Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/82/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Mariána Blahu v spore žalobcu KONI INVEST, s.r.o., so sídlom Hlavná 21, 911 05 Trenčín, IČO: 36 332 372, v konaní zast. JUDr. Anna Žedényiová, advokátka, so sídlom kancelárie Palackého 85/5, 911 01 Trenčín, IČO: 42 024 552 proti žalovanému PB Finančné služby a.s., so sídlom Hattalova 12, 831 03 Bratislava, IČO: 35 817 453, v konaní zast. Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 o určenie neexistencie pohľadávky a záložného práva, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 28. októbra 2022, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 28. októbra 2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. žalobu v celom rozsahu zamietol a vo výroku II. žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu 100 % trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal určenia, že pohľadávka žalovaného voči obchodnej spoločnosti MA-tyas, s.r.o. so sídlom Záhradná 219/98, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO 50 157 281, zabezpečená zálohom vo výlučnom vlastníctve žalobcu v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 1020315/1020316/1020317 zo dňa 24.06.2020 v spojení s dodatkom zo dňa 25.06.2021, je voči žalobcovi a pozemkom reg. „C“, zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. A., a to parc. č. 190/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2364 m2 a parc. č. 190/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2 neexistenčná a určenia, že záložné právo zapísané na LV č. XXXX, k.ú. A. pod V-4598/2021, ako Záložné právo na pozemky registra C KN parc. č. 190/1, 190/14 v prospech žalovaného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnej veci č. 1020315/1020316/1020317 zo dňa 24.06.2021, zm. č. XXX/XX, zaniklo a neexistuje.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom pozemkov reg. „C“, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. A., a to parc. č. 190/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2364 m2 a parc. č. 190/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 293 m2. Žalobca ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ uzavreli dňa 24.06.2020 Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 1020315/1020316/1020317 s dodatkom zo dňa 25.06.2021, ktorou žalobca ako výlučný vlastník predmetných pozemkov zabezpečil pohľadávku žalovaného voči dlžníkovi MA-tyas, s.r.o., Streda nad Bodrogom, IČO 50 157 281 (ďalej aj len „Zmluva“ alebo aj len „Záložná zmluva“). Žalobca a žalovaný si v čl. II. bod 1 Zmluvy dojednali, že Zmluva sa uzatvára za účelom zabezpečenia všetkých záväzkov,

vyplývajúcich zo Zmlúv o úvere č. 1020315, č. 1020316 a č. 1020317 uzavretých medzi žalovaným ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou MA-tyas, s.r.o. ako dlžníkom a v čl. VII. bod 1 Zmluvy si dojednali, že záložný veriteľ podmieňuje trvanie záložného práva úplným splatením zabezpečenej pohľadávky zo strany dlžníka. Žalobca pohľadávky dozabezpečoval len sekundárne, keď mal žalovaný primárne pohľadávky zabezpečené zriadením záložného práva na hnuteľné veci v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 05.11.2021 uzavretej medzi dlžníkom a žalovaným. Nakoľko dlžník nesplácal dlžnú sumu riadne a včas, začal žalovaný dňa 15.10.2021 výkonom dražby hnuteľných vecí realizovať výkon primárneho zabezpečovacieho záväzku na elektronickej aukcii, ktorej výsledkom bolo speňaženie súboru hnuteľného zálohu dňa 22.12.2021, čím zanikla zabezpečovaná pohľadávka a súčasne preto i zanikol akcesoriocký zabezpečovací záväzok na nehnuteľnosti žalobcu, keď pohľadávka žalovaného voči bola žalovaným ku dňu 10.12.2021 vyčíslená na sumu 764.318,83 Eur, pričom hnuteľné veci boli speňažené za sumu 911.100,- Eur. Žalovaný dňa 21.12.2021 doručil žalobcovi oznámenie o začatí výkonu záložného práva priamym predajom za účelom speňaženia predmetných nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, neznámemu uchádzačovi za neznámych podmienok. Žalobca vnímal konanie žalovaného vzhľadom na speňaženie primárneho hnuteľného zálohu ako manipulatívne a poškodzujúce vlastnícke práva žalobcu k nehnuteľnostiam, keď žalovaný chce začať výkon aj voči sekundárnemu záložcovi, hoci jeho pohľadávka je uspokojená. Žalobca naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že nie je iným spôsobom ako rozhodnutím súdu vo veci samej možné odstránenie existujúceho sporného právneho stavu a tým, že uplatňovanie neexistujúceho záložného práva voči žalobcovi môže vyústiť do ďalekosiahlych negatívnych následkov, a to či už majetkovej alebo nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Žalobca súčasne namietal aj neurčitosť samotnej Zmluvy a jej dojednaní medzi stranami ohľadne výšky zabezpečenej pohľadávky žalovaného, keď s poukazom na Dodatok k Zmluve zo dňa 25.06.2021 žalobca zabezpečuje pohľadávku žalovaného len spolu do výšky 498.000,- Eur, a nie do výšky celej dlžnej sumy. Žalobca sa domnieval, keďže Zmluva neobsahuje konkrétne dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade, ak dlžník zaistenú pohľadávku žalovanému neuhradí, a súčasne neobsahuje dojednania o výške zabezpečenia pohľadávky žalovaného, je táto absolútne neplatná pre svoju neurčitosť podľa .

