Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Co-24-2019.pdf
PDF · 105.66 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/24/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobkyne 1/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.-B. č. XXX, 2/ maloletej G. H., nar. XX.XX.XXXX, 3/ maloletej X. E. H., nar. XX.XX.XXXX, 4/ maloletého H. V. H., nar. XX.XX.XXXX, všetky deti, bytom u navrhovateľky, zastúpené matkou E. D. proti žalovanej H. D., nar. XX.XX.I., bytom F.-B., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. októbra 2018, č.k. 11C/45/2018-40, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a výroku IV. p o t v r d z u j e.
Vo výroku III. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalovanú p o u č u j e , že môže proti žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/ podať žalobu vo veci samej o uloženie povinnosti strpieť priblíženie k žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, pričom následkom úspešnej žaloby by mohlo byť zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP.
Žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej, aby sa nepribližovala k E. D., nar. XX.XX.XXXX, G. H., nar. XX.XX.XXXX, X. E. H., nar. XX.XX.XXXX a H. V. H., nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou priblíženia v rámci trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaná predvolaná, a to v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovanej na týchto úkonoch. Vo výroku II. v ostatnej časti návrh zamietol. Vo výroku III. súd žalovanú poučil, že súd toto neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Vo výroku IV. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V odôvodnení uznesenia uviedol, že podaným návrhom sa žalobcovia domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie ktorým rozhodné, že žalovaná má zákaz priblíženia sa k domu v F.-B. č. XXX na vzdialenosť menšiu než 20 metrov z dôvodu ochrany majetku v tomto dome a životov osôb, ktoré sa v tomto dome zdržujú, najmä životov maloletých žalobcov a zákaz priblíženia k žalobcom na vzdialenosť menšiu, než 10 metrov. Následne doplňujúcim podaním žiadala, aby súd rozhodol, že žalovaná sa vykazuje z domu v F.-B. č. XXX. V návrhu uviedla, že je výlučná vlastníčka domu na uvedenej adrese a je na materskej dovolenke. V tomto dome sa bez jej súhlasu zdržuje aj jej matka, žalovaná, a to napriek výzvam na vysťahovanie a zrušeniu trvalého pobytu, Dôvodila, že k uvedenému došlo z dôvodu konfliktného správania žalovanej, ktorá žalobkyňu 1/ a jej maloleté deti dlhodobo obťažuje konzumáciou alkoholu, agresívne sa správa, obmedzuje ich osobnú slobodu, pácha na nich domáce násilie, keď fyzicky napadla ju i dcéru G., prenasleduje ich, vyrušuje, obťažuje pri dojčení, vyhráža sa opakovane, prehľadáva ich osobné veci, bez jej súhlasu si robí fotografie vecí a osôb ako i návštev. Dodala, že žalovaná je dlhoročný pacient kliniky drogových závislostí v Trenčíne, počas konzumácie alkoholu je agresívna. Dňa 27.09.2018 počula z izby telefonát žalovanej s neznámymi osobami, ktorým žalovaná oznámila, že zabije jej deti, ju i otca jej detí ako aj, že podpáli dom i spolu s nimi, nakoľko jej je už všetko jedno a na živote jej už nezáleží. Dodala, že so žalovanou začali spolu bývať v roku 2013 pričom ich spolužitie bolo poznačené jej alkoholizmom. Už v roku 2016 opakovane musela utiecť a späť sa vrátila v záujme ochrany svojho majetku, pričom v 12/2016 sa k nej za účelom jej ochrany prisťahoval jej priateľ, otec maloletých žalobcov 3/,4/. Žalovaná postupne začala zvyšovať intenzitu násilia voči nej a maloletým deťom. V zime 2016/17 ju vymkla z domu a zanechala odkaz, aby sa s priateľom odsťahovali