Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52Csp-111-2024.pdf
PDF · 118.63 KB
Case nature
Area
Subarea
52Csp/111/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: L. U. C.L., U.. XX.XX.XXXX, F. R. R.-A., o zaplatenie 1.980,43 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.12.2024 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.980,43 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo žalovanej sumy od 22.10.2024 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Tatra banka, a.s.) poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný riadne nesplácal. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka medzi postupcom Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Poukázal na to, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Ďalej uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 21.05.2008 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva podľa názoru žalobcu obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Postupca preto dňa 13.01.2022 vypovedal zmluvu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 1.980,43 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.980,43 eur, a to v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie celej postúpenej pohľadávky, t. j. neuhradenej istiny úveru vo výške 1.980,43 eur. Takisto si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to počnúc dňom 22.10.2024, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. V podaní doručenom súdu dňa 25.02.2025 žalobca uviedol, že žalovaný ako dlžník uzavrel s Tatra bankou, a.s. ako veriteľom dňa 20.05.2008 zmluvu o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá kreditná karta s úverovým rámcom vo výške 80.000,- Sk (následne po prepočte vo výške 4.000,- eur). Žalovanému bol účtovaný mesačný poplatok za kartu VISA vo výške 69,- Sk (2,29 eur) mesačne v zmysle Sadzobníka poplatkov účinného od 31.08.2006, ktorého výška sa od 01.05.2023 zmenila na 8,- eur. Medzi stranami bol dohodnutý revolvingový úver vo forme kreditnej karty, a nie klasický splátkový kalendár. Ďalej uviedol, že žalovaný čerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 43.964,73 eur, bol mu vyúčtovaný štandardný úrok v celkovej výške 6.126,87 eur, sankčný úrok v celkovej výške 247,21 eur a poplatky v celkovej výške 1.170,56 eur. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 49.528,95 eur. Žalovaná suma 1.980,43 eur predstavuje rozdiel medzi debetnými operáciami na účte žalovaného vo výške 51.509,38 eur a kreditnými operáciami vo výške 49.528,95 eur.
3. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 14.03.2025. Spolu so žalobou bola žalovanému doručená výzva, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a aby označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe napriek tomu nevyjadril a v konaní ostal nečinný.
4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 09.10.2025 v súlade s § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") v spojení s § 297 C. s. p., na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 02.10.2025, v ktorom súhlasili s prejednaním veci a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 30.07.2025. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti sporových strán.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: zmluva o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 21.10.2024 spolu s prílohou - identifikácia postúpenej pohľadávky, žiadosť o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA zo dňa 20.05.2008, výpoveď zmluvy zo dňa 13.01.2022 spolu s podacím hárkom a sledovaním zásielky, všeobecné obchodné podmienky Tatrabanky, a.s., sadzobník poplatkov Tatrabanky, a.s., výzva pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 28.02.2022 spolu s podacím hárkom a sledovaním zásielky, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2024, platobná história, oznámenie zo dňa 28.10.2024, pokus o zmier zo dňa 28.10.2024 spolu s podacím hárkom, informácia o spracovávaných osobných údajoch, cenník služieb Tatrabanky, a.s.
6. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že právny predchodca žalobcu (Tatra banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 21.05.2008 zmluvu o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá kreditná karta s úverovým rámcom vo výške 80.000,- Sk (následne po prepočte vo výške 4.000,- eur). Písomnou výpoveďou zmluvy o účte zo dňa 13.01.2022 banka vypovedala zmluvu o vydaní a používaní medzinárodnej súkromnej kreditnej karty s účinnosťou odo dňa doručenia výpovede z dôvodu nesplatenia dlžnej sumy riadne a včas a vyzvala žalovaného na predčasné splatenie celej pohľadávky banky vo výške 2.215,08 eur. Výzvou pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 28.02.2024 banka vyzvala žalovaného na zaplatenie okrem iného aj pohľadávky z kreditnej karty vo výške 2.207,08 eur. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2024 a z jej prílohy (identifikácia postúpenej pohľadávky) súd zistil, že Tatra banka, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy č. XXXXXXXXXX na žalobcu. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2024 súd zistil, že banka oznámila žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu vo výške 1.980,43 eur. Pokusom o zmier zo dňa 28.10.2024 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
7. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
8. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "zákon č. 258/2001 Z. z.") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
9. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
11. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z.") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare.
14. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
15. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
16. Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere podľa osobitného predpisu,87aba) pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
17. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
24. Podľa § 502 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
25. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
26. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, pretože žalobca v konaní nedostatočným spôsobom špecifikoval žalobou uplatnenú pohľadávku. Žalobca takisto nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to vrátane zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V spotrebiteľských sporoch môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (porovnaj § 295 C. s. p.). Zároveň je potrebné v individuálnych spotrebiteľských sporoch dôsledne aplikovať aj ustanovenie § 132 ods. 3 C. s. p., lebo nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-40/08, C-618/10, C-243/08) vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Toto pravidlo neplatí jedine vtedy, ak spotrebiteľ
s takýmto postupom výslovne nesúhlasí (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2022).
27. Predmetnú zmluvu o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA zo dňa 21.05.2008 súd vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., resp. neskôr účinného zákona č. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu súd skúmal, či pri postúpení pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z banky na žalobcu bol dodržaný postup stanovený zákonom na ochranu spotrebiteľa, najmä požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
28. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2022).
29. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 60/2018, tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017 a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018).
30. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách oprávňuje banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020 sp. zn. 5Cdo/36/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 4/2021).
31. Postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru inej osobe má väzbu nielen na spotrebiteľskú zmluvu, ale aj na osobitné právne predpisy (§ 525 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách), v dôsledku ktorej skutočnosti sa mení aj obsah právneho vzťahu medzi veriteľom (postupníkom) a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom (postupcom
- bankou) a dlžníkom. V takomto prípade sa prípadná neplatnosť postúpenia pohľadávky prejaví nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi (spotrebiteľovi). Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bola preukázaná platná zmluva o postúpení pohľadávky banky (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2022 sp. zn. 7Cdo/86/2021).
32. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal dodržanie zákonného postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, ako ani dodržanie zákonného postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca v konaní nepreukázal, že by jeho právny predchodca (Tatra banka, a.s.) pred vypovedaním zmluvy listom zo dňa 13.01.2022 upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca v konaní takúto skutočnosť netvrdil a ani ju nijako nepreukázal, keď súdu nepredložil žiadne takéto upozornenie banky ani doklad o jeho doručovaní žalovanému. Žalobca pritom súdu nepredložil Obchodné podmienky Tatra banky, a.s. pre medzinárodné súkromné kreditné karty, na ktoré sa banka odvolávala v predmetnej písomnej výpovedi zmluvy zo dňa 13.01.2022. Súd tak nemohol ustáliť, ako bolo zmluvne dohodnuté ukončenie zmluvy, resp. vypovedanie zmluvy z dôvodu nesplatenia dlžnej sumy riadne a včas. Uvedený nedostatok skutkových tvrdení a v nadväznosti na to aj nepreukázanie tejto rozhodujúcej skutočnosti musí ísť pritom
na ťarchu žalobcu, ktorého v tejto súvislosti zaťažovalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Uvedené potom znamená, že žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca dodržal pri vypovedaní zmluvy (ktoré bolo svojím obsahom súčasne vyhlásením predčasnej splatnosti revolvingového úveru) zákonom a zmluvou stanovený postup na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa, t. j. že ho upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vypovedať zmluvu (a tým aj vyhlásiť predčasnú splatnosť revolvingového úveru). V konaní teda nebolo preukázané, že by došlo k riadnemu vypovedaniu zmluvy (a vyhláseniu predčasnej splatnosti revolvingového úveru, resp. jeho zostatku s príslušenstvom), t. j. že žalobou uplatnená pohľadávka zo spotrebiteľského úveru sa stala v celom rozsahu splatnou. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má pritom za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Inak povedané, kým nie je preukázané dodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (upozornenie dlžníka veriteľom na právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru), nie je možné považovať predmetný spotrebiteľský úver za (predčasne) splatný v celom rozsahu. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere totiž možno až na výnimky postúpiť až vtedy, keď je v celom rozsahu splatná. Postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa doposiaľ nestala splatnou v celom rozsahu, má preto za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
33. Žalobca teda v spore nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok pred postúpením pohľadávky bankou na nebankový subjekt (žalobcu) podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, bez splnenia ktorých je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené a následne postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia pohľadávky musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Zároveň aj vecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má za následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania. Nedodržanie zákonného a súčasne zmluvne dohodnutého postupu pri vypovedaní zmluvy a vyhlásení predčasnej splatnosti úveru malo za následok prijatie (skutkového) záveru, že pohľadávka banky z predmetnej zmluvy o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA (revolvingový úver) nebola v čase jej postúpenia na žalobcu v celom rozsahu splatná. Bez toho však banka nebola oprávnená postúpiť pohľadávku z tohto spotrebiteľského úveru na žalobcu, čo malo zasa za následok prijatie právneho záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení tejto pohľadávky, ako aj o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie tejto pohľadávky v tomto súdnom konaní (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2022). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní bol teda dôvodom na zamietnutie žaloby žalobcu v celom rozsahu.
