Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

72Cb/23/2024

Rozsudok pre zmeškanie

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Jaroslavom Skybom v spore žalobcu: XL TRADE s.r.o., Komenského 1643/19, 020 01 Púchov, IČO: 53 110 030, zastúpený JUDr. Ján Behro, advokát, Záriečie 278, 020 52 Záriečie, IČO: 50 589 555, proti žalovanému: A. B. - P.aT. stav., C. XX/XX, XXX XX D., IČO: 48 076 708, o zaplatenie 4.051,50 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 1.950 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.051,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo sumy 4.051,50 Eur od 27.3.2024 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vzájomnú žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica 17.5.2024 v rámci upomínacieho konania, sa žalobca domáhal v konaní začatom podľa o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 4.051,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo sumy 4.051,50 Eur od 27.3.2024 do zaplatenia, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca dodal žalovanému pre jeho klienta tovar a služby spojené s vyhotovením striekanej penovej izolácie na stavbe, a to za dohodnutú cenu a v dohodnutom čase. Žalovaný dodanie tovaru a poskytnutie montážnych prác potvrdil, avšak okamžite sa začal vyhovárať, že nemôže zrealizovať platbu hneď, ale, že ju zrealizuje popoludní, potom večer, potom na ďalší deň, pričom takto to pokračovalo viac ako jeden celý mesiac. Dňa 26.04.2024 bola žalovanému zaslaná zo strany právneho zástupcu žalobcu písomná predžalobná výzva, ktorú si žalovaný prevzal dňa 30.04.2024 a bezodkladne telefonicky kontaktoval právneho zástupcu žalobcu s tým, že má určité výhrady, ktoré chce písomne sformulovať. Za obdobie 2 týždňov sa však už viac neozval, a tak je žalobca nútený obrátiť sa vo veci vymáhania svojho nároku na súd. Do dňa podania tohto návrhu žalovaný nesplnil svoj záväzok voči žalobcovi, a to ani čiastočne.

3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil: faktúru č. , predžalobnú výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.4.2024, podací lístok k predžalobnej výzve.

4. Okresný súd Banská Bystrica 10.6.2024 vydal vo veci platobný rozkaz ktorým uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatil žalobcovi istinu vo výške 4.051,50 Eur, úrok z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo sumy 4.051,50 Eur od 27.3.2024 do zaplatenia a náklady

spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur, alebo v tej istej lehote podať odpor (I. výrok). Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 714,71 Eur , a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní (II. výrok). Tento platobný rozkaz sa podarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, ktorý proti nemu podal odpor.

5. Žalovaný v odpore podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalovaný neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu čo do dôvodu ani výšky. Žalovaný najprv sám oznámil zástupcovi žalobcu, v bezprostrednej reakcii na jeho predžalobnú výzvu, že nárok žalobcu neuznáva v plnom rozsahu a následne aj prostredníctvom svojho zástupcu reagoval písomne rovnako, pričom mu aj vrátil žalobcom vystavenú faktúru, ktorú mu doručoval a to č. na sumu 4.051,50 Eur, ktorá bola splatná dňa 26.03.2024, ako nedôvodnú. Z uvedeného dôvodu cit. faktúru žalovaný neeviduje ani vo svojom účtovníctve a neuviedol ju ani vo svojom kontrolnom výkaze. Žalovaný takto už žalobcovi uviedol, že je pravdou, že dňa 26.03.2024 prišiel v jeho prospech vykonať dielo (aplikoval penovú striekanú izoláciu domu na Roľníckej ulici v Novej Dedinke), kedy v ten istý deň prácu aj ukončil a žiadal za prácu úhradu priamo v hotovosti. Žalovaný, ktorý nebol toho času, ale prítomný na stavenisku, požiadal žalobcu o vystavenie faktúry, a tak žalovaný vystavil dňa 26.03.2024 vyššie uvádzanú faktúru s rovnakým dňom splatnosti. Žalovaný oznámil žalobcovi, že pred vykonaním úhrady chce ešte zhotovenie diela skontrolovať a riadne dielo prevziať od žalobcu na stavenisku, pričom so žalobcom po celý čas aj riadne komunikoval, čo potvrdzuje aj žalobca. Keďže medzičasom boli veľkonočné sviatky a žalovaný sa na ne dostavil do Košíc, so žalobcom sa dohodli, že hneď po ich skončení dielo prezrie, preberie a zaplatí za jeho zhotovenie. K tomu ale už nedošlo, pretože dňa 02.04.2024 sa žalobca rozhodol, že nakoľko splatnosť ním vystavenej faktúry uplynula, svojvoľne (bez súhlasu a v rozpore so stanoviskom žalobcu) sa dostaví na stavenisko a strhne ním aplikovanú izoláciu dole, o čom telefonicky dokonca aj upovedomil žalobcu a súčasne mu uviedol, že napriek tomu bude žiadať zaplatiť aj zhotovenie a aj strhnutie izolácie. Žalobca takto kompletne znehodnotil svoju prácu, čo samo o sebe rozporuje jeho nárok voči žalovanému, kedy navyše počas strhávania izolácie spôsobil žalovanému dokonca aj škodu (a to najmä poškodil strešnú fólia v rozmeroch viac než 60 m2 a žalovanému tak vznikli náklady aj na opravy, upratanie a odpratanie odpadu) vo výške 1.960 Eur, ktorú si týmto voči žalobcovi uplatňuje. Vzhľadom na svojvoľný počin žalobcu bola na miesto privolaná aj policajná hliadka, ktorú žalovaný bol nútený privolať najmä pre neoprávnený vstup na cudzí pozemok, či poškodzovanie cudzieho majetku. Na mieste sa toho času nachádzali aj dvaja svedkovia, ktorí celý incident natáčali a fotili. Ako to vyplýva aj len z priloženého záznamu, izolácia bola strhávaná po kusoch a poškodená tak bola aj strešná fólia, pričom priamou činnosťou žalobcu žalovanému vnikli aj ďalšie drobné škody. Žalovaný neuznáva ani nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a uplatňuje si voči nemu náhradu konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku a (zatiaľ) 3 úkonoch právnej služby (v zmysle ust. vyhlášky MSSR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) a to za: (i) prevzatie a príprava zastúpenia (ii) reakcia žalovaného a (iii) podanie odporu á 178, 16 € a plus 3x režijný paušál vo výške á 13,73 € to všetko plus DPH.

6. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalovaný predložil: videozáznam, záznam od polície, predžalobnú výzvu - odpoveď a doklad o zaslaní mailom JUDr. Jánovi Behrovi, advokátovi a navrhol výsluch svedkov E. F., B. G..

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu poukázal na to, že žalobca považuje odpor podaný žalovaným za nedôvodný v celom rozsahu a tvrdenia v ňom uvedené za absolútne nepreukázané a zavádzajúce. Žalobca uvádza, že predmetná neuhradená sporná faktúra mu nebola nikdy zo strany žalovaného vrátená, a pokiaľ si ju žalovaný nezaradil do svojho príslušného kontrolného výkazu, zrejme tak učinil úmyselne v snahe nenavyšovať si daňový základ, ale žalobcu o tomto svojom zámere nijako neinformoval. Žalobca trvá na tom, že všetky služby, ktoré si u neho žalovaný objednal, mu poskytol v súlade s ich vzájomnou dohodou, a celá ich vzájomná spolupráca sa začala komplikovať až v okamihu keď malo dôjsť k úhrade dohodnutej ceny za poskytnuté služby (dodanie a montáž striekanej izolácie), kedy žalovaný začal hľadať stále nové a nové výhovorky na neskoršie a neskoršie zaplatenie, až napokon prestal dvíhať žalobcovi telefón, čo žalobcu definitívne primälo k iniciovaniu tohto súdneho konania. Pre úplné ozrejmenie celej situácie uvádza žalobca na tomto mieste nasledujúci chronologický prehľad udalostí tak, ako sa tieto stali a ako sú aj dokázateľné písomnou komunikáciou medzi stranami sporu: Dohoda medzi žalobcom a žalovaným pri objednávke služby znela, že platba za dielo bude v hotovosti okamžite po ukončení diela, a doklady o úhrade budú