k jeho matke takže do domu musela vliezť oblokom. Pozamykala všetky dvere v dome a odmietla jej vydať osobné veci a veci pre deti. V júni 2017 fyzicky napadla žalobkyňu 1/ i dcéru G. pričom polícia uvedené konania označila len "za schválnosti". Následne žalovaná ukradla osobné veci a i keď sa ku krádeži priznala z dôvodu škody údajne nižšej ako 266 eur sa trestné stíhanie nekonalo. V doplňujúcom podaní oznámila, že v piatok 28.09.2018 vymenila zámok na dverách do domu, aby tak ochránila seba a deti pred hrozbami žalovanej a od tohto dňa sa už žalovaná nezdržuje v dome v F.-B. č.XXX s tým, že všetky osobné veci o ktoré ju žalovaná požiadala jej vyložila pred tento dom, aby si ich mohla odniesť. Následne oznámila, že v dome nie je možné urobiť stavebné úpravy, ktoré by ochránili maloletých žalobcov pred žalovanou podľa priloženého plánu pôdorysu domu a že žalovaná v roku 2018 predala chalupu na Myjave pričom za ňu požadovala ( v inzercii na internete) 37.000,- Eur a osobné motorové vozidlo Nissan Micra, takže disponuje finančnou hotovosťou i keď na úhradu nákladov s domom neprispieva. K návrhu pripojila Oznámenie o zrušení trvalého pobytu, potvrdenie OO PZ Trenčín o podaní zápisnice o trestnom oznámení, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 30.09.2018, upovedomenie o odstúpení trestného oznámenia zo dňa 28.12.2016, oznámenie OR PZ v Trenčíne o predložení veci zo dňa 24.07.2017, potvrdenie OO PZ Trenčín o ústnom oznámení priestupku zo dňa 25.06.2017, lekárske správy žalovanej za obdobie od 20.06.2014 do 15.12.2016. Súd prvej inštancie konštatoval, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako i doložených listinných dôkazov, vyplývajú skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, keď zo správania žalovanej je zrejmá potreba zákazu približovania sa na vzdialenosť menšiu ako 10 m k žalobkyni a jej maloletým deťom. Z jej doterajšieho konania nie je vylúčené pokračovanie totožného správania v budúcnosti, čím môže byť ohrozená telesná i duševná integrita žalobcov. Je tak naplnená hypotéza uvedená v ustanovení § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, teda že protistrana svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobcov. S ohľadom na tieto skutočnosti súd návrhu v časti, tak ako je uvedené vo výroku (I.) vyhovel. V časti zákaz priblíženia sa k domu súd návrh zamietol s poukazom na skutočnosť, že citované zákonné ustanovenie o nepribližovaní resp. obmedzení približovania slúži záujmom ochrany telesnej a duševnej integrity. Chráneným záujmom je život, integrita, osobná sloboda a bezpečnosť, nie majetok. V časti návrhu o nariadenie rozhodnutia v znení, že sa žalovaná vykazuje z domu, ktoré podľa obsahu zodpovedá zákazu vstupu do domu, súd dospel k záveru, že absentuje nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán, nakoľko od 28.09.2018 sa žalovaná v dome v ktorom bývajú žalobcovia nezdržuje, odsťahovala sa spolu so svojimi osobnými vecami. V čase vydania rozhodnutia súdu nie je preto dôvodné jej ukladať zákaz vstupu do predmetného domu. Súd žalobcom neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že už len samotným nariadením predmetného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Pokiaľ ide o poučovaciu povinnosť súdu v zmysle ustanovenia § 337 CSP súd od tohto poučenia upustil, pretože je toho názoru, že v danom prípade nie je potrebné viesť osobitné konanie vo veci samej. Riadený sa však podľa čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 základných princípov CSP súd poučil žalovaného o tom, že nariadené neodkladné opatrenie súd zruší na návrh niektorej z procesných strán v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sporové strany mali vo veci úspech len čiastočný a preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 2. Proti tomuto uzneseniu, a to len proti výroku I., podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla ho zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd zamietne. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. Vytýkala súdu prvej inštancie, že rozhodoval na základe ničím nepodložených tvrdení a na základe obyčajných dohadov, resp. krivých a tendenčných tvrdení žalobkyne. Mala za to, že priamy úmysel žalobkyne poškodiť jej práva je preukázateľný dôkazmi, ktoré žalovaná predkladá súdu, a ktoré boli žalobkyni dobre známe už v čase pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ku dňu 26.09.2018, resp. 28.09.2018. Poukázala na to, že tvrdenia žalobkyne, resp. skutočnosti, na základe ktorých odôvodňuje nebezpečenstvo priamo hroziacej ujmy jej deťom, boli opakovane vyšetrované orgánmi činnými v trestnom konaní (rozhodnutie OÚ Trenčín sp. zn. S zo dňa 05.09.2017) a podania žalovanej sú založené na rovnakom skutkovom základe ako v predmetnom návrhu zo dňa 28.09.2018 a boli vybavené ešte v roku 2017 v neprospech žalovanej, a teda ich uskutočnenie nebolo nikdy preukázané, a to ani ako priestupok. O uvedenom šikanóznom výkone práve žalobkyne na súdnu a inú ochranu voči nej svedčí zoznam oznámení rôzneho druhu, ktoré boli podávané na tom istom skutkovom základe. Jedná sa o uznesenie Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 09.02.2017 - zamietnutie sťažnosti žalobkyne proti postupu polície v ČVS:S.-XX/TN- TN-XXXX, uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.06.2017 sp. zn. 18C/29/2017 o zamietnutí návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej, postúpenie veci z OR PZ Trenčín sp. zn. S.:P-XXX/TN-XXXX zo dňa 24.07.2017 na priestupkové konanie, nakoľko sa nejednalo o trestný čin v zmysle oznámenia žalobkyne na žalovanú, rozhodnutie OÚ TN, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov zo dňa 05.09.2017 o zastavení konania voči žalovanej z dôvodu, že skutok nie je priestupkom, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.03.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21C/63/2017. Skutočnosť, že zo strany žalobkyne sa jedná o výlučne účelové konanie preukazujú aj tieto skutočnosti. S právnymi účinkami doručenia ku dňu 11.12.2017 požiadala žalobkyňu o vrátenie daru, resp. finančnej náhrady za darovaný byt v Trenčíne, ktorý žalobkyni ako matka darovala a ktorý žalobkyňa predala a od uvedenej výzvy žalobkyňa koná tak, aby spochybnila právo žalovanej ako darkyne na vrátenie daru. Ďalej poukázala na to, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia bezprostredne po tom, ako žalovanú, svoju matku proti jej vôli vyhodila z domu v obci F. - B. dňa 28.09.2018, kedy bola nútená opustiť svoje obydlie, čím zasiahla do jej Ústavou SR zaručeného práva na ochranu obydlia. Uvedenému podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predchádzalo obmedzenie práva na bývanie v dome tým, že žalobkyňa ju nechala zablokovanú v jednej miestnosti, bez prístupu k WC a k pitnej vode, bez sprchy, bez jedla a vhodnej obuvi s jediným voľným výstupom z domu cez neoplotenú terasu. O uvedenom obmedzení bola notárkou spísaná notárska zápisnica. Ďalej poukázala na spôsob financovania výstavby rodinného domu v F.