Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-82-2019.pdf
PDF · 130.9 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/82/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o, so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31595545, právne zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 370,52 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 370,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 370,52 Eur od 15.03.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 29.07.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 370,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 370,52 Eur od 15.03.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 08.01.2019 došlo k dopravnej nehode v Žiline, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky B. F., EČV: G. XXX Z., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená spoločnosť AMD, s.r.o., so sídlom Jabloňová 193/1, Rajec. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla U. U., EČV: G. XXXHG, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX. Poškodená nechala vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 4/2019 zo dňa 11.01.2019 na základe ktorej prenajal žalobca poškodenej náhradné motorové vozidlo, a to zn. V. XXX, EČV: G. XXX Z.. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 0052019 zo dňa 30.01.2019 splatnú dňa 06.02.2019 na sumu 675,-Eur bez DPH. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 11.01.2019 do 30.01.2019, t.j. 20 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 32,50 Eur s DPH. V sume 675,-Eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 25,-Eur bez DPH. Poškodená zároveň dňa 30.01.2019 postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z uvedenej poistnej udalosti zo dňa 08.01.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 675,-Eur spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 30.01.2019. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.02.2019 zaslaného žalobcovi vyplýva, že došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti dňa 27.02.2019. Dňa
01.03.2019 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 304,48 Eur. Krátenie poistného plnenia nebolo žalovaným odôvodnené, žalovaný iba uviedol, že priznal náklady na prenájom vozidla počas doby nevyhnutnej opravy - 11 dní a odpočítal prevádzkové náklady na prenájom vozidla, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle. Náklady vo výške 675,-Eur boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže po uvedenú dobu bol vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Uplatnil si aj úroky z omeškania. Dňa 28.02.2019 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní od dňa 15.03.2019, nakoľko je povinný poskytnúť plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca považoval postup žalovaného za nedôvodný nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. Uplatnený nárok 370,52 Eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 675,-Eur uvedenej vo faktúre č. 0052019 za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého plnenia vo výške 304,48 Eur.
3. Okresný súd v Banskej Bystrici žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 15.08.2019 vydaním platobného rozkazu (č. l. 34 spisu).
4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s tým, že nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Žalobca neuvádza, o aké právne ustanovenia opiera svoj nárok. Mal za to, že uplatnený nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z., a ani z Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Zároveň mal za to, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Poukázal na § 524 OZ, pričom bol názoru, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že k úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu. Prejav vôle najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a žalobcovi nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obdo 20/2007 zo dňa 29.01.2008. Zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V čestnom prehlásení uvedený dôvod považoval za účelový, keďže autoservis nie je oprávnený zadržiavať už opravené vozidlo poškodeného resp. podmieňovať jeho vydanie poškodenému doručením krycieho listu poisťovne. Ďalej žalovaný namietal uplatňovaný úrok z omeškania a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017. Z tohto dôvodu považoval uplatnené nároky žalobcu za nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
5. Žalobca v replike odpor označil za nedôvodný. Uviedol, že svoju vecnú legitimáciu odvodzuje od § 524 Občianskeho zákonníka. Predmetom postúpenia je existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Mal za to, že je možné postúpiť aj pohľadávku budúcu. Poukázal na § 580 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že k zániku záväzku z predmetnej faktúry č. 0052019 zo dňa 30.01.2019 došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Jednalo sa o budúcu pohľadávku, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.01.2019, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Poukázal na bod 5 zmluvy o postúpení pohľadávky, podľa ktorého vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné motorové vozidlo sa podpisom tejto zmluvy započítavajú a žalobca si bude svoju pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V nadväznosti na uvedené konštatoval splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie uplatneného nároku podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP. Poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/2020/2017 zo dňa 17.01.2018. Zdôraznil, že nároky z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v § 4 ods. 2 zákona o PZP. Svoj nárok právne odôvodnil aj § 427, § 420, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.. Mal za to, že v zmysle príslušných zákonných ustanovení je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného. K nutnosti prenájmu náhradného vozidla uviedol, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním pracovných potrieb. Nie je tak možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. K účelnej dobe prenájmu náhradného vozidla uviedol, že keď je bežnou praxou autoservisu vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu. Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Uviedol, že žalovaný neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy a jeho zotrvanie v autoservise. Postup prác v servise je závislý aj od ďalších faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Vo vzťahu k odpočtu tzv. prevádzkových nákladov poukázal, že uvedená položka má predstavovať tzv. výdavky na prevádzku poškodeného vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla, ku ktorým by prišlo jeho používaním po dobu prenájmu náhradného vozidla. K uvedenému žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by tvrdenú skutočnosť preukázal. V praxi poisťovatelia používajú tiež Vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorej aplikácia je podľa názoru žalobcu vylúčená, navyše žalobca ani žalovaný nie sú osobou (znalcom), ktorá by v zmysle vyhlášky č. 492/2004 mohla výpočet a pravidlá aplikovať. Vykonávanie znaleckého dokazovania v tomto smere je nadbytočné a nehospodárne, nakoľko žalobca má za to, že takýmito nákladmi by mohli byť len náklady PHM ktoré však žalobca ako poškodený znášal sám a neboli súčasťou fakturovaného nájomného. Vzhľadom na uvedené ustanovenia mal za to, že aplikácia ustanovení Vyhlášky pri určovaní výšky náhrady za prenájom náhradného vozidla je vylúčená, pretože určenie výšky poistného plnenia, ako aj rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie nepatria do vecnej pôsobnosti Vyhlášky. Subsidiárna aplikácia tohto predpisu je preto vylúčená. Položka 80,12 Eur predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Zotrval na nároku na úroky z omeškania. Žalovaný sa do omeškania dostal deň nasledujúci po dni, kedy mal podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t. j. 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie.
6. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.
7. Súd nariadil pojednávanie na deň 12.07.2021 o 11,00 hod., na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej, a to v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť podaním doručeným súdu dňa 12.07.2021 o 8,16 hod. (t. j. pred pojednávaním, ktoré však bolo sudkyni predložené až po skončení pojednávania - úradným záznam č. l. 204 spisu) z dôvodu pretrvávajúcej mimoriadnej situácie bez ohľadu na ukončenie núdzového stavu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na doterajšej argumentácii v spore.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Zmluvou o nájme č. 4/2019 zo dňa 11.01.2019 žalobca ako prenajímateľ a poškodená ako nájomca sa dohodli na nájme motorového vozidla V. XXX, EČV: G. XXX Z. od 11.01.2019 do 30.01.2019 so zmluvným denným nájomným 39,-Eur. Jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla bol dohodnutý vo výške 30,-Eur (č. l. 18 spisu).
10. Žalobca ako prenajímateľ a poškodená ako nájomca uzavreli protokol o prenájme náhradného vozidla č. 4/2019, a to V. XXX, ktoré bolo prevzaté dňa 11.01.2019 a dňa 30.01.2019 vrátené (č. l. 17 spisu).
11. Žalobca vystavil poškodenej dňa 30.01.2019 faktúru č. 0052019 splatnú dňa 06.02.2019 na sumu 675,-Eur bez DPH za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 4/2019, za obdobie od 11.01.2019 do 30.01.2019. Súčasťou fakturovanej sumy bol aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 25,- Eur bez DPH (č. l. 20 spisu).
12. Poškodená ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.01.2019 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 675,-Eur bez DPH z titulu poistného plnenia, ktorá odplata zodpovedá sume 675,-Eur bez DPH z titulu faktúry č. 0052019. Podľa čl. 5 Zmluvy vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítali. Náhradné vozidlo si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet (č. l. 22 spisu).
13. Poškodená čestným prehlásením zo dňa 18.01.2019 vyhlásila, že mala od žalobcu prenajaté náhradné motorové vozidlo V. XXX od 11.01.2019 do 30.01.2019, z dôvodu, že jej vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX v autoservise, kde sa nachádza aj v súčasnosti a čaká na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo. Zároveň prehlásila, že nemala po dobu prenájmu k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre ňu nevyhnutý z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti (č. l. 26 spisu).
14. Poškodená oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 30.01.2019 (č. l. 24 spisu). Následne si žalobca si u žalovaného listom zo dňa 30.01.2019 uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky (č. l. 28 spisu).
15. Žalovaný žalobcovi uhradil dňa 01.03.2019 z titulu poistného plnenia sumu 304,48 Eur (č. l. 32 spisu).
16. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.02.2019 žalovaný náklady na zapožičanie náhradného vozidla priznal iba za 11 dní, t. j. počas doby nevyhnutnej opravy. Odpočítal prevádzkové náklady na prenajatom vozidle, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom vozidle. Poistné plnenie tak priznal žalobcovi vo výške 304,48 Eur (č. l. 30 spisu).