34. Nad rámec toho konajúci súd konštatuje, že žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.980,43 eur nebol riadne špecifikovaný, a to napriek písomnej výzve súdu na špecifikáciu žalovanej sumy. Žalobca v podanej žalobe uviedol len toľko, že sa domáha od žalovaného zaplatenia istiny poskytnutého úveru vo výške 1.980,43 eur. Vo svojom podaní doručenom súdu dňa 25.02.2025 žalobca uviedol, že žalovaný čerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 43.964,73 eur, bol mu vyúčtovaný štandardný úrok v celkovej výške 6.126,87 eur, sankčný úrok v celkovej výške 247,21 eur a poplatky v celkovej výške 1.170,56 eur. Ďalej uviedol, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 49.528,95 eur. Žalovaná suma 1.980,43 eur tak podľa žalobcu predstavuje rozdiel medzi debetnými operáciami na účte žalovaného vo výške 51.509,38 eur a kreditnými operáciami vo výške 49.528,95 eur. Takáto identifikácia žalobou uplatneného nároku je však podľa názoru súdu absolútne nedostatočná na to, aby bolo možné žalobe vyhovieť. Žalobca neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní žalobou uplatnených nárokov, vyplývajúcu mu z čl. 8 C. s. p. a z § 132 ods. 1 C. s. p. Žalobca totiž neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu vznikol nárok na zaplatenie istiny úveru, (zmluvných) poplatkov, zmluvného úroku či úroku z omeškania v uplatnenej výške. Žalobca v prvom rade neuviedol, aká časť zo žalobou uplatnenej sumy pripadá na istinu úveru a aká na poplatky, zmluvné úroky či úroky z omeškania (sankčné úroky). Z predloženého výpisu z úverového účtu pritom jednoznačne vyplýva, že žalovanému boli účtované rôzne poplatky (napr. poplatok za balík, poplatky za
transakcie, poplatok za vymáhanie pohľadávky), zmluvné úroky či sankčné úroky. Žalobca neuviedol, v akom rozsahu boli splátky úveru započítané na úhradu istiny úveru, poplatkov, zmluvných úrokov a sankčných úrokov. Žalobca rovnako neuviedol, v akej výške, z akej sumy a za aké obdobie si prípadne vyčíslil sankčné úroky a zmluvné úroky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že konajúci súd si na základe žalobcom prednesených skutkových tvrdení nemohol ustáliť, či si žalobca uplatnil svoje nároky v súlade so zákonom (najmä s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa) a v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (porovnaj § 132 ods. 2 C. s. p.). Následkom neunesenia bremena tvrdenia, t. j. neuvedenia skutočností rozhodujúcich pre priznanie žalobou uplatneného nároku, je potom zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
35. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 C. s. p. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 C. s. p.). Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa však žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili. Pokiaľ by sa pojednávania zúčastnili, vypočuli by si v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. zo strany súdu, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a aké je jeho predbežné právne posúdenie veci. Žalobca tak mal zachovanú možnosť reagovať na predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu; v žiadnom prípade preto nie je možné hovoriť o prekvapivom súdnom rozhodnutí. Skutočnosť, že sa žalobca ani jeho právny zástupca pojednávania nezúčastnili, musí ísť na ťarchu žalobcu. Súd takisto poukazuje na to, že vyzval žalobcu uznesením zo dňa 31.01.2025 č. k. 52Csp/111/2024-102 na špecifikáciu žalovanej sumy s príslušenstvom; súd v tomto uznesení zároveň žalobcu poučil, v čom spočíva nedostatok žaloby a akým spôsobom ho má žalobca odstrániť. Napriek tomu však žalobca tento nedostatok žaloby relevantným spôsobom neodstránil. Tento nedostatok pritom nebránil súdu v pokračovaní v konaní (t. j. nebol daný dôvod na odmietnutie podania v zmysle § 129 ods. 3 C. s. p.), keďže z podaní žalobcu bolo zrejmé, čoho sa týkajú a čo sa nimi sleduje; tieto podania žalobcu boli zrozumiteľné aj úplné. Následkom neunesenia bremena tvrdenia tak v tomto prípade bolo zamietnutie žaloby.
36. Nebol pritom daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 C. s. p., teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný dôvod opätovne vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 C. s. p., pričom vyššie uvádzaný nedostatok spočívajúci v nedostatočnom uvedení rozhodujúcich skutočnosti (v neunesení bremena tvrdenia) nebránil súdu v pokračovaní v konaní (v prejednaní a rozhodnutí veci). Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle § 138 C. s. p., súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca neuviedol rozhodujúce skutočnosti pre priznanie žalobou uplatneného nároku, a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512).
37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú), súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.