- B. XXX, na spoločné žitie v predmetnom dome od roku 2013. Tvrdenie žalobkyne o jej údajnej agresivite poprela, nakoľko žalobkyňa sama z vlastnej vôle súhlasila so spolužitím v spoločnej domácnosti, sama predala byt a presťahovala sa do predmetného rodinného domu a súhlasila so zriadením jej trvalého pobytu v dome. Z toho vyplýva, že vzťahy medzi stranami spolu dovtedy neboli narušené, k narušeniu došlo až nasťahovaním sa priateľa žalobkyne do spoločnej domácnosti. Pokiaľ sa týka žalobkyne 2/, vnučky G., s touto sa stretávala až do doby, kedy jej žalobkyňa 1/ zrušila trvalý pobyt. Ďalej uviedla, že s vnučkou má krásny vzťah, nakoľko túto vychovala, vodila ju do škôlky, varila jej, platila jej sporenie 50 eur mesačne a počas pracovnej doby žalobkyne sa o vnučku starala, nikdy v živote by tejto neublížila, nakoľko je to nevinné dieťa, ktoré často plače kvôli tomu, že „nesmie ísť za babkou“. Uviedla, že styk s vnučkou bude riešiť v osobitnom súdnom konaní. Vo vzťahu k žalobcom 3/, 4/ dodala, že týchto nikdy poriadne nevidela, nakoľko sú to deti pána H. - priateľa žalobkyne. Za nepravdivé označila tvrdenie žalobkyne, že dňa 27.09.2018 o cca 18.45 hod., resp. o 20.10 hod. počula výrazy tak, ako ich uviedla v doplnení návrhu zo dňa 01.10.2018, o čom svedčí záznam OO PZ Trenčín, resp. OR PZ Trenčín o zásahu dňa 27.09.2018 v F.- B. XXX, v ktorom bolo šetrením zistené, že oznámenie žalobkyne sa nezakladá na pravde a rovnako výpoveď svedkov, ktorými sú užívatelia telefónnych čísiel, s ktorými v danom čase telefonovala. Vo vzťahu k lekárskym správam, ktoré žalobkyňa predložila v konaní dodala, že žalobkyňa si tieto zaobstarala nezákonným spôsobom bez súhlasu a proti jej vôli, pričom jasne z uvedených lekárskych správ vyplýva, že je trvalý abstinent už dlhé roky, v nálade dlhodobo stabilizovaná, bez výkyvov, nález v norme, dychová skúška na alkohol pri každej kontrole negatívna podľa potvrdenia odborného lekára zo dňa 19.09.2018), pričom o uvedenej anamnéze bola žalobkyňa už od začiatku upovedomená, napriek tomu s matkou bývala od roku 2012 v spoločnej domácnosti a to preto, že brala pravidelne lieky, je užívateľkou osobného motorového vozidla. O tejto skutočnosti predložila potvrdenie svedka , osoby, u ktorej momentálne od 28.09.2018 býva. Poprela tvrdenie žalobkyne, že ju a jej maloleté deti napáda, nakoľko je stará, chudá, ťažko zdravotne postihnutá dôchodkyňa. Naopak žalobkyňa je vitálna, mladá žena a s touto sa v dome nachádza a tejto pri akomkoľvek zákroku (vrátane zákroku policajtom zo dňa 27.09.2018) asistuje pán H., viac, ako dvojmetrový muž, z ktorého má žalovaná čoraz väčší strach.
3. Žalobkyňa 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že trvá na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedla, že žalovaná bola jej matkou, je jej matkou a naďalej bude jej matkou. Vždy bola lojálna dcéra a mlčala o alkoholizme žalovanej, keď sa naivne domnievala, že ak budú žiť spolu so žalovanou „pod jednou strechou“, presvedčí žalovanú, aby nepila alkohol, čo sa však nestalo. Z tohto dôvodu nikdy viac nechce žiť so žalovanou v jednom dome, pretože žiť s alkoholičkou je jedna veľká hrôza. Poukázala na to, že lojálnou dcérou bola až do chvíle, kedy žalovaná začala svojím správaním (najmä pod vplyvom alkoholu) ohrozovať jej deti. Poprela tvrdenia žalovanej, ktorá sa všemocne snaží vykresliť bývanie v F. - B. č. XXX ako romantické spolužitie žalovanej so svojou dcérou a s vnučkou G.. Uviedla, že nie je pravdou, že k narušeniu vzťahov došlo až momentom, kedy sa v F. - B. XXX začal zdržiavať jej priateľ, otec jej dvoch maloletých detí. Skutočnosť je iná a žalovaná buď trpí spomienkovým optimizmom alebo úmyselne klame. Ďalej uviedla, že už v roku 2016, kedy sa jej priateľ v predmetnom dome ešte nezdržiaval, opakovane pred správaním žalovanej utiekla k svojmu priateľovi aj s maloletou G.. Ďalej poukázala na to, že žalovaná je dlhodobý alkoholik, dlhodobo konzumuje alkohol napriek tomu, že vie, že ako alkoholička by nemala alkohol vôbec piť. K vyjadreniu