Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Pc/30/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XX/XX, D. A. – E., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Ing. Ivanou Kožákovou, so sídlom advokátskej kancelárie Garbiarska 2583, Liptovský Mikuláš, IČO: 51 918 382, proti F. B., nar. XX. X. XXXX, zomr. X. X. XXXX, a A. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. XX/XX, D. A. – E., v konaní návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a zapretie otcovstva dieťaťom A. B., G. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XX/ XX, D. A. – E., štátna občianka SR, narodená z matky A. B., G. H., nar. X. X. XXXX, trvale bytom C. XX/XX, D. A. – E., štátna občianka SR, proti F. B., nar. XX. X. XXXX, zomr. dňa X. X. XXXX, ktorému svedčí zápis o otcovstve v matrike.

II. Súd u r č u j e , že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva rodičom dieťaťa je v záujme A. B., nar. XX. X. XXXX.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28. 8. 2025 doručila navrhovateľka návrh o pripustenie zapretia otcovstva dieťaťom A. B. proti F. B., narodenému XX. X. XXXX, zomrelému dňa X. X. XXXX, ktorému svedčí zápis o otcovstve v matrike. Svoj návrh odôvodnila nasledovnými okolnosťami. Navrhovateľka je dieťaťom narodeným z matky A. B., pričom otcom zapísaným v matrike je F. B., nar. XX. X. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, zomr. dňa X. X.XXXX. Otcovi navrhovateľky zapísanému v matrike, tzv. matričný otec, svedčala prvá domnienka otcovstva podľa ust. zákon o rodine (ďalej ako „“), resp. ust. , v rozhodnom čase platný , nakoľko bol v čase narodenia navrhovateľky manželom jej matky.

2. Keďže otec navrhovateľky zapísaný v matrike nepostupoval podľa v tom čase platného , keď v zmysle ust. , , mohol manžel matky do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom, uplynula tak zákonná lehota na zapretie otcovstva na návrh manžela matky. O skutočnosti, že nie je biologickým otcom navrhovateľky, mal matričný otec vedomosť, teda je splnená aj podmienka v zmysle aktuálne platného , keď v zmysle ust. , môže manžel do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Nakoľko matka navrhovateľky rovnako tak nezaprela, že otcom dieťaťa je jej manžel, uplynula obidvom rodičom navrhovateľky zákonná lehota na zapretie otcovstva, čím je splnená jedna z podmienok podľa ust. .

3. Ako dôkazy predložila navrhovateľka svoj rodný list, ktorým preukazuje, že je dieťaťom narodeným z matky A. B., rod H.. Otcom zapísaným v rodnom liste je F. B.. Ďalej predložila navrhovateľka sobášny list ktorým preukazuje existenciu manželstva medzi matkou navrhovateľky a otcom navrhovateľky zapísaným v matrike. Zároveň na základe existencie manželstva bol manžel matky podľa prvej domnienky zapísaný v matrike ako otec navrhovateľky. Súčasne pripojila úmrtný list F. B., ktorým preukazuje, že matričný otec navrhovateľky zomrel dňa X. X. XXXX. Keď sa navrhovateľka dozvedela, že jej biologickým otcom je dlhoročný partner jej matky a otec jej (domnelého polorodého) brata, pán A. I., nar. XX. X. XXXX, naposledy bytom C. XX/XX D. A. – E., zomr. X. X. XXXX, s ktorým zároveň celý život žila v spoločnej domácnosti a práve on bol osobou, ktorá plnila rolu otca v jej živote, rozhodla sa dať vykonať analýzu DNA, pre odstránenie akýchkoľvek pochybností. Analýza DNA potvrdila, že biologickým otcom navrhovateľky je pán A. I.. Podľa znaleckého posudku z oboru genetiky (analýza DNA) č. 30/2025, vypracovaného znalcom: A. A. E., C., zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pod evid. č. 915642, ktorý vykonal analýzu DNA na základe testovania DNA navrhovateľky a jej brata A. I., ktorý je synom pána A. I., je vysoká pravdepodobnosť 99,9894 %, že testované osoby sú vlastní súrodenci, ktorí majú spoločnú biologickú matku a spoločného biologického otca, a je vysoko nepravdepodobné, že by išlo len o polorodých súrodencov. Navrhovateľka ďalej vo svojom návrhu pre ozrejmenie uvádza, že jej matka uviedla, že v rozhodnom čase jej počatia mala intímny vzťah s pánom A. I., ktorý je v zmysle znaleckého posudku jej biologickým otcom. Znalecký posudok č. 30/2025 bol vypracovaný znalcom na základe vzoriek navrhovateľky a syna A. I., ktorý je zároveň synom matky navrhovateľky. Súčasne navrhovateľka pripojila k návrhu uvádzaný znalecký posudok z oboru genetiky (analýza DNA) č. 30/2025 vypracovaný znalcom: Mgr. Marian Baldovič, PhD, zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pod evid. Č. 915642, z ktorého vyplýva, že testované osoby sú vlastní súrodenci, ktorí majú spoločnú biologickú matku a spoločného biologického otca, a úmrtný list A. I.

