Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_1Cob-85-2021.pdf
PDF · 103.43 KB
Case nature
Subarea
1Cob/85/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Viery Markovej v právnej veci žalobcu: ASEKOL SK s.r.o., Lamačská cesta 45, 841 03 Bratislava, IČO: 45 602 689, právne zastúpeného: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 918 098, proti žalovanému: ALSO Slovakia s.r.o. (pôvodne ABC Data s.r.o.), Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO: 36 726 630, právne zastúpenému: JUDr. Adam Batuna, advokát, Obchodná 39, 811 06 Bratislava, o uloženie povinnosti a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/82/2015-500 zo dňa 26.04.2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/82/2015-500 zo dňa 26.04.2021 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sp. zn. 30Cb/82/2015 zo dňa 21.11.2017, a to s poukazom na ustanovenia § 274, § 277 ods. 2, 3, § 470 ods. 1 a § 471 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 21.11.2017 rozhodol spor rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. V odôvodnení rozsudku pre zmeškanie sa súd prvej inštancie venoval predpokladom jeho vydania, a to že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Poukázal na to, že žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať 21.11.2017 o 9,20 hod. doručené riadne a včas 21.09.2017. Pojednávanie žiadal žalovaný odročiť žiadosťou z 13.11.2017 doručenej súdu 14.11.2017 z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním v inej trestnej veci, v ktorej vystupuje právny zástupca žalovaného ako obhajca. Súd prvej inštancie žiadosť v odpovedi zo dňa 14.11.2017 a 15.11.2017 neakceptoval. S odročením nesúhlasil ani žalobca, ktorý zistil, že termín kolidujúceho pojednávania bol určený 17.10.2017, preto žalovaný (jeho právny zástupca) musel pri vytyčovaní pojednávania v trestnej veci vedieť, že tento termín koliduje s termínom pojednávania vo veci vedenej súdom prvej inštancie pod sp.zn. 30Cb/82/2015, na ktoré si predvolanie prevzal už 21.09.2017. Dňa 15.12.2017 bol súdu prvej inštancie doručený zo strany žalovaného návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý žalovaný odôvodnil tým, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie. Žalovaný uviedol, že jeho právny zástupca prevzal zastupovanie v trestnej veci 02.11.2017 a spisový materiál bol zo strany obžalovaného doručený až 10.11.2017. Až po oboznámení sa so spisovým materiálom právny zástupca zistil, že na 21.11.2017 a 22.11.2017 bolo nariadené hlavné konanie Mestským súdom v Prahe. Po zistení kolízie súdnych pojednávaní právny zástupca žalovaného požiadal 13.11.2017 Mestský súd v Prahe o odročenie pojednávania. Keďže táto žiadosť bola zamietnutá, žalovaný požiadal o odročenie pojednávania na súde prvej inštancie. Dňa 14.11.2017
súd prvej inštancie žiadosti nevyhovel s odôvodnením, že pojednávanie už bolo raz odročené. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že právny zástupca má viacero koncipientov, ktorí by ho mohli v konaní zastúpiť. Toho istého dňa, t.j. 14.11.2017, žalovaný opätovne požiadal o odročenie pojednávania, pričom uviedol detaily trestného konania, ktoré sa odročiť nepodarilo. K žiadosti predložil aj vyjadrenie žalovaného a obžalovaného, ktorí trvali na osobnom zastupovaní právnym zástupcom. Dňa 15.11.2017 súd prvej inštancie žiadosť zamietol s odôvodnením, že by spôsobil ďalšie prieťahy v konaní. Nasledujúci deň sa žalovaný pokúšal opakovane žiadať o odročenie pojednávania. Z dôvodu negatívnej reakcie súdu prvej inštancie žalovaný 20.11.2017 opätovne požiadal o odročenie pojednávania, keďže mal za to, že trestné konanie má prednosť, ako aj že v trestnej veci koncipienti zastupovať obžalovaného nemôžu. Rovnako súd informoval, že o tom, že právny zástupca nemôže zabezpečiť pre daný spor substitúciu. Napokon žalovaný žiadal o odročenie pojednávania aj 21.11.2017. Žalovaný bol preto názoru, že niekoľkokrát v predstihu súd prvej inštancie žiadal o odročenie pojednávania, pričom uvádzal iba podstatné a ospravedlniteľné dôvody. Poukázal aj na to, že rozsudkom pre zmeškanie možno postihnúť len toho, kto je v konaní úmyselne pasívny, čo žalovaný nie je.
