Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_21C-19-2019.pdf
PDF · 87.92 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobkyne R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. - O. XXX, právne zastúpenej JUDr. Andrejom Opetom, LL.M., advokátom so sídlom v Trenčíne, Hroznová 2318 proti žalovaným 1/ R.. J. H., nar. X.XX.XXXX, bytom Q. - O. XXX, 2/ mal. E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. - O. XXX, 3/ mal. V. J. R., nar. XX.XX.XXXX, byotm Q. - O. XXX, 4/ mal. R. B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. - O. XXX, maloleté deti zastúpené zákonnou zástupkyňou R.. J. H., bytom Q. - O. XXX, o uloženie povinnosti strpieť priblíženie sa k žalovaným takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ s ú p o v i n n í strpieť priblíženie sa žalobkyne k nim .
II. Z r u š u j e s a neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.10.2018, č.k. 11C/45/2018-40, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.02.2019, č.k. 4Co/24/2019-88.
III. Žalobkyni sa voči žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.10.2018, č. k. 11C/45/2018-40 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.02.2019 č. k. 4Co/24/2019-88, ďalej sa domáhal toho, aby súd žalovaným 1/-4/ uložil povinnosť strpieť priblíženie sa žalobkyne k nim. Žalobkyňa uviedla, že uvedeným neodkladným opatrením jej bolo uložené, aby sa nepribližovala k žalovaným 1/-4/ na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou priblíženia sa v rámci prípadného trestného, priestupkového alebo civilného konania. V dôsledku odvolania sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia zaoberal súd druhej inštancie, ktorý okrem iného rozhodol tak, že poučil žalobkyňu o možnosti podať žalobu vo veci samej o uloženie povinnosti strpieť priblíženie sa k žalovaným 1/-4/. Žalobkyňa poukázala na to, že podľa jej názoru nikdy neexistovali dôvody a neexistujú ani v súčasnosti na nariadenie popísaného neodkladného opatrenia, preto podala túto žalobu v zmysle poučenia súdu druhej inštancie. V súčasnosti je jej stav stabilizovaný, navštevuje ambulanciu pre liečbu závislosti v pravidelne dohodnutých termínoch, je bez abstinenčnej symptomatiky. Žalobkyni záležalo v prvom rade na možnosti stretávať sa s vnučkou maloletou E., s ktorou často telefonovala, pri ich rozhovoroch vnučka sama prejavila túžbu stretnúť sa s babkou. Žalobkyňa pred rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia sa starala o spoločnú domácnosť, kde žila so svojou dcéru, žalovanou 1/ a vnučkou, žalovanou 2/, s vnučkou mala veľmi pekný vzťah, pomáhala s jej výchovou, vozila ju do školy, na krúžky, robila si s ňou domáce úlohy, trávili spolu voľný čas. V súčasnej situácii jej vnučka veľmi chýba a opätovne by sa s ňou chcela stretávať, mala by aj záujem spoznať sa s ostatnými vnúčatami. Žalobkyňa zdôraznila, že žiadne zo svojich tvrdení v návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia žalovaná 1/ riadne nepodložila a nikdy nepreukázala. Z jej pohľadu išlo iba o účelové tvrdenia.
2. Žalovaná 1/ sa k žalobe nevyjadrila, v konaní zostala nečinná, nedostavila sa ani na súdom určené pojednávanie.
