Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/60/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman, PhD. v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom Vajnorská 1319/55, 831 03 Bratislava – Nové Mesto, IČO: 42 174 856, o zaplatenie 140 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 140 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,40 % ročne zo sumy 140 eur od 30.04.2025 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 30.06.2025 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 140 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. 9536885637 došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 250151, priloženú v prílohe, ktorá bola uplatnená na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému, oznámenie prikladáme v prílohe. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle a zákona o PZP a v zmysle .

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz (č.l. 18 spisu), proti ktorému podal žalovaný odpor (č. l. 23 spisu). V podanom odpore žalovaný uviedol, že poskytol poistné plnenie vo výške 175,- Eur za zapožičanie náhradného vozidla na dobu 5 dní (t.j. 10.03.2025 do 14.03.2025) v zmysle Oznámenia. Doba nájmu korešponduje s dobou opravy v zmysle faktúry opravcu Galimex s. r. o., č. OF2525550724, podľa ktorej bolo vozidlo prijaté na opravu 10.03.2025 a dňa 14.03.2025 bolo vozidlo opravené a dodané poškodenému. Žalovaný rozporuje oprávnenosť doby

prenájmu náhradného motorového vozidla. Doba prenájmu nemôže byť ponechaná na ľubovôli Žalobcu, a jeho zmluvného partnera. Žalovaný uznal ako účelný nájom náhradného vozidla v dĺžke 5 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s obhliadkou vozidla. Žalovaný odmietol poskytnúť Žalobcovi poistné plnenie v celom uplatnenom rozsahu, nakoľko mal za to, že náklady na prenájom náhradného motorového vozidla za dĺžku trvania nájmu 4 dní neboli vynaložené účelne. V zmysle faktúry za opravu OF2525550724, bolo vozidlo odovzdané opravcovi dňa 10.03.2025 a 14.03.2025 bolo servisom opravené a dodané. Dôvod nájmu náhradného vozidla do 18.03.2025 je vymedzený len tvrdením Poškodeného, že v tento deň si vozidlo vyzdvihol v servise. Poškodený ma samozrejme právo užívať prenajatú vec ľubovoľne dlhú dobu, avšak Žalovaný zodpovedá len za nevyhnutnú a účelnú dobu nájmu náhradného vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla nemôže byť podstatné len to, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom Žalovaného sa vozidlo nachádzalo v dispozičnej sfére opravcu, ale je nutné skúmať či sa v jeho sfére nachádzalo dôvodne, s ohľadom na vykonávané úkony. Pokiaľ sa vozidlo len nachádzalo v dispozícií opravcu ale ten bez akéhokoľvek dôvodu opravu zdržoval, nakoľko jeho zmluvný partner - Žalobca účtoval za každý deň tohto „pozdržania“ nájomné za náhradné vozidlo v cene 35,-€ (pôvodne v zmysle zmluvy bola denná sadzba nájmu 61,50,-€), nemôže byť účtované nájomné považované za nutné a dôvodné. Žalovaný zodpovedá len za škodu, ktorú spôsobil škodca, resp. do výšky zodpovednosti škodcu. Pokiaľ teda oprava vozidla trvala 1 až 2 dni v zmysle časových jednotiek uvádzaných opravcom a vozidlo bolo opravené už na piaty deň, no poškodený si ho z neznámeho dôvodu prevzal až na deviaty deň, tak nie je automaticky daná zodpovednosť škodcu za celú túto dobu nájmu. Zodpovednosť škodcu je daná iba v rozsahu, v ktorej bol nájom náhradného vozidla dôvodný. Pokiaľ Žalobca žiada poistné plnenie aj za zvyšnú časť nájmu, jej dôvodnosť musí Žalobca preukázať. Za predpokladu, že poškodený bol obmedzený z užívania vozidla z iného dôvodu ako je nutná a účelná oprava, tak mu za vzniknutú škodu zodpovedá iný subjekt a nie Žalovaný z titulu povinného zmluvného poistenia. Inými slovami ak opravca svojou nečinnosťou alebo nedôvodným zadržiavaním vozidla zapríčinil dlhšiu dobu nájmu náhradného vozidla, čím vznikla poškodenému škoda, tak v danom prípade nie je daná príčinná súvislosť s konaním poistenca Žalovaného. Existencia skutočnej škody spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla je podmienená ad 1/ účelnosťou týchto vynaložených nákladov; ad 2/ nutnosťou celej doby, počas ktorej bol poškodený vylúčený z užívania svojho motorového vozidla z dôvodu jeho opravy.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu (č.l. 39 spisu) na doplnenie uviedol, že dňa 28.02.2025 došlo v Kysuckom Novom Meste ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Fabia A., spôsobenej poškodenému SYNÁK a spol, s.r.o.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla B. C. D. poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb - na zabezpečenie chodu firmy to zapožičaním si náhradného motorového vozidla KIA CEED, E. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 146/205 zo dňa 10.03.2025. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 250151 zo dňa 18.03.2025, s dátumom splatnosti 01.04.2025 na sumu 387,45€ s DPH. Žalovaný dňa 14.04.2025 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 175 € ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom dňa 18.03.2025 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 28.02.2025 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 140 €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Poškodený má nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo, t. j. do reparácie škody. Zo zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval následky škôd čo najmenej. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného stavu, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou. Dobu opravy vozidla a čas jeho odovzdania poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto

dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Zdôraznil, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom dĺžku opravy vozidla a jeho odovzdanie ovplyvniť nemohol. Žalovaný v odpore namieta, že faktúra za opravu vozidla bola vystavená dňa 14.03.2025 v súvislosti s čím rozporuje oprávnenosť doby nájmu náhradného vozidla, ktorá podľa neho nemôže byť ponechaná na ľubovôli žalobcu a jeho zmluvného partnera. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli žalobcu ako ani na ľubovôli jeho zmluvného partnera, nakoľko dĺžka nájmu náhradného vozidla korešponduje s celkovým časovým obdobím kedy bol poškodený fakticky obmedzený v užívaní svojho vlastného vozidla, ktoré odovzdal do servisu dňa 10.03.2025 a ktoré mu bolo zo servisu vydané dňa 18.03.2025 po tom, čo žalovaný doručil servisu krycí list. Teda dĺžka nájmu náhradného vozidla v tomto prípade závisela aj od promptnosti poisťovne pri likvidovaní škodovej udalosti. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalovaného, že by prenájom vozidla v ďalšom trvaní 4 dní nebol nutný a účelný. Poškodený neužíval prenajatú vec ľubovoľne dlhú dobu, ako zavádzajúco uvádza žalovaný, ale len počas obdobia, kedy bol fakticky obmedzený. Poškodený má nárok na náhradné vozidlo počas celej dĺžky trvania faktického obmedzenia v užívaní svojho vlastného motorového vozidlo, pričom faktické obmedzenie je ukončené, až keď poškodený disponuje svojim vlastným motorovým vozidlom. Pokiaľ má teda poškodený nárok na náhradné vozidlo až do času, kým nedisponuje svojim vlastným motorovým vozidlom, je nutné konštatovať, že nárok na náhradné vozidlo bol v prejednávanej veci dôvodný počas celej dĺžky jeho trvania. Servis vystavuje faktúru ešte pred odovzdaním vozidla a túto zasiela poisťovni pre účely vystavenia tzv. krycieho listu. Až po tom čo je servisu doručený krycí list vydá vozidlo poškodenému. Jedná sa o zaužívanú obchodnú prax autoservisov. Vydanie opraveného vozidla zo servisu je v priamej súvislosti s promtnosťou poisťovne pri likvidovaní škodovej udalosti. V danom prípade poisťovňa ukončila likvidáciu škodovej udalosti dňa 18.03.2025, kedy bolo poškodenému zo servisu vydané jeho opravené vozidlo a hneď v tento deň aj ukončil nájom náhradného motorového vozidla. Pokiaľ žalovaný namieta, že z faktúry servisu vyplýva, že táto bola vystavená dňa 14.03.2025 a teda že oprava bola ukončená v tento deň, poškodený si podľa žalovaného mohol svoje opravené vozidlo prevziať už v tento deň, uviedol žalobca, že samotná skutočnosť, že v uvedený deň bola vystavená faktúra ešte nepreukazuje to, že poškodený si v uvedený deň aj mohol prevziať svoje opravené vozidlo zo servisu. Servis nevydá vozidlo zo servisu skôr ako má preukázanú platbu za vykonanú opravu, resp. pokiaľ nedisponuje krycím listom. Okrem toho poukázal na faktúru servisu z ktorej vyplýva, že oprava bola stanovená na sumu 2.120,86€, teda je zrejmé, že sa jedná o sumu, pri ktorej je poškodený odkázaný na preplatenie poisťovňou. V tejto súvislosti poukázal na zmluvu o nájme náhradného vozidla, nachádzajúcu sa v spise, z ktorej vyplýva, že poškodený si zvolil úhradu faktúry servisu za opravu vozidla z PZP vinníka priamo na účet autoservisu z dôvodu, že nemal dostatok finančných prostriedkov na úhradu faktúry, nakoľko finančné prostriedky mal účelovo viazané. Z uvedených dôvodov zotrval na podanej žalobe.

