Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Vyd-1-2024.pdf
PDF · 108.78 KB
Case nature
Area
Subarea
9Vyd/1/2024
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v právnej veci navrhovateľa: 1) A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., právne zastúpená Nagy & Nagy, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kukučínova 8, 940 02 Nové Zámky, IČO: 53 582 268, v mene ktorej koná JUDr. Tibor Nagy, advokát a konateľ, 2) ten, kto má v čase začatia konania zapísané vlastníctvo: F. G., nezistený vlastník, H. I., nezistený vlastník, J. G., nezistený vlastník, 3) LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica - ako správca lesného pozemku, IČO: 36 038 351, 4) Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o potvrdenie vydržania, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva navrhovateľky zo dňa 27.06.2024 z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.06.2024 prostredníctvom právneho zástupcu domáhala potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade Levice, katastrálnom odbore, na LV č. XXXX, nachádzajúcim sa v okrese K., obec E., kat. územie E., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape č. XXXX/X vo výmere: 93 m2, druh pozemku: orná pôda, parc. č. XXXX/X vo výmere 615 m2, druh pozemku: záhrada, parc. č. XXXX/ X vo výmere: 41 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X vo výmere: 1209 m2, druh pozemku: vinica, a to titulom vydržania v celosti odo dňa 16.12.2008. 1.1 V návrhu uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 1/4 k celku a výlučnou užívateľkou celých nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce E. vo vinohradníckej lokalite. Navrhovateľka ideálny 1/4-nový podiel k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla do vlastníctva od svojej matky A. D., C. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, na základe Darovacej zmluvy zo dňa 18.11.2008, ktorej vklad bol povolený vtedajšou Správou katastra Levice, dňa 16.12.2008, pod č. V 6584/2008. Po nebohej A. D. bolo vedené dedičské konanie na Okresnom súde Levice pod č. k. 11D/56/2019 a z dôvodu, že poručiteľka zanechala majetok nepatrnej hodnoty, konanie o dedičstve bolo zastavené uznesením č. k. 11D56/2019 zo dňa 11.03.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2020. Podľa Potvrdenia Obce Farná č. 66/2023 zo dňa 30.10.2023, tí, ktorí v čase konania o potvrdení vydržania sú zapísaní na liste vlastníctva, a to F. G., H. I. a J. G. obci nie sú známi a za predmetné nehnuteľnosti daň z nehnuteľnosti od roku 2008 platí navrhovateľka. Predmetné nehnuteľnosti do 16.12.2008 užívala matka navrhovateľky, a to nerušene, nepretržite a dobromyseľne a takisto platila daň z nehnuteľnosti. Na základe týchto skutočností navrhovateľka navrhla návrhu na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyhovieť.
2. K návrhu pripojila: Darovaciu zmluvu zo dňa 10.11.2008, podľa ktorej darkyňa – matka navrhovateľky A. D., C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, navrhovateľke ako obdarovanej darovala
nehnuteľnosti evidované v tom čase na Katastrálnom úrade v Nitre, Správe katastra Levice, pre kat. územie: E., evidované na LV č. XXXX a na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X – orná pôda o celkovej výmere 93 m2, výmera 1/4-ového spoluvlastníckeho podielu je 23,25 m2, parc. č. XXXX/X – záhrady o celkovej výmere 656 m2, výmera 1/4-ového spoluvlastníckeho podielu je 164 m2, parc. č. XXXX/X – vinice o celkovej výmere 1209 m2, výmera 1/4-ového spoluvlastníckeho podielu je 302,25 m2 pod BLV 4 vo vlastníctve darkyne v podiele 1/4. Okrem toho touto darovacou zmluvou darovala darkyňa obdarovanej – navrhovateľke aj nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX kat. územia E.. Predmetom tejto Darovacej zmluvy nebola parcela C-KN č. XXXX/X vo výmere 41 m2, zastavaná plocha a nádvorie, uznesenie Okresného súdu Levice zo dňa 11.03.2020 sp. zn. 11D/56/2019 v dedičskej veci po poručiteľke A. D., C. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. XXX s tým, že konanie o dedičstve bolo zastavené a pani L. D., C. B., bytom E. XX, bol vydaný nepatrný majetok, lebo ona sa postarala o pohreb poručiteľky. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2020, Potvrdenie zo dňa 30.10.2023 Obce Farná, Obecný úrad č. 462, Farná, ktorý potvrdil, že osoby uvedené na LV č. XXXX kat. územia E. okrem navrhovateľky, teda F. G. v podiele 1/4, H. I. v podiele 1/4, J. G. v podiele 1/4, nie sú známe a daň z nehnuteľností vedených na liste vlastníctva platí A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, od roku 2008, LV č. XXXX kat. územia E., obec E., okres K., z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti, ktorých potvrdenia vydržania vlastníckeho práva sa navrhovateľka domáha v konaní, sú presne uvedené a evidované na tomto liste vlastníctva s výmerami v m2 a v druhu pozemku s tým, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/4 k celku a F. G., H. I. a J. G. sú podielovými spoluvlastníkmi v tejto nehnuteľnosti tiež v podiele každý po 1/4 k celku.
3. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9Vyd/1/2024-20 zo dňa 06.08.2024 súd rozhodol tak, že vyzval dotknuté subjekty na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech navrhovateľky v celosti v lehote 6 mesiacov od zverejnenia uznesenia v Obchodnom vestníku. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 09.08.2024 pod č. 154/2024 zn. Y000054 a doručené účastníkom konania a subjektom vymedzeným v § 359g odsek 1, odsek 2, odsek 3 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.M.P.“).
4. V zákonom stanovenej lehote podal námietky len odporca 4) ako správca vlastníkov na neznámom mieste na LV č. XXXX kat. územia E., s tým, že namietal skutočnosti, ktoré uviedla navrhovateľka v návrhu s tým, že oprávnenosť držby dotknutých nehnuteľností odvodzuje od Darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 10.11.2008 medzi matkou navrhovateľky, A. D. ako darkyňou a navrhovateľkou ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený dňa 16.12.2008 pod V 6584/2008. Slovenský pozemkový fond zastával ten názor, že z predloženej Darovacej zmluvy je zrejmé, že predmetom zmluvy boli dotknuté nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 1/4 vo vlastníctve A. D. a nie celku. Z tohto dôvodu mal odporca 4) za to, že navrhovateľka pri vynaložení obvyklej opatrnosti nemala na základe akej skutočnosti nadobudnúť dôvodné presvedčenie, že okrem podielu vo veľkosti 1/4 k dotknutým nehnuteľnostiam nadobúda aj zvyšné podiely tvoriace predmet vydržania. Okrem toho odporca 4) uviedol, že navrhovateľka žiadnym spôsobom neopísala, na základe akej skutočnosti vstúpila jej právna predchodkyňa do držby dotknutých nehnuteľností tvoriacich predmet vydržania, a teda žiadnym spôsobom neosvedčila, že vstúpila do držby dotknutých nehnuteľností oprávnene, na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu. Samotné užívanie a hospodárenie na dotknutých nehnuteľnostiach navrhovateľkou resp. jej právnou predchodkyňou automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva.
5. Súd doručil námietky odporcu 4) právnemu zástupcovi navrhovateľky s tým, aby sa k nim podrobne písomne vyjadril v lehote 15 dní a predložil listinné dôkazy preukazujúce dobromyseľnosť a oprávnenosť držby navrhovateľky. Právny zástupca podaním doručeným súdu dňa 14.07.2025 uviedol, že predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne vedené v bývalej pozemkovej knihe pre obec E. vo vložke č. XXXX ako parcela registra E-KN č. XXXX záhrada vo výmere 280 m2, parcela registra E-KN č. XXXX záhrada, vo výmere 713 m2 a parcela registra E-KN č. XXXX, vinica vo výmere 4950 m2 pod B r. č. 2 vo vlastníctve Ernő (Ernest) Szenczi v podiele 1, pod B r. č. 3 vo vlastníctve F. G. v podiele 1 pod B r. č. 5 vo vlastníctve VD H. I. v podiele 1 a pod B r. č. 6 vo vlastníctve K. G.. Celková výmera predmetných nehnuteľností bola podľa pozemnoknižnej vložky vo výmere 5879 m2. Spoluvlastníci K. G., F. G., H. I. a F. G., sa ešte za ich života ústne dohodli na reálnom rozdelení týchto nehnuteľností v rovnakom 1/3 pomere a takto tieto nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene užívali a oprávnene mali ich v držbe. Následne v prípade ostatných spoluvlastníkov došlo k majetkoprávnemu usporiadaniu svojich podielov a došlo aj
