Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-55-2024.pdf
PDF · 88.18 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/55/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 02. júla 2024 v Banskej Bystrici odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 34T/6/2024 zo dňa 06. mája 2024, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora zamieta.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 34T/6/2024 zo dňa 06. 05. 2024 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode C. B. a A. B., ktorý v úmysle potrestať B. D., za to, že v minulosti ponúkal drogy jeho matke E. B., nar. XX. XX. XXXX, dňa 04. 10. 2023 v popoludňajších hodinách v Lučenci v mestskom parku, požiadali F. G., aby dohodol stretnutie s B. D., za účelom zakúpenia marihuany, ktorý tak urobil, telefonicky dohodol stretnutie, pričom následne C. B. a A. B. požiadali F. H. aby ich spolu s F. G. na stretnutie odviezol osobným motorovým vozidlom zn. Ford Fiesta, ev. č. B. XXX H., čo on aj urobil a v čase okolo 17:00 hod. zastal s vozidlom pod nadjazdom pri skateparku oproti D-nábytku, F. G. ako prvý išiel nadchodom smerom do I. na dohodnuté stretnutie na Skladištnej ulici pod Opatovským nadjazdom vedľa nadchodu pre chodcov, na trávnatom poraste, kde sa s B. D. stretol a rozprával, pričom po krátkej chvíli podľa plánu ku nim prišli z uvedeného vozidla cez železničnú trať C. B. a A. B., ktorí B. D. fyzicky napadli a to takým spôsobom, že ho A. B. udrel dvakrát päsťou do oblasti tváre a C. B. ho viackrát kopol do hrude, pričom mu z rúk vytrhol marihuanu v plastovom obale a pánsku taštičku, čiernej farby s obsahom krabičky cigariet značky Winston, balenia tyčiniek 2 pre psa značky Pamlsok, pánskej látkovej peňaženky zelenej farby s finančnou hotovosťou vo výške 150,- Eur, občianskeho preukazu, vodičského preukazu, karty poistenca Dôvery zdravotnej poisťovne, strojníckeho preukazu a preukazu na vedenie kombajnu vydaného na meno B. D., kde po útoku z miesta všetci traja ušli preč k vozidlu, v ktorom ich čakal F. H., kde po nastúpení si spoločne prezerali obsah tmavej taštičky, ktorú zobral C. B. a po príchode do mestského parku v Lučenci doklady patriace poškodenému postupne C. B. a A. B. hádzali do jazera a následne marihuanu, ktorú poškodenému taktiež vzali vyfajčili, čím svojím konaním spôsobili B. D., nar. XX. XX. XXXX, pomliaždenie vlasatej kože hlavy a pomliaždenie lakťa pravej ruky s dobou liečby 6 dní bez PN a škodu v celkovej výške 187,79 Eur.
Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. a), písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. d), ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 rokov s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd uložil obžalovanému zákaz požívania alkoholu a návykových látok v skúšobnej dobe, podľa § 51 ods. 3 písm.