žalobkyňa predložila lekársku správu od ošetrujúcej lekárky MUDr. H. L., ambulancia drogovej závislosti, z ktorej vyplýva, že dňa 15.12.2016 žalobkyňa priniesla lekárke prázdne fľaše od alkoholu, ktoré žalovaná skonzumovala. Žalovaná priznala konzumáciu alkoholu. Ďalej k vyjadreniu k odvolaniu žalobkyňa predložila uznesenie OO PZ Trenčín sp. zn. ČVS:ORP-XXXX/TN-TN-XXXX zo dňa 02.11.2018, z ktorého sa žalobkyňa dozvedela, že žalovanej bola uložená pokuta vo výške 150 eur a udelený zákaz činnosti v trvaní 10 mesiacov. Žalobkyňa sa domnievala, že žalovanej bola uložená pokuta a zákaz činnosti za alkohol za volantom, preto je zrejmé, že žalovaná je alkoholička, ktorá neabstinuje. Tiež poukázala na to, že keď sa po 28.09.2018 odhodlala vstúpiť do izby, v ktorej sa žalovaná v dome zdržiavala, v jednej skrini našla sekeru O., ktorú mala žalovaná pripravenú medzi osobnými vecami, ktorá je dlhá 60cm, váži 1,5kgm, ostrie má dĺžku 8cm. Ak je teda žalovaná údajne „stará, chudá, ťažko zdravotne postihnutá“, tak načo jej bola v jej skrini sekera, ktorá je na ublíženie dostatočne dlhá, ľahká a ostrá. Mala za to, že nariadené neodkladné opatrenie plní svoj účel v prospech jej, ako aj v prospech jej maloletých detí, keď po jeho nariadení za obdobie od 28.09.2018 až dodnes nebola na adresu F. - B. XXX privolaná žiadna policajná hliadka.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výroku I., III. a IV. o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 379, § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti výroku I. a súvisiacom výroku IV. nie je dôvodné a výrok III. napadnutého uznesenia je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
5. Súd prvej inštancie nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je predmetom odvolacieho konania odôvodnil tým, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako i doložených listinných dôkazov, vyplývajú skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, keď zo správania žalovanej je zrejmá potreba zákazu približovania sa na vzdialenosť menšiu ako 10 m k žalobkyni a jej maloletým deťom. Z jej doterajšieho konania nie je vylúčené pokračovanie totožného správania v budúcnosti, čím môže byť ohrozená telesná i duševná integrita žalobcov. Je tak naplnená hypotéza uvedená v ustanovení § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, teda že protistrana svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobcov.
6. Po preskúmaní námietok, ktoré boli v odvolaní žalovanou vznesené proti nariadeniu neodkladného opatrenia, odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie o splnení predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalovanej uložil, aby sa nepribližovala k žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/ na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou priblíženia v rámci trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude žalovaná predvolaná, a to v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovanej na týchto úkonoch Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodením napadnutého uznesenia v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovanej dodáva nasledovné:
7. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobcovia odvodzujú svoju požiadavku na neodkladnú úpravu jednak z tvrdenej existencie nebezpečenstva bezprostredne im hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia žalovanej na žalobcoch.
9. Odvolací súd poukazuje na to, že vo veciach možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity, možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu, záznamov polície a podaní vysvetlení k priestupku. Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu.