ich prevodu, čo je v súčasnosti evidentné z výpisu z LV č. XXX kat. územia E., obec E., M. K.. Parcely C-KN č. XXXX/X – orná pôda v celkovej výmere 92 m2, parc. č. XXXX/X – orná pôda v celkovej výmere 190 m2 a parc. č. XXXX/X – orná pôda v celkovej výmere 1675 m2 sú vedené na LV č. XXXX kat. územia E.. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania sú v katastri nehnuteľností vedené na LV č. XXXX kat. územia E.. Tieto nehnuteľnosti, ktoré majú celkovú výmeru 1958 m2 užívala matka navrhovateľky A. D., C. G., nar. XX.XX.XXXX (dcéra F. G.) až do svojej smrti dňa 01.03.2019 a od tej doby ďalej užíva navrhovateľka tieto nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene a má ich v oprávnenej držbe. K tomuto vyjadreniu právny zástupca pripojil LV č. XXXX kat. územia E. a LV č. XXX kat. územia E. a pozemnoknižnú vložku č. XXXX kat. územia E., ktorú neskorším podaním zo dňa 28.08.2025 doplnil úplným výpisom pozemnoknižnej vložky, z ktorého je zrejmé, že sa jednalo pôvodne o parcely č. XXXX vo výmere 281 m2, parcelu č. XXXX vo výmere 713 m2, parcelu č. XXXX vo výmere 4950 m2, pričom išlo o druh pozemku záhrady a vinicu, ktoré boli vo vlastníctve F. G. v podiele 1/4, F. G. v podiele 1/4, H. I. v podiele 1/4 a K. G. v podiele 1/4, kópiu katastrálnej mapy, kde sú označené parcely, ktoré navrhovateľka užíva a ku ktorým žiada potvrdenie vydržania vlastníckeho práva.
6. Súd doručil toto vyjadrenie odporcovi 4) s tým, že mu umožnil, aby sa k nemu písomne vyjadril v lehote 15 dní, ak to uzná za vhodné a zároveň vyzval právneho zástupcu navrhovateľky, aby zdôvodnil a preukázal, ako sa dostala na LV č. XXXX kat. územia E. parc. C-KN č. XXXX/X o výmere 41 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, keďže táto parcela nebola predmetom Darovacej zmluvy zo dňa 10.11.2008.
7. Odporca 4) sa vyjadril písomne k vyjadreniu právneho zástupcu navrhovateľky podaním zo dňa 29.07.2025, v ktorom uviedol, že navrhovateľka svoje tvrdenia o tom, že pozemnoknižní spoluvlastníci K. G., F. G., H. I. a F. G. sa mali údajne ústne dohodnúť za svojho života na reálnom rozdelení pôvodných pozemkovoknižných parciel č. XXXX, XXXX N. XXXX evidované v PKV č. XXXX kat. územia E. v pomere 1/3 a takto mali tieto nehnuteľnosti dobromyseľne a nerušene užívať, žiadnym spôsobom nepreukázala, a preto odporca 4) tieto jej tvrdenia považoval za ničím nepodložené tvrdenia, ktoré nie sú podopreté žiadnym dôkazom. Navrhovateľka neuviedla, kedy a za akých okolností malo k údajnej dohode dôjsť. Zo zápisov v PKV nevyplýva žiadna zmienka o existencii akejkoľvek dohody, či reálneho rozdelenia nehnuteľností. Preto navrhoval návrh navrhovateľky zamietnuť.
8. Právny zástupca navrhovateľky elektronickým podaním doručeným súdu dňa 08.10.2025 uviedol ohľadne upresnenia zdôvodnenia parcely č. C-KN č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2 vedenej na LV č. XXXX kat. územia E. uviedol, že táto bola vyčlenená z parcely registra C-KN č. XXXX/X – záhrada o celkovej výmere 656 m2, kat. územia E., ktorá bola predmetom Darovacej zmluvy zo dňa 10.11.2008 a ktorá v súčasnosti je vedená na LV č. XXXX ako záhrada s výmerou 615 m2. Za účelom preukázania uvedenej skutočnosti právny zástupca navrhovateľky vyžiadal z Okresného úradu Levice, katastrálneho odboru o zaslanie Geometrického plánu č. 44/2019 zo dňa 16.12.2019, ktorý po obdržaní predloží súdu.
9. Podľa ustanovenia § 2 odsek 1 C.M.P., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa ustanovenia § 7 odsek 1 C.M.P., účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.
