Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-170-2020.pdf
PDF · 108.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/170/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci navrhovateľky F., toho času bytom S., o návrhu na rozvod manželstva s M., toho času bytom F., a úpravu práv a povinností k maloletým deťom M. bytom u matky zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, takto
rozhodol:
I. R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky F. a manžela M., uzavreté XX. XX. XXXX v S., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu S., zväzok X, ročník 2009, strana XXX, poradové číslo XX.
II. Zveruje maloleté deti N., na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude spravovať ich majetok a zastupovať ich v bežných veciach.
III. Otec M. je povinný prispievať na výživu maloletej N., sumou 50 eur mesačne, maloletého M. sumou 45 eur mesačne, maloletej K., sumou 35 eur mesačne a maloletého Z., sumou 30 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca k rukám matky, a to od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti návrh matky na bežné výživné a spätné výživné od novembra 2020 zamieta.
V. Styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 27. 11. 2020 na tunajší návrh, ktorým sa domáhala, aby súd jej manželstvo rozviedol, maloleté deti, N. zveril do jej osobnej starostlivosti, aby bola oprávnená mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok a zaviazal otca maloletých detí prispievať na ich výživu sumou 100 eur mesačne pre maloletú B., sumou 90 eur mesačne pre maloletého M., sumou 70 eur mesačne pre maloletú K. a sumou 40 eur mesačne pre maloletého Z., a aby súd neupravoval styk otca s maloletými deťmi.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli dňa XX. XX. XXXX v S.. Z manželstva pochádzajú 4 deti, N., M., K. a Z., všetky ešte maloleté a nezaopatrené. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania v S..
3. V návrhu ďalej uviedla, že ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, samozrejme vyskytli sa aj isté drobné problémy, ako aj v iných manželstvách. Neskôr v priebehu manželstva začalo dochádzať medzi manželmi k vážnejších nezhodám, došlo k zhoršeniu vzťahov medzi manželmi z dôvodu manželovej nevery, ktorá pretrváva až doposiaľ. Manželka v novembri 2020 opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať k matke, od toho času teda nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, manžel jej žiadnou sumou neprispieva na výživu ich spoločných maloletých detí, o deti sa nezaujíma, nenavštevuje ich, nekontaktuje ich. Manželia sa vzájomne odcudzili, vzťah je bez vzájomnej náklonnosti a dôvery. V takomto vzťahu už navrhovateľka zotrvať nechce, nevidí ani nádej na obnovenie manželského spolužitia. Vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel.
4. Manžel vo svojom vyjadrení s rozvodom manželstva súhlasil, v súčasnej dobe už nežijú v spoločnej domácnosti. Od kedy manželka opustila spoločnú domácnosť na výživu maloletých detí jej neprispel. Momentálne je nezamestnaný, nemá žiaden príjem ani nárok, no ako náhle mu bude priznaná dávka v hmotnej núdzi, bude platiť výživné.
5. Kolízny opatrovník s vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o rozvod manželstva účastníkov toto ponecháva na zváženie súdu. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, mal deti navrhol zveriť matke do osobnej starostlivosti, styk neupravovať a otca zaviazať prispievať na výživu maloletých detí podľa výšky jeho príjmu.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom kolízneho opatrovníka a oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so sobášnym listom účastníkov, rodnými listami maloletých detí, zápisnicou o neformálnom stretnutí, potvrdením ÚPSVaR KK o poberaní rodičovského príspevku, lustráciami účastníkov v registri SP, vyjadrením navrhovateľky, vyjadrením manžela, správou ÚPSVaR KK o prešetrení pomerov a zistil nasledovné.
7. Z predloženého sobášneho listu účastníkov konania súd zistil, že manželstvo bolo uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v S.. U oboch účastníkov konania išlo o prvé manželstvo, obaja sú štátnymi príslušníkmi SR. Posledným spoločným bydliskom je obec S..
8. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú 4 deti, N. všetky ešte maloleté.
9. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu o rozvod manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. V spoločnej domácnosti už nežijú od novembra 2020. Ona sa presťahovala k matke do S. a manžel žije u priateľky v F.. Od toho času žiadnou sumou neprispel na výživu pre deti, preto požiadala o určenie výživného od podania návrhu. Navrhla deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, nakoľko im stále poskytuje celodennú starostlivosť. Manžel sa o deti žiadnym spôsobom nezaujíma, nekontaktuje ich, nenavštevuje ich. Staršie deti sa otcom ani nechcú stretávať. Preto napokon nežiadala, aby súd upravoval styk otca s maloletými deťmi.
Pokiaľ ide o jej príjmy, tak je poberateľkou rodičovského príspevku a rodinných prídavkov sume 370 eur mesačne. Okrem toho dostávala SOS dávku v sume 880 eur, avšak v mesiaci jún 2021 jej bola vyplatená naposledy, a od júla 2021 jej jediným príjmom bude rodičovský príspevok a rodinné prídavky v sume 370 eur. Má neaktívnu živosť, ktorú plánuje zrušiť, nakoľko pracovala v oblasti lesných prác, no v súčasnej dobe nie je po tom dopyt.
