Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-83-2021.pdf
PDF · 81.06 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/83/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a sudcov Mgr Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného T. Y., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 12. októbra 2021, o odvolaní obžalovaného T. Y. proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/144/2020 zo dňa 13.7.2021, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného T. Y. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/144/2020 zo dňa 13.7.2021 bol obžalovaný T. Y., uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 22.04.2020 v čase o 14.30 h na priamom úseku cesty III. triedy č. 2495 medzi obcami J. Z. a V. Z. viedol ako vodič v smere od J. Z. do V. Z. osobné motorové vozidlo zn. P. S. P., Q. ZH-XXXBY, kde predchádzal cyklistu T. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvalo bytom Z. nad V., ul. V. č. XXX/XX, ktorý šiel po pravej strane vozovky, pričom pri predchádzaní jazdil v protismernom jazdnom pruhu až do takej miery, že z technického hľadiska obmedzil aj ohrozil protiidúceho vodiča, ktorý sa mu vyhýbal vpravo v maximálnej možnej miere, pričom nesprávnou technikou jazdy T. Y. došlo k zrážke s osobným motorovým vozidlom K. R., Q. ZH- XXXBU, ktoré viedol vodič Y. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. č. XXX a na sedadle spolujazdca sa nachádzal L. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. č. XXX a po ich zrážke došlo ešte aj k zrážke vozidla P. S. s cyklistom T. Z., čím ako vodič porušil ustanovenie § 15 ods. 5 písm. c) s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c), písm. j) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, kde po zrážkach utrpel T. Y. R. zlomeninu vretennej kosti s vykĺbením radioulnárneho distálneho kĺbu, Y. K. zlomeninu lopatky vľavo, zlomeninu rebier VI., VII. vľavo, zlomeniu lonovej kosti vpravo, zlomeninu jamky stehnovej kosti vľavo s vykĺbením stehnovej kosti s poškodením stehnového nervu vľavo, roztrhnutie lonovej spony, podvrtnutie v krížovo - bedrovom zhybe, pomliaždenie lakťa vľavo s nevyhnutnou dobou liečenia 10-12 mesiacov s pravdepodobnosťou invalidity s potrebou nosenia ortopedických pomôcok barlí resp. G. aparátu, resp. vozíka; T. Z. pomliaždenia hrudníka bez nutnosti PN a L. W. otras mozgu, pomliaždenie hrudníka a poúrazovú bolesť hlavy bez potreby PN.
Za to bol obžalovaný T. Y. odsúdený podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jedného) roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených Y. K., T. Z., L. W. a Danu Finkovú, s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti citovanému rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom obhajcu odvolanie. V písomných dôvodoch uviedol, že jeho odvolanie smeruje proti výroku o uložení trestu. Trest ktorý mu okresný súd uložil za skutok a spáchaný prečin ublíženie na zdraví, považuje za prísny a neprimeraný okolnostiam samotného skutku, stupňu spoločenskej nebezpečnosti ako aj jeho osobe. Poukázal, že ku skutku sa v plnom rozsahu priznal, tento od samotného začiatku vyšetrovania nepopieral, na hlavnom pojednávaní urobil aj vyhlásenie o vine, pričom svoje konanie oľutoval. V rámci výpovede uviedol, že ho skutočne mrzí čo sa stalo, sám utrpel v rámci dopravnej nehody zranenia z ktorých sa liečil. Taktiež poukázal, že u neho nebol zistený alkohol, v minulosti nikdy nebol trestaný a žije bezúhonným životom. Vo veci predchádzalo hlavnému pojednávaniu vydanie trestného rozkazu proti ktorému zahlásil odpor z dôvodu prísnosti trestu a hlavne, že je živnostník, ktorý vykonáva živnosť ako elektrikár, kde je odkázaný na motorové vozidlo, ktoré mu slúži aj ako dielňa. Žije sám vozidlo potrebuje pre vykonávanie živnosti, bez vozidla si nevie zabezpečiť svoju prácu, ktorá ho živý. Vzhľadom na tieto skutočnosti prostredníctvom obhajcu poukázal na možnosť uloženia peňažného trestu, ktorý zákon pripúšťa, a pre ktorý sú v danom prípade splnené zákonné podmienky. Má pravidelný prijem a je ochotný peňažný trest v takej výške ako mu ho súd uloží, uhradiť. Pokiaľ sa jedná o trest zákazu činnosti požadoval uloženie trestu na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby jeden rok. Aj návrh Okresného prokurátora na hlavnom pojednávaní ohľadom trestu zákazu činnosti bol rok prípadne 18 mesiacov. Po absolvovaní trestu zákazu činnosti na dolnej hranici zákonnej sadzby sa čo najskôr bude môcť vrátiť k výkonu svojej pracovnej činnosti bez obmedzenia zabezpečiť si živobytie. Záverom vyslovil názor, že vzhľadom na okolnosti prípadu a jeho osobu, by uloženie peňažného trestu a trestu zákazu činnosti v rozsahu 1 rok bolo primeraným trestom za prečin ktorého sa dopustil a ktorý skutočne oľutoval. Navrhol, aby krajský súd vo veci rozhodol v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu, prípadne aby rozhodol v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku a uložil mu primeraný peňažný trest a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby v rozsahu 1 rok.