Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_100Csp-61-2024.pdf
PDF · 124.64 KB
Case nature
Area
Subarea
100Csp/61/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Luciou Poništovou, Ph.D. v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpený: D. D. E., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, A. o zaplatenie 4.938,55 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica sa domáhal právny predchodca žalobcu (Ahoj, a.s.) od žalovaného zaplatenia istiny 4938,55 eur, úroku 4526,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6588,55 eur od 7.5.2021 do 14.4.2023, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 6438,55 eur od 18.4.2023 do 16.5.2023, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 6288,55 eur od 17.5.2023 do 15.6.2023, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 6138,55 eur od 16.6.2023 do 18.7.2023, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 5988,55 eur od 19.7.2023 do 16.8.2023, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 5838,55 eur od 17.8.2023 do 20.9.2023, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 5538,55 eur od 19.10.2023 do 20.11.2023, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 5388,55 eur od 21.11.2023 do 18.12.2023, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 5238,55 eur od 19.12.2023 do 17.1.2024, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 5088,55 eur od 18.1.2024 do 15.2.2024, s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 4938,55 eur od 16.2.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere pod číslom zmluvy 1903001228 (ďalej aj ako „zmluva“) úver vo výške 9100 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. V rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru. Vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na
zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 29.4.2021. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7
- dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, a tak sa voči právnemu predchodcovi žalobcu od 7.5.2021 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovaný zaplatil na úhradu svojho dlhu sumu 1650 eur platbami vo výške 150 eur dňa 17.4.2023, 150 eur dňa 16.5.2023, 150 eur dňa 15.6.2023, 150 eur dňa 18.7.2023, 150 eur dňa 16.8.2023, 150 eur dňa 20.9.2023, 150 eur dňa 18.10.2023, 150 eur dňa 20.11.2023, 150 eur dňa 18.12.2023, 150 eur dňa 17.1.2024, 150 eur dňa 15.2.2024 . Táto suma bola započítaná na úhradu dlžnej istiny úveru. Právny predchodca žalobcu si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému dlžnú istinu úveru vo výške 4938,55 eur, spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu napriek predžalobnej upomienke nezaplatil. Zároveň si právny predchodca žalobcu v tomto konaní uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.
3. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci v upomínacom konaní platobným rozkazom sp. zn. 18Up/450/2024 zo dňa 11. marca 2024, proti ktorému žalovaný podal odpor.
4. Vec bola postúpená Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie a bola mu pridelená nová spisová značka 100Csp/61/2024.
5. Odpor žalovaný odôvodnil tým, že v čase uzavretia úverovej zmluvy bol poberateľom invalidného dôchodku a splácal úver v Poštovej banke 150 eur mesačne. Žalovaný tvrdil, že právny predchodca žalobcu pred uzavretím zmluvy dostatočne neposúdil jeho schopnosť splácať predmetný úver. K návrhu na vydanie platobného rozkazu právny predchodca žalobcu nepriložil žiadne dokumenty, z ktorých by vyplývalo, že si splnil svoju povinnosť, priložil len vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.4.2021, v ktorom právny predchodca žalobcu uviedol, že dlh zo zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 20.1.2021. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol súdom prijatý dňa 27.2.2024. V zmysle vyššie uvedeného začala plynúť premlčacia doba dňa 21.1.2021 a návrh na vydanie platobného rozkazu bol na súd podaný (27.2.2024), t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu vzniesol námietku premlčania. Následne žalovaný tvrdil, že v zmluve je uvedená RPMN 16,80 %, pričom v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere je uvedená aj priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 8,02 %. Nakoľko uvedená RPÁ/IN 16,80 % je viac ako dvojnásobok priemernej RPMN 8,02 %, presiahla odplata v zmluve najvyššiu prípustnú odplatu pri spotrebiteľských zmluvách a došlo k porušeniu ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Na záver uviedol, že je v dôchodkovom veku a že okrem splátok uvedených v žalobe v marci 2024 uhradil ďalšiu splátku vo výške 200 eur.
