Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sas/7/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Soukupovou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., právne zastúpená: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXX- X/ XXXX-XX E. F. XX. XXXX XXXX, takto

rozhodol:

Súd správnu žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, ako príslušný orgán verejnej správy prvého stupňa, vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 12.09.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ôsmy bod predpísala žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „“), povinne zúčastnenej na starobnom dôchodkovom sporení za obdobie február 2006 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 320,84 eur, poistné na starobné poistenie v sume 1 310,33 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 436,69 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 345,93 eur, čo predstavuje úhrnom sumu 2 413,79 eur s odôvodnením, že za uvedené – 2 – mesiace žalobkyňa neodviedla poistné a príspevky, čím porušila , , , , , prvá veta účinného do 31.12.2012 a ods. písm. b), , a účinného do 31.12.2012. 2. Žalobkyňa podala v zákonom ustanovenej lehote dňa 28.09.2018 odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, nakoľko predmetné rozhodnutie považovala za nepreskúmateľné a mala za to, že predpísané poistné bolo počítané nesprávne. 3. O odvolaní rozhodla žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 20.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobkyne podľa zmenila vo výroku tak, že vypustila text „ zákona v znení neskorších predpisov“ a v ostatnom potvrdila prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, je vecne správne a taktiež i správne právne posúdené s tým, že pri vydaní rozhodnutia boli zohľadnené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na určenie výšky poistného v kontrolovanom období. Správna žaloba – žalobné námietky 4. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktorým prvostupňové rozhodnutie podľa zákona o sociálnom poistení zmenila vo výroku tak, že vypustila text „ zákona v znení neskorších predpisov“ a v ostatnom potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Žalobkyňa poukázala na

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 25.01.2018, v zmysle ktorého, penále musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. Z vyššie uvedeného možno podľa žalobkyne per anallogiam vyvodiť, že ak Sociálna poisťovňa ako správny orgán musí poistné predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále, musí takým istým spôsobom postupovať aj pri predpísaní sociálneho poistenia. Žalobkyni bolo ako predpísané poistné za obdobie od februára 2006 do júna 2008 v celkovej výške 2 413,79 eur, prostredníctvom prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo právoplatne potvrdené až rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX, zo dňa 20.07.2022, teda sociálne poistenie bolo žalobkyni ako de iure predpísané po uplynutí premlčacej doby. Odhliadnuc od uvedeného žalobkyňa doplnila, že aj v prípade, ak by sa vychádzalo z názoru žalovanej (podľa žalobkyne nesprávneho), že z hľadiska spočívania plynutia premlčacej lehoty, postačuje vydanie neprávoplatného prvostupňového rozhodnutia sociálnej poisťovne, dala do pozornosti, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX, ktorým bolo žalobkyni predpísané poistné za obdobie od februára 2006 do júna 2008 v celkovej výške 2 413,79 eur, bolo vydané až dňa 12.09.2017, a teda právo predpísať poistné za obdobie od februára 2006 do septembra 2007 je aj v prípade uplatnenia právneho názoru žalovanej premlčané bez ohľadu na právoplatnosť – 3 – rozhodnutia sociálnej poisťovne o predpísaní poistného. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by začatím prvostupňového konania alebo vydaním prvostupňového rozhodnutia pobočky došlo k spočívaniu premlčacej lehoty určenej v ust. 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Namietala, že včas a oprávnenou osobou podané odvolanie má dva účinky – suspenzívny a devolutívny účinok. Suspenzívny (odkladný) účinok sa prejavuje vo vzťahu k právoplatnosti rozhodnutia a vykonateľnosti rozhodnutia. Devolutívny účinok znamená, že vec sa presúva na orgán druhého stupňa. Podané odvolanie znamená odklad právoplatnosti rozhodnutia až do rozhodnutia o odvolaní. Až do konečného rozhodnutia nemožno rozhodnutie vykonať a teda dochádza k odkladu plnenia povinnosti, jeho vynútenia. Ak by zákonodarca mal v úmysle, aby sa premlčanie/ preklúzia viazala na deň vydania rozhodnutia, resp. deň začatia konania o predpísaní poistného, výslovne by upravil, že premlčanie/preklúzia sa spája so začatím konania, tak ako zákonodarca upravil uplatnenie práva v iných predpisoch (napr. , , ). Tým, že zákonodarca takto premlčanie/preklúziu neupravil, je podľa žalobkyne zrejmé, že premlčanie/preklúzia poistenia sa viaže na deň právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného (obdobne napr. , , 48 ods. 14 ). Poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.06.2021, sp. zn. zo dňa 25.01.2018, sp. zn. zo dňa 30.06.2021. Vyjadrenie žalovanej 5. K námietkam v správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie uviedla, že žalobkyňa v správnej žalobe poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 25.01.2018, vyslovila záver, že výraz premlčanie fakticky znamená preklúzia práva, ku ktorej má správny orgán prihliadať z úradnej povinnosti. S týmto nemôže súhlasiť, pretože má za to, že sa týmto konštatovaním popierajú základné inštitúty teórie práva o premlčaní a preklúzii a ďalej sa žalovaná vyjadrila k teórii práva a inštitútom premlčania a inštitútom preklúzie. 6. Poukázala, že zákon o sociálnom poistení v ustanovení výslovne upravuje, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, a preto nemožno toto ustanovenie zákona o sociálnom poistení vykladať tak, ako keby bolo toto ustanovenie ustanovením prekluzívnym (z uvedenej formulácie jednoznačne vyplýva zámer zákonodarcu, že ide o premlčanie, nie o preklúziu). Ak by zákonodarca chcel, aby právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné po stanovenej dobe zaniklo, použil by terminológiu typickú pre tento právny inštitút. Žalovaná zastáva názor, že skutočným úmyslom zákonodarcu bolo v ustanovení zákona o sociálnom poistení upraviť právny inštitút premlčania v pravom slova zmysle, tzn. ako kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého vymáhateľnosť nároku možno odvrátiť námietkou premlčania, ktorá je s premlčaním neoddeliteľne spätá bez ohľadu na to, či to zákon výslovne ustanovuje. Absencia zákonného ustanovenia v zákone o sociálnom poistení, ktorým by bolo ustanovené, že na premlčanie sa prihliada len v prípade vznesenej námietky premlčania, nemôže mať za následok – 4 – prekvalifikovanie samotného premlčania na inštitút preklúzie. Na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti. Poukázala na totožný právny názor, ktorý vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. , zo dňa 30.06.2020 a v rozsudku sp. zn. , zo dňa 26.02.2020. Zároveň poukázala na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 30.03.2022, ktorým senát kasačného súdu postúpil otázku, či na premlčanie práva predpísať poistné, resp. penále má Sociálna poisťovňa prihliadať aj bez

