Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/115/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v Lučenci, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 16. októbra 2025, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp. zn. zo dňa 14. 08. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. zo dňa 14. 08. 2025 samosudca Okresného súdu Lučenec podľa § 52 ods. 1 Tr. zák. rozhodol, že odsúdený A. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom neosvedčil a vykoná trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. zo dňa 06.05.2024, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 02. 07. 2024. Podľa Tr. zák. súd odsúdeného na výkon trestu zaradil do s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice na verejnom zasadnutí súdu konanom dňa 14. 08. 2025 sťažnosť, ktorú bližšie nezdôvodnil a ani neskôr písomne nedoplnil.

Podľa zhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a tiež konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nemožno označiť za dôvodnú.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. zo dňa 06. 05. 2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 02. 07. 2024 bol A. B. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. e) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b) Tr. zák., za čo mu bol podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. a), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. d), ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. bolo odsúdenému uložené obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a v zákaze stretávania sa s osobami C. B., D. E. a D. F. v skúšobnej dobe. S poukazom na § 51 ods. 3 Tr. zák. bol odsúdenému uložený na obdobie počas skúšobnej doby zákaz vycestovať mimo krajín Európskej únie a povinnosť zamestnať sa alebo sa o zamestnanie preukázateľne uchádzať. Súčasne podľa §

73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd odsúdenému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Uvedený rozsudok nadobudol u A. B. právoplatnosť dňa 02. 07. 2024 po tom, ako krajský súd zamietol odvolanie intervenujúceho prokurátora proti výroku prvostupňového súdu o treste. Skúšobná doba začala odsúdenému plynúť dňom 03. 07. 2024 a plynie do 03. 07. 2029.

Ďalej z predloženého spisového materiálu vyplýva, že odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby dopustil viacerých protiprávnych činov v intenzite priestupkovej činnosti a opakovane porušil podmienky probačného dohľadu tak, ako to je konštatované probačným úradníkom v jeho priebežných správach zo dňa 18. 02. 2025, 03. 06. 2025 a napokon 20. 06. 2025. Pokiaľ ide o priestupkovú činnosť odsúdeného, tento sa počas skúšobnej doby dopustil celkom 2 priestupkov, a to dňa 05. 06. 2025 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu hrubým správaním a dňa 01. 07. 2025 úmyselným spôsobením škody na cudzom majetku krádežou.

Následne prvostupňový súd rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením.

Podľa § 52 ods. 1 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2, b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo c) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

V rámci teoretického exkurzu krajský súd uvádza, že v súvislosti s rozhodovaním o podmienečne odloženom treste odňatia slobody doterajšia súdna prax jednoznačne konštatuje, že esenciálnou zložkou pre rozhodnutie súdu je skutočnosť, či odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby viedol riadny život. Pokiaľ ide o riadny život, uvedenému pojmu zodpovedá také správanie posudzovanej osoby, pri ktorom táto osoba dodržiava právny poriadok a ďalšie normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíva svoje práva voči spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie, nedopúšťa sa trestných činov, priestupkov a iných deliktov. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí sama osebe vždy znamenať, že podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Dôvodom na rozhodnutie, že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne odsúdený spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom, alebo nevyhovel uloženým podmienkam (nenahradil škodu spôsobenú trestným činom, resp. nezaplatil zameškané výživné, ak boli uložené). Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy, ak podmienečne odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči spoločnosti. Riadny život preto nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou. Z uvedených zásad vyplýva, že pre konštatáciu, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život musí byť preukázané, že odsúdený závažným spôsobom porušuje normy spoločenského správania sa.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre svoje rozhodnutie a skutočnosti, ktoré zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Súd prvého stupňa dospel v tomto prípade, ešte počas plynutia skúšobnej doby, k záveru, že podmienečný trest odňatia slobody s uloženým probačným dohľadom u odsúdeného neplní svoj účel. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že odsúdený počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, keď sa počas jej plynutia svojím ľahkovážnym správaním opakovane dopustil priestupkovej činnosti ale predovšetkým napriek možnosti návratu do spoločnosti a reedukácie spojenej s výkonom probácie (teda abstrahovaním od trestnej represie za spáchanie trestnej činnosti), sústavne porušoval podmienky probačného dohľadu. Odsúdený tak vlastným zavinením vytvoril zákonné podmienky pre nariadenie výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 52 ods. 1 Tr. zák. Odsúdený aj podľa názoru krajského súdu významným spôsobom porušil pravidlá vedenia riadneho života, čo odôvodňuje vyslovenie záveru, že v skúšobnej dobe sa neosvedčil a premena podmienečného trestu na nepodmienečný trest je v jeho prípade opodstatnená.