6. Právny predchodca žalobcu vo vyjadrení k odporu uviedol, že odpor žalovaného považuje za neodôvodnený a s chýbajúcou oporou v zákone a skutkovom stave, pričom tvrdenia žalovaného sa javia ako účelové, s cieľom vyhnúť sa plneniu svojho záväzku. Spolu s týmto podaním predložil súdu dôkazy ohľadom skúmania bonity žalovaného, a to výpis z registra klientskych informácii, kópiu občianskeho preukazu, dotazník o preverovaní príjmu, dokument z interného systému, z ktorého vyplýva, že preveroval rodinný stav, príjmy a výdavky žalovaného a výpočet, v ktorom je uvedená platobná kapacita žalovaného. Z uvedeného výpočtu vyplynulo, že na základe údajov poskytnutých žalovaným preveroval stav, príjmy a výdavky žalovaného spolu s výpočtom schopnosti splácať úver. Z predloženej dokumentácie vyplynulo, že preveroval históriu splácania a platobnú kapacitu v nebankovom registri klientskych informácii a že žalovaný v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru potvrdil, že je poberateľom starobného dôchodku vo výške 545,00 eur. Z výpisu z registra klientskych informácii vyplynulo, že žalovaný v čase žiadosti o úver mal 1 iný existujúci úver, s výškou splátky 159,00 eur. Právny predchodca uviedol, že výpočtom, čistá mesačná mzda žalovaného vo výške 545,00 eur odpočítal sumu životného minima platného od 1.7.2018 do 30.6.2019 vo výške 205,07 eur, splátky iných úverov podľa NRKI vo výške 104,40 eur /nakoľko uplatnil 60% zo sumy 174,00 eur, z dôvodu, že žalovaný bol ženatý/ a finančnú rezervu v hodnote 67,99 eur dosiahol výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaný bol schopný splácať, a to sumu 167,54 eur. Nakoľko splátka zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola vo výške 165,80 eur postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovaného pred uzatvorením predmetnej zmluvy a riadne preveril stav, príjmy a výdavky žalovaného. Žalovaný sa poskytnutý úver v sume 9100,00 eur zaviazal splácať formou 96 pravidelných mesačných anutiných
splátok á 165,80 eur. Spolu sa zaviazal zaplatiť sumu 15926,40 eur. Navýšenie úveru predstavuje zmluvne dojednaný úrok z úveru, ktorý je súčasťou úverových splátok. Žalovaný na úver zaplatil celkovo sumu 6310,90 eur. Z úhrad v celkovej sume 6310,90 eur zaplatenej žalovaným bolo na istinu úveru započítaných 4011,45 eur, zvyšná časť v sume 2299,45 eur bola započítaná na úhradu úrokov. Z uvedeného dôvodu tak nesplatená istina, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu predstavuje sumu 4938,55 eur s príslušenstvom a taktiež nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov. Po odpočítaní sumy 2299,45 eur započítanej na úhrady úrokov od celkových nákladov spotrebiteľa vo výške 6826,40 eur si v žalobe uplatnil neuhradené zmluvné úroky vo výške 4526,95 eur. V posudzovanej veci tak mohla byť pohľadávka voči žalovanému prvýkrát uplatnená až 26.4.2021, tj. v deň účinnosti predčasného zosplatnenia a v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka k premlčaniu nároku ešte nedošlo. K výške úrokovej sadzby uviedol, že výška dojednaných úrokov v zmluve 16,80 % je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 1.9.2014. Najvyššia prípustná výška odplaty pre zmluvy uzavreté od 21.2.2019 do 20.5.2019 so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov vrátane podľa zákona (§ 53 ods. 6 OZ v spojení s §1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995) predstavovala 16,80 %, preto ju považujú za primeranú a v súlade s dobrými mravmi.
7. Súd uznesením sp. zn. 100Csp/61/2024 - 122 zo dňa 6. novembra 2024 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca (Ahoj, a.s.) a na miesto neho vstúpil nový žalobca (Intrum Slovakia, s.r.o.). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2024.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením nižšie uvedených listinných dôkazov, pričom zistil tento skutkový stav:
9. Právny predchodca žalobcu – Amico Finance a.s. (Ahoj, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 11.3.2019 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1903001228 (č.l. 7 – 9 spisu), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 9100 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu splácať v 96 mesačných splátkach vo výške 165,90 eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 20.4.2019, frekvencia splátok k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca a dátum splatnosti poslednej splátky bol dojednaný na 20.3.2027. V zmluve si strany dohodli výšku úrokovej sadzby 16,80 % ročne, v zmluve bola ďalej uvedená RPMN vo výške 16,80 %, celkové náklady spotrebiteľa 6826,40 eur a celková čiastka 15926,40 eur. V bode 2. zmluvy sú uvedené predpoklady výpočtu RPMN aj vzorec výpočtu RPMN.