Jej mesačné výdavky predstavujú výdavky na bývanie v sume 200 eur, ktoré platí matke. Zakúpila drevo na kúrenie, mesačne to vychádza 120 eur. Dve staršie deti navštevujú ZŠ v S., kde im platila obedy po 15 eur mesačne. Na ošatenie pre všetky 4 deti minie mesačne okolo 50 eur, potom výdavky na hygienické potreby pre celú rodinu. Strava pre celú rodinu vrátane mamy vyjde okolo 300 eur. Potom má bežné výdavky so školou. Od nového školského roka dcéra K. nastupuje do škôlky, kde jej prišiel šek na sumu 80 eur. Zo školy jej prišlo rozhodnutie, že deti nemajú nárok na obedy za nízku sumu, tak v budúcom školskom roku ich na obedy asi ani nedá, nakoľko nebude mať na to financie. Deti sú zdravé, nemajú zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Nenavštevujú žiadne krúžky. Keďže otec sa o deti žiadnym spôsobom nezaujíma, všetku starostlivosť i potreby zabezpečuje výlučne ona, trvala na výživnom pre všetky 4 maloleté deti v celkovej sume 300 eur.
10. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že k rozvodu sa vyjadrovať nebude. Pokiaľ id o úpravu rodičovských práv a povinností, tak navrhol maloleté deti zveriť matke, výšku výživného navrhol určiť s poukazom na príjem otca a potreby mal. detí, konkrétnu výšku neuviedol. Styk nenavrhol upraviť, vzhľadom k tomu, že otec sa o deti nezaujíma.
11. Manžel s rozvodom súhlasil, k úprave rodičovských práv a povinností priamo nevyjadril, uviedol, že ak bude mať dávku v hmotnej núdzi bude platiť výživné.
12. Z písomných vyjadrení navrhovateľky, ako aj z jej výpovede vyplynulo, že jej príjmom je rodičovský príspevok, ktorý podľa potvrdenia ÚPSVaR KK bude poberať do 31. 10. 2021 a rodinné prídavky v celkovej výške 370 eur. Do konca mesiaca jún 2021 poberala pandemický príspevok od štátu v sume 810 eur, avšak od júla 2021 už tento príjem nemá.
13. Manžel podľa lustrácie registra Sociálnej poisťovne ako aj vyjadrenia navrhovateľky v decembri 2020 prišiel o prácu a od toho času je nezamestnaný, nemá oficiálny príjem.
14. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o rodine) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
15. Pri rozhodovaní o rozvode súd zisťuje, či ďalšia existencia manželstva má význam pre spoločnosť, ako aj pre samotných účastníkov. Účel manželstva spočíva vo vytváraní prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujú si vzájomnú podporu a pomoc. Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujú si vzájomne podporu a pomoc. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, preto návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo rozviedol. Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že manželstvo účastníkov konania svoje základné funkcie neplní, manželia spolu nežijú intímne, spolu nebývajú, spoločne nehospodária a ani nevychovávajú spoločne maloleté deti. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Obaja manželia nechcú viac zotrvať v manželskom zväzku pre nezhody medzi nimi. Za príčinu rozvratu manželstva súd považuje oddelené spolužitie, a najmä ich vzájomné odcudzenie.
16. Podľa § 100 CMP; S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
17. Podľa § 24, ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Na čas po rozvode súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, nakoľko mal v konaní preukázané, že matka je schopná sa náležite postarať o maloleté deti, ktorým zabezpečuje starostlivosť a opateru na požadovanej úrovni od ich narodenia. Otec od kedy nežijú v spoločnej domácnosti, t. j. od novembra 2020 o deti neprejavil žiaden, ani telefonický záujem. Z tohto jeho správania súd vydedukoval, že nemá záujem, aby maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. Zároveň súd rozhodol, že matka bude maloleté deti zastupovať a to v bežných veciach, t. j. vyplývajúcich a súvisiacich s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a rovnako spravovať majetok maloletého dieťaťa v bežných veciach. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa mali rodičia dohodnúť, resp. ak sa nedohodnú, na návrh niektorého z nich rozhodne súd.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Matka navrhla zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu všetkých 4 maloletých detí celkovo sumou 300 eur mesačne. Otec s takouto sumou nesúhlasil, avšak konkrétnu výšku výživného pre každé dieťa neuviedol, uviedol, že bude platiť výživné.
21 Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.
22. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.
23. Maloletá N. a maloletý M. sú žiakmi ZŠ v S., pričom so štúdiom majú bežné výdavky so zakúpením školských pomôcok, obedov v škole. Maloletá K. od septembra bude navštevovať predškolské zariadenie, s čím sú spojené výdavky 80 eur mesačne. Ďalej maloleté deti majú výdavky so stravou, kde súd považuje za adekvátne výdavky v sume 200 eur mesačne pre všetky 4 maloleté deti. Potom bežné výdavky na ošatenie, hygienické výdavky v sume 80 eur pre všetky deti.
