Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-156-2025.pdf
PDF · 74.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/156/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom Mesto C. D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, o návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 7Nt/33/2025-60 zo dňa 11.07.2025, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09.10.2025 v Trnave, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „okresný súd“) uznesením č. k. 7Nt/33/2025-60 zo dňa 11.07.2025 podľa § 411 ods. 1 Trestného poriadku a podľa § 9 ods. 2, ods. 4 písm. a) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone trestu odňatia slobody“) návrh odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 24T/66/2024 zo dňa 06.11.2024, a to z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia zamietol (ďalej len „napadnuté uznesenie“). 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že z hodnotenia ústavu vyplýva, že správanie odsúdeného a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni tým, že počas výkonu väzby nedodržiaval zásady slušného správania a v kolektíve obvinených boli zaznamenané konflikty, počas výkonu trestu sa u neho vyskytli nedostatky v dodržiavaní základných povinností a ústavného poriadku, nedodržiaval zásady slušného správania voči osobným, s ktorými prichádzal do kontaktu, pokyny a príkazy personálu nie vždy rešpektuje, opakovane boli zaznamenané snahy odsúdeného o manipuláciu personálu. Odsúdený je pritom vo výkone trestu už niekoľký krát, a preto je možné od neho očakávať, že ústavné pravidlá pozná a bude ich dodržiavať. Okrem toho okresný súd uviedol, že ani aktívnym výkonom činnosti na zlepšenie prostredia ústavu neprispieva k svojej prevýchove, keďže sa do týchto činností zapájal sporadicky. Okresný súd uviedol, že poukazuje aj na disciplinárne previnenie, keď odsúdený uviedol nepravdivý údaj v žiadosti o telefonovanie, za ktoré mu dňa 16.06.2025 bol uložený disciplinárny trest - pokarhanie a ktorého sa odsúdený dopustil v čase po podaní žiadosti o preradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený je v rámci programu zaobchádzania vedený k dodržiavaniu ústavného poriadku a časového rozvrhu dňa, ku kritickému postoju k spáchanej trestnej činnosti a negatívnemu postoju k závislostiam. Vzhľadom na uvedené nie je možné konštatovať, že odsúdený program zaobchádzania riadne plní, keďže jeho správanie nebolo vždy na požadovanej úrovni a odmieta zodpovednosť za spáchanú trestnú činnosť. Okresný súd uviedol, že obavy odsúdeného o svoj život z dôvodu, že v ústave Leopoldov má nepriateľov, ktorých usvedčoval v ich trestnej činnosti, nie sú zákonné dôvody na preradenie odsúdeného do miernejšieho stupňa stráženia, preto na tieto súd neprihliadal. Okresný súd uviedol, že na základe uvedeného nebolo možné ustáliť, že by odsúdený riadne plnil program zaobchádzania, ktorý je súhrnom aktivít zameraných na rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú
orientáciu v súlade s právami a povinnosťami ustanovenými v zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch a ktorý ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu. Z hodnotenia vyplýva, že podprogram neplní a to práve z dôvodu, že jeho správanie nebolo vždy na požadovanej úrovni a odmieta zodpovednosť za spáchanú trestnú činnosť. 3. Ihneď po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť, no odsúdený zahlásil sťažnosť. 4. Zahlásenú sťažnosť odsúdený odôvodnil vlastnoručným písomným podaním doručeným okresnému súdu 27.08.2025. V sťažnosti uviedol, že namietal aktuálne hodnotenie pre zaujatosť ústavného pedagóga, na ktorého opakovane podal sťažnosti na Generálne riaditeľstvo ZVJS ako aj úradu verejného ochrancu práv. Odsúdený uviedol, že tvrdenia týkajúce sa manipulovania personálu sa nezakladajú na pravde, lebo za také konanie nebol disciplinárne potrestaný, čo by inak bol býval, ak by to bola pravda. Ďalej uviedol, že do práce sa hlásil od minulého roku, ale nechcú ho tam. Následne zopakoval, že v Leopoldove má veľa nepriateľov a jedná sa o jeho život, ktorý je ohrozený, nevie si pomôcť, a žiada krajský súd, ktorý je kompetentný mu pomôcť, aby mu pomohol. Zdôrazňuje, že formálnu podmienku lehoty na preradenie spĺňa. Odsúdený uviedol, že svoje konanie ľutuje, ale čas vrátiť nevie, sľubuje, že sa trestnej činnosti už nedopustí „za nič na svete“ a pripomína, že na hlavnom pojednávaní oľutoval svoj skutok, a tak nerozumie, prečo sa mu podsúva, že viní iných z jeho trestnej činnosti. Tiež poukazuje na to, že pokiaľ ide o jeho závislosť úspešne absolvoval liečenie a podľa psychiatričky je údajne vyliečený narkoman (abstinent), čo je aj podrobne popísané v prepúšťacej správe, ktorú žiada, aby krajský súd vyžiadal od ÚVTOS, pretože si nevie vysvetliť, ako môže ÚVTOS tvrdiť, že je závislí, ak z prepúšťacej správy vyplýva, že je vyliečený narkoman (abstinent). 