10. Listom zo dňa 25.3.2021 označeným ako „3. upomienka – výzva na zaplatenie“ (č.l. 15 spisu) právny predchodca žalobcu opätovne dôrazne vyzval žalovaného na okamžitú úhradu omeškaných splátok úveru vo výške 497,70 eur. Zároveň právny predchodca žalobcu dôrazne upozornil žalovaného, že v prípade, ak neuhradí splátku úveru splatnú dňa 20.1.2021 vo výške 165,90 eur najneskôr v lehote do 25.4.2021, veriteľ bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru na základe zmluvy. Upozornil ho tiež, že ak neuhradí dlžnú čiastku omeškaných splátok, vzniknú mu ďalšie náklady spojené s vymáhaním dlhu. Upomienka bola žalovanému doručená dňa 30.3.2021 (č.l. 17 spisu).
11. Listom zo dňa 26.4.2021 označeným ako „Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru“ (č.l. 16 spisu) právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že vzhľadom na skutočnosť, že je v omeškaní s úhradou splátky úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1903001228 vo výške 165,90 eur, ktorá bola splatná dňa 20.1.2021, po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a súčasne bol v upomienke 3 upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru a túto dlžnú splátku úveru v stanovenej lehote neuhradil, jeho dlh zo zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 20.1.2021, a to v súlade s bodom 4.2 písm. d) zmluvy v nadväznosti na § 53 ods.9 a § 565 Občianskeho zákonníka a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie celého dlžného zostatku vo výške 8325,50 eur, z toho istina 7915,55 eur a úroky 409,95 eur. Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bolo žalovanému doručované dňa 29.4.2021 (č.l. 17 spisu).
12. Z prehľadu platobnej disciplíny žalovanej (č.l. 18-21 spisu) vyplýva, že celkové prijaté plnenie od žalovaného činí 6310,90 eur, z toho prijaté plnenie započítané na istinu úveru 4011,45 eur a prijaté plnenie započítané na dlžný úrok z úveru 2299,45 eur.
13. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 14.2.2024 (č.l. 22 spisu) oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že aktuálna výška dlžnej sumy je 8530,73 eur s tým, že zaplatením dlžnej sumy v plnej výške do 24.2.2024 predíde ďalšiemu možnému navyšovaniu o úroky z omeškania. Výzva nazaplatenie bola odovzdaná na poštovú prepravu žalovanému dňa 16.2.2024, o čom svedčí predložená ePotvrdenka (č.l. 21 spisu).
14. Skúmanie bonity žalovaného žalobca preukazoval kópiou občianskeho preukazu žalovaného, výpisom z registra klientskych informácii, dotazníkom o preverovaní príjmu a dokumentom z interného systému, z ktorého vyplýva, že preveroval rodinný stav, príjmy a výdavky žalovaného, výpočet v ktorom je uvedená platobná kapacita žalovaného.
15. Súd zistil, že žalovaný v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru právnemu predchodcovi potvrdil, že je starobný dôchodca s výškou dôchodku 545 eur. Z výpisu z registra klientskych informácii súd mal za zistené, že žalovaný v čase žiadosti o úver mal 1 existujúci úver vo výške: 10 000 eur, s výškou splátky 159 eur. Výpočtom, v ktorom právny predchodca žalobcu od čistej mesačnej mzdy žalovaného vo výške 545 eur odpočítal sumu životného minima platného od 1.7.2018 do 30.6.2019 vo výške 205,07 eur, splátky iných úverov podľa NRKI vo výške 104,40 eur /nakoľko uplatnil 60% zo sumy 174,00 eur, z dôvodu, že žalovaný bol ženatý/ a finančnú rezervu v hodnote 67,99 eur, dosiahol výšku prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaný bol schopný splácať, a to sumu 167,54 eur.
16. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok a jej prílohy vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, v ktorom bola zahrnutá aj pohľadávka uplatnená v tomto konaní.
17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/194 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
23. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách (účinného v čase uzavretia zmluvy) (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
26. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
27. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
28. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
29. Podľa § 7 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods., 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
30. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, ab) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
31. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľa) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
32. Podľa § 7 ods. 18 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov.
33. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
34. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
35. Podľa § 7 ods. 27 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa§ 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.
36. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, spis. zn. 2Cdo205/2009).
37. Z dôvodovej správy k § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že novým znením tohto ustanovenia chcel zákonodarca sprísniť sukcesiu do práv veriteľa v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi. To znamená, že cieľom bolo dosiahnuť stav, kedy sukcesia do práv veriteľa bude možná iba v prípade zlyhania spotrebiteľského úveru, ak bude zároveň predmetom prevodu alebo prechodu pohľadávka zo spotrebiteľského úveru v celosti. Z § 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase tvrdeného postúpenia pohľadávky vyplýva, že právo zo spotrebiteľskej zmluvy je možné platne postúpiť iba v prípade, že postúpenie (i) sa týka celej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň (ii) sa uskutoční v čase po dohodnutom konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo postúpenie sa bude týkať pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti – inak povedané v čase, kedy už bola pohľadávka pre zlyhanie spotrebiteľa predčasne zosplatnená.
38. Predmetný právny vzťah zo zmluvy medzi stranami sporu súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný právnym predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia § 52a nasledujúce Občianskeho zákonníka a aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, keďže poskytnutý úver bol zároveň spotrebiteľským úverom.
39. Súd v prvom rade skúmal, či žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný, a teda, či boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobcu a či právny predchodca konal s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovaného.
40. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu, v ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver v sume 9100 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 16,80 %, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať 96 mesačnými splátkami vo výške 165,90 eur počnúc od 20.4.2019 do 20.3.2027, kedy sa mala stať splatnou posledná splátka úveru. Mesačné splátky sa žalovaný zaviazal uhrádzať do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný však úver nesplácal riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok bolo preukázané, že pohľadávka uplatnená v
tomto konaní z tejto zmluvy mala prejsť na žalobcu s účinnosťou od dňa 22.5.2024, teda v čase pred konečným termínom splatnosti úveru dohodnutým v zmluve (t.j. 20.3.2027). Teda pre úspech žalobcu bolo podstatné v prvom rade tvrdiť a preukázať, že došlo k platnému zosplatneniu úveru pred dňom 20.1.2021.
41. Jedným z predpokladov platného zosplatnenia nesplatných splátok je skúmanie bonity klienta pred uzatvorením zmluvy. Ide o povinnosť veriteľa, ktorú musí vykonať s odbornou starostlivosťou. Žalobca v konaní poukázal na to, že jeho právny predchodca skúmal schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, pričom v tejto súvislosti odkázal na predložené listinné dôkazy, a to kópiu občianskeho preukazu žalovaného, výpis z registra klientskych informácii, dotazník o preverovaní príjmu a dokument z interného systému, z ktorého vyplýva, že preveroval rodinný stav, príjmy a výdavky žalovaného. Žalovaný v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru právnemu predchodcovi potvrdil, že je starobným dôchodcom s výškou dôchodku 545 eur mesačne. Z výpisu z registra klientskych informácii vyplýva, že žalovaný v čase žiadosti o úver mal 1 existujúci úver vo výške: 10000 eur, s výškou splátky 159 eur. Žalobca síce predložil výpočet, v ktorom právny predchodca žalobcu dospel k sume mesačnej splátky vo výške 165,90 eur, a to tak, že od čistej mesačnej mzdy žalovaného vo výške 545 eur odpočítal sumu životného minima platného od 1.7.2018 do 30.6.2019 vo výške 205,07 eur, splátky iných úverov podľa NRKI vo výške 104,40 eur /nakoľko uplatnil 60% zo sumy 174,00 eur, z dôvodu, že žalovaný bol ženatý/ a odpočítal finančnú rezervu v hodnote 67,99 eur, čím dosiahol výšku prípadnej maximálnej splátky 167,54 eur. Súd nemal za preukázané - a žalobca to ani netvrdil - že veriteľ v primeranom rozsahu zhromaždil a posudzoval aktuálne informácie o skutočných nákladoch žalovaného na zabezpečenie jeho základných životných potrieb.