obratom zaslané emailom. Jednalo sa o faktúru a doklad z virtuálnej registračnej pokladne pri úhrade v hotovosti. Dielo bolo zhotovené a odovzdané dňa 26.03.2024 bez akýchkoľvek námietok zo strany žalovaného s prísľubom okamžitej úhrady na účet žalobcu. Citujeme žalovaného: "Sedím v aute, do hodinky to máte na účte" (v telefonickom rozhovore žalovaného s konateľom žalobcu). Niekoľkokrát ubezpečil žalovaný žalobcu, že už faktúru uhradil, čo sa však reálne doposiaľ nestalo. Ďalšia citácia žalovaného: "OK, ja za chvíľu budem za počítačom doma a uhrádzam." (napísal v správe cez WhatsApp dňa 26.03.2024 o 20:24 hod.). Následne dňa 27.03.2024 žiadal konateľ žalobcu od žalovaného o doklad o úhrade. Žalovaný ubezpečil žalobcu, že cenu diela zaplatí v hotovosti nasledujúci deň. Ústne sa cez telefón dohodli, že ak sa tak nestane, tak svoju penovú striekanú izoláciu dá žalobca strhnúť a bude vyžadovať od žalovaného aj náhradu nákladov spojených s jej demontážou. Žalovaný opäť ubezpečil konateľa žalobcu, že k takejto situácii nedôjde, a že sa stretnú dňa 28.03.2024 o 15:00 hod. na mieste realizácie diela, pričom cena diela bude vyplatená v hotovosti k rukám konateľa žalobcu. Žalovaný nedodržal ani tento termín a viacej telefón nedvíhal. Na stavbe sa v dohodnutom čase nenachádzal. Dňa 29.03.2024 konateľ žalobcu písomne informoval žalovaného a potvrdil mu ich predchádzajúcu vzájomnú dohodu cez WhatsApp (o demontáži izolácie, ak nebude cena diela uhradená) s tým, že on svoju časť dohody dodrží a izoláciu dá demontovať. V ten deň ešte konateľ žalobcu informoval žalovaného aj o čase a dátume nástupu na demontáž izolácie, t.j. že prídem v utorok 02.04.2024 o 8:00 hod. na demontáž a poprial mu pekné veľkonočné sviatky. Žalovaný písomne dňa 31.03.2024 cez WhatsApp uisťoval žalobcu o tom, že to nebude nutné a do druhého dňa, t.j. do 01.04.2024 budú peniaze na účte. Dňa 01.04.2024 žiadal konateľ žalobcu cez WhatsApp žalovaného o zaslanie dokladu o úhrade, aby nedošlo k nedorozumeniu a zbytočnej práci na demontáži izolácie. Dňa 01.04.2024 o 19:15 hod. žalovaný žalobcovi odpísal, že sa to vybavuje a do hodinky dá vedieť, ako to bude s platbou. Dňa 01.04.2024 o 23:15 hod. žalovaný žalobcovi odpísal, že to treba vyriešiť osobne a že sa vracia z Košíc do Bratislavy po sviatkoch. Dňa 01.04.2024 o 23:50 odpovedal žalobca žalovanému, že dovtedy bude izolácia strhnutá a ďalej to bude už riešené súdnou cestou. Ráno dňa 02.04.2024 o 07:10 hod. opätovne žalovaný písomne kontaktoval žalobcu cez WhatsApp a žiadal o stretnutie s tým, že to vyplatí v hotovosti. V tomto čase už bol konateľ žalobcu na ceste na stavbu aj s jedným pracovníkom. Nasledoval telefonický rozhovor so žalovaným 02.04.2024 o 07:21 hod, kde žalovaný opäť ubezpečoval konateľa žalobcu, že peniaze má pri sebe, s prácou je spokojný, a že nebude problém s úhradou. A celkovo ho ubezpečoval, že všetko je v úplnom poriadku. Dohodli sa na vyplatení 02.04.2024 do 18:00 hod. na stavbe. Konateľ žalobcu s týmto súhlasil a vrátil sa späť domov. Dňa 02.04.2024 o 17:27 hod. žalovaný písomne informoval konateľa žalobcu o tom, že lepí financie, aby sa to mohlo uhradiť. Vzhľadom na predchádzajúce správy žalovaného a jeho telefonáty, kde ubezpečoval konateľa žalobcu o tom, že peniaze má pri sebe a v hotovosti, konateľ žalobcu už toto konanie žalovaného vyhodnotil ako zavádzajúce a podvodné konanie, a vzhľadom na ich ústnu dohodu sa rozhodol demontovať izolačný nástrek. Samozrejme v dohodnutom čase (02.04.2024 o 18:00 hod.) na stavbe žalovaný nebol. Pri príchode na stavbu zaslal konateľ žalobcu žalovanému fotografiu o 18:40 hod. zo stavby a žiadal ho o príchod, pričom ho upozornil na začatie demontáže. Nasledoval okamžitý telefonický hovor, kde žalovaný tvrdil, že je síce na ceste, ale nestíha, a preto posiela dvoch chlapov, ktorí to uhradia. Následne prišli na stavbu dvaja ukrajinsky hovoriaci muži, ktorí konateľovi žalobcu oznámili, že sú majitelia stavby a žalovaný je ich stavbyvedúci. Peniaze žalobcovi odmietli vyplatiť z odôvodnením, že prácu už vyplatili práve žalovanému. Pri pokuse o kontaktovanie žalovaného, tento už telefón žalobcovi nedvíhal, ale týmto dvom mužom telefón zodvihol. Tí ho dali na hlasitý odposluch, aby aj konateľ žalobcu počul, ako sa žalovaný stavia k veciam. Z hovoru vyplynulo, že peniaze platiť nemajú a že izoláciu aj tak žalobca nedemontuje, pričom celkovo si robil z toho posmech. Zároveň im ešte povedal, že je v Košiciach a do Novej Dedinky nemá v úmysle vôbec ísť. Pri tomto všetkom ešte spomenul slovo "otec" a "ukrajinská mafia", ale významu slov nebolo rozumieť. Po ukončení tohto hovoru sa konateľ žalobcu snažil dohodnúť s majiteľmi domu, ale tí len krčili rukami a opakovane hovorili, že žalovanému vyplatili cenu za celú stavbu vrátane aplikácie striekanej izolácie. Opätovnú platbu už neakceptovali. Konateľ žalobcu kontaktoval preto políciu na čísle 158 a žiadal ich o pomoc pri podvodnom konaní. Bolo mu oznámené, že s týmto skutkom nemá polícia nič spoločné, a že sa má obrátiť na príslušný súd s občiansko-právnou žalobou. S vedomím toho, že s týmto polícia žalobcovi nepomôže, a na základe ústnej dohody s objednávateľom služby, teda žalovaným, a s myšlienkou o tom, že izolácia je do uhradenia ceny diela majetkom žalobcu, začal konateľ žalobcu s demontážou peny. Po krátkej dobe bola privolaná polícia, pravdepodobne majiteľmi stavby. Oznámila konateľovi žalobcu, že koná neoprávnene (bez bližšieho vysvetlenia). Konateľ žalobcu následne svoju činnosť ukončil, fotograficky zdokumentoval stav demontáže a žiadal aj políciu taktiež o fotodokumentáciu, ako dôkaz, že stavba nebola znehodnotená, a že bola odstránená len malá časť penového nástreku. Vzhľadom na rýchlosť policajného zásahu sa jednalo len o malú časť izolácie -

možno do 15% celkovej plochy, pričom v žiadnom prípade nebola akokoľvek poškodená strešná fólia ani iné súčasti stavby. Po odchode polície sa konateľ žalobcu s majiteľmi domu pokojne rozprával. Dozvedel sa, že títo žalovanému vyplatili sumu 135.000,00 Eur alebo 175.000,00 Eur (presne si to už pamätá). Všetci spoločne sa zhodli na tom, že zrejme sa žalovaný takýmto spôsobom živý a obdobného konania sa mohol dopustiť už aj v minulosti. Majitelia stavby požiadali konateľa žalobcu o dostrek strhnutej peny s úmyslom to okamžite vyplatiť, čo tento z dôvodu neskorej nočnej hodiny odmietol urobiť a zo stavby odišiel. Aj z priloženej WhatsApp komunikácie je vidieť, že žalovaný mal od začiatku podvodný úmysel. Žalobcovi nie je jasné akých dvoch svedkov chce žalovaný v konaní vypočúvať, ale dňa 10.05.2024 o 18:54 hod. jeden z majiteľov domu dobrovoľne kontaktoval konateľa žalobcu s prísľubom svedectva na súde proti žalovanému. K vzájomnej žalobe, ktorú podal žalovaný vo svojom odpore, žalobca uvádza, že túto v celom rozsahu neuznáva, a to z dôvodu, že neporušil žiadnu svoju zákonnú ani zmluvnú povinnosť, nespôsobil žiadnu škodu a zároveň namieta aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, ktorý sám tvrdí, že stavba mu nepatrí, avšak financie za jej výstavbu už od majiteľov prijal.

8. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca predložil WhatsApp komunikáciu, fotodokumentáciu a navrhuje v konaní ako dôkaz vykonať výsluch konateľa žalobcu (C. H.), ako aj svedkov: A. B. a aj dvoch osôb, ktoré sa vydávali za majiteľov predmetného domu (predpokladá, že to budú E. F. a B. G., pretože iné osoby pri stretnutí na stavbe neboli). Taktiež žalobca navrhuje ako dôkaz v konaní vykonať skúmanie vyšetrovacieho spisu Polície SR, avšak nedisponuje akoukoľvek listinou, na základe ktorej by tento spis vedel bližšie identifikovať a má zato, že súd si ho môže vyžiadať.

9. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu 21.10.2024 uviedol, že ak by jeho skorší odpor nebol dôvodný, asi by súd ho nevzal na zreteľ a nezrušil by platobný rozkaz žalobcu, avšak to nie je vzhľadom na návrh na pokračovanie v (sporovom) konaní teraz rozhodujúce a či je dôvodný alebo nie, bude závisieť od predbežného právneho posúdenia, dôkazov a právneho vyhodnotenia veci súdom a nakoniec jeho rozhodnutia. Žalovaný nič zavádzajúce v odpore neuvádza a sám žalobca nespochybňuje dokonca ani to, že svoju prácu, ktorú vykonal pre žalovaného, znehodnotil (čo takto samo o sebe nedáva zmysel požadovať potom z jeho strany celú cenu za uskutočnenie diela). To, že či žalobcovi bola faktúra vrátená, alebo nie, nechá žalovaný na vyhodnotenie súdom, kedy k tomu, že právny zástupca žalovaného komunikoval s právnym zástupcom žalobcu (teda zaslal mu odpoveď na výzvu a vrátil faktúru) vyplýva aj z predloženého dôkazu. Skutočnosť, že v zmysle predpisov SAK má advokát takúto povinnosť komunikovať prípade, ak je strana zastúpená advokátom výlučne s jej zástupcom, snáď nie je potrebné zdôrazňovať. Či žalobca všetky služby, ktoré si u neho žalovaný objednal, mu poskytol v súlade s ich vzájomnou dohodou je otázne, pretože sám si potvrdzuje, že svoju prácu znehodnotil. Dokonca zrejme celú, pretože v zmysle komunikácie uvádza, že náklady na odstránenie budú tie isté ako na zhotovenie diela, a to aj požaduje. Až na to, že „služby“ odstránenia si od neho nik neobjednal. K žiadnej komplikácii pri úhrade dodania a montáže celkom isto podľa žalovaného nedošlo. Okrem, že boli sviatky, žalobca nič o úhrade faktúry hneď vopred (pri jednaní so žalovaným o podmienkach zmluvy o dielo) žalovanému neuviedol, cenu za zhotovenie diela dal vedieť až po jeho vykonaní a splatnosť žalovanému oznámil vlastne v noci po dokončení. Žalobca nijako nevyzval žalovaného na prevzatie diela a trval na úhrade pred jeho prevzatím. A navyše (čo je vysoko podstatné) sám neposkytol tesne pred sviatkami ani potrebnú súčinnosť, keď žalovaný aj chcel sa dostaviť na stavbu, prevziať dielo a zaplatiť mu v hotovosti (viď vlastný dôkaz žalobcu), kedy žalovaný sa vrátil až po sviatkoch a to bolo skoro všetko už znehodnotené. Žalobcov údajný chronologický prehľad má tak značné trhliny a sám žalobca na viacerých miestach uvádza, že so žalovaným komunikovali aj ústne a telefonicky, a tak nemôže svoje časti vytrhnuté z kontextu aplikácie vydávať za nejakú ucelenú a nebodaj chronologickú komunikáciu, či dohodu o zhotovení diela, a teda vyslovene za nesporné skutočnosti len preto, že ich takto prezentuje. Mimo skutočnosť, že nebolo žalovanému jasné aká je cena diela (až po jeho zhotovení), nebolo žalobcom (ako zhotoviteľom) vyzvané k prevzatiu diela, nedošlo ani len k nejakej dohode o úhrade ceny diela hneď večer v deň zhotovenia diela. Informácia o splatnosti „dnes“ tu prišla o 20:20 dňa 26.03.2024 a aj to sa stalo len preto, že po nástupe pracovníkov žalobcu na stavbu počas vykonávania prác na stavbe sa žalovaného jeden z pracovníkov opýtal, že ako bude platiť, na čo mu tento povedal, že bude potrebovať faktúru (lebo dom bude predávať) a na základe toho mu pracovník žalobcu odpovedal, že si to musí vykomunikovať s majiteľom. Následné žalovaného oslovil priamo konateľ žalobcu, ktorý mu riadne vystavil faktúru. Pred úhradou faktúry ale tu nebola ani zmienka o tom, že faktúra bude splatná večer po zhotovení diela a že teda by nemal žalovaný mať ani len možnosť dielo prezrieť, čo ale takto vyplýva z dôkazu predloženého žalobcom. Dňa 27.03.2024 žalobca žiada síce o doklad o úhrade, no