4. Navrhovateľka ďalej v návrhu poukázala na svoj záujem, ako dieťaťa, aby sa právny stav otcovstva, zapísaný v matrike, zosúladil so stavom skutkovým a poukázala na rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. v zmysle ktorého: „Po uplynutí lehoty na zapretie otcovstva je možné podať návrh na zapretie otcovstva za sprísnených podmienok, ako je tomu pred uplynutím zákonnej lehoty. Konaniu o zapretie otcovstva totiž musí predchádzať konanie o prípustnosť zapretia otcovstva, v rámci ktorého súd skúma, či je vôbec v záujme maloletého dieťaťa, aby sa „otvorila“ otázka biologického otcovstva. Je nepochybné, že vždy je v záujme dieťaťa, aby sa právny stav ohľadne otcovstva, zapísaný v matrike, zosúladil so stavom skutkovým, teda s biologickým otcovstvom. Požiadavka práva dieťaťa na poznanie biologických rodičov vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa.“ Ďalej poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. s citáciou: „Nemožno popierať, že pre dieťa má otázka totožnosti jeho biologických a právnych rodičov istý význam, nemožno nevidieť tiež to, že relatívne určitý status vyplývajúci z údajov zapísaných v rodnom liste dieťaťa sa tu má práve v dôsledku pripustenia zapretia otcovstva (črtajúcim sa ďalším konaním o zapretie otcovstva a otvorením pomyselnej brány k takémuto konaniu) oslabiť. Preto treba trvať na tom, že záujem dieťaťa na zosúladení právneho stavu rodičovstva k nemu so stavom biologickým treba spravidla vidieť len tam, kde sú nielen pochybnosti o tom, či tzv. matričný rodič môže byť v skutočnosti aj biologickým rodičom dieťaťa, ale kde sa aj prinajmenšom tvrdí (a aspoň v rovine elementárneho osvedčovania pravdivosti tvrdení preukáže), kto by takouto osobou (rozumej biologickým rodičom a to pri vylúčení všetkých možností omylu pri určení správnej osoby) mal byť.“

5. Navrhovateľka ďalej zdôraznila, že vzhľadom k tomu, že vykonaním analýzy DNA bolo takmer zo 100 % istotou preukázané, že biologickým otcom navrhovateľky je pán A. I., je evidentné, že v zmysle vyššie uvedenej judikatúry došlo k osvedčeniu, kto je biologickým otcom navrhovateľky a boli odstránené akékoľvek pochybnosti. Okrem uvedeného po biologickom otcovi navrhovateľky A. I. prebieha dedičské konanie vedené na Notárskom úrade JUDr. Viery Hamorskej, so sídlom Komenského 843, 031 01 Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. XX/XXX/XXXX, D not 97/2025, teda záujem navrhovateľky je odôvodnený, okrem práva na poznanie svojich biologických rodičov v zmysle článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa, a je aj jej ústavným právom na dedenie v zmysle článku 20 .

6. Dňa 1. 10. 2025 doplnila navrhovateľka svoj návrh, keď rozšírila okruh účastníkov konania o jej matku A. B..

7. Na pojednávaní dňa 20. 10. 2025 zotrvala navrhovateľka prostredníctvom svojho zástupcu na návrhu na vyslovenie prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva. Pojednávanie bolo vykonané

v neprítomnosti matky navrhovateľky A. B., ktorej bolo vykázané doručenie návrhu i predvolania na pojednávanie. V písomnej forme vyjadrila súhlas s návrhom navrhovateľky, aj s vykonaním pojednávania a s rozhodnutím vo veci samej v jej neprítomnosti. Zástupca navrhovateľky v prednese doplnil, že navrhovateľka sa v podstate dozvedela o tom, že jej skutočným biologickým otcom je dlhoročný partner matky navrhovateľky, ktorý v podstate plnil v jej živote úlohu otca, celý život ju v podstate vychovával. S rodinou jej domnelého otca sa v podstate nikdy nestretla, pretože zomrel tesne po jej narodení, a v podstate, ako vyplýva aj z priloženého čestného vyhlásenia, s ktorým bolo v konaní oboznámené, jej matka už v tom čase žila vo vzťahu s biologickým otcom navrhovateľky. Vzhľadom k tomu, že o tejto skutočnosti sa navrhovateľka dozvedela až v čase smrti jej biologického otca A. I., rozhodla sa podať návrh až v tomto čase. Tvrdenie A. I., teda biologického otca navrhovateľky, potvrdila aj matka čestným prehlásením, ktoré tvorí prílohu spisu. Dôvody podaného návrhu vyplývajú z toho, že navrhovateľka chce mať zabezpečený a zosúladený biologický stav s právnym stavom, teda jej biologický otec by mal byť zapísaný aj v matričnom liste. Rovnako ďalším dôvodom je prebiehajúce dedičské konanie po jej biologickom otcovi, a ďalším dôvodom je potreba do budúcnosti zabezpečiť, aby po nej prípadne dedila jej biologická rodina.