42. Súd má za to, že iba nahliadnutie do príslušných databáz a úverových registrov nie je za účelom preverenia bonity klienta dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia z týchto databáz spoľahlivo vyplývať a tieto databázy nemusia dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tieto je nutné zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť spoľahlivý záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver, a preto je na samom veriteľovi, či poskytne úver takémuto dlžníkovi, avšak zároveň na seba preberá riziko vyplývajúce z nedostatočnej schopnosti dlžníka splácať dohodnuté splátky úveru. Nedostatočné skúmanie bonity spotrebiteľa má negatívny následok pre veriteľa nielen v podobe rizika oneskorených alebo riadne neplatených splátok, ale aj pre nemožnosť veriteľa požadovať splatenie celého dlhu pred konečným termínom splatnosti.
43. Žalovaný má nesporne mesačné výdavky na zabezpečovanie základných životných potrieb, ako sú strava, domácnosť, ošatenie a pod., ktoré sú vyššie ako deklarovaných 0 eur uvedených v žiadosti. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017 sa výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, čo však nezbavuje veriteľa povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zisťovať reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenie jeho životných potrieb. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenie toto, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov taká suma, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa pritom považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
44. V danom prípade veriteľ poskytol úver vo výške 9100 eur 65 ročnému dôchodcovi s nízkym príjmom (545 eur), už s jedným splácaným úverom so splátkami 150 eur mesačne bez zisťovania reálnych nákladov. Pri zisťovaní nákladov na základné životné potreby sa veriteľ obmedzil len na odpočítanie sumy životného minima, hoci išlo o klienta s nízkym príjmom, v postproduktívnom veku, už s jedným úverovým zaťažením, ktorý veriteľ započítal do nákladov len v rozsahu 60% z dôvodu, že je ženatý. Veriteľ pred tým, ako znížil náklad na splácanie jestvujúceho úveru z reálnej splátky 150 eur na sumu 104,40 eur si však u žalovaného ani len nezisťoval, či samotná manželka žalovaného nie je úverovo zaťažená, príp. aký má príjem alebo finančnú rezervu, ale bez ďalšieho dospel k záveru, že úverové zaťaženie v rozsahu 40% zaťažuje manželku žalovaného. Pri takto aplikovanom výpočte pozostávajúcom len z jedného reálneho údaja – a to je údaj o príjme- veriteľ dospel k záveru, že maximálne úverové zaťaženie žalovaného je vo výške 167,54 eur mesačne. Veriteľ, vedomý si skutočnosti, že vychádza z nereálnych nákladov klienta, navrhol klientovi finančné zaťaženie pri maximálnej hranici jeho schopnosti splácať úver, vo výške 165,90 eur mesačne. Rovnako veriteľ
nevyhodnotil účel poskytnutia pôžičky, ktorým boli „bežné výdavky domácnosti,“ z takto formulovaného účelu úveru vyplýva, že žalovaný už v čase žiadosti o úver u právneho predchodcu žalobcu nedokázal pokryť bežné výdavky zo svojho príjmu, čo malo viesť veriteľa k väčšej ostražitosti a riadnemu skúmaniu spôsobilosti žalovaného splácať úver. Záver veriteľa o tom, že žalovaný mal v čase posudzovania bonitu finančnú rezervu a výška prípadnej maximálnej splátky, ktorú žalovaný bol schopná splácať, mala byť až v sume 167,54 eur mesačne nezodpovedá skutočnému stavu, ale je len výsledkom výpočtu veriteľa dosiahnutého aplikovaním selektívnych predpokladaných výdavkov, umelo znížených tak, aby sa žalovaný javil ako osoba s dobrou bonitou a mohol mu byť poskytnutý úver. Takéto konanie veriteľa pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver v žiadnom prípade nemožno považovať za konanie s odpornou starostlivosťou.
45. Vzhľadom na uvedené, zosplatnenie spotrebiteľského úveru tvrdené v žalobe je neplatné pre rozpor so zákonom, a to konkrétne pre rozpor s § 11 ods. 2 v spojení s § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže zosplatnenie spotrebiteľského úveru je neplatné, nedošlo ani k tvrdenému platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobcu. Totiž v zmysle § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v deň tvrdeného postúpenia pohľadávky platne nemožno postúpiť pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere pred dohodnutým dňom konečnej splatnosti (dátum splatnosti poslednej splátky bol dohodnutý k 20.3.2027).
46. Na základe hore uvedených skutočností, ktoré sú výsledkom súdneho dokazovania možno konštatovať, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný a súd žalobu zamietol.
47. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, keďže mal plný úspech vo veci, priznal proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu. (výrok II.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.