11. Podľa ustanovenia § 359c odsek 1, 2, 3 C.M.P., návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. odsek 2, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond. odsek 3, po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal námietky podľa § 359h odsek 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písmeno b), c) alebo písmeno d).
12. Podľa ustanovenia § 359e odsek 1, 2, 3 C.M.P., ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. odsek 2, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f odsek 1. odsek 3, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania, uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.
13. Podľa ustanovenia § 359h odsek 1, 2, 3, 4 C.M.P., námietky môže podať a) účastník konania podľa § 359c odsek 2 písm. b) a jeho právny nástupca, b) ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdením vydržaním inak dotknuté a jeho právny nástupca, c) účastník konania podľa § 359c odsek 2 písmeno c) alebo písm. d), alebo d) iná osoba. odsek 2, námietky sa podávajú na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii. Námietky podané osobou uvedenou v odseku 1 písm. a) sa považujú za podané včas, ak sú doručené súdu, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, najneskôr do vydania uznesenia o potvrdení vydržania. odsek 3, v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba a) uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté, ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom, b) uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov zastupuje a c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. odsek 4, súd bez nariadenia pojednávania znesením odmietne námietky, ktoré boli podané oneskorene, alebo ktoré neobsahujú náležitosti podľa odseku 3.
14. Podľa ustanovenia § 359i odsek 1, 2, 3 C.M.P., súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ak sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h odsek 3). odsek 2, pred rozhodnutím o námietkach môže súd vykonať potrebné šetrenia na overenie skutočností uvedených v námietkach, alebo môže vyzvať osobu, ktorá podala námietky, aby predložila ďalšie dôkazy preukazujúce jej tvrdenia, na tento účel môže nariadiť pojednávanie. odsek 3, právoplatné uznesenie podľa odseku 1 súd bezodkladne doručí okresnému úradu príslušnému na úseku katastra nehnuteľností na účel výmazu poznámky vyznačenej podľa § 359g ods. 1 písm. e).
15. Podľa ustanovenia § 359k odsek 2 C.M.P., právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania nie je prekážkou, aby sa ten, kto je vydržaním dotknutý, domáhal svojho vecného práva k nehnuteľnosti žalobou, ak osvedčí, že existujú skutočnosti, ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť námietkami podľa tohto zákona.
16. Podľa ustanovenia § 129 odsek 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
17. Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 OZ, ak držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
18. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
odsek 2, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). odsek 3, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. odsek 4, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčanej doby.
19. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania, základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby, počas celej zákonom ustanovenej doby. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. 19.1 Oprávnenosť držby sa teda posudzuje z hľadiska existencie právneho titulu, o ktorý sa dobrá viera držiteľa opiera, nakladanie s vecou ako s vlastnou, existencie dobrej viery držiteľa. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade, že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera, oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka, a je vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom k okolnostiam a povahe daného prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.
20. Vzhľadom k tomu, že voči vyzývaciemu uzneseniu boli podané námietky iba zo strany správcu vlastníkov zapísaných na LV č. XXXX kat. územia E., súd sa zaoberal skúmaním splnenia podmienok vydržaním vlastníckeho práva navrhovateľky.
21. Súd konštatuje, že musí súhlasiť so skutkovou a právnou argumentáciou správcu vlastníkov zapísaných na LV č. XXXX kat. územia E., Slovenského pozemkového fondu, čo sa týka skutočnosti, že navrhovateľka nepreukázala v konaní nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnosti, a to k parcelám C-KN č. XXXX/X – orná pôda o celkovej výmere 93 m2, parc. č. XXXX/X – záhrady o celkovej výmere 615 m2, parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 41 m2, parc. č. XXXX/X – vinica o celkovej výmere 1209 m2 v kat. území E., že ich nadobudla v celosti. Z návrhu ako aj predložených listín navrhovateľky a v návrhu opísaných skutočností mal súd preukázané, že navrhovateľka nadobudla podiel 1/4 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX titulom Darovacej zmluvy zo dňa 10.11.2008, na základe ktorej jej matka – darkyňa darovala tieto nehnuteľnosti, ale tiež iba v podiele 1/4, pretože aj ona v čase darovania bola podielovou spoluvlastníčkou k predmetným nehnuteľnostiam iba v podiele 1/4. Preto je možné konštatovať, že navrhovateľka oprávnenosť držby dotknutých nehnuteľností odvodzuje od predmetnej Darovacej