Krajský súd osobitne akcentuje skutočnosti zistené z priebežných správ probačného a mediačného úradníka, z ktorých vyplýva, že odsúdený sa napriek poučeniu o jeho povinnostiach počas výkonu probácie, ktoré absolvoval dňa 03 .07. 2024, o súdom uložených obmedzeniach a príkazoch a o následkoch ich porušenia, nedostavil na vopred dohodnuté probačné stretnutie dňa 10. 09. 2024 bez udania dôvodu. Ďalšie naplánované probačné stretnutia s odsúdeným sa nerealizovali pre prekážky na jeho strane. Dňa 07. 11. 2024 telefonicky priamo v deň termínu ospravedlnil svoju neúčasť sprevádzaním matky do zdravotníckeho zariadenia, na náhradný termín dňa 14.11.2024 sa opäť bez udania dôvodu nedostavil. Následne predvolanie na 08.01.2025 neprevzal, preto mu bolo predvolanie na 30.01.2024 doručované prostredníctvom OO PZ Lučenec, ktorú zásielku prevzal, no napriek tomu sa na probáciu bez udania dôvodu nedostavil. Probačný úradník súdu ďalej uviedol, že odsúdený je telefonicky nedostupný a ďalšie predvolania na 17. 03. 2025 a 28. 05. 2025 neprevzal. Vzhľadom na uvedené nie je možné u odsúdeného kontrolovať dodržiavanie súdom uložených obmedzení a povinností, pričom konštatoval ignorovanie výkonu probácie odsúdeným a na základe vykonanej lustrácie porušenie povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa o zamestnanie preukázateľne uchádzať. V neposlednom rade bola u odsúdeného dňa 17. 06. 2025 vykonaná kontrola zákazu požívania alkoholu a iných návykových látok príslušníkmi OO PZ Lučenec, ktorou u neho bola za pomoci použitia testu DrugCheck 3000 zistená prítomnosť látky metamfetamín a tetrahydrokanabinol. V tejto súvislosti mal sťažnostný súd za preukázanú aj skutočnosť, že odsúdený sa odo dňa 14. 10. 2024 nepodrobuje nariadenej ambulantnej protitoxikomanickej liečbe (č.l. 596). Uvedené skutočnosti narušili základnú metódu probačného dohľadu, ktorou je prevýchova a pozitívne ovplyvňovanie páchateľa trestného činu (v danom prípade prvopáchteľa), založená na účelnej kombinácii prvkov kontroly, pomoci, poradenstva. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24. 06. 2015, ktoré je aplikovateľné aj v posudzovanej veci a z ktorého vyplýva, že otázku splnenia podmienok pre rozhodnutie súdu o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe s uloženým probačným dohľadom podľa § 52 ods. 1 Tr. zák. nemožno zužovať len na skúmanie riadneho života odsúdeného počas skúšobnej doby a splnenie súdom uložených obmedzení a povinností (§ 51 ods. 3, ods. 4 Tr. zák.), nakoľko by sa strácal rozdiel medzi podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 Tr. zák. a podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa (§ 51 Tr. zák). Dodržiavanie podmienok probačného dohľadu je nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe. Závažné porušenie podmienok probačného dohľadu, prípadne sústavné menej závažné porušovanie podmienok probačného dohľadu zo strany odsúdeného, je naopak dôvodom na rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sa stotožniť s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého skutočnosť, že odsúdený počas plynutia skúšobnej doby neviedol riadny život a súčasne porušil podmienky probačného dohľadu nevšímavým postojom k vykonávaným probačným stretnutiam a porušovaním vyššie uvedených súdom uložených obmedzení a povinností, zakladá dôvodné konštatovanie, že ide o významné porušenie pravidiel, ktoré odôvodňuje vyslovenie záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe neviedol riadny život a premena podmienečného trestu na nepodmienečný trest je v jeho prípade opodstatnená. Odsúdený, vedomý si plynutia skúšobnej doby, a teda aj povinnosti viesť riadny život a preukázať tak, že sa napravil a že nepodmienečný výkon uloženého trestu u neho nie je potrebný, na túto povinnosť rezignoval a nebol ochotný korigovať svoje správanie spoločensky konformným spôsobom, keď sa počas skúšobnej doby dopustil ďalšej, hoci menej závažnej protiprávnej činnosti, pričom doposiaľ sústavne porušoval podmienky probačného dohľadu. Aj podľa sťažnostného súdu konanie odsúdeného svedčí o jeho laxnom postoji k dodržiavaniu spoločenských noriem a ani dobrodenie súdu vo forme uloženia podmienečného trestu nebolo pre odsúdeného dostatočne motivujúcim faktorom pre zmenu jeho správania. Ostatne, odsúdený skutočnosti uvedené v správach probačného úradníka na verejnom zasadnutí súdu dňa 14. 08. 2025 nepoprel a potvrdil, že je užívateľom marihuany a pervitínu, pričom na ambulantné ochranné liečenie nechodí.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého uznesenia sťažnostný súd uvádza, že podmienečným odsúdením súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť, aby sa sám svojím správaním, bez izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody nebude nariadený. Tohto výsledku však odsúdený môže dosiahnuť len skutočnosťou, že bude v skúšobnej dobe, určenej mu pre túto príležitosť súdom, viesť riadny život. Avšak v danom prípade odsúdený nepreukázal v rámci plynúcej skúšobnej doby polepšenie a tiež ani to, že by začal viesť riadny život. Naopak, ako to vyplýva aj zo spisového materiálu a ako to aj konštatoval súd prvého stupňa, odsúdený svojím konaním

(a tiež nečinnosťou v prípade výkonu probácie) dal podnet na premenu podmienečného odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Keďže okresný súd napadnuté uznesenie podrobne odôvodnil a krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení v plnom rozsahu stotožnil, na odôvodnenie napadnutého uznesenia v podrobnostiach poukazuje, keďže opakovať správne a podrobné dôvody zákonného rozhodnutia by bolo nadbytočné. V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (, , ) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko zo dňa 19. 12. 1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok zo dňa 15. 02. 2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok zo dňa 27. 09.2 001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Podľa , nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažnosť odsúdeného podľa ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.