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s tým, že s poukazom na čl. II. bod 1 a čl. II. bod 5 Zmluvy je nepochybné aké pohľadávky sa zabezpečili záložným právom a aká je najvyššia istina zabezpečovanej pohľadávky. Tvrdenie žalobcu o tom, že nepoznal obsah zabezpečovaných záväzkov nie je pravdivá. Žalobca bol pri uzatváraní Záložnej zmluvy oboznámený s obsahom zabezpečovaných záväzkov, teda s obsahom Zmlúv o úvere a zároveň žalovaný poukázal na vyhlásenie žalobcu v zmysle čl. VIII. bod 13 Zmluvy. Pre úplnosť žalovaný tiež uviedol, že konateľ a spoločník žalobcu Mgr. Martin Kolář, zároveň uzatvoril so žalovaným dňa 24.06.2021 Dohodu o pristúpení k záväzku č. 1020315/1020316/1020317. Je teda nechybné, že v čase uzatvárania Záložnej zmluvy poznal žalobca obsah zabezpečovaných záväzkov, a preto nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu o tom, že k uzatvoreniu Dodatku dňa 25.06.2021 došlo z dôvodu „nepoznania“ zabezpečovaných záväzkov. Dodatkom došlo k zmene v článku VII. (Zánik záložného práva), avšak k splneniu uvedenej podmienky pre zánik záložného práva, t.j. k zaplateniu zvýšených splátok úveru zo strany dlžníka, nedošlo. Naopak, v dôsledku neplnenia zmluvných záväzkov došlo dňa 15.10.2021 k stanoveniu predčasnej splatnosti poskytnutých úverov a výška pohľadávok žalovaného predstavovala spolu sumu 743.198,79 Eur. Uzatvorením Dodatku k Záložnej zmluve nedošlo k zmene článku II. Záložnej zmluvy (Zabezpečovaná pohľadávka), a teda nedošlo k zmene špecifikácie zabezpečovanej pohľadávky, ani k zmene najvyššej istiny zabezpečovanej pohľadávky, a preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že uzatvorením Dodatku sa dohodla zmena výšky zabezpečovanej pohľadávky. Žalovaný nespochybnil, že pohľadávka zo Zmlúv o úvere je zabezpečená aj ďalšími zabezpečovacími inštitútmi, avšak predaj na elektronickej aukcii nebol z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny záujemcom o kúpu predmetov realizovaný a k predaju predmetov reálne nedošlo. O tejto skutočnosti informoval žalovaný listom zo dňa 12.01.2022 žalobcu. Žalovaný je oprávnený vykonať a realizovať poskytnuté zabezpečenie v záujme uspokojenia zabezpečovanej pohľadávky na základe svojho uváženia. Napriek tomuto právu avizoval žalovaný žalobcovi listom zo dňa 27.01.2022, že zabezpečovanú pohľadávku bude prednostne uspokojovať predajom založených hnuteľných vecí a k speňaženiu založenej nehnuteľnosti pristúpi až v nevyhnutnom prípade. S poukazom na čl. IV. (Výkon záložného práva) ods. 1 Záložnej zmluvy žalovaný mal za to, že nakoľko zabezpečovaná pohľadávka nebola riadne a včas splnená, začal žalovaný realizovať výkon záložného práva, pričom takéto konanie musí požívať právnu a prípadne aj súdnu ochranu. Žalovaný uviedol, že ku dňu vyhotovenia vyjadrenia k žalobe sa mu podarilo speňažiť časť so založených hnuteľných vecí a čistý výťažok z predaja predstavoval sumu 269.968,36 Eur, o ktorú bola ponížená zabezpečovaná pohľadávka.

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom k začatiu výkonu predmetného záložného práva Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.12.2021, žalobca mal naliehavý právny záujem na uvedenej určovacej žalobe, nakoľko bez takéhoto určenia by mohlo byť jeho právne postavenie v pozícii záložcu právne neisté a v prípade neexistencie žalovanej pohľadávky alebo záložného práva by totiž nebolo možné predať záloh, ktorého vlastníkom je žalobca, v rámci výkonu záložného práva.

6. Súd prvej inštancie s poukazom na tvrdenie žalobcu o neurčitosti dohody o výške zabezpečovanej pohľadávky, dospel k záveru, že nezistil dôvod neplatnosti Zmluvy zo dňa 24.06.2021, ani jej Dodatku zo dňa 25.06.2021, keď v čl. II. Zmluvy, ktorý nebol zmenený Dodatkom, strany v súlade s určito, jasne a zrozumiteľne určili pohľadávku, ktorá sa predmetným záložným právo zabezpečuje. Uviedli presné označenie veriteľa a dlžníka pohľadávky a právny titul, z ktorého táto pohľadávka vznikla, tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, ktorá pohľadávka bola zabezpečená. Zmluva číselne neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky, avšak v čl. II. bod 5 zmluvné strany v súlade s určili sumu 746.995,20 Eur ako najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje.

