Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Csp-80-2025.pdf
PDF · 83.96 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/80/2025
Uznesenie
Okresný súd Zvolen, v právnej veci žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., IČO: 56 711 832, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému A. A., nar. XX. XX. XXXX, prechodný pobyt cudzinca od 30. 04. 2020 do 17. 01. 2025 na adrese v SR B. C. XXXX/XXX, XXX XX B., adresa v cudzine A., D. E. XX, F. G., H. I. F. G., o zaplatenie 59,24 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd v y h l a s u j e , že nemá právomoc konať o uplatnenom nároku žalobcu voči žalovanému a konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29. 07. 2025, ktorá bola doručená súdu dňa 24. 09. 2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 59,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej sumy od 28. 09. 2023 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradenia poistného dojednaného pre prípad smrti na základe Poistnej zmluvy č. 6616587345 zo dňa 26. 11. 2021, ktorá bola uzatvorená na obdobie 5 rokov (od 26. 11. 2021 do 27. 11. 2026).
2. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
3. Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 06. 10. 2025 súd zistil, že žalovaný mal v Slovenskej republike prechodný pobyt na adrese B. C. XXXX/XXX, B. od 30. 04. 2020 do 17. 01. 2025. Z oznámenia nevyplýva, že žalovaný by mal na území Slovenskej republiky iné povolenie na pobyt. Je štátnym občasnom F. G. B. A. J. K. A., D. E. XX, F..
4. V konaní vystupuje účastník - žalovaný, ktorý má štátnu príslušnosť Kirgizskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.
5. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný je štátnym príslušníkom Kirgizskej republiky, súd skúmal, či má právomoc prejednať a rozhodnúť túto sporovú vec. Poistná zmluva, na ktorú sa v žalobe žalobca odvoláva, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čiže mal postavenie dodávateľa v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kým žalovaný je fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný, t. j. spotrebiteľ, je cudzím štátnym príslušníkom, a to konkrétne štátnym príslušníkom F. G.. Súd tiež má za preukázanú skutočnosť, že žalovaný mal na území Slovenskej republiky prechodný pobyt od 30. 04. 2020 do 17. 01. 2025. Iný druh pobytu na území Slovenskej republiky povolený nemá. Má evidovanú adresu pobytu v cudzine A., D. E. XX, F. G.. Keďže Kirgizská republika nie je členským štátom Európskej únie, súd skúmal, či právomoc prejednať a rozhodnúť túto vec nevyplýva z medzištátnej zmluvy. Dňa 13. 09. 1983 nadobudla účinnosť Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach, ktorá bola zverejnená Vyhláškou Ministerstva zahraničných vecí z 16. 05. 1983 č. 95/1983 Zb. (ďalej len „medzinárodná zmluva“) a Slovenská republika a Kirgizská republika ako nástupnícke štáty zmluvných strán medzinárodnej zmluvy sú ňou viazané. Z obsahu medzinárodnej zmluvy súd zistil, že neobsahuje ustanovenia, ktoré je možné aplikovať na tento právny vzťah.
6. Súd preto zisťoval, či je daná právomoc slovenského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci podľa zákona č. 97/1967 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý sa použije na právny vzťah a na určovanie právomoci v prípade, ak neexistuje zmluva. Tento zákon právomoc slovenských justičných orgánov upravuje v § 37 a nasl. upravuje právomoc slovenských justičných orgánov. V ust. § 37 zákona je stanovené, že ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. V konaní je zrejmé, že žalovaným je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky. Je štátnym občanom F. G. B. A. J. K. A., D. E. XX, F. G.. V spore nejde o uplatnenie majetkového práva. Preto na uvedenom ustanovení § 37 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nemožno založiť právomoc slovenského súdu na konanie.
7. Procesné podmienky, aj keď ich CSP výslovne a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak CSP neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa § 9 CSP. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t. j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP).
8. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon č. 97/1963 Zb.“), ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
9. Podľa § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb., právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.
10. Podľa ust. § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
11. Podľa § 37e ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb., vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.
12. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
13. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Z citovaných ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. vyplýva, že právomoc slovenských súdov je pri sporoch s cudzím prvkom daná, ak osoba, proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, prípadne pobyt cudzinca, podstatný je úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydliskom treba chápať miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje. Ide o všeobecné pravidlo určenia právomoci (resp. o všeobecnú právomoc) slovenských súdov v sporoch s cudzím prvkom, ktoré sa však použije subsidiárne, t. j. len, ak neprichádza do úvahy výlučná právomoc podľa § 37d zákona č. 97/1963 Zb., alebo ak nebola právomoc slovenských súdov založená písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu, v takom prípade však súd musí skúmať, či takáto dohoda o právomoci je z hľadiska pravidiel určených v ustanoveniach § 37e zákona č. 97/1963 Zb. platná, resp. prípustná. Popri všeobecnej právomoci však môže v konkrétnom prípade prichádzať do úvahy ešte právomoc podľa § 37a až § 37c zákona č. 97/1963 Zb.. Vzhľadom na prejednávanú vec by pri skúmaní právomoci slovenských súdov mohli prichádzať do úvahy, okrem ustanovenia, ktoré upravuje všeobecnú právomoc slovenských súdov, ešte ustanovenia § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb. a § 37e ods. 1 a ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb., nakoľko žalovaný, ktorý je cudzím štátnym príslušníkom, má postavenie spotrebiteľa (ide teda o vec, týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb. však v danom prípade aplikovať nemožno, aj keď ide o vec, týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy, keďže spotrebiteľ v danom prípade nemá postavenie žalobcu, ale žalovaného, ktorý navyše ani nemá bydlisko na území Slovenskej republiky.
18. Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade je daná právomoc slovenského súdu, preto tunajší súd napokon vychádzal z ustanovenia § 37 zákona č. 97/1963 Zb., podľa ktorého je právomoc slovenských súdov daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky nie je daná, keďže žalovaný ako spotrebiteľ, nemal v čase podania žaloby až po súčasnosť bydlisko (ktorý pojem je potrebné vykladať podľa vnútroštátneho práva, t. j. nie trvalé bydlisko, ale miesto kde sa osoba skutočne zdržiava) na území Slovenskej republiky. Nebolo zistené a preukázané, že by žalovaný mal v čase podania žaloby na územní SR bydlisko, byt, rodinu, poprípade tu pracoval a mal úmysel sa na území SR trvalo zdržiavať.
20. Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd v súlade s citovaným ustanovením § 161 CSP konanie voči žalovanému zastavil. Súd súčasne poukazuje na záver vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sp. zn.: 1Cdo28/2009 "pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci, musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť, pokiaľ žiaden takýto orgán súd nezistí, vec patrí do právomoci súdov, uvedené však neplatí, ak ide o prípad právomoci cudzozemského orgánu".
21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeného v § 256 ods. 1 CSP, keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku voči žalovanému ako spotrebiteľovi zo spotrebiteľskej zmluvy na súde, ktorému nepatrí právomoc takýto nárok žalobcu prejednať a rozhodnúť, na základe čoho došlo k zastaveniu konania. Vzhľadom na to, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd ich náhradu žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.