dodatok ovplyvniť, ale musela ich prijať ako celok alebo odmietnuť. Preto medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah, pretože právny predchodca žalobcu poskytoval elektronické služby žalovanej v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti s tým, že ide súdu o skutočnosť všeobecne známu z jeho činnosti ako aj vyplývajúcu z Obchodného registra, a žalovaná uzatvárala takúto zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ. V konaní tiež nebolo preukázané a ani tvrdené, že by pri uzatváraní a plnení uzavretých zmlúv konala žalovaná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto žalovaná má postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si uplatňoval v súdnom konaní voči žalovanej postúpené peňažné pohľadávky, ktoré vyplývajú z jednotlivých vystavených faktúr, tak súd najskôr preskúmal aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalobca na preukázanie účinného postúpenia pohľadávok vychádzal z toho, že postačuje preukázať oznámenie o postúpení žalovanej, zmluvu o postúpení pohľadávok, resp. jednotlivé faktúry, prípadne podľa jeho tvrdení nesporné tvrdenie o tom, že došlo k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu neplatenia úhrad za poskytnuté služby. Faktúry resp. nespornú skutočnosť o odstúpení tak podľa tvrdení žalobcu možno považovať za výzvu podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. Takéto tvrdenie však podľa názoru súdu neobstojí, pretože ide vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti o spotrebiteľský vzťah, a preto : „V priestore spotrebiteľského práva a súdneho konania však je treba vyhodnocovať otázku vecnej legitimácie strán sporu (no najmä dodávateľa, podnikateľa) v rozsahu celého okruhu otázok spojených s platnosťou, účinnosťou, či účinkom postúpenia pohľadávky na podklade zmluvy, čo v sebe zahŕňa aj potrebu skúmania dovolenosti postúpenia pohľadávky. Dovolenosť postúpenia pohľadávky okrem základných podmienok upravených vo všeobecnom súkromnoprávnom predpise upravujú aj osobitné zákony upravujúce bankové, telekomunikačné, alebo iné právne vzťahy. Nutnosť preskúmavania dovolenosti postúpenia pohľadávky (a platnosť postúpenia) v aj spotrebiteľských vzťahoch bola potvrdzovaná aj judikatúrou (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017).“ /uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 5Co/142/2019 zo dňa 29. apríla 2020/. Pri posudzovaní platnosti postúpenia pohľadávky na žalobcu je tak potrebné vychádzať z ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje postúpenie pohľadávky ako aj z ustanovenia § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. zákona o elektronických komunikáciách a to vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupoval pohľadávky vzniknuté zo zmluvného vzťahu, ktorý je upravený takýmto právnym predpisom. Ustanovenie § 43 ods. 13 tak umožňuje podniku postúpiť pohľadávku inej osobe buď so súhlasom účastníka, alebo aj bez takéhoto súhlasu za predpokladu, že účastníka písomne vyzval na plnenie a účastník je napriek tejto výzve v omeškaní s platením dlhu dlhšie ako 90 dní. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, pretože napriek výzve súdu nepreukázal účinné doručenie jednotlivých faktúr žalovanej resp. existenciu odstúpenia od zmluvy a jeho účinného doručenia žalovanej, pričom takéto listinné doklady podľa názoru súdu možno považovať za výzvu podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. Pokiaľ tak ide o tvrdenie žalobcu, že tieto zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky boli splnené vystavením faktúr, tak je potrebné uviesť, že žalobca napriek tomu, že predložil takéto faktúry však nepreukázal ich účinné doručenie žalovanej. Z uvedených dôvodov tak neboli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v spojení s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto je takéto postúpenie pohľadávky neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, v dôsledku čoho žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby a uplatnenie si vyššie špecifikovaného nároku. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že podľa § 151 ods. 1 CSP je potrebné považovať za nesporné skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela tak súd poukazuje na skutočnosť, že s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter sporu je potrebné prihliadnuť
na právny názor obsiahnutý v rozhodnutí Ústavného súdu SR : „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. II. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená).“/uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019/. Zároveň samotná skutočnosť, že právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávky žalovanej /nepreukázal však doručenie takéhoto oznámenia/ ešte neznamená, že súd nie je oprávnený preskúmať platnosť postúpenia pohľadávky resp. existenciu pohľadávky. „Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na takéto rozlišovanie (dualitu) v postavení dlžníka (porovnaj R 119/2003) nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523526'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník." /rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.01.2009, sp. zn. 1Cdo 76/2007/. Z uvedených dôvodov tak súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaná aj keď bola úspešná v celom rozsahu v súdnom konaní tak žiadne trovy jej nevznikli, a preto jej súd nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).