7. Podľa súdu prvej inštancie z čl. VII. Zmluvy označeného ako „Zánik záložného práva“, ako aj jeho umiestnenia v Zmluve, keď nasleduje po čl. V. označenom ako „Vznik záložného práva“ a čl. VI. označenom ako „Výkon záložného práva“, ako aj z ostatného obsahu Zmluvy, najmä s prihliadnutím na čl. II. Zmluvy označený ako „Zabezpečované pohľadávky“, je zrejmé, že toto zmluvné ustanovenie upravuje dohodnutý spôsob zániku záložného práva v súlade s . Podľa čl. VII. bod 1 Zmluvy v znení jej Dodatku zo dňa 25.06.2021, záložné právo by zaniklo, ak by boli zaplatené dohodnuté zvýšené splátky úveru a zároveň (súčasne) aj ostatné splátky úveru splatné ku dňu vykonania úhrady zvýšených splátok alebo ku dňu podania žiadosti záložcu o vydanie potvrdenia o zániku záložného práva. Takýto právny záver vyplýva aj z toho, že strany následne v Dodatku upravili (doplnili) aj čl. VII. bod 3 Zmluvy, vymedzujúci spôsoby zániku záložného práva, medzi ktoré doplnili ako spôsob zániku záložného práva aj „zaplatenie pohľadávok špecifikovaných v čl. VII. bod 1 záložnej zmluvy“. Podľa súdu prvej inštancie z uvedeného však nevyplýva, že by Dodatok určoval ako výšku zabezpečenej pohľadávky iba výšku dohodnutých zvýšených splátok. Taktiež čl. VII. bod 1, zmenený Dodatkom, nespôsobuje neurčitosť čl. II. Zmluvy, ani dohody strán o výške zabezpečovanej pohľadávky, ani nepripúšťa rôzny výklad Zmluvy vo vzťahu k výške zabezpečovanej pohľadávky. Výslovne, priamo totiž konkrétnu výšku zabezpečovanej pohľadávky neupravuje, iba spôsob zániku záložného práva. Úhradou dohodnutých zvýšených splátok a príslušných splatných splátok sa totiž zmluvne zabezpečená pohľadávka, ani jej dohodnutá maximálna výška nemení, ale v dôsledku takejto úhrady zvýšených splátok a ostatných splátok splatných v predmetnom čase, by došlo k zániku záložného práva, a preto v zmysle by už zabezpečenú pohľadávku nebolo možné uspokojiť z predmetu záložného práva, hoci by aj pohľadávka nebola riadne a včas splnená. Zánikom záložného práva by teda v tomto prípade nedošlo k zmene zabezpečenej pohľadávky, pretože neuhradený zostatok pohľadávky by v dôsledku zániku záložného práva prestal byť pohľadávkou zabezpečenou žalovaným záložným právom (pokiaľ nie je zrealizovaná predmetná úhrada nič sa nemení na výške pohľadávky; v prípade, ak je zrealizovaná dochádza k zániku záložného práva vo vzťahu k celej zabezpečenej pohľadávke, nie k zmene výšky zabezpečenej pohľadávky). Podľa súdu prvej inštancie je však tiež potrebné mať pritom na zreteli, že podľa čl. VII. bod 1 Zmluvy v znení jej Dodatku, podmienkou zániku záložného práva týmto spôsobom bola nielen úhrada dohodnutých zvýšených splátok, ale súčasne aj úhrada ostatných dohodnutých splátok splatných ku dňu vykonania úhrady zvýšených splátok úveru alebo ku dňu podania predmetnej žiadosti záložcu. Z čl. VII. bod 1, ani po jeho zmene Dodatkom, teda vôbec nevyplýva, že by sa strany dohodli na tom, že by predmetné záložné právo malo zabezpečovať zmluvne určenú pohľadávku len do výšky dohodnutých zvýšených splátok spolu v sume 498.000,- Eur (250.000,- Eur + 53.000,- Eur + 195.000,- Eur). Takéto skutkové tvrdenie žalobcu jednoznačne vylučuje už aj samotné znenie čl. VII. bod 1 Zmluvy v znení jej Dodatku, keď použitím spojky „a“ kladie na úroveň podmienky úhrady zvýšených splátok súčasne aj ďalšiu rovnocennú podmienku, a to zaplatenie „všetkých splatných splátok zabezpečovanej pohľadávky ku dňu realizácie úhrady zvýšených splátok, ako aj ku dňu podania žiadosti záložcu o vydanie potvrdenia o zániku záložného práva“.

8. Súd prvej inštancie ako právne irelevantné vo vzťahu k predmetu konania vyhodnotil skutkové tvrdenie žalobcu, že zo Zmluvy má vyplývať právo žalovaného uspokojiť zabezpečenú pohľadávku zo zálohu vo vlastníctve žalobcu až potom, ak nedôjde k jej uspokojeniu zo zálohu vo vlastníctve dlžníka, keďže sa týka postupu žalovaného pri výkone záložného práva a predmetom tohto konania nie je preskúmanie zákonnosti postupu pri samotnom výkone predmetného záložného práva. Podľa súdu prvej inštancie v tomto spore je taktiež právne irelevantný spôsob stanovenia ceny zálohu žalovaným a jej výška, keďže sa rovnako týka postupu pri výkone žalovaného záložného práva. Keďže ešte nedošlo k speňaženiu založených nehnuteľností, a teda ešte nebol dosiahnutý výťažok z ich speňaženia, ktorý by mohol mať vplyv na existenciu zabezpečenej pohľadávky, sú právne irelevantné tiež všetky tvrdenia žalobcu o tom, že postup žalovaného pri výkone záložného práva vníma ako konanie manipulatívne a poškodzujúce jeho vlastnícke práva k založeným nehnuteľnostiam.

9. Súd prvej inštancie s poukazom na tvrdenie žalobcu, že Zmluva neobsahuje konkrétne dojednanie o tom, ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade, ak dlžník MA-tyas, s.r.o. zaistenú pohľadávku žalovanému neuhradí, dospel k záveru, že nezistil dôvod neplatnosti Zmluvy zo dňa 24.06.2021, ani jej Dodatku zo dňa 25.06.2021, keďže takéto dojednanie medzi žalobcom ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom nepredstavuje podstatnú náležitosť záložnej zmluvy v zmysle a nasl. .

10. Podľa súdu prvej inštancie v spore nebolo preukázané skutkové tvrdenie žalobcu, podľa ktorého mali byť speňažené založené hnuteľné veci, keď listami zo dňa 12.01.2022 žalovaný, okrem iného, oznámil dlžníkovi a žalobcovi, že elektronická aukcia nebola úspešná a k predaju predmetných hnuteľných vecí nedošlo. Dôkazom neúspešnosti elektronickej aukcie je aj to, že následne bol dosiahnutý čistý výťažok z predaja hnuteľných vecí v sume 269.968,36 Eur. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že Oznámeniami zo dňa 15.10.2021 žalovaný ako veriteľ stanovil predčasnú splatnosť úverovej pohľadávky ku dňu 15.10.2021, a to zo Zmluvy o úvere č. 1020315 v sume 374.851,85 Eur, zo Zmluvy o úvere č. 1020316 v sume 76.065,45 Eur a zo Zmluvy o úvere č. 1020317 v sume 292.281,49 Eur, t.j. celková výška pohľadávok bola v sume 743.198,79 Eur, a teda neuhradený zostatok pohľadávok žalovaného po zohľadnení výťažku predstavoval spolu sumu 473.230,43 Eur. Vzhľadom k tomu nebolo preukázané, že by pohľadávky žalovaného boli v zmysle uspokojené zo zálohu, ktorý tvorili hnuteľné veci. Dosiahnutý čistý výťažok z predaja označených hnuteľných vecí v 269.968,36 Eur totiž nepostačoval ani na úhradu žalobcom akceptovaných, dohodnutých zvýšených splátok, ktorých výška predstavovala 498.000,- Eur, keď zároveň súd prvej inštancie podotkol, že aj z tohto dôvodu nemal za preukázaný zánik žalovanej pohľadávky, keďže nebolo preukázané jej uspokojenie ani len v rozsahu zvýšených splátok, ktoré žalobca nerozporoval.