24. Ďalej súd mal za preukázané, že maloleté deti toho času nie sú schopné samé sa živiť, pretože ešte študujú, resp. sú vzhľadom na vek v celodennej starostlivosti matky, teda nemajú žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa.
25. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
26. Otec sa s deťmi nestretáva, nekontaktuje, žiadnou sumou na výživu maloletých detí neprispieva. Ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojim deťom mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce ich potrebám, pokiaľ s nimi nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o nich nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Súd za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloletých detí a aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov, považoval sumu 50 eur mesačne pre N., sumu 45 eur mesačne pre M., sumu 35 eur mesačne pre K., sumu 30 eur mesačne pre Z.. V danom prípade mal súd preukázané, že maloleté deti bývajú spolu s matkou, ktorej čistý mesačný príjem vrátane prídavkov na deti bude od mesiaca júl 2021 vo výške 370 eur, nakoľko výplata pandemického SOS príspevku bola v mesiaci jún 2021 ukončená. Dve staršie maloleté deti navštevujú základnú školu, a majú len základné potreby vyplývajúce z ich veku a súvisiace s ich vzdelávaním. Matka mala spojené výdavky aj so stravou, no keďže od nového školského roka už nebudú obedy dotované, na úhradu obedov v škole už matka nebude mať dostatok financií. Mladšia dcéra K. od septembra nastupuje do materskej škôlky, s čím vznikli matke mesačné výdavky so školným a stravou v sume 80 eur. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) môže mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, dopyt na trhu práce. Preto aj keď otec síce oficiálne zamestnaný nie je, no ako bežný človek má bežné a základné výdavky spojené so stravou, bývaním, hygienickými potrebami, teda súdu sa javí, že otec nejaký príjem má, ktorý však súdu nezdokladoval, tak ako súdu napriek výzve nepreukázal svoje nevyhnutné výdavky. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na úhradu potrieb je výživné vo výške 50 eur pre dcéru N., vo výške 45 eur pre syna M., vo výške 35 eur pre dcéru K. a vo výške 30 eur pre najmladšieho syna Z. zo strany otca postačujúce. Rovnako súd prihliadol aj na to, že osobnú starostlivosť všetkým deťom zabezpečuje iba matka, otec sa s deťmi nestretáva, a teda osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy pripočítal matke na plnenie vyživovacej povinnosti.
V prevyšujúcej časti návrh matky ohľadne určenia výživného zamietol.
27. Matka zároveň žiadala priznať aj spätné výživné, a to od podania návrhu, pričom jediným dôvodom bolo, že otec od kedy odišli zo spoločnej domácnosti na deti žiadnou sumou neprispel. Zároveň uviedla, že nemá žiadne zvýšené výdavky.
28. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine; právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Súd v týchto prípadoch nie je viazaný návrhom, sám musí určiť začiatok, kedy povinný prestal platiť výživné alebo ho platil v obmedzenej miere. Pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného vyplýva okrem iného zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu (uznesenie Ústavného súdu SR z 28. 03. 2018, sp. zn. I. ÚS 99/2018).
29. Súd po vykonanom dokazovaní nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného, nakoľko mal za to, že navrhovateľka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa. Navrhovateľka v tom čase nemala ani iné vyššie výdavky spojené s nepriaznivým zdravotným stavom seba alebo detí. Rovnako nemala iné zvýšené výdavky súvisiace so školou, krúžkami či bývaním. Súd z vykonaného dokazovania ani nezistil iné dôvody hodné osobitného zreteľa. Naopak súd mal za preukázané, že navrhovateľka poberala pandemický príspevok v sume 810 eur mesačne, výplata ktorého skončila 30. 06. 2021, teda v období rozhodnom pre priznanie spätného výživného mala príjem v celkovej sume 1 180 eur, teda dostatočný príjem na pokrytie všetkých ňou deklarovaných a preukázaných výdavkov. Neplnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa.
Súd je toho názoru, že ak otec v danom období neprispieval na výživu maloletých, mohla matka podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva rodičov, nakoľko výživné pre maloleté deti má spotrebný charakter a jeho výška závisí od aktuálnych potrieb dieťaťa ako aj možností a schopností oboch rodičov.
30. Preto na základe vykonaného dokazovania súd návrh matky na priznanie spätného výživného za obdobie od mesiaca november 2020 zamietol.
31. Styk otca s maloletými deťmi neupravil, nakoľko navrhovateľka styk nežiadala upraviť a to aj s poukazom na to, že otec sa o deti vôbec nezaujíma, nekontaktuje.
32. Zároveň rozhodnutie súdu nie je nemenné a v prípade zmeny pomerov, či už na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby, sa novým návrhom možno domáhať zmeny súdneho rozhodnutia.
33. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP).
Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Obaja manželia si uplatnili nárok na náhradu trov konania.
Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošle priezvisko.