žalovaný navrhuje platbu na zajtra v hotovosti (teda na deň 28. 03.2024) o 15tej hodine, aby si mohol dielo prezrieť a takto ho prevziať dielo (teda skontrolovať vykonanú pracú, či je všetko v poriadku). K tvrdeniam žalobcu, že by dielo bolo zhotovené a odovzdané dňa 26.03.2024 bez akýchkoľvek námietok zo strany žalovaného nemá zmysel sa bližšie vyjadrovať. Nevedno ako by tomu mohlo byť, keď teda sám žalobca uvádza večer 26., že ak to žalovaný uvidí, bude spokojný, že by takto mal nejako (možnosť) dielo prevziať. Je tak prirodzené, že žalovaný chcel zaplatiť v hotovosti žalobcovi o 15 tej, aby dielo mohol prezrieť a riadne od žalobcu prevziať (veď takto by sa potom nedali posudzovať riadne ani napr. prípadné nároky z vád, alebo vôbec či je dielo zhotovené riadne a vyzvať na prevzatie mal práve žalobca po zhotovení diela, lebo vlastne sa ani nevedelo, že kedy presne dielo zhotoví). Keďže žalobca následne neposkytol žalovanému súčinnosť na prebratie diela a dokonca si tak zmaril vlastne jeho zaplatenie dňa 28.03.2024 (deň pred sviatkami), žalovaný odcestoval na sviatky do Košíc a už takto nevedel objektívne dielo skontrolovať a prevziať. Nie je pravdou, že by žalovaný nedodržal termín 28.03.2024 o 15tej hodine a nezdvíhal, žalobca sám v tento čas nemohol (o čom spolu strany sporu komunikovali telefonicky), a tak v tomto termíne ani sám žalobca na stavbu nedošiel, lebo tento termín sa skôr zrušil. A následne už sa žalobca žalovaného len vyhrážal a tlačil ho k tomu, aby bez odovzdania (alebo aspoň vzhliadnutia vykonania diela žalobcom) ho len počas veľkonočných sviatkoch vyplatil. K tvrdeniam žalobcu, že: „Dňa 29.03.2024 konateľ žalobcu písomne informoval žalovaného a potvrdil mu ich predchádzajúcu vzájomnú dohodu cez WhatsApp (o demontáži izolácie, ak nebude cena diela uhradená) s tým, že on svoju časť dohody dodrží a izoláciu dá demontovať. V ten deň ešte konateľ žalobcu informoval žalovaného aj o čase a dátume nástupu na demontáž izolácie, t.j. že prídem v utorok 02.04.2024 o 8:00 hod. na demontáž a poprial mu pekné veľkonočné sviatky.“ tak nemá žalovaný veľmi čo uviesť, lebo žiadna dohoda o demontáži tu nebola. Žalovaný ešte počas Veľkonočného pondelka písal žalobcovi, to, čo sám uvádza, že to chce vyriešiť osobne a vracia sa z Košíc do Bratislavy. Na to mu reagoval žalobca tak, že do času návratu žalovaného už bude izolácia (dielo žalobcu) strhaná a bude to riešiť len cez svojho právnika. V utorok dňa 02. 04. napriek snahe a opätovnej vôli žalovaného to vyriešiť osobne (tak aby aspoň videl zhotovenie) to žalobca odmietol a strhal to, čo vykonal (zrejme niekedy dňa 02. 04. 2024 v čase okolo 19tej hodiny). Žalovaný prístup a svojvoľný protiprávny postup žalobcu nebude zbytočne nadmieru komentovať, nech si o tom spraví súd obraz. Okrem právnych nezmyslov, ktoré tvrdí, si svojvoľne vstúpil na cudzí pozemok a do cudzej stavby a znehodnotil tak nie len svoju prácu ale dokonca aj spôsobil škodu na majetku toho času žalobcu, pretože tento bol vlastníkom nehnuteľností na ktorých prebiehala výstavba domu. Boli sviatky, kedy žalobca vedel dobre, že žalovaný je odcestovaný a napriek tomu, že žalovaný nemal možnosť prísť, vyhrážal sa a tlačil na žalovaného, nech zaplatí bez toho, aby vôbec ho vyzval na jeho prevzatie. Žalobca žalovaného vopred nijako neinformoval, že bude požadovať okamžitú splatnosť večer po zhotovení a navyše bez možnosti, aby si žalovaný dielo vôbec vedel prezrieť a prevziať. Žalovaný takto prirodzene nechcel uhradiť faktúru pred kontrolou - odovzdaním a prevzatím diela, kedy dokonca viackrát informoval žalobcu, že sa žalovaný vracia (pôvodne to malo byť dokonca až v noci dňa 03.04.2024), kedy nakoniec pre tieto okolnosti sa vrátil skôr. Na stavbe bolo už toho času ale skoro všetko strhnuté a poškodené a takto žalobca nebol ochotný platiť za neodovdané a navyše zničené dielo (ktoré teda takto nebolo vykonané riadne) a kedy navyše žalobca spôsobil žalovanému aj ďalšie materiálne škody na strešnej fólii, veľký neporiadok z postrhávanej izolácie, a tak náklady na prácu (demontáž, opravu strechy, nové fólie, upratanie, materiál, odvoz odpadu) sú náklady mimo toho, že si musel dať aplikovať novú izoláciu. Žalovanému je jasné, že žalobca to „hrá“ na to, že si nejako vytrhajúc ich komunikáciu cez WA tvrdí svoje, no podstatné je, že z viacerých vyjadrení samotného žalobcu je zrejmé, že spolu komunikovali aj telefonicky, a tak tvrdiť následne takúto časovú chronológiu ako tvrdí, je prinajmenšom nezmyselné, lebo ešte aj v zo samotného dôkazu žalobcu žalovaný tesne po sviatkoch uvádza žalobcovi, že či sa nemôžu stretnúť a osobne a to vyriešiť a že za 6 dní čakania sú to 4 sviatočné dni (ináč mimochodom najdôležitejšie sviatky celého roka), a tak skutočne nevedno, že po vlastne presne 3 dňoch „čakania“ musel prikročiť k tomuto činu. Kedy s ním bolo vkuse komunikované. Ináč ako absurdné a nepochopiteľné hrotenie sa to nazvať nedá. Skutočnosť, že žalobca zaslal v utorok dňa 02.04.2024 fotografiu, je nesporná. Žalovaný nevedel, čo by v tejto situácii vedel ešte urobiť, poslal na stavbu rýchlo aspoň svojho robotníka, čo je neporné aj z tvrdení žalobcu v 7. odseku na 3. strane jeho vyjadrenia. Ako žalovaný už uviedol vyššie, v danom čase bol majiteľom domu práve on, čo preukazuje dôkazmi, kedy bez ohľadu na vlastníctvo objednával zhotovenie diela predsa práve žalovaný ako objednávateľ a v každom prípade žalobca takto dodatočne na mieste jeho zhotovenie nemal čo robiť. Skutočnosť, že šlo o majetok žalovaného a bol tam bez jeho súhlasu, je celkom nesporná napriek vlastným dodatočným ospravedlneniam si tohto žalobcom. Je pravdou, že žalovaný žalobcu cez robotníka aj poslal preč, bolo to jeho právo nemal čo na stavbe vôbec robiť a takto dokonca to bolo dôvodné! A navyše na miesto privolal aj políciu, pričom sa snažil čím skôr dostať