17. Z vyhlásenia spoločnosti Todos Žilina s. r. o. zo dňa 18.10.2019 vyplýva, že vozidlo B. F., EČV: G. XXX Z., ktorého držiteľom je poškodená spoločnosť, bolo po poistnej udalosti č. 8006140545 zo dňa 08.01.2019 umiestnené za účelom opravy v autoservise spoločnosti Todos Žilina, s.r.o., a to od 11.01.2019 do 30.01.2019. Po vykonaní opravy a vystavení krycieho listu poisťovňou bolo vozidlo hneď odovzdané držiteľovi, a to dňa 30.01.2019 (č. l. 70 spisu).
18. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Nárok žalobcu sa odvíja od ust. § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. ako aj z ust. § 442 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bolo nesporné, že dňa 08.01.2019 došlo k dopravnej nehode v Žiline, pričom v dôsledku tejto nehody došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodenej spoločnosti AMD, s.r.o.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného poškodená si od žalobcu prenajala náhradné motorové vozidlo
počas trvania opravy jej vlastného vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme č. 4/2019 zo dňa 11.01.2019 poškodená užívala vozidlo V. XXX, EČV: G. XXX Z. v rozsahu 20 dní nájmu, a to v období od 11.01.2019 do 30.01.2019, pričom nájom skončil dňa 30.01.2019. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. 0052019 za prenájom vozidla v dĺžke 20 dní spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- eur, spolu vo výške 810,-Eur s DPH (675,-Eur bez DPH), na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Z Oznámenia o poistnom plnení od žalovaného zo dňa 28.02.2019 vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že mu poukázal poistné plnenie vo výške 304,48 Eur bez DPH zo sumy 810,-Eur s DPH s odôvodnením priznania poistného plnenia za 11 dní a odpočítaním sumy 80,12 Eur ako prevádzkové náklady na prenajatom vozidle.
20. Spornou v konaní bola otázka vecnej legitimácie strán sporu, doba trvania nájmu náhradného vozidla, ako aj otázka odpočítania prevádzkových nákladov žalovaným a nárok na úroky z omeškania.
21. Vo vzťahu k námietke aktívnej vecnej legitimácie okresný súd konštatuje, že dospel k záveru o danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.01.2019 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 675,-Eur bez DPH. V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 30.01.2019. Zo Zmluvy o postúpení tak nepochybne vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 675,-Eur bez DPH voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 675,-Eur bez DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. 0052019. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenej ako nájomcovi) a pohľadávka poškodenej - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni irelevantné. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodená dostala do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatila, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. Zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Zároveň súd dodáva, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka.
22. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t.j. žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.
23. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená sa v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom - poistencom žalovaného dostala do situácie že bola nútená si prenajať náhradné vozidlo. Žalobca preukázal, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodená užívala prenajaté vozidlo od 11.01.2019 do 30.01.2019, počas jeho opravy v autoservise. Podľa čestného prehlásenia poškodenej po dobu opravy ich poškodeného vozidla nevyhnutne potrebovali na výkon podnikateľskej činnosti náhradné vozidlo, keďže nemali k dispozícii iné vhodné vozidlo, a momentálne je ich vozidlo stále v autoservise, kde čaká na doručenie krycieho listu, bez ktorého servis nevydá opravované vozidlo. Rovnako podľa vyhlásenia spoločnosti TODOS Žilina s.r.o. bolo poškodené vozidlo po poistnej udalosti zo dňa 08.01.2019 umiestnené za účelom opravy v ich servise od 11.01.2019 do 30.01.2019. Po vykonaní opravy a vystavení krycieho listu poisťovňou bolo vozidlo odovzdané držiteľovi dňa 30.01.2019. Žalobca podľa názoru súdu preukázal ujmu spočívajúcu v tom, že poškodená vynaložila náklady za požičanie motorového vozidla po dobu, po ktorú v dôsledku škodovej udalosti nemohla užívať svoje vlastné vozidlo. Uplatňovaná náhrada nákladov len reparuje poškodenej stav, keď nemôže svoje vozidlo užívať. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou sú aj náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu
má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch ba prenájom náhradného vozidla sa považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na požičanie náhradného vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného vozidla je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohla poškodená užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musela prenajať vozidlo až do vydania vlastného vozidla. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak by poškodená mohla používať vlastné motorové vozidlo.