11. Súd prvej inštancie posúdil ako účelové a nepreukázané skutkové tvrdenie žalobcu, podľa ktorého pohnútkou k uzatvoreniu Dodatku k Zmluve malo byť to, že žalobca nepoznal obsah zabezpečovaných záväzkov, nakoľko samotná Zmluva (bez Dodatku) v čl. II. obsahuje identifikáciu zabezpečených záväzkov a zároveň žalobca dňa 24.06.2021 (t.j. v deň, kedy bola uzatvorená predmetná záložná zmluva k nehnuteľnosti) uzatvoril so žalovaným ako veriteľom Dohodu o pristúpení k záväzku, ktorá v čl. I tiež obsahuje identifikáciu predmetného (zabezpečeného) záväzku, vrátane jeho výšky 746.995,20 Eur. Žalobca priamo v Záložnej zmluve (bez dodatku), ako aj v dohode o pristúpení k záväzku podpisom potvrdil, že si tieto zmluvy prečítal a porozumel ich obsahu. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov strán, a to aj s poukazom na to, že obsah žalovanej Záložnej zmluvy, ako aj Dodatku k nej je určitý a zrozumiteľný, a tiež na to, že v spore nebolo preukázané uspokojenie žalovanej pohľadávky ani len v rozsahu dohodnutých zvýšených splátok úveru v sume 498.000,- Eur, ktoré neboli medzi stranami sporu sporné. V spore teda nebolo preukázané ani naplnenie zmluvných podmienok dohodnutých v čl. VII. bod 1 Zmluvy v znení jej dodatku (teda nielen úhrada zvýšených splátok, ale ani úhrada ostatných predmetných splatných splátok), a preto by bolo s ohľadom na predmet sporu nadbytočné vykonávať dokazovanie na preukázanie okolností a dôvodov uzatvorenia Dodatku kvôli zisťovaniu konkrétnej celkovej výšky zabezpečených pohľadávok z úverových zmlúv nad rozsah zvýšených splátok. Súd prvej inštancie pritom podotkol, že pri určení výšky zabezpečenej pohľadávky nie je možné vychádzať len jednej z dvoch rovnocenných podmienok zániku záložného práva, dohodnutých v čl. VII. bod 1 Záložnej zmluvy v znení jej Dodatku. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie tiež nevykonal dokazovanie žalovaným navrhnutých svedkov.

12. Súd prvej inštancie žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal proti žalobcovi náhradu 100 % trov konania.

13. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , (ďalej len „“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Žalobca v odvolaní uviedol, že prostredníctvom uzavretia čl. II. bod 1 Dodatku zo dňa 25.06.2021 sa domáhal od žalovaného vymedzenia presnej určitosti čiastkových záväzkov z jednotlivých zmlúv o úvere, a to tak, že došlo k určeniu výšky zabezpečenej pohľadávky žalovaným záložným právom žalobcu, len do výšky dohodnutých zvýšených splátok, teda spolu len do výšky 498.000,- Eur a nie do výšky sumy 764.318,83 Eur. Žalobca sa domnieva, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu posúdeniu dojednaní zmluvných strán, vyplývajúcich z čl. II. bod 1 Dodatku zo dňa 25.06.2021, pričom sa domnieva, že zabezpečenie žalobcu vyplývajúce zo žalovanej Záložnej zmluvy, je len do výšky dohodnutých zvýšených splátok a ostatných splatných splátok zabezpečenej pohľadávky ku dňu realizácie úhrady zvýšených splátok. Žalobca sa domnieva, že práve neurčité dojednanie výšky zabezpečenia pohľadávky žalovaného v žalobou napadnutej Záložnej zmluve, má za následok neurčitosť Zmluvy zo dňa 24.06.2021 a jej Dodatku zo dňa 25.06.2021. Žalobca súčasne namieta nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie pri postupe žalovaného pri výkone záložného práva, a to spôsob uspokojenia pohľadávky žalovaného z výťažku zo speňaženia nehnuteľných vecí zabezpečených záložným právom žalobcu, pred uspokojením pohľadávky žalovaného z výťažku z predaja hnuteľných vecí zabezpečujúcich pohľadávku žalovaného.

15. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že podanou žalobou namietal samotný dôvod a okolnosti uzavretia žalovanej záložnej zmluvy zo strany žalobcu, kedy žalobca nepoznal podrobný obsah a výšku zabezpečovaných pohľadávok, preto pre účely objasnenia týchto okolností navrhol, aby bol v konaní uskutočnený výsluch štatutárnych zástupcov strán sporu a navrhnutých svedkov. Žalobca sa domnieva, že súdom prvej inštancie zamietnuté žalobcom navrhnuté vykonanie dokazovania, spôsobilo nedostatočné skutkové zistenie veci, čím bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. V zmysle uvedeného sa žalobca domnieva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné s tým, že malo dôjsť k vykonaniu žalobcom navrhnutého dokazovania a až následne k rozhodnutiu vo veci samej. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.01.2011.

