Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/171/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: SLAVEX Slovakia s.r.o., so sídlom Šenkvická cesta 14/G, 902 01 Pezinok, IČO: 36 702 528, zastúpený: PATENT IURIST s. r. o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 724 467, proti žalovanému: Prvá Komunálna Finančná, a.s. v likvidácií, so sídlom Samova 11, 949 01 Nitra, IČO: 36 557 129, zastúpený: LEGATE, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, o zaplatenie sumy 10.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. -224 zo dňa 4. augusta 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. -224 zo dňa 4. augusta 2023 potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ( ďalej v texte „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.000,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10.000,- eur od 01.07.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. Súčasne súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. 2. Žalobca odôvodnil žalobou uplatnený nárok tou skutočnosťou, že právny predchodca žalobcu - V.. I. G. poskytol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 28.08.2009 v znení jej dodatkov č. 1 a č. 2 žalovanému pôžičku v celkovej výške 270.540 eur, splatnú dňa 30.06.2021. Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 2021/01 uzatvorenou dňa 30.08.2021 postúpil veriteľ pôžičky ako postupca, pohľadávku vo výške 10.000,- eur na postupníka - žalobcu. Žalovaný vstúpil do likvidácie, preto si žalobca prihlásil do likvidácie pohľadávku; žalovaný ju však neuznal. 3. Žalovaný poprel právny základ žalobcom uplatneného nároku. Na svoju obranu uviedol, že žalobcom uplatnený nárok predstavuje časť pohľadávky v celkovej výške 270.540,- eur, ktorú údajne eviduje V.. I. G. z novácie Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.08.2009 a Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.06.2013 splatnej údajne do 30.6.2021. Predmetný záväzok voči žalobcovi vo výške 10.000,- eur ani vo výške 270.540,- eur, resp. 260.540,- eur voči V.. I. G., žalovaný neeviduje. Z riadnej individuálnej účtovnej závierky spoločnosti žalovaného zo dňa 31.12.2017 vyplynulo, že stav záväzkov voči akcionárom žalovaného bol ku dňu 31.12.2017 - 0,- eur, teda všetky záväzky voči V.. I. G. zanikli v predchádzajúcich účtovných obdobiach. V zmysle Správy nezávislého audítora zo dňa 03.08.2021 spoločnosť žalovaného evidovala na základe zmlúv o pôžičke záväzky v celkovej výške 338.700,- eur, medzi ktorými boli pôžičky od V..

I. G. v sume 58.200,- eur (na základe Zmluvy o prevzatí dlhu) a 80.500,- eur a 200.000,- eur; tieto pôžičky boli preúčtované na účet 413.100 - Ostatné kapitálové fondy. Ďalšia suma 1.252.900,- eur bola preúčtovaná z pôžičiek V.. J. I. a zmluvy o prevzatí dlhu v spoločnosti žalovaného rovnako na účet 413.100 - Ostatné kapitálové fondy. Celkovo tak bolo na účte 413.100 - Ostatné kapitálové fondy preúčtovaných 1.591.600,- eur. Zdroje na tomto účte vo výške 338.700,- eur pochádzali z pôžičiek V.. I. G. vrátane sumy 270.540,- eur z novácie Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.09.2009 a Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.06.2013 splatnej 30.06.2021. Pôžičky V.. I. G. voči žalovanému boli preúčtované do ostatných kapitálových fondov spoločnosti, a táto bola ako súčasť sumy 1.592.000,- eur použitá na navýšenie základného imania spoločnosti žalovaného v roku 2015. V zmysle zápisnice o mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti zo dňa 29.12.2014 a vyhlásenia správcu vkladu zo dňa 14.01.2015 bola celá hodnota sumy 1.592.000,- eur použitá na splatenie peňažného vkladu akcionára V.. J. I. a navýšenie základného imania spoločnosti žalovaného . Žalovaný tvrdil, že prostriedky vo výške 270.540,- eur použité na splatenie peňažného vkladu za účelom navýšenia základného imania spoločnosti nebolo možné duplicitne použiť aj na vrátenie pôžičky resp. jej časti. Žalovaný namietal neplatnosť postúpenia pohľadávky vo výške 10.000,- eur z V.. I. G. zo dňa 30.08.2021 na žalobcu, keďže táto suma bola ako súčasť pôžičky 270.540,- eur vložená do ostatných kapitálových fondov spoločnosti žalovaného a následne použitá na zvýšenie základného imania spoločnosti v roku 2015. 4. Žalovaný súčasne počas konania navrhol prerušiť konanie podľa (ďalej aj „“) až do právoplatného skončenia trestného konania začatého na základe uznesenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, odboru kriminálnej polície, 2. odd. vyšetrovania ČVS: KRP-175/2-VYS- NR-2021 zo dňa 28.01.2022, v rámci ktorého môžu vyjsť najavo také skutočnosti, ktoré budú mať vplyv na skutkové a právne posúdenie veci preukazujúce neexistenciu pohľadávky vo výške 10.000,- eur, ktorá je predmetom tohto konania. Žalovaný ďalej dôvodil, že ide o také otázky, o ktorých má právomoc rozhodovať len orgán činný v trestnom konaní a súd majúci právomoc v trestnej veci, a tieto otázky nemôže predbežne posúdiť všeobecný súd v konaní o zaplatenie 10.000,- eur. 5. Žalobca v rámci svojej repliky dôvodil, že nikdy nesúhlasil s nováciou pôžičky a teda záväzok dlžníka nezanikol. V samotnej zmluve o pôžičke nebol určený účel a spôsob použitia pôžičky a teda spôsob použitia finančných prostriedkov nemá vplyv na záväzok dlžníka. Prerušenie konania považoval žalobca za bezdôvodné. 