3. V ďalšej časti odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že pri vydaní rozsudku pre zmeškanie č. k. 30Cb/82/2015-362 postupoval podľa Civilného sporového poriadku v súlade s § 470 ods. 1 CSP a nie podľa § 471 ods. 3 CSP, pretože posudzuje vydaný rozsudok pre zmeškanie a nie rozkaz na plnenie. V predmetnom spore už nejde o konanie o rozkaze na plnenie (ten bol zo zákona zrušený) napriek tomu, že súd prvej inštancie takto označil predmet sporu.
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na podstatu znenia § 274 CSP, ako aj § 277 CSP a mal za to, že pojem „ospravedlniteľný dôvod“ nie je právnou normou definovaný, preto je na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní. Ospravedlniteľným dôvodom sú preto v zmysle § 277 ods. 2 CSP len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju účasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod ale nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi známa pred pojednávaním, a ktorá mu síce objektívne znemožňovala účasť na nariadenom pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. Dôležitosť ospravedlniteľného dôvodu nemožno posudzovať bez prihliadnutia na všetky okolnosti prípadu a tiež správanie sa sporovej strany. Aj keď sporová strana uvádza dôvod inak spôsobilý viesť k záveru že išlo o „ospravedlniteľný dôvod“, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to hlavne bez zohľadnenia širších aspektov konania vo vzájomných súvislostiach. Súd prvej inštancie zdôraznil, že účelom § 277 CSP nie je preskúmavanie, či boli splnené podmienky nevyhnutné pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale len ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania vo veci. Preto ani okolnosti uvádzané žalovaným v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nemohli byť dôvodom pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný sa vo zvyšku návrhu zameral na rekapituláciu jeho podaní a odpovedí súdu prvej inštancie, pričom netvrdil žiaden ďalší ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie vo veci, čo je jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mohol súd prvej inštancie rozsudok pre zmeškanie zrušiť. Konajúci súd žiadne z ospravedlnení podľa § 274 písm. b) CSP neuznal a v odôvodnení rozsudku uviedol dôvody neuznania ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní konanom dňa 21.11.2017. Keďže ospravedlnenie neúčasti už bolo súdom prvej inštancie v rozsudku z 21.11.2017 posúdené a vyhodnotené ako nepodané včas a nezaložené na vážnych okolnostiach, ide o vyhodnotenie jednej z podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP, ktoré súd prvej inštancie opätovne nepreskúmava. Keďže žalovaný neuviedol existenciu žiadneho nového ospravedlniteľného dôvodu, ktorý by bol dodatočne po vydaní rozsudku zistený, súd návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako nedôvodný zamietol.
5. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/82/2015-362 zo dňa 21.11.2017 zrušuje a nariaďuje sa nové pojednávanie. Dôvodil tým, že celé konanie je postihnuté vadou, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď uvádza, že za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi známa pred pojednávaním, a ktorá mu síce objektívne znemožňovala účasť na nariadenom pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili
tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. Žalovaný je presvedčený, že okolnosti, pre ktoré žiadal o odročenie a boli príčinou, že sa nemohol dostaviť, nastali neočakávane a za danej situácie je možné ich považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania v zmysle § 277 ods. 2 CSP, najmä pri zohľadnení širších aspektov konania (žalovaný bol po celý čas konania aktívny) a s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Žalovaný sa nedostavil pre vážne a ospravedlniteľné dôvody, ktoré uviedol v odvolaní. Súd prvej inštancie odmietol žiadosť žalovaného o odročenie zo dňa 14.11.2017 s odôvodnením, že by tým spôsobil ďalšie prieťahy v konaní. Skutočnosť, že súd prvej inštancie bol tri roky vo veci pasívny, však nemôže ísť na ťarchu žalovaného a byť dôvodom na odopretie procesného nároku žalovaného odročiť pojednávanie. Úmyslom žalovaného nebolo oddialiť vydanie meritórneho rozhodnutia, či predĺžiť konanie, ale náležite hájiť svoje práva a záujmy v konfrontácii so žalobcom na riadnom ústnom pojednávaní v súlade s princípom rovnosti strán. Vydaným rozsudkom pre zmeškanie bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces daný čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a taktiež základné princípy sporového poriadku dané čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a čl. 6 CSP.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie ako vecne a právne správne potvrdiť a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania. Odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 26.01.2018 k návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, kde sa vyjadril ku všetkým skutkovým a právnym skutočnostiam, ako i na vyjadrenie zo dňa 26.01.2018 k odvolaniu žalovaného voči samotnému rozsudku. Podľa žalobcu v konaní neexistujú vady, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie, resp. právne posúdenie súdom prvej inštancie a žalovaný ich v odvolaní neosvedčil. Žalobca vníma inštitút rozsudku pre zmeškanie ako nástroj na zrýchlenie a spružnenie súdneho konania, pričom nová právna úprava CSP zaviedla vydanie rozsudku pre zmeškanie pre prípad „akejkoľvek“ preukázanej pasivity niektorej zo strán sporu. Napadnutý rozsudok považoval za súladný s platnou judikatúrou, ktorá sankcionuje pasivitu žalovaného „stratou“ sporu vo forme kontumačného rozsudku v neprospech žalovaného. Žalovaný v konaní neuviedol včas žiaden ospravedlniteľný dôvod svojej neúčasti na pojednávaní, uvádza len špekulatívne a nepravdivé skutkové tvrdenia. V predmetnej právnej veci boli splnené kumulatívne podmienky podľa § 274 CSP, a teda súd prvej inštancie nemal ani inú možnosť, keďže rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie, za splnenia zákonných podmienok, je obligatórne. Rozsudok pre zmeškanie považoval za vecne správny, právne perfektný, prehľadný, preskúmateľný, riadne odôvodnený. Ak by súd prvej inštancie návrhu na vydanie rozsudku nevyhovel, alebo by zrušil napadnutý rozsudok, takýto postup by bol podľa žalobcu nezákonný, v rozpore s právom na spravodlivý proces a prejednanie veci bez prieťahov, t.j. boli by porušené základné zásady, na ktorých je postavený CSP. Nie je pravdou, že by žalovaný zmeškal pojednávanie z ospravedlniteľného dôvodu, nakoľko takéto dôvody buď neexistovali, alebo ich žalovaný nepreukázal či už pred termínom pojednávania 21.11.2017, v odvolaní proti rozsudku alebo v návrhu na zrušenie rozsudku. Žalovaný nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok v zmysle § 183 ods. 1 a 2 CSP a to že žalovaný odôvodnene trval na osobnom zastúpení právnym zástupcom žalovaného. Práve naopak, mohol sa dať substitučne zastúpiť.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP v spojení s § 470 ods. 1 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 105 ods. 1 CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.
9. Podľa § 277 ods. 2 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
10. Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje, že súd prvej inštancie sa vecne a právne správne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami uvádzanými v návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a svoje rozhodnutie dostatočne a náležitým spôsobom odôvodnil.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že s predvolaním na pojednávanie nariadené súdom prvej inštancie na deň 21.11.2017 bol žalovaný riadne poučený v zmysle § 278 CSP (č.l. 302-doručenka) a predvolanie bolo spôsobom súladným s ustanovením § 105 ods. 1 CSP ako i § 106 ods. 1 CSP doručené dňa 21.09.2017 na adresu sídla, resp. adresu určenú právnym zástupcom na doručovanie, a to do vlastných rúk v súlade s § 111 ods. 1 CSP. V súlade s § 178 ods. 2 CSP bolo predvolanie na pojednávanie právnemu zástupcovi žalovaného doručené v dostatočnom predstihu (2 mesiace pred pojednávaním), pri zachovaní lehoty najmenej 5 dní pred termínom pojednávania. Súčasťou súdneho spisu sú emailové ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 13.11.2017, 14.11.2017 a 16.11.2017, ktoré súd prvej inštancie neakceptoval. Na emailové ospravedlnenie doručené v deň pojednávania 21.11.2017 súd prvej inštancie už nereagoval.