10. V danej veci je však správanie žalovanej, na ktoré v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazuje žalobkyňa 1/ osvedčené zo zápisnice o trestnom oznámení OO PZ Trenčín zo dňa 30.09.2018 sp. zn. DU:XXXX/TN-XXXX, z upovedomenia o odstúpení trestného oznámenia OR PZ v Trenčíne zo dňa 28.12.2016 na vecne príslušné Obvodné oddelenie OR PZ Trenčín, z lekárskych správ MUDr. H. L., ambulancie drogových závislostí. Tieto listinné dôkazy, keďže ide o konanie maximálne zrýchlené, aj podľa názoru odvolacieho súdu napĺňajú hypotézu uvedenú v ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, teda, že žalovaná vo vzťahu k žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/ môže svojím správaním ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobcov, keď z doterajšieho správania žalovanej nie je vylúčené pokračovanie totožného správania v budúcnosti.
11. Preto sa nemožno stotožniť s odvolacou námietku žalovanej, že tvrdenia žalobkyne, z ktorých vychádzalo rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie sú pravdivé a žalobkyňa ich nepodložila žiadnymi dôkazmi, resp. že žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán (dôvodnú obavu z potencionálneho násilného správania sa žalovanej spôsobujúceho možné ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobcov), ale aj nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej ujmy.
12. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že u žalovanej ide v danej veci o účelové konanie súvisiace so žiadosťou žalovanej doručenej žalobkyni dňa 11.12.2017 o vrátenie daru, resp. finančnej náhrady za dvojizbový byt v Trenčíne, odvolací súd uvádza, že pri nariadení neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP súd je povinný skúmať len to, či sú splnené podmienky na dôvodnú obavu z potencionálneho násilného správania sa žalovanej spôsobujúceho možné ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobcov a tiež nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
13. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie prihliadol na jej lekárske správy predložené žalobkyňou, pričom žalobkyňa tieto nadobudla, resp. si ich zaobstarala nezákonným spôsobom, bez súhlasu žalovanej a proti jej vôli, tu je potrebné uviesť, že tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaná sa liečila z alkoholizmu, nie sú medzi stranami sporné a dôvodnosť nariadenia neodkladného oparenia bola preukázaná napr. aj zápisnicou o trestnom oznámení OO PZ Trenčín zo dňa 30.09.2018 sp.zn. DU: XXXX/TN-XXXX. Pokiaľ žalovaná ďalej v odvolaní namietala, že ku skutočnostiam popísaným v zápisnici o podaní trestného oznámenia zo dňa 30.09.2018 sp. zn. DU: XXXX/TN-XXXX došlo inak, resp. že oznámenie žalobkyne sa nezakladá na pravde, tu odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že postačujúcim dôvodom na nariadenie žalobkyňou požadovaného neodkladného opatrenia je preukázanie možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity, čo sa žalobkyni podarilo, ako vyplýva z odseku 10. tohto uznesenia a je na žalovanej, aby svoje skutkové tvrdenia preukázala vo veci samej, ktorou sa môže domáhať proti žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/ uloženia povinnosti strpieť priblíženie sa k žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, pričom následkom úspešnej žaloby by mohlo byť zrušenie tohto neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP.
14. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a IV. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. podľa § 388 CSP zmenil z nasledovných dôvodov:
16. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
17. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP neuloží, je súčasne povinný poučiť strany vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, o ich možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, pričom súd je povinný túto žalobu aj špecifikovať, teda uviesť strany a predmet konania žaloby vo veci samej.
18. Zákon tak súdu stanovuje obligatórnu poučovaciu povinnosť poučiť stranu, proti ktorej neodkladné opatrenie pred začatím konania smeruje, o možnosti podať žalobu a o právnych následkoch s tým spojených.
19. Keďže súd prvej inštancie takto nepostupoval, túto chyby napravil odvolací súd tak, že vo výroku svojho uznesenia poučil žalovanú na možnosť podania žaloby vo veci samej, pričom následkom úspešnej žaloby by potom bolo zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 337 ods. 3 CSP.
20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/ túto náhradu trov nepriznal, nakoľko im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).