6. Žalovaný nad rámec svojej skoršej argumentácie uviedol, že podal trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania viacerých trestných činov tým, že trestne zodpovedné osoby (V.. I. G. a V.. J. I.) ako členovia predstavenstva spoločnosti žalovaného podpísali v mene žalovaného nováciu, ktorou prevzali na žalovaného záväzok zaplatiť V.. I. G. sumu 270.540,- eur do 30.06.2021, hoci mali vedomosť o tom, že záväzky, ktoré sa nováciou nahrádzali, zanikli ešte v januári 2015 kapitalizáciou pôžičiek V.. J. I.. Teda nahradenie zaniknutého záväzku novým záväzkom predstavovalo „znovuzrodenie“ neexistujúceho dlhu, ktorého časť teraz vymáha žalobca v tomto konaní. Z pôvodnej pôžičky V.. G. voči spoločnosti žalovaného v hodnote 270.540,- eur vznikli dve nezávislé plnenia, a to akcie V.. I. v hodnote 270.540,- eur, ktoré mu boli vydané ako splatené, a tiež suma pohľadávky, ktorú si duplicitne uplatňuje V.. I. G. v sume 260.540,- eur a žalobca v sume 10.000,- eur voči žalovanému titulom pôžičky. Žalovaný zotrval na svojom návrhu na prerušenie konania a zároveň vzhľadom na skutočnosť, že pôžička, ktorej časť vymáha žalobca voči žalovanému, zanikla kapitalizáciou a navýšením majetkového podielu V.. J. I. v roku 2015, považoval žalovaný nárok uplatňovaný žalobou za nedôvodný, nakoľko ešte pred postúpením na žalobcu, v celom rozsahu zanikol. 7. Súd prvej inštancie vec hmotnoprávne posúdil podľa , až 526 a a vecne tak, že V.. I. G. (právny predchodca žalobcu), poskytol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 28.08.2009 v znení jej dodatku zo dňa 28.08.2009 , zmluvy o pôžičke zo dňa 30.06.2013 a Novácie Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.08.2099 a 30.06.2013 žalovanému pôžičku, po započítaní vzájomných pohľadávok, v celkovej výške 270.540,- eur. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2021/01 zo dňa 30.08.2021 V.. I. G. previedol na žalobcu časť pohľadávok voči žalovanému v celkovej výške 10.000 eur a postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému listom zo dňa 30.08.2021. V konaní nebolo preukázané, že by postúpená pohľadávka mala zaniknúť najneskôr smrťou veriteľa alebo jej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil (, prvá veta ) ani, že ide o pohľadávku, ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, prípadne že by postúpenie malo odporovať zákonu alebo dohode s dlžníkom. Na námietku žalovaného, že v účtovníctve neeviduje záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu, a to z dôvodu jeho zániku preúčtovaním do ostatných kapitálových fondov spoločnosti ako súčasť sumy 1.592.000,- eur, ktorá bola použitá na splatenie peňažného vkladu akcionára V.. J. I. a navýšenie základného imania spoločnosti v zmysle zápisnice o mimoriadnom

valnom zhromaždení spoločnosti zo dňa 29.12.2014 a vyhlásenia správcu vkladu zo dňa 14.01.2015 súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k zániku jeho záväzku voči právnemu predchodcovi žalobcu, pretože nepreukázal a ani netvrdil existenciu jednostranného alebo dvojstranného právneho úkonu, ktorým by došlo k zmene v obsahu záväzkových vzťahov medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založených na základe jednotlivých zmlúv o pôžičke a ich novácii. Zánik záväzku „kapitalizáciou pôžičiek“ je v súkromných záväzkových vzťahoch možný za podmienky súhlasu zo strany veriteľa (právneho predchodcu žalobcu), pričom dôkazné bremeno o tejto skutočnosti bolo na strane žalovaného. Priamo znaleckým posudkom č. 24/2022 zo dňa 30.12.2022 Ing. Gabriely Šulákovej, znalkyne v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo bolo preukázané, že finančné prostriedky právnemu predchodcovi žalobcu zo strany žalovaného neboli vrátené. Súd prvej inštancii dospel k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o skutočnostiach uvádzaných v žalobe a to aj vo vzťahu k platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky č. 2021/01 zo dňa 30.08.2021. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie doplnil, že pôžičky, ktoré poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému boli poskytnuté bez uvedenia konkrétneho účelu použitia a z tohto dôvodu použitie finančných prostriedkov žalovaným, prípadne osôb oprávnených konať v jeho mene je bez právneho významu vo vzťahu k posudzovaniu zániku resp. trvaniu záväzku žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný sa neuhradením pohľadávky žalovaného dňa 30.06.2021 dostal nasledujúci deň do omeškania, a preto súd považoval žalobu za dôvodnú podľa v spojení s a (v znení účinnom do 31.01.2013) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. aj v časti uplatneného príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 8 % ročne od 01.07.2021 do zaplatenia. Vo vzťahu k návrhu žalovaného na prerušenie konania prvoinštančný súd uviedol, že v zmysle ustanovenia je viazaný len rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Otázku existencie záväzku žalovaného voči žalobcovi, resp. jeho zániku a platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v prebiehajúcom spore si však môže súd vyriešiť aj bez rozhodnutia o tom, či bol spáchaný trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa . V intenciách uvedeného posúdil potom súd prvej inštancie návrh žalovaného na prerušenie konania ako nehospodárny ( ) a neopodstatnený, keďže ukončenie trestného konania vedeného pod ČVS: KRP-175/2-VYS-NR-2021 nijako neovplyvní skutočnosť, že žalovaný nevedel v konaní nad všetku mieru pochybností preukázať, že došlo k zániku jeho záväzku voči žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa ust. e) f)rávnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, nevykonaním navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávnym procesným postupom súdu, ktorý mu znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením veci, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza. Žalovaný odôvodňoval svoje odvolanie zvýšením základného imania žalovaného, ktoré sa zo strany V.. J. I. realizovalo jeho peňažným vkladom do základného imania žalovaného. Žalovaný tvrdil, že právny predchodca žalobcu V.. I. G. síce požičal spoločnosti žalovaného finančné prostriedky na základe zmluvy o pôžičke, avšak tieto prostriedky, preúčtované na ostatné kapitálové fondy žalovaného, v celom rozsahu použil na navýšenie základného imania žalovaného V.. J. I.. Poukázal na tú skutočnosť, že V.. J. I. dňa 29.12.2014 na valnom zhromaždení odôvodnil svoj návrh na zvýšenie základného imania o sumu 1.592.000,- eur tým, že tieto prostriedky do spoločnosti žalovaného sám „vložil“, pričom ostatní akcionári (vrátane V.. G. -právneho predchodcu žalobcu) sa v jeho prospech vzdali prednostného práva upísania novoemitovaných akcií. Zároveň V.. J. I., ako správca vkladu svojim vyhlásením zo dňa 14.1.2015 prehlásil, že celá hodnota peňažného vkladu 1.592.000,- eur bola akcionárom splatená. Žalovaný tvrdil, že na splatenie peňažného vkladu použil V.. J. I. peňažné prostriedky poskytnuté právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy o pôžičke. Žalovaný konštatoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu a V.. J. I. bola uzavretá dohoda, na základe ktorej získal V.. J. I. právo použiť tieto finančné prostriedky vo svoj prospech, a preto musel disponovať aj pohľadávkou voči žalovanému, ktorú následne mohol započítať oproti svojmu záväzku splatiť nový vklad do obchodnej spoločnosti žalovaného pri navyšovaní základného imania v zmysle rozhodnutia valného zhromaždenia z 29.12.2014. Inak, podľa jeho názoru, by nemohol na predmetnom valnom zhromaždení prehlásiť, že peňažné prostriedky sám vložil, ani podpísať vyhlásenie správcu vkladu ako predseda predstavenstva žalovaného, ktorým potvrdil splatenie peňažného vkladu a právny predchodca žalobcu V.. I. G. by sa nevzdal prednostného práva na upísanie nových akcií, ktorým umožnil všetky nové akcie v celom rozsahu navýšeného základného imania o

1.592.000,-eur upísať V.. J. I.. Podľa žalovaného existuje rozpor medzi tvrdením právneho predchodcu žalobcu v tej skutočnosti, že poskytol žalovanému pôžičku a predloženými dôkazmi, z ktorých vyplýva (zápisnica z riadneho valného zhromaždenia z 29.12.2014, vyhlásenie správcu vkladu z 14.1.2015, správa DOMINANT AUDIT k.s.), že tieto prostriedky poskytol žalovanému V.. J. I.. Medzi právnym predchodcom žalobcu V.. I. G. a V.. J. I. musela podľa žalovaného existovať dohoda o postúpení tejto pohľadávky z pôžičky na V.. J. I., ktorý sa na základe tejto dohody stal veriteľom žalovaného. Následne V.. J. I. pohľadávku z pôžičky použil na navýšenie základného imania (suma pôžičky bola zahrnutá do celkovej sumy navýšenia peňažným vkladom 1.592.000,- eur) a nakoľko išlo o navýšenie formou peňažného vkladu, musel si V.. J. I. pohľadávku z pôžičky započítať voči svojej povinnosti splatiť peňažný vklad. Žalovaný navrhoval výsluch V.. J. I., ktorý by mohol uvedené nezrovnalosti vysvetliť a označiť ďalšie dôkazy potrebné na preukázanie rozhodujúcich skutočností a tieto následne súdu doložiť. Žalovaný nebol účastníkom dohody medzi právnym predchodcom žalobcu a V.. J. I., preto nevedel dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označiť presnejšie. Z tvrdení a dostupných dôkazov predložených žalovaným ale vyplýva, že k zmene v osobe veriteľa a k zániku pohľadávky došlo. Uvedené podľa žalovaného nevyplýva len zo zaúčtovania predmetnej finančnej operácie v účtovníctve žalovaného V.. J. I. ako vtedajším predsedom predstavenstva, ale aj z celého radu priamy a nepriamych dôkazov, ktoré boli založené do súdneho spisu. Súd prvej inštancie podľa žalovaného vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ posudzoval tvrdenie žalovaného o zániku pohľadávky formou „kapitalizácie“ pôžičky ako nepeňažný vklad do základného imania, o ktorý v tomto prípade zjavne nešlo. Podľa žalovaného je zrejmé, že V.. J. I. získal súhlas právneho predchodcu žalobcu na použitie postúpená alebo na neho prešla na základe inej dohody medzi právnym predchodcom žalovaného a V.. J. I.. Existenciu tejto dohody síce žalovaný tvrdil, ale nakoľko nebol jej účastníkom, nevedel jej obsah preukázať ani presne označiť. Podľa žalovaného odmietol súd odstrániť rozpory medzi tvrdeniami žalobcu a skutočnosťami, ktoré vyplývajú z dôkazov, pričom nevykonal všetky navrhované dôkazy, nakoľko vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný navrhoval vykonať výsluch V.. J. I., bývalého akcionára a predsedu predstavenstva žalovaného a zabezpečiť originál dohody o novácii zo dňa 29.06.2015, a to za účelom preukázania vzájomnej dohody medzi V.. J.B. I. a V.. I. G., ktorej existencia vyplývala z prehlásenia V.. J. I., že peňažné prostriedky sám vložil do spoločnosti žalovaného; z vyhlásenia správcu vkladu o tom, že celý vklad do základného imania bol V.. J. I. v januári 2015 splatený; zo vzdania sa práva na upísanie nových akcií V.. I. G., zo skutočnosti, že jeho pôžičky žalovanému neboli v účtovných dokladoch účtované, pričom so žiadosťou o vrátenie pôžičky oslovil žalovaného prvýkrát až listom zo dňa 27.01.2021. Predloženie originálu Dohody o novácii žalovaný žiadal z dôvodu pochybnosti o jej pravosti ako aj z dôvodu posúdenie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky č. 2021/01 zo dňa 30.08.2021, ktorou žalobca vymáhanú pohľadávku nadobudol. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky totiž dostatočne určitým spôsobom nešpecifikuje postupovanú časť pohľadávky, keďže ju identifikuje len výškou istiny 10.000,- eur. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. . Za nesprávny považoval žalovaný záver súdu prvej inštancie o nespornosti dohody novácii zo dňa 29.06.2015, keďže od začiatku jej pravosť spochybňoval. Podľa žalovaného by si V.. J. I. ako predseda predstavenstva žalovaného, mal pamätať, prečo prehlásil, že prostriedky z pôžičky vložil sám do spoločnosti, prečo neúčtoval o pôžičke právneho predchodcu žalobcu v účtovníctve ako aj prečo uzatvoril následne s právnym predchodcom žalobcu dohodu o novácii. Je len ťažké uveriť jeho výpovedi v trestnom konaní, že si okolnosti nepamätá a súd prvej inštancie sa s uvedeným nemal uspokojiť. Rovnako sa súd prvej inštancie nemal uspokojiť s vyjadrením právneho predchodcu žalobcu, že si ako predseda dozornej rady žalovaného chýbajúce zaúčtovanie svojej vlastnej pohľadávky v sume istiny 270 tis. eur voči žalovanému v účtovníctve nevšimol a o jej existencii nemal potrebu nového akcionára a predsedu predstavenstva informovať až dovtedy, kedy ho vyzvali na vrátenie dlžnej sumy 9.960,- eur dňa 27.01.2021. Právny predchodca žalobcu pôsobil v dozornej rade žalovaného až do 28.07.2017 dokedy bol oprávnený a aj povinný v zmysle resp. nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a kontrolovať, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou ako aj preskúmavať účtovné závierky a predkladať svoje vyjadrenia k nim valnému zhromaždeniu. Všetky vyššie uvedené okolnosti zakladajú podľa žalovaného dôvodné podozrenie o tom, že V.. J. I. spolu s právnym predchodcom žalobcu takto „obnovili“ už zaniknutú pohľadávku voči žalovanému. Pokiaľ by tieto dôvodné podozrenia neboli potvrdené, neprebiehalo by podľa žalobcu v súčasnosti pred KR PZ v Nitre pod ČVS: KRP-175/2-VYS-NR-2021 trestné stíhanie na základe tých podozrení, že páchatelia ako členovia predstavenstva spoločnosti a dozornej rady žalovaného podpísali v mene spoločnosti žalovaného nováciu, ktorou prevzali na spoločnosť žalovaného záväzok zaplatiť V.. I. G. sumu 270.540,- EUR do 30.06.2021, hoci mali vedomosť o tom, že záväzky ktoré sa nováciou nahrádzali, zanikli ešte v januári 2015 kapitalizáciou pôžičiek V.. J. I.. Pokiaľ sa

trestné stíhanie neskončí jeho zastavením alebo podaním obžaloby na konkrétne osoby, nie je možné jednoznačne uzavrieť, aké všetky úkony právny predchodca žalobcu a V.. J. I. vykonali, prípadne, aké listiny podpísali. Pokiaľ teda súd zamietol návrh na prerušenie konania z dôvodu, že ukončenie trestného konania neovplyvní skutočnosť, že žalovaný nevedel preukázať zánik pohľadávky voči žalobcovi resp. jeho právnemu predchodcovi, potom musí tieto dôkazy zabezpečiť súd na základe návrhu žalovaného. O to viac, pokiaľ je potrebné vysvetliť tvrdenia V.. J. I. obsiahnuté v listinných dôkazoch, ktoré naznačujú, že k zániku pohľadávky voči žalovanému došlo ešte pred 29.12.2014 a dohoda o novácii zo dňa 29.06.2015 môže byť falzifikát.