16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní opätovne uvádza jeho tvrdenia uvedené v žalobe, doplnení žaloby, ako i vo vyjadreniach žalobcu doručených konajúcemu súdu, ako i vyjadreniami pred súdom prvej inštancie na pojednávaní, pričom k týmto tvrdeniam žalobcu sa žalovaný vyjadril. S ohľadom na túto skutočnosť považuje žalovaný za neúčelné opätovne uvádzať všetky argumenty ním už v konaní uvedené. Žalovaný sa nestotožňuje so žalobcom tvrdenými dôvodmi na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a má za to, že súd prvej inštancie pri prijatí rozhodnutia postupoval správne a jednotlivé časti napadnutého rozhodnutia priamo vyvracajú tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní. Žalovaný tak má za to, že žalobcom zabezpečená pohľadávka žalovaného trvá a existuje, nedošlo k jej zániku, taktiež záložné právo zriadené žalobcom v prospech žalovaného je platné, riadne zriadené a existujúce. Žalovaný postupoval a postupuje pri výkone dotknutého záložného práva v súlade s legislatívou a záložnou zmluvou uzavretou medzi ním a žalobcom a najmä žaloba bola žalobcom podaná účelovo, bez právneho dôvodu, pravdepodobne v snahe znemožniť alebo aspoň sťažiť výkon záložného práva žalovaným. Dôkazom účelovosti podanej žaloby sú mimo iného práve aj odvolacie dôvody uvedené v samotnom odvolaní a žalobcom výslovne uvádzané „domnienky“, ktoré podľa žalovaného pred odvolacím súdom po právnej stránke nemôžu obstáť.

17. Dňa 19.01.2023 súd prvej inštancie žalobcovi ako odvolateľovi doručoval vyjadrenie žalovaného k odvolaniu a umožnil mu vyjadriť sa k nemu najneskôr v lehote do 10 dní. Písomnosti boli zástupcovi žalobcu ( ) doručené do elektronickej schránky uplynutím úložnej doby dňa 04.02.2023. Žalobca sa už vo veci písomne nevyjadril.

18. Súd prvej inštancie dňa 16.02.2023 predložil vec Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie o odvolaní.

19. Krajský súd v Trenčíne dňa 18.07.2023 v súlade s , , a postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici, keďže v súdenej veci ide obchodnoprávny spor.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici s postúpením nesúhlasil a dňa 07.08.2023 podľa predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti.

21. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 31.10.2023, právoplatným dňa 27.11.2023, rozhodol, že na konanie o odvolaní je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 26.04.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a , ).

23. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

24. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 24.06.2021 žalobca ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ uzavreli v písomnej forme Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnej veci č. 1020315/1020316/1020317, ktorej predmetom podľa čl I. v spojení s čl. III. bolo zriadenie záložného práva záložcom v prospech záložného veriteľa k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. A., a to pozemky reg. „C“ parc. č. 190/ - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2364 m2 a parc. č. 190/14 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2 (ďalej aj len „Zmluva“ alebo aj len „Záložná zmluva“). V čl. II. Zmluvy strany upravili Zabezpečované pohľadávky tak, že:

- čl. II. bod 1: Táto zmluva sa uzatvára za účelom zabezpečenia všetkých záväzkov zo Zmluvy o úvere č. 1020315 zo dňa 25.11.2019, Zmluvy o úvere č. 1020316 zo dňa 25.11.2019 a Zmluvy o úvere č. 1020317 zo dňa 25.11.2019 (ďalej len „zmluva o financovaní“), ktorú uzatvoril záložný veriteľ so spoločnosťou MA-tyas, s.r.o. so sídlom Záhradná 219/98, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO 50 157 281 ako dlžníkom.

- čl. II. bod 4: Zabezpečovanými pohľadávkami záložného veriteľa voči dlžníkovi sa pre účely tejto zmluvy rozumejú nasledujúce pohľadávky záložného veriteľa, a to všetky, ako aj ktorákoľvek z nich: a) pohľadávka zo zmluvy o financovaní, vrátane možných budúcich dodatkov, b) pohľadávka a jej príslušenstvo z akýchkoľvek iných ďalších zmlúv, vrátane možných budúcich dodatkov, c) pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o financovaní a/alebo pohľadávka a je príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti so zánikom zmluvy o financovaní a/alebo akýchkoľvek iných ďalších zmlúv iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním., d) pohľadávka a jej príslušenstvo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne v dôsledku plnenia záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, e) pohľadávka a jej príslušenstvo, ktoré vznikne na základe zmeny právneho vzťahu založeného zmluvou o financovaní a/alebo založeného na základe akýchkoľvek iných ďalších zmlúv (t.j. pohľadávka vyplývajúca zo zmeny výšky poskytnutých peňažných prostriedkov a pod.) alebo nahradením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o financovaní a/alebo akýchkoľvek iných ďalších zmlúv novým záväzkom (t.j. v prípade privatívnej novácie záväzku), f) peňažné pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi vzniknuté alebo vyplývajúce z tejto zmluvy, vrátane príslušenstva takýchto pohľadávok(ďalej pre všetky hore uvedené prípady alebo ktorýkoľvek z nich „zabezpečovaná pohľadávka“ alebo „zabezpečované pohľadávky“).

- čl. II. bod 5: Najvyššia hodnota istiny, do ktorej záložca zabezpečovanú pohľadávku zabezpečuje, je v zmysle § 151b ods. 2 Obč. zák. suma poskytnutého financovania 746 995,20 Eur. Čl. VII. Zmluvy upravoval Zánik záložného práva tak, že:

- čl. VII. bod 1: Záložný veriteľ podmieňuje trvanie záložného práva úplným splatením zabezpečovanej pohľadávky zo strany dlžníka. Záložné právo trvá aj pri postúpení zabezpečovanej pohľadávky, pri zmluvnom prevzatí zabezpečovanej pohľadávky zodpovedajúcej dlhu inou osobou namiesto dlžníka, ako aj pri zmene vlastníckeho práva k zálohu.

- čl. VII. bod 2: Záložné právo trvá aj pri zmene dojednaného termínu splatnosti jednotlivých splátok poskytnutého financovania na základe zmluvy o financovaní, ako aj pri iných zmenách zmluvy o financovaní; uvedené platí i v prípade akýchkoľvek iných ďalších zmlúv.