3. Súd oboznámil neodkladné opatrenie, nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín pred začatím konania, zo dňa 10.10.2018, č. k. 11C/45/2018-40 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.02.2019 č. k. 4Co/24/2019-88. Z obsahu týchto rozhodnutí bolo zistené, že súd prvej inštancie uložil žalobkyni zákaz priblíženia sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou trestného, priestupkového, prípadne civilného konania. Mal za to, že z obsahu návrhu neodkladného opatrenia aj doložených listinných dôkazov vyplývali skutočnosti, odôvodňujúce nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľka neodkladného opatrenia, žalovaná 1/, popísala správanie žalobkyne tým, že v rodinnom dome v Q., ktorého bola a je výlučnou vlastníčkou, sa bez jej súhlasu zdržuje aj jej matka, žalobkyňa, a to napriek tomu, že ju opakovane vyzýva na vysťahovanie sa z domu. Správanie sa jej matky je konfliktné, ju aj jej maloleté deti dlhodobo obťažuje konzumáciou alkoholu, správa sa agresívne, obmedzuje ich osobnú slobodu, pácha na nich domáce násilie, fyzicky napadla aj dcéru E.. Vyrušuje ich, opakovane sa vyhráža, prehľadáva ich osobné veci, je dlhoročným pacientom kliniky drogových závislostí v Trenčíne. Vypočula si telefonát matky s neznámymi osobami, ktorým matka oznámila, že zabije jej deti, otca jej detí, podpáli dom spolu s nimi. So žalobkyňou začali spolu bývať v r. 2013, ich spolužitie bolo poznačené matkiným alkoholizmom, už v r. 2016 opakovane musela utiecť, za účelom jej ochrany sa k nej prisťahoval jej priateľ, otec jej ďalších dvoch detí. Matka postupne začala zvyšovať intenzitu násilia voči nej a deťom, vymkla ju z domu, odmietala jej vydať osobné veci, následne jej nejaké osobné veci ukradla. Za týchto okolností mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa môže svojím správaním ohroziť telesnú a duševnú integritu svojej dcéry, žalovanej a jej detí. V konaní pred súdom druhej inštancie, ktoré bolo začaté v dôsledku odvolania žalobkyne, bolo konštatované, že konanie žalobkyne popísané v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bolo dokumentované listinnými dôkazmi, zápisnicou o trestnom oznámení OO PZ Trenčín zo dňa 30.09.2018, sp. zn. DU:2076/TN-2018, lekárskymi správami R.. R. P. z ambulancie drogových závislostí. Aj napriek tomu, že žalobkyňa poprela tvrdenia svojej dcéry, nebola stíhaná v trestnom konaní, nebolo nikdy preukázané, že sa dopustila priestupku, popis udalostí považovala za šikanózny výkon práva dcéry na súdnu a inú ochranu, ktorý spočíval v opakovanom podávaní príslušných oznámení bez reálneho výsledku, bol súd druhej inštancie toho názoru, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je svojím charakterom konaním maximálne zrýchleným, bola naplnená hypotéza z § 325 ods. 2 písm. h) CSP, teda, že žalobkyňa svojím správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu dcéry a jej detí. V konaní o vydanie neodkladného opatrenia nebolo realizované dokazovanie na preukázanie tvrdení jednej či druhej strany, súdy vychádzali z toho, že dcérou popísané správanie žalobkyne je možné, bola konštatovaná dôvodná obava z potencionálneho násilného správania sa žalobkyne. Súd druhej inštancie teda rozhodnutie súdu prvej inštancie o zákaze priblíženia potvrdil a zároveň rozhodol tak, že poučil žalobkyňu o možnosti podať žalobu vo veci samej o uloženie povinnosti strpieť priblíženie sa k žalovaným 1/-4/, pričom následkom úspešnej žaloby by mohlo byť zrušenie neodkladného opatrenia.
4. Žalobkyňa predložila lekársku správu FN Trenčín zo dňa 1.10.2019, v ktorej bolo konštatované, že navštevuje ambulanciu pre liečbu závislostí pravidelne v dohodnutých termínoch, je bez abstinenčnej symptomatiky, stabilizovaná, pri dychovej skúške bol zistený negatívny výsledok.