vznesenej námietky premlčania, veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. 7. Ďalej uviedla, že žalobkyňa v správnej žalobe odkázala na niekoľko ustanovení rôznych právnych predpisov, pričom mala za to, že tieto potvrdzujú ňou prezentovaný právny názor. Žalovaná mala za to, že z ustanovení vymenovaných v správnej žalobe nijako nevyplýva žalobkyňou vyslovený záver k otázke premlčania. Rovnaký právny názor ako má Sociálna poisťovňa, že premlčanie práva predpísať poistné zákon o sociálnom poistení nespája s právoplatnosťou rozhodnutia, zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa námietku premlčania po prvýkrát vzniesla až v správnej žalobe. Predmetnú námietku žalobkyňa neuplatnila v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu číslo: XXX-XXXXXXXXXX- C., zo dňa 12.09.2017, ktoré bolo pobočke Sociálnej poisťovne doručené dňa 28.09.2017 (ani v rámci odvolacieho konania), preto sa ňou druhostupňový orgán nemohol zaoberať. Námietku premlčania je možné vzniesť iba do ukončenia konania, čo žalobkyňa neurobila. Vznesenie námietky premlčania až v súdnom konaní je právne irelevantné vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného napadnutého rozhodnutia, čomu nasvedčuje aj (ďalej len „“). Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 09.06.2011. V prípade, ak by žalobkyňou bola vznesená námietka premlčania do ukončenia odvolacieho konania, Sociálna poisťovňa by mohla uznať predmetnú námietku premlčania len vo vzťahu k poistnému za obdobie február 2006 až august 2007, nie aj za mesiac september 2007, ako to v správnej žalobe uvádzala žalobkyňa. Za nasledujúce mesiace september 2007 až jún 2008 by v prípade vznesenia námietky premlčania túto námietku nebolo možné uznať, pretože za uvedené obdobie v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ešte desaťročná premlčacia lehota ustanovená zákonom o sociálnom poistení v neuplynula (rozhodnutie číslo: XXX-XXXXXXXXXX- XXXX/XX bolo vydané dňa 12.09.2017, desaťročná premlčacia lehota vzťahujúca sa na poistné za mesiac september 2007 by uplynula až dňa 08.10.2017). Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla správnu žalobu zamietnuť. Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej (replika) 8. Uviedla, že pojem premlčania a preklúzie v rámci práva súkromného nie je možné bez ďalšieho stotožňovať s pojmami v rámci práva verejného. Je to práve princíp legality, ako jedna zo základných esencií právneho štátu, cez ktorý je v rámci verejného práva nevyhnutné na pojem premlčania a preklúzie nahliadať. Základnou premisou princípu legality je, že štátne orgány môžu konať iba to čo ustanovuje zákon, naproti tomu súkromné osoby môžu konať všetko, čo zákon nezakazuje. V tomto smere žalobkyňa doplnila, že tam kde mal zákonodarca – 5 – za cieľ, aby správny orgán prihliadal na premlčanie iba ako na námietku vznesenú účastníkom, takúto skutočnosť výslovne v zákone upravil (Najvyšší súd Slovenskej republiky, v rozsudku sp. zn. , zo dňa 25.01.2018), pričom v zákone o sociálnom poistení nutnosť vznesenia námietky premlčania úplne absentuje. Inými slovami, tam kde zákonodarca explicitne štátnym orgánom neprikázal, aby na premlčanie prihliadali len v prípade vznesenej námietky, musia štátne orgány prihliadať na premlčanie ex officio, teda z úradnej povinnosti, pričom v takýchto prípadoch ide o faktickú preklúziu. Argumentácia, ktorej základ tvorí porovnanie preklúzie a premlčania v rámci súkromného práva, nemôže preto obstáť v podmienkach práva verejného, keďže v podmienkach práva verejného sú tieto pojmy ovládané inými princípmi. Zároveň, poukazujúc na vyššie uvedené je zrejmé, že v tomto prípade nie je rozhodujúce, či žalobkyňa v rámci administratívneho konania o predpísaní poistného, resp. v rámci konania pred súdom pri premlčaní práva predpísať poistné podala alebo nepodala námietku premlčania. V tomto prípade ide o faktickú preklúziu, a teda správny orgán respektíve súd musí na ňu prihliadať z úradnej povinnosti, a to v každom štádiu administratívneho alebo súdneho konania. Čo sa týka momentu, kedy je právo na predpísanie poistného/penále premlčané, žalovaná v rámci svojho vyjadrenia vytvára rôzne právne konštrukcie, ktorým sa prostredníctvom dotvárania práva snaží vykresliť, že vydaním prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného začína spočívať lehota na jeho predpísanie. Uvedený právny názor však nemá žiadnu oporu v právnych predpisoch verejného práva, a už vôbec nie je v zákone o sociálnom poistení. Opakovane uviedla, že ak by zákonodarca mal v úmysle, aby vydanie prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného bolo spojené so spočívaním lehoty na jeho predpísanie, takýto účinok by v zákone o sociálnom poistení výslovne upravil tak, ako to urobil aj pri iných úkonoch sociálnej poisťovne vo vzťahu k poistencom (napríklad , a zákona o sociálnom poistení). V súvislosti so samotným úkonom vydania prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného však takéto následky zákon nespája (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.06.2021). Žalovaná ako orgán verejnej správy, viazaný princípom legality, vyjadreného v , nemôže konať svojvoľne tak, ako sa jej to hodí, môže konať iba takým spôsobom, akým to ustanovuje zákon. Ak ustanovenia zákona o sociálnom poistení explicitne ustanovujú, v ktorých prípadoch spočíva plynutie premlčacej doby, v rámci postupu sociálnej