- čl. VII. bod 3: Záložné právo zaniká

- zánikom všetkých zabezpečovaných pohľadávok,

- zánikom zálohu,

- ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,

- dohodou zmluvných strán,

- iným spôsobom v zmysle , resp. iných všeobecne záväzných predpisov. Čl. VIII. Zmluvy upravoval Záverečné ustanovenia tak, že:

- čl. VIII. bod 13: Záložca vyhlasuje, (i) že si riadne a v celom rozsahu prečítal zmluvu o financovaní a jej súčasti (vrátane obchodných podmienok, splátkového kalendára a Sadzobníka poplatkov a zmluvných pokút), (ii) že v plnom rozsahu porozumel obsahu týchto dokumentov, ktorý je pre neho dostatočne zrozumiteľný a určitý, (iii) že vyjadruje jeho slobodnú a vážnu vôľu prostú akýchkoľvek omylov, (iv) že je si vedomý skutočnosti, že zmluva o financovaní, vrátane obchodných podmienok, je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a zaväzuje sa plniť všetky povinnosti a záväzky, vyplývajúce mu zo zmluvy o financovaní, vrátane obchodných podmienok, na znak čoho túto zmluvu týmto vlastnoručne podpisuje. Aktuálne znenie obchodných podmienok je zverejnené na webovom sídle záložného veriteľ <B.>.

25. Dňa 25.06.2021 žalobca ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ uzavreli v písomnej forme Dodatok k Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 1020315/1020316/1020317(Ďalej aj len „Dodatok“ alebo aj len „Dodatok k Zmluve“). Čl. II. upravoval Predmet dodatku tak, že:

- 1. Zmluvné strany dohodli, že ustanovenie čl. VII. ods. 1 Záložnej zmluvy sa mení a znie nasledovne: „Záložný veriteľ podmieňuje trvanie záložného práva zaplatením zvýšených splátok úveru zo zmlúv o financovaní vo výške 250.000,- Eur (zo Zmluvy o úvere č. 1020315), 53.000,- Eur (zo Zmluvy o úvere č. 1020316) a 195.000,- Eur (zo Zmluvy o úvere č. 1020317) a zároveň zaplatením všetkých splatných splátok zabezpečovanej pohľadávky ku dňu realizácie úhrady zvýšených splátok, ako aj ku dňu podania žiadosti záložcu o vydanie potvrdenia o zániku záložného práva. Záložné právo trvá aj pri postúpení zabezpečovanej pohľadávky pri zmluvnom prevzatí zabezpečovanej pohľadávky zodpovedajúcej dlhu inou osobou namiesto dlžníka, ako aj pri zmene vlastníckeho práva k zálohu“.

- 2. Zmluvné strany sa dohodli, že ustanovenie v čl. VII. ods. 3 Záložnej zmluvy sa mení a znie nasledovne: „Záložné právo zaniká

- zánikom všetkých zabezpečovaných pohľadávok,

- zaplatením pohľadávok špecifikovaných v čl. VII bod 1 ZZ,

- zánikom zálohu,

- ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,

- dohodou zmluvných strán,

- iným spôsobom v zmysle , resp. iných všeobecne záväzných predpisov.“

26. Oznámeniami zo dňa 15.10.2021 žalovaný ako veriteľ stanovil predčasnú splatnosť úverovej pohľadávky ku dňu 15.10.2021, a to zo Zmluvy o úvere č. 1020315 v sume 374.851,85 Eur, zo Zmluvy o úvere č. 1020316 v sume 76.065,45 Eur a zo Zmluvy o úvere č. 1020317 v sume 292.281,49 Eur.

27. Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.12.2021 žalovaný ako záložný veriteľ oznámil žalobcovi ako záložcovi začatie výkonu záložného práva v zmysle čl. VI. bodov 1 a 2 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 1020315/1020316/ 1020317 v znení neskorších dodatkov, a to spôsobom uvedeným v čl. VI. bod 1 písm. a), t.j. priamym predajom zálohu.

28. Podľa Správy o výkone záložného práva zo dňa 11.02.2020, vyhotovenej žalovaným pre MA-tyas, s.r.o., dňa 24.01.2022 došlo k realizácii priameho predaja zálohu: Kombajn CLAAS LEXION 770, a príslušenstva - Obilná lišta CLAAS VARIO 1080 a Transportný vozík CLAAS TW 1050/1080 tretej osobe, pričom výťažok z predaja predstavoval sumu 254.000,- Eur. Náklady spojené s predajom predmetu

predstavovali sumu 24.500,81 Eur, teda čistý výťažok z predaja uvedeného predmetu predstavoval sumu 229.499,19 Eur.

29. Podľa Správy o výkone záložného práva zo dňa 11.02.2020, vyhotovenej žalovaným pre MA-tyas, s.r.o., dňa 13.01.2022 došlo k realizácii priameho predaja zálohu: Kukuričný adaptér CLAAS CORIO 875 FC CONSPEED tretej osobe, pričom výťažok z predaja predstavoval sumu 45.000,- Eur. Náklady spojené s predajom predmetu predstavovali sumu 4 530,83 Eur, teda čistý výťažok z predaja uvedeného predmetu predstavoval sumu 40.469,17 Eur.

30. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

31. Podľa záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

32. Podľa v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a .

33. Podľa v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

34. Podľa záložné právo zaniká iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu.

35. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, domáha prieskumu vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa platí, že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa . Splnenie zákonnej povinnosti uviesť odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne vymedzených v , ale povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, t.j. musí uviesť tvrdenia a argumenty o tom, ktoré zistenia a závery súdu prvej inštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne. Zákonný imperatív vyjadrený v in fine pritom neumožňuje vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov, a preto lehota na podanie odvolania limituje odvolateľa nielen v povinnosti vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj v povinnosti tvrdené odvolacie dôvody obsahovo vymedziť, pričom názor, že za obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, bol vyslovený aj v rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.10.2023).

36. Odvolací súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie len v rozsahu a z dôvodov uvedených a obsahovo vymedzeným žalobcom v podanom odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobu žalobcu zamietol a v konaní na súde prvej inštancie nezistil odvolací súd ex offo ani vady týkajúce sa procesných podmienok.

37. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalobcu dopĺňa ďalšie dôvody.

38. Žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že nesprávne posúdil dojednania zmluvných strán vyplývajúce z čl. II. bod 1 Dodatku zo dňa 25.06.2021 k záložnej zmluve, pričom sa žalobca domnieval,

že zabezpečenie vyplývajúce zo žalovanej záložnej zmluvy je len do výšky dohodnutých zvýšených splátok a ostatných splatných splátok zabezpečenej pohľadávky ku dňu realizácie úhrady zvýšených splátok a domnieval sa, že práve neurčité dojednanie výšky zabezpečenia pohľadávky žalovaného má za následok neurčitosť Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.06.2021 a jej Dodatku zo dňa 25.06.2021.

39. Žalobca síce súdu prvej inštancie vytýka, že nesprávne posúdil dojednania zmluvných strán vyplývajúce z čl. II. bod 1 Dodatku zo dňa 25.06.2021 k Zmluve o zriadení záložného práva, avšak prečo žalobca považuje posúdenie súdom prvej inštancie za nesprávne, žalobca v odvolaní neuvádza. Žalobca totiž v odvolaní len opakovane uvádza tvrdenia a argumenty, ktoré uvádzal v konaní na súde prvej inštancie a s ktorými tvrdeniami a argumentmi sa súd prvej inštancie vysporiadal v ods. 17 a ods. 18 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Napriek podrobnému a presvedčivému vysvetleniu súdu prvej inštancie, žalobca v odvolaní len stroho opakuje svoje domnienky tak, ako ich už uvádzal v konaní na súde prvej inštancie. Účelom odvolacieho konania však nie je, aby odvolací súd opakovane posudzoval a vyhodnocoval tvrdenia a argumenty odvolateľa uvedené v konaní na súde prvej inštancie, ale účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, a to výlučne podľa odvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť a obsahovo vymedziť tvrdené dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia nie je možné nahrádzať tým, že odvolateľ bude len trvať na tvrdeniach a argumentoch uvedených v konaní na súde prvej inštancie, resp. tým, že v odvolaní zopakuje tvrdenia a argumenty uvedené v konaní na súde prvej inštancie, ale odvolateľ umožní odvolaciemu súdu prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia len tým, že oponuje konkrétnym zisteniam a záverom súdu prvej inštancie, a teda v obsahovom vymedzení ním tvrdených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nielen uvedie, ktoré zistenia a závery v rozhodnutí súdu prvej inštancie sú nesprávne, ale tiež konkretizuje prečo sú nesprávne. Napokon, aj z ustanovenia vyplýva odvolaciemu súdu len povinnosť zaoberať sa tými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, aj to len v prípade, ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdzuje. Preto, ak vo vzťahu k zisteniam a záverom súdu prvej inštancie o zmluvných dojednaniach vyplývajúcich z čl. II. bod 1 Dodatku zo dňa 25.06.2021 žalobca v odvolaní len zopakoval tvrdenia a argumenty tak, ako ich uvádzal v konaní na súde prvej inštancie, odvolací súd musí konštatovať, že takáto odvolacia argumentácia žalobcu prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie neumožňovala.

40. Pre úplnosť veci a nad rámec odvolacej argumentácie žalobcu však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súhlasí so zisteniami a závermi súdu prvej inštancie, že pokiaľ sa zmluvné strany v čl. II. bod 1 Dodatku zo dňa 25.06.2021 dohodli na zmene znenia čl. VII. bod 1 Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.06.2021, nešlo o dohodu o tom, že by záložné právo zriadené v prospech žalovaného na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu malo zabezpečovať pohľadávku žalovaného ako záložného veriteľa len do výšky zvýšených splátok úveru a ostatných splatných splátok zabezpečenej pohľadávky ku dňu realizácie úhrady zvýšených splátok, tak ako to tvrdil žalobca. Žalobca k takémuto názoru dospel bez kontextu s ostatnými zmluvnými dojednaniami a bez ohľadu na ostatné zmluvné dojednania. Súd prvej inštancie pritom správne uviedol, že v súlade s čl. VII. ods. 1 Zmluvy o zriadení záložného práva upravoval zmluvne dohodnutý spôsob zániku záložného práva. Rovnako správne súd prvej inštancie uviedol, že v súlade s v čl. II. bod 1 Zmluvy o zriadení záložného práva strany určili pohľadávku, ktorá sa záložným právom zabezpečovala a určili ju tak, že ide o všetky záväzky zo Zmluvy o úvere č. 1020315 zo dňa 25.11.2019, Zmluvy o úvere č. 1020316 zo dňa 25.11.2019 a Zmluvy o úvere č. 1020317 zo dňa 25.11.2019, ktoré uzatvoril žalovaný so spoločnosťou MA-tyas, s.r.o., Streda nad Bodrogom ako dlžníkom a v súlade s v čl. II. bod 5 Zmluvy o zriadení záložného práva strany určili najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje a určili ju vo výške 746.995,20 Eur. Právna úprava síce bližšie nešpecifikuje, ktorými znakmi sa má zabezpečená pohľadávka v záložnej zmluve špecifikovať, avšak v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe platí, že určitý a nezameniteľný opis pohľadávky by mal obsahovať označenie veriteľa a dlžníka a uvedenie právneho dôvodu pohľadávky, pričom ak je pohľadávka peňažná, záložná zmluva obsahuje výšku istiny alebo, ak v čase uzavretia záložnej zmluvy nie je známa, resp. ustálená výška istiny pohľadávky, t.j. hodnota zabezpečenej pohľadávky, strany určia najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, a preto ak žalobca a žalovaný v Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 24.06.2021 zabezpečovanú pohľadávku