15. Žalovaný v žiadosti zo dňa 13.11.2017 požiadal súd prvej inštancie o odročenie pojednávania stanoveného na 21.11.2017 z dôvodu kolízie s nariadeným hlavným konaním v trestnej veci svojho klienta vedenej na Mestskom súde v Prahe pod sp.zn. 41T 6/2017. Uviedol, že ide o nutnú obhajobu, preto nemôže žiadať o zmenu termínu hlavného pojednávania a substitúcia v danej veci nie je možná. Poukázal na skutočnosť, že od žalovaného nie je možné spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným zástupcom, vzhľadom k zastupovaniu právnym zástupcom od samého počiatku, k osobitosti prejednávaného prípadu a to odpadovému hospodárstvu. Uvedenú žiadosť súd prvej inštancie dňa 14.11.2017 neakceptoval s tým, že totožnú žiadosť o odročenie pojednávania doručil právny zástupca žalovaného už dňa 04.09.2017, s uvedením inej právnej veci spôsobujúcej kolíziu a žiadosti bolo vyhovené. Ďalej uviedol, že v prejednávanej veci ešte nebolo vytýčené žiadne pojednávanie, vykonané dokazovanie a právny zástupca neuviedol, prečo ho nemôžu zastupovať jeho koncipienti. Právneho zástupcu zároveň poučil v zmysle § 183 ods. 2 CSP. V nadväznosti na to žalovaný dňa 14.11.2017 opätovne požiadal o odročenie pojednávania s tým, že vo veci nutnej obhajoby ide o citlivú záležitosť blízkeho rodinného známeho, ktorý v tejto veci trvá na výlučnom zastúpení JUDr. Batunom. Priložil výpis zo stránky justice.cz o termíne hlavného pojednávania a prisľúbil, že v tomto konaní už nebude žiadať o ďalšie odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie ani opakovanú žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania neakceptoval s tým, že žalovanému emailom zo dňa 15.11.2017 uviedol, že na akceptáciu odročenia pojednávania nie sú splnené zákonné podmienky a súd by tým spôsobil prieťah v konaní. Odporučil právnemu zástupcovi žalovaného, aby sa na odročení dohodol s právnym zástupcom žalobcu. Dňa 16.11.2017 žalovaný emailovou správou požiadal súd prvej inštancie o prehodnotenie rozhodnutia o neakceptácii odročenia pojednávania s tým, že v trestnej veci ide o stíhanie klienta už od roku 2014 a hrozí mu nepodmienečný trest odňatia slobody 10 rokov. Opakovane zaslal pokyn oboch klientov, ktorí vyslovene žiadali o osobnú účasť právneho zástupcu na súdnych konaniach. Emailom doručeným súdu dňa 16.11.2017 vyslovil zásadný nesúhlas s odročením pojednávania právny zástupca žalobcu. Súd prvej inštancie emailovou správou dňa 16.11.2017 upovedomil právneho zástupcu žalovaného, že nakoľko neuviedol doposiaľ žiadne dôvody odôvodňujúce nevyhnutnosť zastupovať žalovaného na pojednávaní výlučne osobou JUDr. Adamom Batunom, neakceptuje žiadosť o odročenie pojednávania. Žalovaný opakovane dňa 20.11.2017 ako i 21.11.2017 žiadal o odročenie pojednávania, pričom nad rámec už uvedeného poukázal na znenie uznesenia predstavenstva Českej advokátskej komory č. 6/1998 zverejneného vo vestníku zo dňa 08.12.1998, ktorým sa stanovujú pravidlá pre výkon substitučného oprávnenia advokátskym koncipientom a inými zamestnancami advokáta, v zmysle ktorého substitúcia advokátskym koncipientom pred Mestským súdom v Prahe ako krajským súdom nie je možná. Ďalej ozrejmil, že substitúcia vzhľadom k špecifickému odboru a zložitosti otázky predmetného sporu nebola vzhľadom ku krátkosti času možná. V jeho advokátskej kancelárii nepôsobí iný advokát, ktorý by spĺňal podmienky pre zastupovanie na Slovensku.
16. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 21.11.2017 je zrejmé, že na predmetné pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ani jeho právny zástupca. Na pojednávaní prítomný splnomocnený zástupca žalobcu navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie, v dôsledku čoho súd prvej inštancie v zmysle § 274 CSP vyhlásil rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe o splnenie povinnosti v celom rozsahu vyhovel. Predmetný rozsudok bol právnemu zástupcovi žalovaného doručený do vlastných rúk dňa 30.11.2017. Žalovaný proti predmetnému rozsudku pre zmeškanie podal dňa 15.12.2017 v elektronickej podobe bez autorizácie jednak odvolanie, ako i návrh na jeho zrušenie. Odvolanie i návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie boli dodatočne v lehote podľa § 125 ods. 2 CSP doručené v listinnej podobe. Tak z predmetného návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako aj z odvolania žalovaného proti napadnutému uzneseniu o jeho zamietnutí nepochybne vyplýva, že žalovaný v nich neuvádza žiadne dôvody, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, keďže neuvádza žiadne dôvody náhleho a neočakávaného charakteru, ktoré žalovanému (právnemu zástupcovi) zabránili v účasti na predmetnom pojednávaní a v riadnom a včasnom ospravedlnení takejto neúčasti na pojednávaní. Úspešnosť návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle ustanovenia § 277 CSP predpokladá nielen splnenie podmienky jeho včasného podania, ktorá v danom prípade splnená bola, ale aj splnenie podmienky uvedenia a preukázania ospravedlniteľného dôvodu, ktorý sa vzťahuje na konkrétne pojednávanie, na ktorom bol rozsudok pre zmeškanie vyhlásený a ktorý objektívne možno vyhodnotiť ako dôvod zakladajúci opodstatnenosť ospravedlnenia zmeškania procesného úkonu
- pojednávania, ktorý nastal náhle a neočakávane bezprostredne pred pojednávaním a tak zabránil strane sporu v účasti na pojednávaní a v realizácii včasného ospravedlnenia neúčasti, pričom dotknutá strana sporu jeho vznik nemohla predvídať a nezavinila ho svojím nedôsledným konaním. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaným uvádzané dôvody nie sú dôvodmi, ktoré nastali bezprostredne pred pojednávaním. Nešlo o skutočnosti, ktoré by žalovaný (jeho právny zástupca) nevedel dopredu predvídať, že nastanú (ako napr. náhla nevoľnosť, choroba, dopravná nehoda/situácia,...) a tým by mu bolo znemožnené vopred ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní a požiadať o odročenie pojednávania. V tomto prípade išlo o skutočnosti žalovanému známe v dostatočnom predstihu pred pojednávaním, preto bol povinný ich bez zbytočného odkladu oznámiť súdu spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania (§ 183 ods. 3 CSP). Nakoľko žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania prvýkrát emailom zo dňa 13.11.2017, súd prvej inštancie v súlade s § 183 ods. 4 CSP vyrozumel žalovaného, že dôvody na odročenie neakceptuje. Urobil tak opakovane elektronickými správami zo dňa 15.11.2017 a 16.11.2017. Súd prvej inštancie si tak splnil svoju povinnosť a žalovaný mal dostatočnú vedomosť, že pojednávanie z dôvodu, že ospravedlnenie nie je založené na vážnych a ospravedlniteľných okolnostiach, odročené nebude. Na pojednávaní konanom 21.11.2017, ako i v rozsudku pre zmeškanie sa súd prvej inštancie zaoberal a vyhodnotil všetky procesné podmienky v zmysle § 274 CSP, v dôsledku čoho návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie vyhovel.
17. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne uviedol, že nemôže opätovne nanovo preskúmavať a vyhodnocovať splnenie procesných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktoré už raz vyhodnotil a na základe toho i rozsudkom rozhodol. Aj v prípade, keby dodatočne zistil, že splnenie podmienok, ktoré tu existovali a boli súdu známe už v čase pred rozhodnutím, vyhodnotil nesprávne, nemôže na základe názorovej zmeny zrušiť rozsudok pre zmeškanie. Inštitút zrušenia rozsudku pre zmeškanie súdom prvej inštancie na návrh slúži práve na to, aby súd prvej inštancie mohol dodatočne preskúmať a vyhodnotiť taký ospravedlniteľný dôvod, ktorý mu bol predostretý a preukázaný následne po vydaní rozsudku pre zmeškanie a ktorý nebol súdu prvej inštancie v čase rozhodovania a posudzovania podmienok známy, pretože bol zo strany navrhovateľa uvedený až následne bez zbytočného odkladu práve preto, že nemal možnosť (pre neočakávanú prekážku) stihnúť sa ospravedlniť pred pojednávaním (preto je v § 277 ods. 2 CSP uvedené „zmeškal“). Nakoľko zo strany žalovaného nebol uvedený či už v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie alebo v odvolaní voči napadnutému uzneseniu žiaden dôvod, resp. okolnosť, o ktorej by či už súd prvej inštancie alebo žalovaný nemal v čase vydania rozsudku pre zmeškanie vedomosť a ktorá by náhodným objektívnym spôsobom nezávisle od jeho vôle zmarila účasť na pojednávaní, nebolo možné postupom súdu prvej inštancie v zmysle § 277 ods. 2 CSP rozsudok pre zmeškanie zrušiť. Samotné dôvody uvedené v odvolaní, t.j. či súd prvej inštancie správne vyhodnotil žiadosti o odročenie pojednávania, ako i splnenie procesných podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, môžu byť (a budú) predmetom súdneho prieskumu odvolacím súdom len v rámci odvolacieho konania začatého na základe včas podaného odvolania žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie. Uvedený záver odvolacieho súdu platí aj v prípade aplikácie
§ 274 CSP v dlhšie trvajúcom konaní, keďže skutočnosť týkajúca sa doterajšej aktivity strany sporu v konaní nezakladá žiadny relevantný dôvod na rezignáciu strany sporu na dodržiavanie procesných podmienok. Žalobca v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a ani v odvolaní proti napadnutému uzneseniu neuviedol žiadne iné relevantné dôvody, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako dôvody spôsobilé založiť ospravedlniteľnosť zmeškania pojednávania vo veci. V prípade neakceptácie návrhu na odročenie pojednávania súdom preto ani nemožno hovoriť o „zmeškaní“ pojednávania v zmysle § 277 ods. 2 CSP, ale len o plánovanej neúčasti. Vydaným uznesením o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zároveň nebolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces daný čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a taktiež základné princípy sporového poriadku, keďže týmto postupom súd prvej inštancie aj s prihliadnutím na procesné práva druhej strany sporu (žalobcu, ktorého splnomocnený zástupca sa riadne dostavil na nariadené pojednávanie) a zásadu hospodárnosti konania, naplnil dikciu zákona umožňujúceho vydanie rozsudku pre zmeškanie v ktoromkoľvek štádiu konania v prípade, keď sa strana žalovaného pojednávania nezúčastnila a svoju neúčasť relevantným, akceptovateľným spôsobom neospravedlnila a stranou žalovaného neskôr tvrdené dôvody ani len v náznakoch nemožno vyhodnotiť ako dodatočné, náhodné, vopred neznáme, ospravedlniteľné dôvody objektívneho charakteru, pre ktoré nebolo možné sa zúčastniť konania.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil, ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého uznesenia a jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako i odvolanie voči napadnutému uzneseniu je koncipované ako návrh na preskúmanie/posúdenie procesných podmienok pre vydanie tohto rozsudku, čo súd prvej inštancie nie je oprávnený preskúmavať, keď toto oprávnenie Civilný sporový poriadok zveruje výlučne do právomoci odvolacieho súdu v rámci odvolacieho konania proti rozsudku pre zmeškanie, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a z toho dôvodu, viazaný odvolacími dôvodmi, v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
19. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).