5. Žalobkyňa uviedla, že od nariadenia sporného neodkladného opatrenia sa jej situácia zásadným spôsobom zmenila. V tom čase bola vo veľmi zlej situácii, nemala kde bývať, v dôsledku toho bola v zlom zdravotnom stave, napokon sa jej podarilo usporiadať si život a získala nájomné bývanie. Pri podaní žaloby vychádzala z poučenia odvolacieho súdu, nakoľko mala za to, že došlo k zmene okolností, najmä z toho pohľadu, že nebýva v jednom dome so žalovanou 1/. Poukázala na to, že v zásade svojho času predala svoj majetok a tým sa zaslúžila o to, aby dcéra postavila dom. Situácia bola dobrá do chvíle, kým dcéra nenadviazala vzťah s R., otcom jej ďalších detí. Pod vplyvom dcérinho partnera sa vzťahy zhoršili radikálnym spôsobom a dcéra s partnerom aj psychickým týraním dosiahli to, že z domu bola nútená odísť. Žalobkyňa poprela, že by niekoho chcela ohroziť na živote, na zdraví. Ocitla sa v situácii, kedy okrem toho, že nemala kde bývať, nemala ani svoje osobné veci, oblečenie. Do ôsmych rokoch vnučky E. sa podieľala intenzívne na jej opatere. Vzťah s ďalšími deťmi, ktoré má dcéra s partnerom
R., nemá prakticky žiadny, pretože existuje predmetné neodkladné opatrenie a napokon dcéra by to ani neodpustila, nekomunikuje s ňou tri roky. V domácnosti matky vnučka E. nemá ľahkú situáciu, hoci má rada svojich súrodencov, je nad mieru vyťažovaná tým, že sa o nich stará. Medzi ňou a E. sa vyvinul citový vzťah, o ktorý žalobkyňa nechce prísť, a pretože musí dodržiavať zákaz priblíženia sa, tak si s vnučkou pravidelne telefonuje a píše. Vzhľadom k tomu, že povolaním bola učiteľka, má záujem sa s E. stretávať, pomáhať jej s učením, v žiadnom prípade nemá záujem priblížiť sa k domu, kde býva dcéra s partnerom R. a ďalšími deťmi. Mala by možnosť stretnúť sa s vnučkou E., pokiaľ je vnučka u otca, ktorý má o ňu záujem a pravidelne ju navštevuje. Žalobkyňa pripustila, že v určitom období mala problém s alkoholom, bolo to v období, keď v r. 2000 zomrela jej matka, o ktorú sa dva roky starala, potom v r. 2005 zomrel jej manžel. Vtedy popíjala viac alkoholu, dcéra o tom vedela a ani ona sa alkoholu nebránila. Žalobkyňa začala navštevovať R.. P. na psychiatrii v nemocnici, doteraz je s ňou v kontakte. Vzťah s dcérou mala vždy vynikajúci, v r. 2013 takmer dokončili z jej peňazí rodinný dom, do ktorého sa obidve nasťahovali. Dobré vzťahy boli aj v prvých rokoch spoločného bývania, pokiaľ sa do domu nenasťahoval dcérin partner R.. Partner si dcéru poistil v podstate tým, že opakovane otehotnela, t. č. už majú tri deti. Tvrdenia dcéry o jej násilnom správaní, vyhrážaní sa, prípadne krádeží veci žalobkyňa dôrazne poprela, neboli potvrdené v žiadnom konkrétnom konaní, z domácnosti dcéry si zobrala len svoje veci.
6. Podľa § 337 ods. 1 - 3 Civilného sporového poriadku ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
7. Podľa § 11, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
8. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť nielen veci, práva, tvorivé výsledky ľudskej činnosti, ale aj určité imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. K týmto imateriálnym hodnotám (stránkam) ľudskej osobnosti (akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, telesná integrita a pod.) alebo na hmotnom substráte zachyteným prejavom osobnosti sa v občianskoprávnych vzťahoch upínajú osobitné práva. Vzhľadom na to, že ide o výsostne osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, ide o osobnostné práva. Medzi základné hodnoty osobnosti, ktoré výslovne uvádza § 11, patrí aj právo na ochranu života a zdravia. Prostriedky občianskoprávnej ochrany (§ 13 a nasl.) prichádzajú do úvahy vtedy, keď hrozí alebo bola spôsobená ujma v osobnostnej, teda nemajetkovej sfére života a zdravia. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby.
9. Podľa čl. 23 ods. 1, 3 Ústavy Slovenskej republiky sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje. Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.
10. Pri rozhodovaní vo veci pre nečinnosť žalovanej 1/ súd v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzal z tvrdení žalobkyne, ktoré v spore zo strany žalovanej neboli popreté, preto ich súd považoval za nesporné.
11. Je potrebné poukázať na to, že konanie o vydanie neodkladného opatrenia je skráteným konaním, kde neprebieha dokazovanie v pravom zmysle slova. Na to je možnosť v konaní vo veci samej, prípadnú možnosť preukázať svoje tvrdenia z konania o vydanie neodkladného opatrenia žalovaná 1/ nevyužila. Nebola teda preukázaná potreba existencie zákazu pre žalobkyňu priblížiť sa k žalovaným v 1/ až 4/ rade, nebola preukázaná hrozba ohrozenie života či zdravia žalovaných v 1/ až 4/ rade. Obmedzenie
pohybu žalobkyne neodkladným opatrením sa v konaní vo veci samej ukázalo ako nedôvodné, nebolo nevyhnutné. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, zrušil nariadené neodkladné opatrenie a žalovaným 1 - 4 uložil povinnosť strpieť priblíženie sa žalobkyne k nim.
12. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP, žalobkyňa bola v celom rozsahu v spore úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.