Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-144-2020.pdf
PDF · 85.52 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/144/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom pojednávaní dňa 13.7.2021, v trestnej veci proti obž. T. Y., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný T. Y., nar. XX.X.XXXX vo Z., trvale bytom P. XXX/X, Z. nad V.,
uznáva sa za vinného, ž e
dňa 22.04.2020 v čase o 14.30 h na priamom úseku cesty III. triedy č. XXXX medzi obcami J. Z. a V. Z. viedol ako vodič v smere od J. Ždaňe do Hornej Ždaňe osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Caddy Van, Q. ZH-XXXBY, kde predchádzal cyklistu T. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvalo bytom Z. nad V., ul. V. č. XXX/XX, ktorý šiel po pravej strane vozovky, pričom pri predchádzaní jazdil v protismernom jazdnom pruhu až do takej miery, že z technického hľadiska obmedzil aj ohrozil protiidúceho vodiča, ktorý sa mu vyhýbal vpravo v maximálnej možnej miere, pričom nesprávnou technikou jazdy T. Y. došlo k zrážke s osobným motorovým vozidlom Ford Galaxy, EČV ZH- XXXBU, ktoré viedol vodič Y. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. č. XXX a na sedadle spolujazdca sa nachádzal L. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. č. XXX a po ich zrážke došlo ešte aj k zrážke vozidla Volkswagen Caddy s cyklistom T. Z., čím ako vodič porušil ustanovenie § 15 ods. 5 písm. c) s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c), písm. j) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, kde po zrážkach utrpel T. Y. Galleaziho zlomeninu vretennej kosti s vykĺbením radioulnárneho distálneho kĺbu, Y. K. zlomeninu lopatky vľavo, zlomeninu rebier VI., VII. vľavo, zlomeniu lonovej kosti vpravo, zlomeninu jamky stehnovej kosti vľavo s vykĺbením stehnovej kosti s poškodením stehnového nervu vľavo, roztrhnutie lonovej spony, podvrtnutie v krížovo - bedrovom zhybe, pomliaždenie lakťa vľavo s nevyhnutnou dobou liečenia 10-12 mesiacov s pravdepodobnosťou invalidity s potrebou nosenia ortopedických pomôcok barlí resp. G aparátu, resp. vozíka; T. Z. pomliaždenia hrudníka bez nutnosti PN a L. W. otras mozgu, pomliaždenie hrudníka a poúrazovú bolesť hlavy bez potreby PN,
t e d a
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jedného) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených Y. K., nar. XX.X.XXXX v Z. nad V., bytom L. č. XXX, T. Z., nar. XX.X.XXXX v Z. nad V., bytom V. č. XXX/XX, Z. nad V., L. W., nar. XX.XX.XXXX vo Z., bytom L. č. XXX a J. K., nar. XX.X.XXXX v J., bytom L. č. XXX odkazuje s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podal dňa 22.12.2020 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. 1 Pv 136/20/6613 zo dňa 21.12.2020 na obvineného T. Y., nar. XX.X.XXXX vo Z., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného T. Y.; ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa § 269 Tr. poriadku.
Obžalovaný T. Y., nar. XX.X.XXXX vo Z. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa ust. § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa § 257 ods. 5 Tr. por. a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na ktoré obžalovaný odpovedal : c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného : áno d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného : áno f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku podľa obžaloby - prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona, odpoveď obžalovaného : áno g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, odpoveď obžalovaného : áno h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin - prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zákona, odpoveď obžalovaného : áno Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal a súčasne podľa ods. 8 rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zákona, v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú
represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Pokiaľ ide o osobu páchateľa, súd mal preukázané, že obž. T. Y. nemá podľa aktuálneho odpisu registra trestov žiaden záznam o odsúdení. Podľa údajov z evidenčnej karty vodiča sa pred spáchaním žalovaného skutku dopustil dvoch priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ešte v r. 2013 a 2014, ktoré však neboli závažnejšieho charakteru a boli prejednané v blokovom konaní. Nedopustil sa priestupku v súvislosti s požitím návykových látok ani nespôsobil dopravnú nehodu a nemal uloženú sankciu zákazu činnosti. Za priestupky iného druhu postihnutý nebol. Súd preto u obžalovaného prihliadal na dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zákona tzn., že pred spáchaním činu viedol bezúhonný život, ku spáchaniu činu sa priznal a tento úprimne oľutoval. Naproti tomu žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zákona neboli zistené. Po vyhodnotení osoby páchateľa, jeho doterajšieho života, možností nápravy ako aj okolností prípadu, najmä miery zavinenia a spôsobeného následku, súd uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 1 rok. Takýto trest považoval za primeraný a dostatočný jednak z hľadiska prevýchovného ako aj represívneho pôsobenia na páchateľa. Počas skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život a nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodnúť, že uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený vykoná. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému na posilnenie preventívneho účelu trestu zároveň uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 18 mesiacov, keďže ku spáchaniu činu došlo pri riadení motorového vozidla obžalovaným v cestnej premávke, a to závažným porušením právnych noriem upravujúcich pravidlá cestnej premávky, čo malo za následok spôsobenie vážnej ujmy na zdraví u viacerých osôb.
Poškodení Y. K., nar. XX.X.XXXX, T. Z., nar. XX.X.XXXX, L. W., nar. XX.XX.XXXX si v štádiu prípravného konania uplatnili nároky na náhradu škody z titulu ujmy na zdraví - bolestného, podľa bodového ohodnotenia znalcom; a pošk. J. K., nar. XX.X.XXXX z titulu majetkovej škody na motorovom vozidle. V danom prípade bolo bolestné stanovené znaleckým posudkom MUDr. Y. W. pod č. 34/2020, v celkovom počte 485 bodov u pošk. Y. K.; 85 bodov u pošk. L. W. a 20 bodov u pošk. T. Z.. Odškodnenie za bolesť vychádza z ust. § 444 Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom znení. Výška náhrady za bolesť za jeden bod predstavuje 20,26,-Eur. S poukazom na ust. § 288 ods. 1 Tr. poriadku však súd poškodených s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko sa jedná o nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorá sa prednostne uhrádza z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení. V danom prípade bola poistná udalosť obžalovaným nahlásená v poisťovni Union poisťovňa, a.s., pričom podľa správy poisťovne ( č.l. 269 spisu ) k celkovému plneniu a dolikvidácii uplatnených nárokov pristúpi po právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.