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok je vo výroku, aj v jeho komplexnom a rozsiahlom odôvodnení vecne správny a odvolanie žalovaného je nedôvodné, preto navrhoval odvolanie žalovaného zamietnuť, pričom si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. S poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997 alebo Ru- iz Torijo c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B ako aj konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR (sp.zn. , sp.zn. ) pripomenul, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom a odôvodnením jednoznačne a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, s tým, že všetky relevantné a podstatné argumenty a tvrdenia žalovanej strany boli zodpovedané.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu z 13.10.2023 zhrnul odvolacie dôvody, zotrval na nich a poukázal na skutočnosť, že medzi dôvody jeho odvolania nepatrili nedostatky odôvodnenia rozsudku. 11. Žalobca vo vyjadrení k replike žalovaného poprel existenciu akejkoľvek dohody o kapitalizácii pohľadávok medzi žalobcom resp. právnym predchodcom žalobcu a žalovaným resp. V.. J. I.. Žalovaný nepredložil žiaden, ani len nepriamy dôkaz o tomto svojom tvrdení. V.. I. nepoprel poskytnutie pôžičky, táto bola riadne evidovaná v účtovníctve a rovnako nepoprel podpísanie dohody o novácii, pretože existuje zásadný významový rozdiel medzi výrokom „popieram niečo“ a „neviem potvrdiť“. Žalovaný podľa žalobcu svojimi tvrdeniami popiera zásady elementárneho verbálneho výkladu obsahu výrokov. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný v iných veciach (napr. ) odmieta výsluch svedka V.. J.. I. ako nedôveryhodného. Podľa žalobcu smeruje odvolanie žalovaného k naťahovaniu času, aby nemohol byť žalobca so svojou pohľadávkou uspokojený z likvidačnej podstaty žalovaného. 12. Vo svojom vyjadrení z 27.03.2024 žalovaný poukázal na konania vedené na Okresnom súde Nitra (spory sp.zn. a ), ktoré majú pôvod v rovnakej pôžičke, pohľadávka z ktorej je predmetom tohto konania, pričom ozrejmil predmet konaní a procesnú obranu žalovaného v podstatných bodoch totožnú s obranou žalovaného v tomto spore. Žalovaný naviac uviedol, že sa po prvýkrát dozvedel o existencii údajného Dodatku č. 2 k Zmluve o pôžičke z 15.12.2009, Novácie Zmluvy o pôžičke z 28.08.2009 a Zmluvy o pôžičke z 30.06.2013 a Dohody o započítaní až po tom, čo V.. I.Z. G. vyzval dňa 18.01.2021 na úhradu dlžnej čiastky 9.960, - eur, ktorú voči nemu evidoval, hoci sa dňa 24.06.2019 uskutočnilo riadne valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom predsedníčka predstavenstva žalovaného deklarovala, že žalovaný neeviduje žiadne záväzky voči akcionárom ani iným tretím osobám po lehote splatnosti ani také, ktoré nie sú splatné. Uvedené skutočnosti vzbudili u žalovaného podozrenie, že zmluva o pôžičke, jej dodatok, novácia a dohoda o započítaní boli antedatované, pretože vznikli až po roku 2021. Žalovaný uviedol stručnú chronológiu konania vedeného na OS Nitra sp.zn. , z ktorej vyplýva, že mu boli cestou súdu doručené osvedčené fotokópie dokumentov - Dodatku č. 2 k Zmluve o pôžičke zo dňa 15.12.2009 a Novácie Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.08.2009 a Zmluve o pôžičke zo dňa 30.06.2013 a Dohody o započítaní zo dňa 29.06.2015, doručená zo súdneho spisu sp.zn. dňa 09.02.2024. Tieto dokumenty vyvolali u žalovaného podozrenie, že podpis I.. N. X. na nich nie je jej pravým podpisom. Zo znaleckého posudku č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2024/2020 znalca Mgr. Michal Šutka - odvetvie Kriminalistické skúmanie ručného písma a podpisov vyplynulo, že podpis I.. N. X. nie je pravdepodobne jej podpisom, s tým, že po predložení originálu sporného materiálu a porovnávacích materiálov z viacerých zdrojov a z obdobia pred vyhotovením sporného podpisu by mohol znalec pristúpiť ku skúmaniu s cieľom spresniť súčasný záver skúmania. Žalovaný vyslovil podozrenie , že ani ďalšie dôkazy predložené do súdneho konania zo strany žalobcu nemusia byť pravé, alebo boli pozmenené alebo sfalšované tak, aby vyvolali dojem že sú pravé. Podľa žalovaného je znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2024/2020 Kriminalistického

a expertízneho PZ zo dňa 06.03.2024 prípustným novým dôkazným prostriedkom (novota v odvolacom konaní) a odvolací súd musí v zmysle tento nový dôkaz vykonať. 13. Žalobca vo svojom vyjadrení z 29.07.2024 poukázal na rozhodnutia OS Nitra vedené pod spisovou značkou , , a , majúce pôvod v bezúročnej a bezúčelovej pôžičke, ktorú žalobca poskytol žalovanému. Vo všetkých prípadoch sa žalovaný bránil rovnakými argumentami ako v tomto prípade a vo všetkých prípadoch Okresný súd Nitra vydal prvoinštančné rozsudky, ktorými argumentáciu žalovaného zamietol a žalobe v celom rozsahu vo všetkých štyroch prípadoch vyhovel. Žalovaná strana potvrdila, že jej žalobca (právny predchodca - V.. G.) pôžičku poskytol a súčasne žalovaná strana potvrdila, že dlh nesplnila. Žalobca uviedol, že trestné stíhanie žalovanej strany nemá žiadny súvis s predmetom tohto konania, predmetom ktorého je vrátenie pôžičky. Tvrdenia o údajnom zániku pôžičky jej kapitalizáciou považoval žalobca za vyvrátené. V trestnom konaním, bol spracovaný na