5. Prokurátor sa k dôvodom sťažnosti odsúdeného ku dňu konania neverejného zasadnutia nevyjadril. 6. Okresný súd riadne predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o podanej sťažnosti dňa 18.09.2025. 7. Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná. 8. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou - odsúdeným, postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. 9. Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce napadnutému výroku, krajský súd nezistil v postupe okresného súdu žiadne pochybenia. Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že o návrhu odsúdeného bolo rozhodnuté v primeranej lehote, na verejnom zasadnutí, po predchádzajúcom výsluchu odsúdeného a zástupcu ÚVTOS, pri zachovaní lehôt na prípravu verejného zasadnutia. Okresný súd taktiež postupom súladným s Trestným poriadkom vykonal všetky potrebné dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Následne vyhlásené rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania do vlastných rúk. 10. Pokiaľ ide o meritum veci, okresný súd rozhodol vecne správe a v súlade so zákonom, keď návrhu odsúdeného na preradenie odsúdeného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia nevyhovel. V napadnutom uznesení podľa § 176 ods. 2 Trestného poriadku rozviedol okresný súd všetky relevantné skutočnosti a právne úvahy, na podklade ktorých k svojmu záveru dospel. Krajský súd si uvedenú argumentáciu ako vecne správnu osvojuje a bez nutnosti jej opakovania na ňu v podrobnostiach poukazuje a pripomína, že v konaní o sťažnosti, ktoré je dvojinštančné, tvorí rozhodnutie okresného a krajského súdu jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné vecne správne argumenty opakovať. 11. Pokiaľ ide o sťažnostné námietky odsúdeného týkajúce sa jeho obavy o život a zdravie v ÚVTOS Leopoldov, krajský súd uvádza, že dané skutočnosti tvrdené odsúdeným, že svedčil proti iným spoluväzňom v Leopoldove, nie sú relevantné skutočnosti na zmenu výkonu trestu, pretože nie sú zákonnými dôvodmi na rozhodnutie o zmene spôsobu VTOS preradením do nižšieho stupňa stráženia a ich nesplnenie ani nedokážu ospravedlniť alebo zmeniť. Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť tú
skutočnosť, že tvrdenia odsúdeného o údajnej hrozbe zo strany iných spoluväzňov v ÚVTOS Leopoldov, žiadnym spôsobom nepreukázal ani nepodložil relevantnými ďalšími vysvetleniami. 12. Pokiaľ ide o námietku odsúdeného, že nie je pravdivé tvrdenie, že z trestnej činnosti viní iných, nakoľko na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci učinil vyhlásenie o vine, krajský súd dodáva, že tá skutočnosť, že sa odsúdený priznal ku svojej trestnej činnosti ešte neznamená, že odsúdený sa ku svojej trestnej činnosti stavia kriticky. Cieľom programu zaobchádzania ako vyššie popísané v kontexte cieľov výkonu trestu odňatia slobody vzhľadom na funkciu trestu podľa Trestného zákona, je aby odsúdený zaujal kritický postoj ku svojej trestnej činnosti, nie len to, aby sa k nej priznal. Teda odsúdený ak sa aj prizná, ale následne svojim správaním nedáva najavo, že svoju trestnú činnosti skutočne ľutuje, že ju považuje za zlyhanie a neakceptovateľné konanie, je za ňu vinný len on sám a nie prípadne iní, toto nepostačuje na splnenie podmienok na zmenu spôsobu VTOS. Odsúdený musí ku svojej trestnej činnosti zaujať presvedčivo kritický postoj a uvedomiť si spoločenskú nebezpečnosť, protiprávnosť, neprijateľnosť a v konečnom dôsledku neakceptovateľnosť jeho trestnej činnosti, ktorá by u odsúdeného mala vyústiť v trvalé prijatie zásad vedenia riadneho života, čo by malo vylúčiť akúkoľvek možnosť recidívy odsúdeného. Ak by správanie odsúdeného smerovalo týmto smerom, vtedy by sa dalo o plnení cieľov programu zaobchádzania hovoriť a vtedy by bolo namieste z pohľadu súdu uvažovať o zmene spôsobu VTOS. 13. Keďže ani krajský súd nemal v konaní preukázané, že by odsúdený mal byť preradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, tak postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného na neverejnom zasadnutí ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.