späť do Košíc, kedy nakoniec sa mu podarilo vycestovať do Košíc až ráno dňa 03.4.2024. Svedkovia (najmä E. F.) takto nemali čo a prečo dôvod vyplácať záväzok za žalovaného a nevedno aký príbeh si a prečo vytvoril pri nejakých robotníkoch o nejakej „mafii“ iba preto, že hovorili ukrajinsky. Ak žalobca kontaktoval políciu za situácie, že už skôr sa vyhrážal vlastným právnikom žalovanému, je to jeho právo, no nejaké jeho vlastné fabulácie o „podvode“ mohol a mal prebrať najprv s ním, lebo jeho tvrdenia sú ničím nepodložený a iba jeho vlastný príbeh, ktorý je navyše nezmysel. A tak postup polície pri žalobcovej žiadosti o pomoc bol jednak dostatočný a hlavne správny (ak mu uviedli, že ide o nejakú civilnú vec a odkázali ho na súd). To, že kontaktoval políciu v tom čase ako majiteľ stavby a pozemku ešte žalovaný a táto mu neposkytla vlastne žiadnu ochranu, lebo podľa nej nešlo o obydlie a nechcelo sa jej vyporiadavať s tým, že či mal žalobca na vstup na pozemok právo alebo nie a navyše ešte ani dodatočne nedala záznam o tomto zázname a pochybne argumentuje ochranou nejakých práv (keď s jednalo v tom čase o vlastníka nehnuteľností) a dokonca ani len následne vo veci nijako nekonala, je síce nepochopiteľné, ale žiaľ nič zvláštne v podmienkach OČTK na Slovensku. V každom prípade by šlo asi zrejme skôr iba o priestupok a aj žalovaného by polícia v prípade nároku na náhradu škody správne odkázala iba na civilný (či obchodný) súd, a tak žalovaný nevidí zmysel nejaké svojho ďalšieho ne/konania vo vzťahu k OČTK. Nejakú „myšlienku“ žalobcu že o tom, že by tento mal byť vlastníkom izolácie, ktorá bola aplikovaná na vlastníctvo žalovaného, nebude žalovaný na tomto mieste zatiaľ a zbytočne hodnotiť, bude závisieť o právneho posúdenia veci súdom. A ono zbytočne je to asi aj hodnotiť, lebo žalobca sa nad nejakými právnymi skutočnosťami nezapodieval ani čo do zhotovenia diela, nie to či mohol byť ešte jeho vlastníkom a vôbec takto konať ako konal. Skutočnosť, že do akej miery žalobca zdokumentoval zničenie diela nie je ani už podstatné iba tvrdiť. Toto mal doložiť (preukázať) v konaní, zvlášť v tomto, kde žiada zaplatiť za zhotovenie diela v rozsahu o ktorom sú pochybnosti. Žalovaný dúfa, že žalobca bol poučený o koncentrácii rovnako ako on a nedôjde takto k porušeniu rovnosti zbraní, kedy potom ale s ohľadom na jeho vlastné tvrdenia (že by poškodil hoc len tých 15 % diela) nevedno, že a bude mať dôkaznú núdzu v tom, že prečo takto požaduje potom zaplatiť 100 % ceny diela. Ďalšie fabulácie žalobcu o tom, že ako by sa mal žalovaný živiť a s kým sa vlastne pokojne rozprával žalobca nemá dôvod hodnotiť. Žalovaný má za to, že žalobca mal po zhotovení diela (ktoré mal uskutočniť riadne a včas) vyzvať žalovaného na jeho odovzdanie v mieste jeho zhotovenia. To, že to neučinil, vyplýva z jeho vlastného dôkazu (žiadal zaplatiť skôr, ako reálne žalovaný dielo uvidí). Žalovaný tak dielo od žalobcu neprevzal a v čase, kedy mal vôbec možnosť sa dostaviť na jeho prevzatie (objektívne, keďže termín vo štvrtok 28. 03. 2024 žalobca neakceptoval a ani na to nijako nereagoval) a keď sa na miesto jeho zhotovenia dostavil, tak dielo nebolo vykonané riadne, pričom takto by ho istotne neprevzal. Nárok žalobcu je tak nedôvodný v plnom rozsahu. V prípade, ak by súd právne posúdil vec ináč, a teda že dielo bolo riadne a včas zhotovené, a že žalobca vyzval na jeho prevzatie žalovaného a tento ho bezdôvodne neprevzal, žalovaný si z opatrnosti uplatnil už pri podaní žaloby kompenzačnú námietku a to z dôvodov už skôr uvedených. K skutočnostiam kedy a kto žalobcu dodatočne kontaktoval a prečo a s čím, sa žalovaný nebude vyjadrovať, v čase zhotovenia diela bol práce žalovaný sám majiteľom nehnuteľnosti, pričom kedy kto je novým vyplýva z dôkazu. Ale skutočnosti, ktoré žalobca uvádza o možnom svojom svedkovi, mu ho takto len spochybnili, čo žalovaný už týmto namieta. Z vykonaného dokazovanie vyplynie, že žalobca svojim svojským protiprávnym konaním spôsobil žalobcovi (ako toho času vlastníkovi stavby) aj škodu poškodením, ktoré uviedol a ku ktorému predkladá aj dôkazy. Preto z dôvodu právnej opatrnosti si už skôr uplatnil ako kompenzačnú námietku aj škodu, ktorá mu vznikla poškodením jeho majetku. Skutočnosť, že žalobca musel dopĺňať značné časti izolácie novým subjektom je nesporným tvrdením oboch strán, pričom rozsah doplnenia (čo nie je ale škodou žalovaného), tento dodatočne uhradil v sume približne 1.500 Eur. Žalobca neuvádza, že čo by malo vyplynúť zo skúmania vyšetrovacieho spisu a tak žalovaný namieta vykonanie tohto dôkazu, pretože je to nejasné, neurčité a nezrozumiteľné. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvádzané navrhuje rozhodnúť tak, aby súd žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania, resp. v prípade ak by posúdil vec odlišne v tom, že nárok žalobcu je v nejakej časti dôvodný, uplatňuje si z opatrnosti voči žalobcu na zaplatenie sumu 1.950,00 Eur a žiada, aby mu súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi.

10. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil: cestovné lístky žalovaného, ktorý sa vracal po sviatkoch do Bratislavy z Košíc (navyše sa mu pokazilo auto a preto, aby vyriešil žalovaného, sa vracal dokonca skôr, ako plánoval – k tomu napr. rezervácia a lístok na utorok a stredu po sviatkoch), dôkaz o snahe získať záznam z polície, ktorý polícia odmietla sprístupniť žalovanému – aj keď v zásade nie je sporné medzi stranami, že došlo k výjazdu polície, ktorá ale následne doposiaľ vôbec vo veci nijako nekonala, kúpnu zmluvu preukazujúcu, že vlastníkom stavby bol v čase incidentu žalovaný (a tak

nevedno s akým iným vlastníkom by tak žalobca mohol hovoriť), list vlastníctva o tom, že v čase od 04.04.2024 sa stal vlastníkom stavy pán I. J., navrhol výsluch žalovaného, výsluch E. F., pripojil faktúru a doklad o úhrade opráv.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.10.2025. Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý však svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 17.10.2025, a zároveň navrhol rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v prípade, ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie bez ospravedlnenia. Žalovaný sa na pojednávanie konané dňa 20.10.2025 nedostavil, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi dôvodmi, a to napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie jeho právnemu zástupcovi bolo riadne a včas doručené 26.9.2025. Žalovaný bol v predvolaní na pojednávanie zároveň poučený, že ak sa na pojednávanie vo veci nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, súd na návrh druhej strany rozhodne o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa . 12. Právny zástupca žalovaného prevzal dňa 26.9.2025 predvolanie na pojednávanie a až dňa 27.9.2025 oznámil súdu, že 11.6.2025 odstúpil od zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Odvolanie alebo výpoveď splnomocnenia sú jednostrannými právnymi úkonmi, ktoré sú adresované druhému účastníkovi dohody o zastúpení. V dôsledku právnych účinkov niektorého z týchto úkonov splnomocnenie zaniká. Súd a iné subjekty v rámci uskutočňujúceho sa sporového konania, ktoré sa nachádzajú mimo zaniknutého vzťahu zastúpenia, nemajú o reálnom zániku splnomocnenia vedomosť a sú oprávnené legitímne konať s dôverou v platnosť a záväznosť pôvodne predloženého splnomocnenia. Zákon z tohto dôvodu ustanovuje, že odvolanie alebo výpoveď splnomocnenia sú voči súdu účinné dňom, keď ich zástupca súdu oznámil. Pre súd teda nie je relevantné, kedy zaniklo splnomocnenie odvolaním alebo výpoveďou, ale kedy došlo k oznámeniu tejto skutočnosti do konania. Z uvedeného vyplýva, že na rozdiel od udelenia splnomocnenia, ktoré je reálne a vzniká vždy pred oznámením zastúpenia súdu, je zánik procesnoprávnych účinkov splnomocnenia formálny a dochádza k nemu vždy až po reálnom zániku samotného splnomocnenia. Pred oznámením zániku splnomocnenia koná súd lege artis so zástupcom a so stranou ako so zastúpeným, pričom nie je možné namietať zánik splnomocnenia spätne. Rovnaký princíp sa aplikuje aj v hmotnom práve ( ). nevyžaduje, aby bola výpoveď splnomocnenia preukázaná. Na vznik právnych účinkov v zmysle postačuje oznámenie ako procesné podanie strany alebo jej zástupcu. Súd z tohto oznámenia vychádza a nie je oprávnený skúmať, či skutočne došlo k zániku splnomocnenia alebo dohody o zastúpení, ktorou sa splnomocnenec zaviazal stranu v spore zastupovať. 13. V zmysle vyššie uvedeného bola žalovanému zachovaná päťdňová lehota na prípravu na pojednávanie a teda mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. 14. Keďže žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní ani nepožiadal o jeho odročenie, súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 17.10.2025 navrhol, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle , v prípade ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie bez ospravedlnenia a budú splnené zákonné podmienky na takéto rozhodnutie.

15. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

17. Podľa odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

18. Podľa (ďalej len „“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

20. Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

21. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

22. Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23. Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

24. Podľa ariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

25. Podľa Nariadenia vlády č. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

26. Podľa kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

27. Podľa škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

28. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

29. Podľa za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

30. Z dikcie ust. vyplýva, že súd na pojednávaní po splnení formálnych podmienok obligatórne rozhodne rozsudkom pre zmeškanie tak, ako je navrhnutý v petite žaloby, teda nevykonáva dokazovanie, ktoré by malo vplyv na meritum veci ako v priebehu „riadneho“ konania. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že ustanovenie a v ňom obsiahnutú povinnosť súdu vydať kontumačný rozsudok v prípade kumulatívneho splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok (na rozdiel od formulácie ustanovenia , kde zákonodarca prostredníctvom formulácie „môže“ dáva súdu priestor na zváženie, či kontumačný rozsudok vydá) je potrebné vykladať v zmysle veta prvá Základných princípov , podľa ktorého výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Súd zároveň poukazuje aj na bod 23. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2020, sp. zn. , z ktorého vyplýva, že v prípade, ak strana sporu navrhne na pojednávaní vydať rozsudok pre zmeškanie protistrany a pre vydanie takéhoto rozsudku sú splnené všetky zákonom stanovené predpoklady, súd je povinný takýto kontumačný rozsudok vydať. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok tak predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore. Navyše, ani dovtedajšia aktivita strany sporu v konaní (napríklad vo forme podania odporu) nezakladá žiadny relevantný dôvod na rezignáciu strany sporu na dodržiavanie procesných podmienok (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2020, sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 2022, sp. zn. ). Nemožno totiž vylúčiť, že postoj strany k vedeniu a aktivite v spore sa v priebehu konania zmení.

31. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky predpokladané ustanovením pre rozhodnutie o žalobe žalobcu podanej podľa na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný sa na pojednávanie 20.10.2025 o 10:30 hod. nedostavil a svoju neúčasť ani neospravedlnil, hoci ho súd riadne a včas predvolal a súčasne ho v predvolaní na pojednávanie poučil o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Súčasne žalobca v písomnom podaní zo dňa 17.10.2025 navrhol, aby na pojednávaní súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Súd preto v zmysle rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel (výrok I.). Pri odôvodnení rozhodnutia súd aplikoval ust. .

32. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe súd uvádza, že rozlišuje v ustanovení tri predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky z uvedených predpokladov majú objektívnu povahu. Existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu preukazuje poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody. Je úlohou súdu, aby v každom jednotlivom prípade nielen zistil, ale predovšetkým vyhodnotil existenciu, resp. neexistenciu jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. V prípade absencie čo i len jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, nemôže súd náhradu škody priznať. Žalovaný nepreukázal, že mu vznikla skutočná škoda, ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré vynaložil, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalovaný nepreukázal, že mu vznikla ujma, ktorá nastala a prejavila sa v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Žalovaný predloženými listinnými dôkazmi – faktúrou a príjmovým pokladničným dokladom nepreukázal, že z jeho strany v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu došlo k reálnemu vynaloženiu nákladov na odstránenie poškodenia alebo znehodnotenia strešnej fólie práve na predmetnej nehnuteľnosti (domu na Roľníckej ulici v Novej Dedinke), kde žalobca aplikoval penovú striekanú izoláciu. Neschopnosť žalovaného preukázať existenciu jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik škody, predstavuje dôvod k neúspešnosti vzájomnej žaloby žalovaného.

33. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

35. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanoveniami 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobca mal v konaní a v konaní o vzájomnej žalobe úspech v celom rozsahu, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania proti žalovanému (II. výrok). Súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu , ktorý možno použiť len výnimočne.

37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku pre zmeškanie (výrok I.) odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia [ ] a odvolania podaného proti výroku o nároku na náhradu trov konania [, písm. m) ].

Odvolanie je možné podať aj proti výroku II. rozsudku v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( ).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí ( a 3 ).