8. Zástupca navrhovateľky sa v záverečnom návrhu vyjadril, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a všetky uvedené skutočnosti, navrhujú, aby súd pripustil konanie o zapretie otcovstva dieťaťom A. B., dieťaťom matky A. B., proti otcovi F. B..

9. Navrhovateľka sa ku záverečnému návrhu svojho zástupcu pripojila.

10. Podľa a , ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

11. Podľa , aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa dieťa sa použijú primerane.

12. Podľa ods. 2 , ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom . Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.

13. V zmysle článku 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Z tohto ustanovenia priamo nevyplýva, že dieťa má za každých okolností povinnosť poznať svojich biologických rodičov. Tým, že Dohovor jednoznačne hovorí o právach dieťaťa, a nie o jeho povinnostiach, je ponechané na dieťati, či toto právo využije.

14. Právna úprava Slovenskej republiky, týkajúca sa určenia a zapretia otcovstva, sleduje vytváranie právnej istoty dieťaťa, aby každé dieťa malo matku a otca ako nositeľov rodičovských práv a povinností. Právna úprava daná umožňuje dieťaťu bez časového obmedzenia podať návrh na súd, aby tento rozhodol o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva proti tzv. právnemu otcovi. Podľa civilného mimo sporového poriadku, účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom je len dieťa.

15. Podľa sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník" ) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

16. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Podľa rodného listu vydaného dňa 1. 2. 1993 matrikou Obvodného úradu v Liptovskom Mikuláši sú ako rodičia A. B. uvedení A. B. a F. B.. Zo znaleckého posudku z oboru genetiky (analýza DNA) č. 30/2025, vypracovaného znalcom: A. A. E., C., zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pod evid. č. 915642, ktorý vykonal analýzu DNA na základe testovania DNA navrhovateľky a jej brata A. I., ktorý je synom A. I., vyplýva vysoká pravdepodobnosť 99,9894 %, že testované osoby sú vlastní súrodenci, ktorí majú spoločnú biologickú matku a spoločného biologického otca, a je vysoko nepravdepodobné, že by išlo len o polorodých súrodencov.

18. Z čestného vyhlásenia matky navrhovateľky zo dňa 9. 9. 2025 vyplýva jej vyjadrenie, že v rozhodnom čase pre počatie jej dcéry A. B. mala pohlavný styk s A. I.. Išlo o obdobie medzi 180 - 300 dňami pred narodením dieťaťa, dcéry A. B.. V uvedenej dobe žila v manželskom zväzku s F. B., ktorý zomrel dňa X. X. XXXX, teda krátko po narodení dcéry A. B., a bol zapísaný ako jej otec v rodnom liste. Matka navrhovateľky taktiež vyhlásila, že biologickým otcom dcéry je A. I., ktorý bol jej partnerom necelých 30 rokov, a žili spolu až do jeho smrti. Okrem uvedeného je A. I. otcom (aj matričným) jej syna A. I., narodeného X. X. XXXX.

19. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom navrhovateľky a oboznámením s listinnými dôkazmi zadováženými v konaní, taktiež znaleckým posudkom z odboru genetiky /analýza DNA súd dospel k záveru o odôvodnenosti návrhu navrhovateľky. Navrhovateľka v konaní osvedčila svoj právny záujem na zosúladení biologického stavu s právnym stavom, sledujúc, aby bol jej biologický otec zapísaný aj v matričnom/rodnom liste. V súlade s preukázaným skutkovým stavom a citovanou právnou úpravou súd vyhovel návrhu navrhovateľky a rozhodol o pripustení zapretia otcovstva navrhovateľkou proti F. B. zapísanému v matrike ako otec navrhovateľky. Súčasne súd konštatuje, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva rodičom dieťaťa je v záujme A. B..

20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa , zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

V Liptovskom Mikuláši dňa 20. 10. 2025