základe pokynu OČTK znalecký posudok č. 24/2022, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca preukázateľne poskytol pôžičku žalovanému. Žalobcovi nie je zrejmé akého trestného činu by sa mal dopustiť právny predchodca žalobcu - V.. I. G.H. - tým spôsobom, že bezúročne poskytol finančné prostriedky žalovanému a následne požadoval tieto finančné prostriedky vrátiť. Spôsob použitia finančných prostriedkov nebol nijakým spôsobom limitovaný, pôžička bola poskytnutá bezúročne. Žalobca - veriteľ nikdy neposkytol žalovanému - dlžníkovi súhlas s kapitalizáciou pôžičky a ani o nej nemal vedomosť. Záväzok veriteľa týmto spôsobom nezanikol a je splatný. Žalobca poukázal na výpoveď I.. N.. X., ktorá ako svedkyňa potvrdila pravosť svojho podpisu na dokumentoch. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že novácia je základom žaloby.

14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 15. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu, ktorým sa domáhal vrátenia poskytnutej pôžičky z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. 16. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania a nesporných tvrdení sporových strán, resp. na základe tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný potvrdzoval k záveru, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 200.000,-eur a 80.500,- eur, ktorá sa po vzájomnom započítaní znížila na sumu 270.540,- eur a žalobca sa stal v dôsledku postúpenia, veriteľom pohľadávky voči žalovanému, na vrátenie časti pôžičky v nominálnej hodnote 10.000,- eur. 17. Žalovaný odôvodnil svoje odvolanie nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktoré malo spočívať v nesprávnom posúdení procesnej obrany žalovaného o zániku pohľadávky formou „kapitalizácie“ pôžičky ako nepeňažného vkladu do základného imania. Podľa žalovaného o takýto prípad zjavne nešlo. Medzi právnym predchodcom žalobcu a V.. J. I. predpokladal žalovaný existenciu dohody o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa V.. J. I. stal veriteľom žalovaného a svoju pohľadávku započítal voči svojej povinnosti splatiť peňažný vklad.

18. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom len vtedy, ak je práve na tomto posúdení napadnuté rozhodnutie založené, teda ak právne posúdenie bolo rozhodujúcim pre výrok súdu prvej inštancie. V tejto veci však tomu tak nebolo. 19. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že žalovaný neuniesol nielen dôkazné bremeno ale ani bremeno tvrdenia vo vzťahu ku zániku jeho záväzku vrátiť poskytnutú pôžičku. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný v rámci svojej procesnej obrany nekonkretizoval takú právnu skutočnosť, ktorá mala za následok zánik jeho záväzku vrátiť žalobcovi peňažnú pôžičku, ktorej sa v tomto konaní žalobca domáha. 20. Poskytnutím pôžičky odovzdáva veriteľ dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje, že vráti veci rovnakého druhu. Žalovaný ako dlžník sa stal vlastníkom požičiavaných peňažných prostriedkov okamihom ich poskytnutia právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a bol oprávnený s týmito peňažnými prostriedkami nakladať podľa vlastnej vôle. Žalovaný v konaní v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že požičané peňažné prostriedky boli preúčtované na ostatné kapitálové fondy žalovaného a v celom rozsahu použité V.. J. I. na navýšenie základného imania spoločnosti. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany teda ozrejmoval účel, na ktorý boli požičané peňažné prostriedky ním použité. Absentovali však konkrétne tvrdenia žalovaného o tom, ako právnou skutočnosťou mal jeho záväzok

z pôžičky zaniknúť. Až v obsahu odvolania žalovaný konkretizoval, že medzi právnym predchodcom žalobcu a V.. J. I. musí existovať dohoda o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa V.. J. I. stal veriteľom žalovaného a svoju pohľadávku započítal voči svojej povinnosti splatiť peňažný vklad, na ktorý sa zaviazal v súvislosti so zvýšením základného imania žalovanej spoločnosti. V skutočnosti sa žalovaný až v odvolaní začal brániť námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore, ktorú je možné dovodiť tiež len implicitne z tvrdení žalovaného o postúpení pohľadávky právnym predchodcom žalobcu na V.. J. I., ku ktorému malo dôjsť v období pred rozhodnutím o zvýšení základného imania žalovanej spoločnosti. 21. Z procesnej obrany žalovaného je podľa odvolacieho súdu zrejmé len to, že žalovaný použil peňažné prostriedky z pôžičky na zvýšenie základného imania spoločnosti žalovaného. Obrana žalovaného však postrádala konkrétne tvrdenia o tom, ako spôsob použitia peňažných prostriedkov súvisel so zánikom záväzku žalovaného z pôžičky. Tvrdenie rozhodujúcich skutočností, ktoré by mali za následok zánik záväzku žalovaného z pôžičky nie je možné nahradiť odkazom na prílohy podaní a dôkazy. Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, kedy strana sporu nemôže svoju povinnosť tvrdenia prenášať na súd a požadovať, aby súd z tvrdení žalovaného o použití požičaných peňažných prostriedkov na zvýšenie základného imania spoločnosti a z obsahu listinných dôkazov dohľadával, domýšľal si a kreoval namiesto žalovaného rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú viesť k zamietnutiu žaloby a aby takto namiesto žalovaného vlastnou úvahou a vlastnými závermi vytváral jeho procesnú obranu. Žalovaný, ktorý všeobecne tvrdil, že žalovaná pohľadávka musela zaniknúť inak ako zaplatením, neopísal súdu konkrétny spôsob jej zániku a nenavrhol na jeho preukázanie dôkazy. 22. Prejednacia zásada predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania informácií v civilnom sporovom konaní. Strany nesú zodpovednosť za dostatočné zhromaždenie skutkového materiálu potrebného k posúdeniu a rozhodnutiu sporu. Na základe povinnosti tvrdenia, bremena tvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach. 23. K námietke žalovaného obsiahnutej až v odvolaní, podľa ktorej prišlo k postúpeniu pohľadávky z pôžičky, ktorej veriteľom bol právny predchodca žalobcu na V.. J. I. a následnému započítaniu tejto pohľadávky voči protipohľadávke spoločnosti na splatenie vkladu do zvýšeného základného imania žalovaného, odvolací súd pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky mohlo dôjsť výlučne písomnou zmluvou a naviac akcionár nemôže jednostranným právnym úkonom započítať svoju pohľadávku voči spoločnosti proti pohľadávke spoločnosti na splatenie emisného kurzu akcií, ktoré upísal ( ) s tým, že posúdenie účinnosti zvýšenia základného imania žalovanej spoločnosti a splatenia prevzatých akcií vydaných žalovanou spoločnosťou v súvislosti so zvýšením základného imania, presahuje predmet konania tak, ako bol vymedzený žalobou. Žalovaný, ktorý až v rámci svojho odvolania implicitne namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní tak urobil oneskorene, teda potom čo uplynuli lehoty tak sudcovskej ako aj zákonnej koncentrácie v konaní. 24. Ak sa žalovaný domáhal v konaní pred súdom prvej inštancie vykonania dôkazu výsluchom svedka

- V.. J. I., s odôvodnením, že svedok by mal vysvetliť rozpor medzi tvrdeniami právneho predchodcu žalobcu a dôkazmi, ktoré boli predložené v konaní, označiť ďalšie dôkazy potrebné na preukázanie rozhodujúcich skutočností a tieto následne súdu doložiť, odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a nie za účelom unesenia bremena tvrdenia v spore. Je teda potrebné, aby návrhom na vykonanie dokazovania predchádzali skutkové tvrdenia strany sporu a aby strana sporu, ktorá uniesla bremeno tvrdenia, ak je toto tvrdenie sporné, navrhla na jeho preukázanie vykonať dôkazy, pričom svoj návrh na vykonanie dokazovania aj náležite v naznačenom smere odôvodnila. Žalovaný navrhol vykonať výsluch svedka nie na preukázanie niektorých ním tvrdených skutočností, ale za účelom zistenia takých skutočností, ktoré by mohol použiť v rámci svojej procesne obrany a súčasne zistiť od svedka aj návrhy na vykonanie dokazovania. Návrh na vykonanie dokazovania môže byť teda odôvodnený len preukázaním konkrétnych skutkových tvrdení strany sporu. Návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania výsluchom svedka V.. J. I. nepredchádzali žiadne skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré by mali byť vykonaním tohto dôkazu preukázané, resp. ktoré by návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka odôvodňovali. Naopak výsluchom svedka mali byť prípadne zistené skutočnosti, ktoré by žalovaný mohol použiť v rámci svojej procesnej obrany, ktorý postup však nepripúšťa. Pre prípad, ak navrhne strana sporu vykonať dôkaz (napríklad zmluvu o postúpení pohľadávky), ktorý nemá k dispozícii, pre takúto situáciu zakotvuje tzv. edičnú povinnosť. Predpokladom pre uloženie povinnosti predložiť dôkaz je potreba zistenia skutkového stavu, teda existencia relevantných skutkových tvrdení v spore , ktoré majú byť dôkazom, ktorého vydanie sa navrhuje, preukázané. Uvedeným spôsobom mohol žalovaný postupovať aj v prípade, ak by poskytol

súdu včas dostatočné skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu bola postúpená na V.. J. I. pred rozhodnutím o zvýšení základného imania žalovanej spoločnosti. Edičnú povinnosť je možné totiž uložiť každému nielen stranám sporu aby vec, ktorá je potrebná na zistenie skutkového stavu bola predložená súdu. 25. Žalovaný v odvolaní namietal nezabezpečenie originálu dohody o novácii zo dňa 29.06.2015 súdom prvej inštancie. Dohodou o novácii veriteľ a dlžník dohodli splatnosť pôžičky na deň 30.06.2021, namiesto 28.02.2022 a 31.12.2023. Aj v prípade, ak by dohodu o novácii nebolo možné posúdiť ako platný právny úkon, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu, nastala splatnosť minimálne tej časti pôžičky, ktorá bola postúpená, a ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal, preto návrh na zabezpečenie dohody o novácii súdom, bol v momente rozhodovania súdu bez významu. Naviac súd môže zabezpečiť dôkaz len v tom prípade, ak má vedomosť u koho sa tento nachádza, a to prostredníctvom uloženia povinnosti predložiť tento dôkaz. 