definovali označením veriteľa, ktorým bol žalovaný, označením dlžníka, ktorým bola spoločnosť MA- tyas, s.r.o., Streda nad Bodrogom a označením právnym úkonov, z ktorých pohľadávka vznikla a ktorými boli špecifikované zmluvy o úvere a ak súčasne žalobca a žalovaný určili najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, t.j. 746.995,20 Eur, dojednanie o definovaní zabezpečovanej pohľadávky, ako aj výške spĺňalo požiadavku určitosti. Zmluvné dojednania obsiahnuté v čl. II. bod 1 a bod 5 Zmluvy o zriadení záložného práva strany sa Dodatkom zo dňa 25.06.2021 nezmenili, a teda aj po uzavretí Dodatku naďalej platili zmluvné dojednania strán o tom, že zabezpečovanou pohľadávkou sú všetky záväzky zo Zmluvy o úvere č. 1020315 zo dňa 25.11.2019, Zmluvy o úvere č. 1020316 zo dňa 25.11.2019 a Zmluvy o úvere č. 1020317 zo dňa 25.11.2019, ktoré uzatvoril žalovaný s dlžníkom MA-tyas, s.r.o., Streda nad Bodrogom a že najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje je vo výške 746.995,20 Eur, pričom takéto zmluvné dojednania o určení zabezpečovanej pohľadávky zákonnú požiadavku určitosti spĺňali. Pretože strany v Zmluve o zriadení záložného práva dostatočne určito určili pohľadávku, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a určili najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje a pretože Dodatkom zo dňa 25.06.2021 tieto zmluvné dojednania strany nezmenili, ale zmenili len dojednania o inom zmluvne dohodnutom spôsobe zániku záložného práva, zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd uzatvára, že nezistil dôvod absolútnej neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva, ani jej Dodatku spočívajúci v neurčitosti dohody o výške zabezpečovanej pohľadávky.

41. Žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie tiež vytýkal nesprávne právne posúdenie pri postupe žalovaného pri výkone záložného práva, a to spôsob uspokojenia pohľadávky žalovaného z výťažku zo speňaženia nehnuteľných vecí zabezpečených záložným právom žalobcu, pred uspokojením pohľadávky žalovaného z výťažku z predaja hnuteľných vecí zabezpečujúcich pohľadávku žalovaného.

42. Odvolací súd ku tejto odvolacej argumentácii žalobcu udáva, že ide len o konštatovanie žalobcu v odvolaní uvedené bez toho, aby žalobca oponoval konkrétnym zisteniam a záverom súdu prvej inštancie a bez toho, aby uviedol, prečo považuje zistenia a závery súdu prvej inštancie za nesprávne. Súd prvej inštancie pritom v ods. 19 napadnutého rozhodnutia vysvetlil, prečo šlo o tvrdenie pre predmet konania právne irelevantný, avšak na tieto zistenia a závery žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom nereflektuje, len stroho konštatuje, že namieta nesprávne posúdenie súdu prvej inštancie pri výkone záložného práva. Odvolací súd preto opäť musí konštatovať, že aj táto odvolacia argumentácia žalobcu prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie neumožňovala.

43. Pre úplnosť veci a nad rámec odvolacej argumentácie žalobcu však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súhlasí so zisteniami a závermi súdu prvej inštancie, že vzhľadom na predmet súdenej veci, bolo právne irelevantné tvrdenie žalobcu, že zo Zmluvy o zriadení záložného práva má vyplývať právo žalovaného ako záložného veriteľa uspokojiť zabezpečenú pohľadávku zo vo vlastníctve žalobcu až po tom, ak nedôjde k jej uspokojeniu zo vo vlastníctve dlžníka. Vyjadrením toho, čoho sa žalobca v civilnom sporovom konaní domáha, je žalobný návrh (petit), ktorý spolu s opisom rozhodujúcich skutočností vymedzuje predmet daného konania. Podľa žalobného návrhu sa žalobca v tomto konaní domáhal určenia, že zabezpečená pohľadávka je voči žalobcovi a nehnuteľnostiam žalobcu neexistenčná a domáhal sa určenia, že záložné právo zaniklo a neexistuje. Podľa žalobcom uvedených tvrdení požadovaných určení sa žalobca domáhal z dôvodu, že zabezpečovaná pohľadávka zanikla speňažením zo Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 05.11.2021, uzavretej medzi žalovaným a jeho dlžníkom. Pretože žalobca sa požadovaných určení nedomáhal z dôvodu realizácie záložného práva zo zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, v konaní nebolo potrebné vyhodnotiť a posúdiť postup žalovaného pri výkone záložného práva na majetok vo vlastníctve žalobcu, a preto v súdenej veci bola irelevantná otázka, kedy žalovaný mohol uspokojiť zabezpečenú pohľadávku z majetku žalobcu.

44. Žalobca napokon v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že rozhodnutie je predčasné z dôvodu, že súd prvej inštancie zamietol žalobcom navrhnuté vykonanie dokazovania výsluchom štatutárnych zástupcov strán sporu a navrhnutých svedkov.

45. Zákonnou obsahovou náležitosťou súdneho rozhodnutia vo veci samej je v zmysle aj uvedenie toho, ktoré dôkazy súd vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Súd prvej inštancie v ods. 27 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, ktoré dôkazy nevykonal a prečo ich nevykonal, vrátane dokazovania výsluchom

štatutárnych zástupcov strán sporu, ako aj navrhnutých svedkov. Hoci súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo vysvetlil, že dôkazy výsluchom štatutárnych zástupcov strán sporu a navrhnutých svedkov nevykonal a prečo ich nevykonal, žalobca v odvolaní len stroho konštatoval, že súdom prvej inštancie zamietnuté dokazovania spôsobilo nedostatočné skutkové zistenie veci. Toto konštatovanie uviedol žalobca v odvolaní bez toho, aby rozporoval dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie navrhnuté dôkazy nevykonali a bez toho, aby tieto dôvody postupu súdu prvej inštancie označil za nesprávne a uviedol prečo sú nesprávne. Odvolací súd preto aj pri tejto odvolacej argumentácii žalobcu musí konštatovať, že neumožňovala prieskum správnosti napadnutého rozhodnutia.

46. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj v rozsahu závislého výroku II. o náhrade trov konania, avšak žalobca neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, a teda žalobca osobitne neumožnil odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu závislého výroku II..

47. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).