5. Žalovaný v replike (č.l. 56 spisu) uviedol, že poskytol náhradu tej časti nákladov na nájom náhradného motorového vozidla, ktorá bola aj v zmysle faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla nutná, účelná a v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla poškodeného, ktorý následne uplatnený nárok postúpil na Žalobcu. Žalovaný tak poskytol poistné plnenie a uznal ako obvyklý a účelný nájom náhradného motorového vozidla v dĺžke 5 dní, t. j. od skutočného začiatku výkonu servisných prác na poškodenom motorom vozidle do vystavenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe nie je výška náhrady škody daná zaplatenou čiastkou za prenájom náhradného vozidla v akejkoľvek výške, ale len čiastkou zodpovedajúcou účelným a nevyhnutným nákladom, pričom dôkazné bremeno toho, že je potrebné priznať nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla viazne na Žalobcovi. Žalobca však v tomto smere dôkazné bremeno podľa názoru Žalovaného neuniesol. Žalobca si v konaní uplatňuje postúpený nárok poškodeného na preplatenie nákladov na zaobstaranie náhradného motorového vozidla. Ako však už Žalovaný uviedol vyššie a v predošlom písomnom podaní, zapožičanie náhradného motorového vozidla musí byť nutné a účelné, pričom pod nutnosťou treba chápať taký stav, kedy poškodený nemá objektívne inú možnosť, ako zabezpečiť svoju mobilitu, len práve zapožičaním náhradného motorového vozidla. Pokiaľ však má poškodený aj iné motorové vozidlo, podmienka nutnosti nie je naplnená. Žalovaný v konaní navrhol vykonať dôkaz – vyžiadanie zoznamu motorových vozidiel evidovaných Políciou SR – Krajský dopravný inšpektorát Žilina, Veľká Okružná 1314, 010 01 Žilina (ďalej len „PSR-KDIZA“), v čase od 09.03.2025 do 19.03.2025 vo vlastníctve poškodeného SYNÁK a spol. s r. o, so sídlom Uhoľná 3, 010 01 Žilina, IČO: 36 409 251.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.09.2025 (č.l. 62 spisu) v reakcii na návrh na vykonanie dokazovania žalovaného - vyžiadanie zoznamu motorových vozidiel, v čase od 09.03.2025 do 19.03.2025 vo vlastníctve poškodeného uviedol, že vozidiel, v čase od 09.03.2025 do 19.03.2025 vo vlastníctve poškodeného. Žalobca má za to, že vykonanie predmetného dôkazu je v konaní nadbytočné najmä s poukazom na tú skutočnosť, že v zmluve o nájme náhradného motorového vozidla poškodený uviedol, že vlastní aj iné vozidlo, avšak toto nemôže využívať, nakoľko ho využíva iný zamestnanec. Z uvedeného je teda zrejmé, že nemal objektívnu možnosť využívať iné motorové vozidlo. Ďalej zdôraznil, že námietky žalovaného ohľadom možnej neexistencie nevyhnutnosti nájmu náhradného motorového vozidla je nutné považovať za účelové, nakoľko žalovaný uznal nevyhnutnosť nájmu náhradného motorového vozidla čo do základu a to tým, že pristúpil k čiastočnej úhrade poistného plnenia. Má preto za to, že nevyhnutnosť nájmu náhradného motorového vozidla ako taká nemôže byť sporná.

7. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 24.10.2025, ktoré vykonal za účasti právneho zástupcu žalobcu, žalovaný, ako ani právny zástupca žalovaného sa nariadeného termínu pojednávania nezúčastnil, nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Právny zástupca žalovaného požiadal o ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní.

8. Súd v predmetnom konaní vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní následne vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

9. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu, a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

10. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

11. Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na /.

12. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

13. Podľa (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

14. Podľa (ďalej len "") dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

15. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

17. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18. Podľa , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

19. Podľa , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

20. Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

21. Podľa , ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

22. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 140 eur, ako nárok vyplývajúci z poistenia zodpovednosti za škodu po tom, čo zo strany žalovaného nebola uhradená celá výška škody zodpovedajúca nájmu náhradného vozidla.

23. Vo vzťahu k právnej kvalifikácie žalobou uplatneného nároku súd uvádza, že tento právne kvalifikoval ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa zákona o PZP uplatniť nárok na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu prešiel z poškodeného postúpením podľa . Ustanovenie zákona o PZP tak konštruuje na rozdiel od priamy nárok poškodeného [ zákona o PZP] proti poisťovateľovi [ zákona o PZP] na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený [ zákona o PZP]. Podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie.

24. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ktoré skutočnosti v konaní ani neboli sporné, že dňa 28.02.2025 došlo v Kysuckom Novom Meste k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Fabia ZA108KD, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol SYNÁK a spol, s.r.o.. (poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla Opel Antara KM114BG, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Rovnako nesporné bolo, že v dôsledku dopravnej nehody si poškodený za účelom zabezpečenia svojich potrieb z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla, zapožičal náhradné vozidlo u žalobcu (po dobu opravy jeho poškodeného motorového vozidla). Uvedené skutočnosti vyplývajú zo Zmluvy o prenájme vozidla č. 146/205 zo dňa 10.03.2025 (č. l. 10 spisu), v zmysle ktorej žalobca poskytol poškodenému vozidlo od 10.03.2025 do 18.03.2025 za denné nájomné 43,05 eur s dph (osobný automobil Škoda Fabia). Poškodený mal prenajaté vozidlo po dobu 9 dní. Za nájom vozidla žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 250151 (č. l. 11 spisu) splatnou dňa 01.04.2025 sumu 315 eur bez dph. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa , pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou veta prvá .

25. Poškodený následne postúpil svoju pohľadávku vo výške 315 eur bez dph voči žalovanému na žalobcu. Táto skutočnosť vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.03.2025 (č. l. 13 spisu) a z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18.03.2025 adresovanej žalovanému (č. l. 12 rub spisu).

26. V prvom rade súd uvádza, že žalovaný v konaní nespochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorú súd mal preukázanú zo Zmluvy o postúpení. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Rovnako nebola v konaní sporná ani pasívna legitimácia žalovaného, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo ani žalovaný nenamietal.

27. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti vyhotovil Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 14.04.2025 (č. l. 13 rub spisu) a uhradil žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného, sumu 175 eur. Priznaná suma mala zodpovedať prenájmu náhradného vozidla po dobu 5 dní, do vystavenia faktúry za opravu vozidla 14.03.2025.

28. Žalovaný v konaní uviedol, že uznal náhradu za nájom náhradného vozidla za obdobie 5 dní, (t.j. 10.03.2025 do 14.03.2025) v zmysle Oznámenia. Doba nájmu korešponduje s dobou opravy v zmysle faktúry opravcu Galimex s. r. o., č. OF2525550724, podľa ktorej bolo vozidlo prijaté na opravu 10.03.2025 a dňa 14.03.2025 bolo vozidlo opravené a dodané poškodenému.

29. Spornou v konaní bola otázka nutnosti a účelnosti doby nájmu náhradného vozidla za obdobie od 15.03.2025 do 18.03.2025, t.j. za 4 dni.

30. Súd vo vzťahu k nároku žalobcu uplatneného u žalovaného v súlade s vystavenou faktúrou č. 250151 uvádza, že žalovaný nerozporoval jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá poškodenému vznikla titulom nájmu náhradného vozidla, rozporoval iba jej časť, ktorá nemala byť v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

31. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991).

32. Škoda v prejednávanom prípade predstavuje nájomné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľnom s poškodeným vozidlom poškodeného.

33. Pre posúdenie nutnosti nájmu náhradného vozidla bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej klientom žalovaného nemohol právny predchodca žalobcu – poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel prenajať náhradné vozidlo. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený sa v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom – poistencom žalovaného dostal do situácie že si bola nútený prenajať náhradné vozidlo. Náhradu nákladov vynaložených právnym predchodcom žalobcu ako poškodeným účastníkom dopravnej nehody za náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou.