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na podanom odvolaní a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a vec vrátil na opätovné prejednanie okresnému súdu, alternatívne aby rozhodol vo veci sám a uložil obžalovanému trest tak, ako to uvádzal v odvolaní. K veci dodal, že odvolanie bolo podané z toho dôvodu, že obžalovaný má v lete prácu, vozidlo mu slúži na obživu, kde má aj svoju dielňu, ktorá ho živí, preto navrhoval aj zníženie trestu, aby mohol opätovne vykonávať svoju prácu. Opätovne poukázal, že obžalovaný sa k trestnej činnosti doznal, skutok oľutoval, zabezpečil prostredníctvom poisťovne náhradu škody poškodeným.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za zákonný, trest primeraný, a to aj vzhľadom na následky, ktoré boli spôsobené nehodou, keďže jednému z poškodených pravdepodobne hrozí trvalá invalidita a navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu vyslovil súhlas s vyjadrením obhajcu.
Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd konštatuje, že obžalovaný T. Y. na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 13.7.2021 v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 ods.1 Tr. por. len výrok o uloženom treste.
Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd teda preskúmaval len odvolaním napadnutý výrok o treste a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 Tr. zák. dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne priznal obžalovanému dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák., keďže pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti na strane obžalovaného nevzhliadol ani odvolací súd. Za spáchanú trestnú činnosť bol obžalovanému ukladaný trest podľa trestnej sadzby uvedenej v § 157 ods. 2 Tr . zák., ktorá je stanovená na jeden až päť rokov. Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel aj odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie, obžalovanému uložený trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní dvanástich mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu jeden rok je zákonný. V danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na uloženie alternatívneho trestu a to peňažného trestu podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. ako sa domáha obžalovaný, a to vzhľadom na povahu spáchaného prečinu, keď obžalovaný spôsobil zranenia viacerým osobám, a dokonca poškodenému Y. K., podľa znaleckého posudku, hrozí trvalá invalidita.
Čo sa týka odvolania obžalovaného v tom smere, aby krajský súd zrušil výrok rozsudku v časti, kedy obžalovanému bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu osemnástich mesiacov, a to pri spodnej hranici sadzby, odvolací súd uvádza, že obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, pretože inému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a konania sa dopustil závažnejším spôsobom konania, keďže pri vedení vozidla porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, preto okresným súdom uložený trest zákazu činnosti je primeraný a odôvodnený, pretože účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu a jeho uloženie je odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činnom v doprave pochybnosť o svojej spoľahlivosti, alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Potreba vodičského oprávnenia pre výkon povolania nie je, ani podľa názoru odvolacieho súdu, tak výraznou okolnosťou, ktorá by s ohľadom na porušenie dôležitej povinnosti a na spôsobený následok, bola natoľko významná, že by odôvodňovala neuloženie trestu zákazu činnosti, alebo uloženie trestu na spodnej hranici sadzby.
Okresným súdom uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 a § 38 Trestného zákona a takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie a takto uložený trest s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti nie je možné považovať za neprimeraný a represívny.
Na základe uvedených skutočností má krajský súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správnym a zákonným spôsobom a preto odvolanie obžalovaného v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.