24. Pokiaľ ide o dĺžku doby prenájmu náhradného motorového vozidla, súd mal vykonaným dokazovaním riadne preukázanú aj dobu prenájmu, pričom z listín, ako je Zmluva o nájme, Protokol o prenájme, Faktúra č. 0052019, či čestné prehlásenie poškodenej a vyhlásenie autoservisu vyplýva dôvodnosť aj účelnosť dĺžky nájmu náhradného vozidla. Žalobca poskytuje náhradné vozidlo v prípade dopravnej nehody, kedy nie je zrejmé, ako dlho bude poškodené vozidlo v servise, a teda poskytuje vozidlo do doby opravy vozidla. Žalobca má tak právo na preplatenie prenájmu motorového vozidla za celú dobu užívania náhradného motorového vozidla, t.j. od 11.01.2019 až do 30.01.2019, tak ako si v žalobnom návrhu žalobca uplatnil. Poškodená má nárok na náhradu nájomného od nemožnosti používania svojho poškodeného vozidla, t. j. od odovzdania vozidla do opravy až do dňa, do ktorého bolo vozidlo v oprave v autoservise. Poškodená nevedela a ani nemohla ovplyvniť dĺžku opravy poškodeného vozidla. Rovnako nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až po doručení krycieho listu, čo je zaužívaná a bežná prax. Súd poukazuje na to, že z predložených listín nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého vozidla poškodenou, keďže vozidlo mala poškodená nutne k dispozícii do 30.01.2019, čo vyplýva aj z jej čestného prehlásenia a vyhlásenie autoservisu. Poškodená si tak uplatnila prenájom vozidla do 02.10.2018 dôvodne, preto súd tento nárok žalobcovi priznal. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohla poškodená užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musela prenajať vozidlo až do vydania vlastného vozidla. Naopak krátenie poistného plnenia v tomto smere nebolo žalovaným podložené nijakými dôkazmi ani relevantnou argumentáciou. Stav, do ktorého sa dostala poškodená (právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovaného. Nepriaznivosť tohto stavu nemožno umocňovať u poškodeného neprimeraným zaťažovaním a požadovať o neho, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy. Rovnako nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby počas opravy jeho poškodeného motorového vozidla zisťoval alternatívy iného charakteru, t.j. aby pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného motorového vozidla, tento stav riešil napr. používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný.
25. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...). Súd teda konštatuje, že náklady boli vynaložené nutne aj účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonania opravy poškodeného vozidla a boli vynaložené vo výške určenej cenníkom prenajímateľa za obdobné vozidlo.
26. Pokiaľ ide zníženie poistného plnenia o vlastné prevádzkové náklady okresný súd konštatuje, že k uvedenému postupu žalovaný v rozpore so zákonom neposkytol podrobnejšie vysvetlenie ani neprodukoval žiadne dôkazy. Súdu neuviedol ako dospel k sume - 80,12 eur. Uvedené konanie žalovaného súd posúdil ako svojvoľné. Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil denné prevádzkové náklady, čo nemožno akceptovať a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nesprávny a neopodstatnený. Z ničoho nevyplýva konkrétna žalovaným znížená suma poistného plnenia
- 80,12 eur. Krátenie poistného plnenia v tomto smere nebolo žalovaným podložené nijakými dôkazmi
a ani argumentáciou. Bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti takéhoto postupu. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný potom relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o znížení poistného plnenia z titulu vlastných prevádzkových nákladov - 80,12 Eur. Na základe uvedeného súd posúdil aj tento nárok žalobcu za opodstatnený predstavujúci nutne a účelne vynaložené náklady.
27. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 304,48 Eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 370,52 Eur uplatnená dôvodne (uplatnená suma 675,-Eur - priznaná suma 304,48 Eur = žalovaná istina 370,52 Eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. a podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je žalovaná istina, t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla.
28. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd poukazuje, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu nie je jednotná a súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce stanovisko. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 15.03.2019. Ukončenie poistného šetrenia bolo dňa 27.02.2019, od nasledujúceho dňa, t.j. od 28.02.2019, začala žalovanému plynúť pätnásťdňová lehota na plnenie v zmysle §11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorá uplynula dňa 14.03.2019. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 15.03.2019, od ktorého dátumu žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z omeškania. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné, v súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to úroky z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 370,52 Eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Súd poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/13/2018 zo dňa 05.02.2019 a sp. zn. 7 Co/153/2020 zo dňa 10.2.2021.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.