34. Súd zdôrazňuje, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Poškodený je subjekt, ktorý nemá znášať následky poškodenia svojho motorového vozidla, s čím súvisí nemožnosť využívať svoje motorové vozidlo. Súd mal preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo. Bolo nesporné, že k nehode došlo dňa 28.02.2025, pričom poškodený o možnosť disponovať s vozidlom prišiel až v čase, keď si toho vozidlo nechal opraviť v autoservise dňa 10.03.2025, ktorá skutočnosť vyplýva zo zákazkového listu (príjem zákazky: 10.03.2025, č.l. 7 rub spisu). Na odovzdanie motorového vozidla k oprave nadväzovalo uzatvorenie nájomnej zmluvy na prenájom náhradného vozidla v ten istý deň, t.j. dňa 10.03.2025, čo vyplýva zo zmluvy o prenájme vozidla (č.l. 10 spisu). Je teda preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a užívaním náhradného vozidla poškodeným a túto skutočnosť žalovaný v konaní ani nerozporoval. Nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo pri nehode, poškodený by nemusel vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol

svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže však bol nútený dať vozidlo do opravy v autoservise, počas tejto doby si prenajal náhradné vozidlo, ktorú nevyhnutnosť žalovaný nerozporoval. V konaní teda bola preukázaná existencia škodovej udalosti, škody a príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a škodou. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj žalovaný, ktorý v časti uhradil z povinného zmluvného poistenia škodcu, škodu spôsobenú poškodenému vo forme preplatenia nákladov za nájom náhradného vozidla. Žalovaný však neuhradil poškodenému celú vzniknutú škodu, ale iba jej časť.

35. Ako súd uviedol, žalovaný urobil spornou účelnosť doby nájmu - užívania náhradného vozidla nad rozsah priznaného počtu dní 5. Podľa žalovaného doba nájmu po oprave motorového vozidla nepredstavuje účelnú dobu nájmu.

36. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody.

37. Súd má za to, že bolo dôvodné vychádzať z preukázanej dĺžky nájmu podľa nájomnej zmluvy, zákazkového listu a faktúry spoločnosti Galimex. Súd predovšetkým zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác na poškodenom vozidle. Naopak vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi dostatočne preukázalo, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodou.

38. V predmetnom prípade bolo preukázané, že žalovaný vystavil krycí list dňa 18.03.2025 (Oznámenie o poistnom plnení na č.l. 9 spisu), na do nadväzovalo aj zotrvanie poškodeného motorového vozidla v autoservise. Z faktúry spoločnosti F. vyplýva, že bola vystavená dňa 14.03.2025, tzn. v tomto termíne malo byť poškodené motorové vozidlo opravené. K tomu súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si autoservis ponechal motorové vozidla aj po dobu, po ktorú nevykonával opravu, tzn. nad rámec nevyhnutný čas. Tvrdenie žalovaného o tom, že oprava poškodeného motorového vozidla mala byť uskutočnená za 5 dní (s prihliadnutím na čas na opravu vozidla, zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako vyplýva z Oznámenia na č.l. 13 rub spisu), nevyplýva zo žiadnych predložených dôkazov, jedná sa iba o nepodložené skutkové tvrdenia žalovaného. Z uvedeného dôvodu mal súd za preukázanú nevyhnutnosť prenajatia nájomného vozidla po dobu opravy motorového vozidla poškodeného, ktorá bola vykonávaná na poškodenom motorovom vozidle a v súvislosti s ktorou bolo vozidlo odovzdané poškodenému až dňa 18.03.2025.

39. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že opravené motorového vozidlo bolo poškodenému vydané až dňa 18.03.2025, t.j. po vystavení krycieho listu zo strany žalovaného. K tomu súd uvádza, že je toho názoru, že poškodený nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až po doručení krycieho listu. Vystavenie krycieho listu je v zaužívanej praxi nevyhnutnosťou, bez ktorej opravené vozidlo servis neodovzdá. Až po vystavení krycieho listu a jeho doručení autoservisu mohol poškodený prevziať vozidlo do svojej dispozície a teda ho aj reálne užívať. Nemožno požadovať od poškodeného, ktorý vinou poistenca žalovaného bol obmedzený v užívaní svojho vozidla a na zabezpečenie svojich životných potrieb si prenajal náhradné vozidlo, aby vopred uhradil sumu pomerne vysokú za opravu vozidla, pokiaľ toto plnenie malo byť kryté poistným plnením, a potom následne čakal na jej preplatenie od poisťovne. Je všeobecne známou obchodnou praxou, že v prípade, že v prípade krytia plnenia poistným plnením, ako náhrada úhrady faktúry sa využíva krycí list. Krycí list sa používa pri poistnej udalosti a tento vystavuje poisťovňa po poistnej udalosti, aby autoservis mal istotu, že dostane svoje peniaze a môže bez zábran vydať vozidlo po oprave zákazníkovi. V konaní nie je sporné, že poškodený ukončil nájom náhradného vozidla v deň vystavenia krycieho listu, čo súd považuje za bezodkladné ukončenie nájomnej zmluvy v nadväznosti na tú skutočnosť, že už poškodený nebol fakticky obmedzený vo využívaní svojho motorového vozidla.

40. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že nie je možné priznať nárok vyplývajúci z prenájmu náhradného vozidla po celú dobu trvania nájmu súd zdôrazňuje, že v konaní nebolo preukázané prerušenie príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného. V predmetnom prípade v konaní nebola preukázaná žiadna iná „škodová udalosť“, ktorú by bolo možné pričítať

úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu a následkom ktorej by mohol prerušenie pôvodnej príčinnej súvislosti. Žalovaný nenavrhol pred súdom prvej inštancie vykonať žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a uplatňovanou škodou. V konaní teda nebolo preukázané žiadne vybočenie, ktoré by viedlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a nákladmi, ktoré vznikli v súvislosti s nájmom náhradného vozidla po dobu, kým bolo poškodené vozidlo v autoservise. V predmetnom prípade preukázateľne došlo k škode na majetku poškodeného, ktorý si bol nútená prenajať náhradné vozidlo, za ktorý prenájom zaplatil (vo forme zápočtu pohľadávok). Podstatná je v tomto prípade celá doba nájmu náhradného vozidla, ktorý nájom bol zabezpečený za dobu, po ktorú nemal k dispozícii (v dôsledku škodovej udalosti), svoje vlastné motorové vozidlo. Pretože poškodený bol vylúčený z užívania svojho motorového vozidla po celú dobu, po ktorú mu vozidlo nebolo (nie jeho vinou) k dispozícii. Tento záver je odzrkadlením právneho záveru Ústavného súdu vyplývajúceho z Nálezu, č.k. -34, v ktorom bolo uzatvorené, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného.

41. Svoje motorové vozidlo mal poškodený k dispozícii až dňa 18.03.2025 a to i napriek tomu, že jeho motorové vozidlo malo byť už skôr opravené (14.03.2025). Ako súd už ustálil, je bežnou praxou, že opravené motorové vozidlo je vydané vlastníkovi až po vystavení krycieho listu, ktorý slúži ako garancie zaplatenia za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne (žalovaného), keď cena opravy je likvidovaná zo strany poisťovateľa škodcu (žalovaného) formou vydania krycieho listu žalovaným. Konanie autoservisu pri nevydaní opraveného motorového vozidla preto zodpovedá v praxi ustálenému pravidlu o vydaní opraveného motorového vozidla buď po úhrade za opravu zo strany poškodeného, alt. doručením krycieho listu poisťovne ako záruky za zaplatenie za opravu. Takéto v praxi zaužívané konanie medzi autoservismi a poisťovňami nie je možné prenášať na ťarchu subjektu, ktorý bol nedobrovoľne nútený odovzdať svoje motorové vozidlo do servisu za účelom opravy a teda ktorý nedobrovoľne prišiel o možnosť svoje motorové vozidlo využívať.

42. Súd k tomu poukazuje na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. , v ktorom Ústavný súd v obdobnom prípade konštatoval, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (, ). Ústavný súd zdôraznil, že dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. zo 14. januára 2021 (m. m. a ). V predmetnom posudzovanom prípade Ústavný súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia, kedy súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného motorového vozidla považoval za podstatnú nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade so žalovanou predloženým odborným vyjadrením je v v protirečení s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného motorového vozidla (bod 35 tohto nálezu), ako aj účelnosťou nákladov za nájom náhradného vozidla (bod 36 tohto nálezu) a v neposlednom rade aj primeranosťou nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla, ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla (bod 37 tohto nálezu).