zmluvy. Zároveň však je úplne jednoznačne preukázané v konaní, že predmetom Darovacej zmluvy bol iba podiel 1/4 k predmetným nehnuteľnostiam a nie k celku, teda vo zvyšku, v ktorom sú ešte ďalší podieloví spoluvlastníci, a to G. F. v podiele 1/4, I. H. v podiele 1/4 a G. J. v podiele 1/4. Navrhovateľka v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, na základe akej skutočnosti vstúpila jej právna predchodkyňa do držby dotknutých nehnuteľností, ktoré tvoria predmet vydržania, a teda žiadnym spôsobom neosvedčila, že vstúpila do držby dotknutých nehnuteľností oprávnene na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu. Skutočnosť, čo navrhovateľka tvrdí, že spoluvlastníci J. G., F. G., H. I. a F. G. sa ešte za života mali ústne dohodnúť na reálnom rozdelení týchto nehnuteľností v rovnakom 1/3 podiele, navrhovateľka žiadnym spôsobom ani dôkazom nepreukázala, neuviedla, kedy a za akých okolností malo k údajnej ústnej dohode dôjsť, lebo z pozemnoknižného výpisu č. XXXX kat. územia E. nevyplýva žiadna zmienka o existencii akejkoľvek dohody či reálneho rozdelenia nehnuteľností. Súd súhlasí s argumentáciou odporcu 4), že až do 31.12.1950 platilo na území Slovenskej republiky uhorské obyčajové právo, v zmysle ktorého sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. Výpis z PKV č. XXXX kat. územia E., ktorý predložila navrhovateľka, obsahuje zápisy až do roku 1961.
Na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby, avšak u navrhovateľky absentuje preukázanie dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru súdov, a to najmä Nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 484/2015 z 14.11.2018, v zmysle ktorého je správny taký výklad ustanovenia § 134 OZ, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pri tom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, či držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Z dôvodov predmetného rozhodnutia Nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, že v každej veci je potrebné skúmať, či nie sú prítomné signály zneužitia inštitútu vydržania, napr. nedôveryhodné dokumenty či svedectvá. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 183/2020 zo dňa 23.02.2022 sa okrem iného uvádza, že: „Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa aj právneho dôvodu nadobudnutia (právneho titulu), teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nie len zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (právnemu titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera znamená presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pri skúmaní existencie dobrej viery treba preto zohľadniť konkrétne právne, ale aj skutkové okolnosti prípadu spojené s prevodom nehnuteľnosti – viažuce sa k nadobúdaciemu titulu. Treba pri tom vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávanej veci po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.“ S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.03.2011 sp. zn. 3Cdo 12/2010: „Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho, aby bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľností, nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.“ Z vyššie uvedených dôvodov nie je potom možné hovoriť o tom, že navrhovateľka preukázala v konaní dobromyseľnosť držby, naopak, žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala splnenie základných zákonných podmienok pre vydržanie, lebo neosvedčila skutočnosť, na základe akého právneho titulu vstúpila do držby jej právna predchodkyňa matka, teda na základe akého nadobúdacieho právneho titulu. Nepostačuje pri tom, že sa o predmetné nehnuteľnosti pred darovaním starala matka navrhovateľky a následne navrhovateľka, preto z tohto dôvodu v návrhu nepreukázala žiadny právny dôvod, pre ktorý sa domáha potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX kat. územia E., a preto súd ani nevyčkal na predloženie Geometrického plánu č. 44/2019 zo dňa 16.12.2019, ktorý mal predložiť právny zástupca navrhovateľky, lebo týmto dôkazom by sa nič nemenilo na veci samej, keďže na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby a nestačí iba samotná detencia k vydržaniu a užívacie právo.
22. Zamietnutie návrhu na potvrdenie vydržania však nebráni navrhovateľke, aby si podala kvalifikovanú žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v súlade s ustanovením § 142 odsek 1 Občianskeho zákonníka.
23. S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že návrhu navrhovateľky na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území E., pre obec E., okres K., zapísané na LV č. XXXX nie je možné vyhovieť, a preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol výrokom II. v súlade s ustanovením § 52 C.M.P. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorému uznesenie smeruje (§ 59 odsek 1 C.M.P.). Odvolanie je oprávnený podať len navrhovateľ ako jediný účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie vyznelo (§ 359 C.S.P. v spojení s § 2 odsek 1 C.M.P.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.S.P.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.S.P.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáhať (odvolací návrh § 363 C.S.P.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 C.S.P.).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 C.M.P.).