26. Žalovaný predložil spolu s duplikou dňa 27.03.2024 znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho PZ zo dňa 06.03.2024, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2024/2020, podľa záveru ktorého podpis I.. N. X. nachádzajúci sa na osvedčenej fotokópii dokumentu - Dodatok č. 2 k Zmluve o pôžičke zo dňa 15.12.2009 a Novácia Zmluvy o pôžičke zo dňa 28.08.2009 a Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.06.2013 a Dohoda o započítaní zo dňa 29.06.2015 pravdepodobne nie je jej pravým podpisom a žiadal, aby odvolací súd vykonal dokazovanie týmto znaleckým posudkom, pretože ide o novotu v odvolacom konaní. 27. Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 28. Žalovaným predložený návrh na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom nenapĺňa podľa odvolacieho súdu atribúty tzv. novoty v odvolacom konaní a súd naň nemôže v tomto konaní prihliadať, pretože žalovaný svoje tvrdenie o tom, že na dodatku č. 2 k Zmluve o pôžičke zo dňa 15.12.2009, dohode o novácii a dohode o započítaní nie sú pravé podpisy I.. N. X. uplatnil a znalecký posudok pripojil až po uplynutí odvolacej lehoty. 29. Pokiaľ ide o tzv. novoty v odvolacom konaní, tieto možno podľa krajského súdu uplatniť len za podmienok uvedených v , avšak len do konca lehoty na podanie odvolania. Keďže žalovaná predložila odvolaciemu súdu nové dôkazy (o ktorých tvrdila, že ich nemohla predložiť skôr, pretože neexistovali) až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, krajský súd na ne nemôže prihliadať. Odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené reštriktívne ako výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (). Ustanovenie , podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, je premietnutím zásady koncentrácie civilného procesu, ktorá znamená, že určité procesné úkony sú koncentrované do uplynutia zákonom určenej lehoty, v prípade odvolania lehotou pätnásť dní. Umožnenie dopĺňania odvolacích dôvodov po uplynutí tejto zákonnej lehoty by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, no najmä v rozpore s koncepciou odvolacieho konania, ktorá vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. 30. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že návrh žalovaného na prerušenie konania podľa bol správne zamietnutý. Zo samotného tvrdenia žalovaného o prebiehajúcom trestnom konaní ČVS: KRP-175/2-VYS-NR-2021 nevyplýva existencia právnej otázky, ktorú by v zmysle nebolo možné posúdiť v tomto civilnom konaní ako prejudiciálnu. 31. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie ako už bolo vyššie uvedené, neoznačil žiaden konkrétny právny úkon, ktorým by malo dôjsť k zániku jeho záväzku vrátiť poskytnutú pôžičku (napr. dohodu o započítaní, dohodu o zániku záväzku, dohodu o premene pohľadávky na vklad do spoločnosti so súhlasom veriteľa a pod.). Svoju procesnú obranu postavil len na úvahách o tom, že výsledky trestného konania „môžu preukázať“, že medzi právnym predchodcom žalobcu a V.. J. I. existovali ďalšie „bližšie nešpecifikované“ dohody, resp. že niektoré listiny môžu byť falzifikátmi. Takéto hypotetické úvahy však nemôžu nahradiť povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť žalovaného. 32. Trestné konanie nemôže slúžiť na vyhľadávanie nových skutočností, ktoré žalovaný v civilnom konaní netvrdil, ani na získavanie dôkazov, ktorými by žalovaný dodatočne budoval svoju procesnú

obranu. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno nemožno prenášať na orgány činné v trestnom konaní a nemožno nimi obchádzať ani sudcovskú a zákonnú koncentráciu sporového konania. Prerušenie civilného konania preto nemôže slúžiť na to, aby si žalovaný prostredníctvom trestného konania dodatočne overoval pravosť listín alebo zisťoval, či vôbec existuje právny úkon spôsobujúci zánik dlhu, keď jeho existenciu nedokázal tvrdiť ani preukázať v tomto konaní. 33. Za tejto situácie by prerušenie konania bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti podľa . Trestné konanie vedené len „vo veci“, bez obžaloby a bez rozhodnutia o vine, môže trvať neprimerane dlhodobo a nie je zrejmé, či sa vôbec skončí rozhodnutím, ktoré by bolo relevantné z hľadiska . Prerušenie tohto civilného konania na neurčitý čas by bolo v priamom rozpore aj s právom žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR. 34. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nebol splnený žiaden z predpokladov pre prerušenie konania a rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým návrh žalovaného zamietol, je správne.

35. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neakceptoval argumenty na ktoré poukazoval žalovaný vo svojom odvolaní, a pokiaľ súd prvej inštancie žalobe vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa . 36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s a . Keďže žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).