43. V rozhodnutí, sp. zn. ďalej Ústavný súd SR konštatoval, že nemožno súhlasiť s názorom, že poškodený sa má zajímať o stav opravy a ak bola oprava skončená a bola vystavená faktúra, mal za ňu zaplatiť alebo si inak od servisu vymôcť vrátenie svojho vozidla tak, aby si nemusel prenajímať náhradné vozidlo. Podľa názoru Ústavného súdu SR poškodený účelnosť trvania nájmu odôvodnil tým, že náhradné vozidlo mal prenajaté až dovtedy, pokým mu servis neodovzdal opravené vozidlo. Za rozhodujúce však Ústavný súd SR považoval skutočnosť, že bola dostatočne preukázaná bežná obchodná prax servisu a žalovanej poisťovne, ktorá spočíva v tom, že servis – zmluvný partner poisťovne, poškodeného o vykonaní opravy informuje a na prevzatie vozidla ho vyzýva až po doručení

krycieho listu poisťovne. V takejto situácii je neudržateľná argumentácia krajského súdu o tom, že skutočnosti odôvodňujúce účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla mal preukazovať poškodený. Poškodený účelnosť trvania nájmu preukázal potvrdením toho, že vozidlo mu bolo odovzdané až v deň doručenia krycieho listu poisťovne. Treba poukázať na to, že servis potvrdil, že pod číslom špecifikovanej poistnej udalosti poškodené vozidlo prevzal a po ukončení opravy a doručení krycieho listu žalovanej poisťovne opravené vozidlo vydal poškodenému.

44. S poukazom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu nájomného v rozsahu celej preukázanej doby trvania nájmu a to od 10.03.2025 do 18.03.2025.

45. Žalovaný v konaní okrem vyššie uvedeného tvrdil, že nebolo preukázané, že prenájom náhradného vozidla bol pre poškodeného nevyhnutný. V tej súvislosti navrhol v konaní dokazovanie vyžiadaním zoznamu motorových vozidiel evidovaných Políciou SR – Krajský dopravný inšpektorát Žilina“), v čase od 09.03.2025 do 19.03.2025 vo vlastníctve poškodeného SYNÁK a spol. s r. o. Žalobca v konaní nerozporoval žalovaným namietané vlastníctvo aj iných vozidiel poškodeným, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo zmluvy o prenájme náhradného vozidla. S poukazom na tieto skutočnosti súd nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz, ktorý by bol, vzhľadom na nespornosť skutkových tvrdení, v konaní vykonaný nadbytočne. Zo Zmluvy o prenájme vozidla vyplýva, že iné vozidlo poškodeného využíva iný zamestnanec, pričom náhradné vozidlo je nutné zapožičať za účelom zabezpečenia chodu firmy. Je teda zrejmé, že poškodený nemal objektívnu možnosť využívať iné motorové vozidlo (ako náhradu za poškodené vozidlo). V konaní teda nebolo sporným, že poškodený vlastnil viacero motorových vozidiel., avšak z jeho vyjadrenia vyplývajúceho zo zmluvy o prenájme, o ktorého pravdivosti pochybnosť nenastala vyplynulo, že náhradné motorové vozidlo potreboval práve za účelom nahradenia poškodeného motorového vozidla, ktoré pôvodne mal k dispozícii. Skutočnosť, že je poškodený vlastníkom viacerých motorových vozidiel neznamená, že by na jeho strane nevyvstala potreba náhrady za jedno poškodené vozidlo (z mnohých). Práve naopak je nutné konštatovať, že využívanie poškodeného motorového vozidla poškodeným bolo preukázané s poukazom na jeho účasť na spôsobenej dopravnej nehode. Potom pokiaľ poškodený stratil možnosť využívať jedno (aj keď z viacerých) motorové vozidlo, je nutné vyhodnotiť nevyhnutnosť náhrady nájomného vozidla za poškodené motorové vozidlo, ktoré stratil (nie svojou vinou) možnosť využívať. V tomto smere bola nevyhnutná náhrada za konkrétne poškodené motorové vozidlo. Súd k tomu zároveň zdôrazňuje, že žalovaný v oznámení o poskytnutí poistného plnenia uznal nevyhnutnosť nájmu náhradného vozidla, keď sám titulom prenájmu náhradného vozidla poskytol poistné plnenie.

46. Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla, v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému, ktorý postúpil na žalobcu, opodstatnený. Je však nutné uviesť, že sa musí jednať o náklady vynaložené nutne a účelne. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na nájom osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní

v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, resp. v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.

47. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod nepriznať žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného náklady nájmu v plnej fakturovanej výške, pokiaľ žalovaný namietal dobu trvania nájmu náhradného vozidla a výšku denného nájomného. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do doručenia krycieho listu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo. Súd zároveň konštatuje, že podľa jeho názoru je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody spôsobenej dopravnou nehodou a nákladmi za prenájom vozidla v celom rozsahu, tzn. aj po dobe, kedy bolo poškodené vozidlo opravené, keď však predmetné vozidlo bolo právnemu predchodcovi žalobcu odovzdané až po vystavení krycieho listu zo strany žalovaného a to na základe vopred uskutočneného dojednania medzi autoservisom a žalovaným.

48. Je potrebné zdôrazniť, že poškodený prenájmom náhradného vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý nastal v dôsledku poistnej udalosti, teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. Nebolo by preto spravodlivé, aby pri uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla bolo plnenie poisťovne poškodenému/resp. jeho právnemu nástupcovi podmieňované splnením ďalších podmienok, nevyplývajúcich zo zákona.

49. Súd zároveň poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , v ktorom konštatoval, že servis je (vo všeobecnosti) oprávnený či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, oprávnený zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy. Odvolací súd potom nevidel dôvod, aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla poškodenému partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, príp. vydania krycieho listu.

50. Dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z dôvodu kráteného nároku na náhradu škody, keďže práve žalovaný má z uvedeného konania priaznivé právne dôsledky (uznesenie Ústavného súdu SR z 21. januára 2015, sp. zn.: ). Žalovaný v konaní nepreukázal dôvodnosť odmietnutia poistného plnenia v celom uplatnenom rozsahu náhrady škody, čím neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností. Poisťovateľ, ktorý v rámci šetrenia poistnej udalosti neuzná poškodeným uplatnenú a dokladmi preukázanú náhradu škody a kráti poistné plnenie, musí preukázať dôvodnosť takéhoto postupu a uniesť svoje dôkazné bremeno. Nositeľom dôkazného bremena je tá procesná strana, ktorá tvrdí určité skutočnosti a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé dôsledky. V tomto prípade bolo na žalovanom, aby preukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia.

51. Súd je teda toho názoru, že žalobcovi prináleží náhrada nájomného za obdobie celý fakturovaných 9 dní. Žalobca vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme a to faktúrou vo výške 315 eur bez dph (na žalobcu bola postúpená cela suma 315 eur bez dph). Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 175 eur, je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 140 eur uplatnená dôvodne (fakturovaná suma: 315 eur – uhradená suma: 175 eur = priznaná suma: 140 eur) a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa v spojení s a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy , na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa .

52. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 30.04.2025, keď posledný deň, kedy mohol žalovaný žalobcovi poskytnúť plnenie je po uplynutí 15-dní odo dňa skončenia poistnej udalosti (skončené dňa 14.04.2025) v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je tak žalovaný podľa názoru žalobcu v omeškaní od nasledujúceho dňa. V danom prípade si žalobca (ako právny nástupca poškodeného) priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v . V predmetnom prípade má súd pri aplikácii Zákona o PZP a za to, že na strane žalovaného dôjde k omeškaniu, keď žalovaný nevyplatí uplatnené nároky, rozdiel nastáva iba v lehote, odkedy k omeškaniu dôjde. V predmetnom prípade sa nejedná o nárok, ktorý konštitutívne vytvára súd svojím rozhodnutím, súd iba deklaruje povinnosť žalovaného plniť v súlade so zákonom (s momentom plnenia vyplývajúcim zo zákona). Súd preto žalobcovi z priznaného žalovaného nároku priznal aj úrok z omeškania vo výške 7,40 % (základná úroková sadzba ECB k 1. dňu omeškania + 5 percentuálnych bodov), a to v zmysle nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , a to od 28.03.2025, t.j. odo dňa, kedy žalobca žiadal, keď k omeškaniu došlo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní odo dňa skončenia prešetrenia poistnej udalosti v súlade s ZPZP, a to aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 14. 10. 2021.

53. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

57. Súd o trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v konaní podľa v spojení s ustanovením . S ohľadom na skutočnosť, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (100 %). Súd pritom v konaní nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by výnimočne náhradu trov konania nepriznal.

58. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.