c) Trestného zákona mu uložil zákaz stretávania sa s osobami C. B., F. G. a F. H. v skúšobnej dobe, podľa § 51 ods. 3 Trestného zákona mu uložil zákaz vycestovať mimo krajín Európskej únie v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona mu uložil príkaz zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Napokon podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie intervenujúci prokurátor, a to proti výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému A. B., ktoré neskôr písomne odôvodnil v podstate tým, že trest uložený okresným súdom považuje z hľadiska jeho druhu a výmery za neprimerane mierny. Poukázal na to, že pri ukladaní trestu za spáchanú trestnú činnosť je nevyhnutné zohľadniť zásady ukladania trestov, vyjadrené v ustanovení § 34 Trestného zákona. Uložený trest má byť odrazom jeho represívnej, ale aj výchovnej funkcie, a to za účelom naplnenia individuálnej, ale i generálnej prevencie, nakoľko má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest má zároveň vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Za základnú funkciu trestu je u dospelého páchateľa potrebné považovať práve represívnu (zabránenie v páchaní možnej trestnej činnosti), pričom nemožno opomenúť ani výchovnú funkciu trestu, či už vo vzťahu k páchateľovi trestného činu v podobe individuálnej prevencie, alebo vo vzťahu k ostatným spoluobčanom (potenciálnym páchateľom), v podobe generálnej prevencie. Súd pri ukladaní konkrétneho druhu trestu a jeho výmery musí dôsledne zvážiť, akým spôsobom bude naplnený účel trestu (samozrejme s ohľadom na proporcionalitu zásahu do práv páchateľa). Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1To/2/2014 zo dňa 08. 11. 2014, podľa ktorého zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov tak robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti, pričom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. S poukazom na uvedené má za to, že trest uložený obžalovanému A. B. nenapĺňa atribúty vyplývajúce z ustanovenia § 34 Trestného zákona, a to z hľadiska druhu trestu (resp. formy výkonu trestu odňatia slobody) a jeho výmery. Pri rozmedzí trestnej sadzby určenej zákonodarcom na 7 rokov až 12 rokov v ustanovení § 188 ods. 2 Trestného zákona, aj po zohľadnení individualizácie trestu cez prizmu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace), a po aplikácii ustanovenia § 39 Trestného zákona (ktoré v danom prípade možno považovať za dôvodné), však nemožno pristúpiť k tak radikálnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby a k zmene zákonom predpokladanej formy výkonu trestu odňatia slobody pre označený zločin (z nepodmienečnej na podmienečnú). Uvedený postup má za následok negáciu vyššie označených zásad ukladania trestov a je potrebné vnímať ho negatívne predovšetkým vo vzťahu k napĺňaniu obsahu tzv. generálnej prevencie, kedy je páchateľovi závažného zločinu proti slobode a ľudskej dôstojnosti ukladaný len podmienečný trest odňatia slobody (hoci za prísnych podmienok spojených s výkonom probačného dohľadu). Daný trest preto nie je spôsobilý dostatočne odradiť iných potencionálnych páchateľov od páchania závažnej trestnej činnosti. Na základe uvedených skutočností preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste u obžalovaného A. B. a sám rozhodol tak, že mu uloží trest odňatia slobody vo výmere najmenej 4 roky, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril obžalovaný A. B., a to prostredníctvom svojho obhajcu, keď uviedol, že si je vedomý svojho pochybenia, svoje konanie ľutuje a v budúcnosti sa takéhoto konania nedopustí. Skutku sa dopustil vo veku blízkom veku mladistvého, doposiaľ nebol súdne trestaný a viedol riadny život. Už od svojich 17 rokov, kedy skončil školskú dochádzku, žil v Severnom Írsku, kde si našiel prácu a riadne pracoval, založil si tam rodinu o ktorú sa riadne stará. Na Slovensko sa vrátil z dôvodu choroby jeho matky, ktorá trpí paranoidnou schizofréniou, vrátil sa tesne pred spáchaním skutku. Uvedomuje si, že poškodeného nemal udrieť, aj keď predával drogy jeho matke, pričom vedel, že má psychické problémy a užívanie drog má pre ňu fatálne následky. Doterajší výkon väzby je pre neho dostatočným ponaučením a v budúcnosti sa vyvaruje akémukoľvek protiprávnemu konaniu. Tak ako pred spáchaním skutku chce v budúcnosti riadne pracovať a postarať sa o svoju rodinu. Ďalej uviedol,
že okresný súd pri ukladaní trestu zohľadnil všetky okolnosti prípadu, vrátane pohnútky jeho konania, ako aj jeho následku. Individualizácia trestu okresným súdom pri zohľadnení všetkých okolnosti prípadu nie je v rozpore s výchovnou a preventívnou funkciou trestu a nie je ani v rozpore so zásadami ukladania trestov stanovenými Trestným zákonom. Okresný súd náležite odôvodnil, akými úvahami sa riadil pri ukladaní trestu a jednotlivých obmedzení, ktoré mu uložil. Trest uložený okresným súdom považuje za zákonný. Záverom uviedol, že okresný súd mu dal šancu, aby sa mohol vrátiť k rodine a postarať sa o ňu. Rovnako by chcel pomôcť svojej starej mame so starostlivosťou o jeho chorú mamu. Z uvedeného dôvodu by si chcel nájsť prácu na Slovensku, pričom už má prísľub zamestnania v Lučenci. Pokiaľ by mu bol uložený trest, ktorý navrhuje prokurátor, malo by to likvidačné následky nielen pre neho, ale hlavne pre jeho rodinu. Hrozilo by odcudzenie s dcérou, ktorá je vo veku, keď sa buduje ich vzájomný vzťah. Rovnako by tento trest mal závažné nepriaznivé následky pokiaľ sa jedná o materiálne zabezpečenie jeho rodiny. Na základe uvedeného preto požiadal, aby krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí v plnom rozsahu zotrvala na písomnom odvolaní a ďalej uviedla, že uložený trest považuje za neprimerane mierny, pričom poukázala na závažnosť spáchaného skutku. Navrhla preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému 1/ a sám rozhodol tak, že mu uloží nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere minimálne 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa nestotožňuje s názorom pani prokurátorky, podľa jeho názoru okresný súd zohľadnil všetky okolnosti prípadu, ako aj osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a viedol riadny život. Navrhovaný trest považuje za neprimerane prísny, aj vzhľadom na tresty uložené ostatným spolupáchateľom. Navrhol preto, aby krajský súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Obžalovaný v rámci verejného zasadnutia uviedol, že ľutuje, čo sa stalo, ale neuvedomil si následky svojho konania, konal tak z obavy o svoju matku. Má malú dcérku, ktorá bude mať v auguste 3 roky a chce sa starať o svoju rodinu.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k jednotlivým výrokom rozsudku. Krajský súd zároveň konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení spravil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ktoré je v zmysle zákona neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním. Krajský súd preto preskúmaval len výrok o treste.
Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo obžalovanému ukladal trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 5 rokov s probačným dohľadom, a krajský súd sa s uvedeným odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil, preto naň v podrobnostiach odkazuje.
K námietkam okresného prokurátora uvedeným v podanom odvolaní vo vzťahu k druhu a výmere uloženého trestu krajský súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona pre jeho aplikovateľnosť v konkrétnom prípade nevyžaduje priznanie páchateľa ku spáchaniu trestného činu, ani jeho postoj k prejednávanej veci. Súd musí zohľadniť okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Je síce pravda, že obžalovaný sa dopustil zločinu, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov až 12 rokov, ale okresný súd pri individualizácii trestu správne prihliadol na všetky okolnosti prípadu (motív spáchania skutku a konanie poškodeného, spáchanie skutku formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona spolu s ďalšími tromi odsúdenými), ako aj osobu samotného obžalovaného, ktorý doposiaľ viedol riadny život, ku spáchaniu trestného činu sa od začatia trestného stíhania priznával a svoje konanie úprimne oľutoval. Preto aj podľa názoru krajského súdu nie je nevyhnutné v prípade prvotrestaného páchateľa na neho pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, a preto postačuje uloženie trestu tak, ako to učinil okresný súd, za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností.
S poukazom na uvedené preto krajský súd takto uložený trest odňatia slobody považuje za postačujúci a primeraný, a ktorý spĺňa atribúty generálnej aj individuálnej prevencie, dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, ako aj prevýchovu obžalovaného, a zároveň postihuje len obžalovaného, a zabráni mu v ďalšom páchaní trestnej činnosti. Bude teda výlučne na obžalovanom, aby spôsobom svojho života preukázal, že dokáže viesť riadny život a plniť uložené povinnosti a obmedzenia, v opačnom prípade mu bude za splnenia zákonných podmienok nariadený nepodmienečný trest odňatia slobody.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.