poisťovne nemôže si tento správny orgán svojvoľne vyložiť spočívanie plynutia premlčacej doby aj v prípadoch, keď zákon o sociálnom poistení takýto právny účinok vôbec neustanovuje (napríklad v prípade zákona o sociálnom poistení). V opačnom prípade možno hovoriť o neprípustnom dotváraní práva zo strany štátneho orgánu, pričom takýto postup je v príkrom rozpore s princípom legality v zmysle v . Z doterajších písomných vyjadrení možno konštatovať, že vo veci je sporné, či uplatnenie práva predpísať poistné je spojené: a) s vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného a teda so začatím konania vo veci predpísania poistného alebo b) s právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní poistného. V právnom poriadku Slovenskej republiky možno v nadväznosti na plynutie premlčacích alebo prekluzívnych lehôt identifikovať oba prístupy k uplatneniu práva. V zmysle konštantnej judikatúry súdov správne konanie sa považuje za ukončené až vydaním rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť a tvorí od jeho začatia až do právoplatného ukončenia jednotný celok (viď rozsudok – 6 – Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 31.10.1995). Ak v priebehu konania do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uplynie premlčacia/prekluzívna lehota, konanie musí byť zastavené. Vzhľadom na vyššie uvedené sa nemožno stotožniť s názorom žalovanej, že pojem predpísanie poistného znamená, že Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o predpísaní poistného. Ak by mal zákon spájať uplatnenie práva predpísať poistné s vydaním rozhodnutia, resp. so začatím konania, zákonodarca by v zmysle zaužívanej legislatívnej praxe ustanovenia výslovne formuloval tak, aby bol zrejmé, že uplatnenie práva sa viaže na moment začatia konania, napr. „Právo začať konanie o predpísaní poistného sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Pojem predpísať poistné zodpovedá pojmu uložiť pokutu, nie spojeniu začať konanie o uložení pokuty. Vzhľadom na znenie ustanovenia zákona o sociálnom poistení je poistné predpísané až právoplatným rozhodnutím, a teda až tento moment možno považovať za riadne uplatnenie práva predpísať poistné. Žalobkyňa záverom dala do pozornosti tiež rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , zo dňa 05.10.2022, ktorý rozhodol v obdobnej skutkovej a právnej veci. Predchádzajúce súdne konanie 9. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. zo dňa 02.02.2023 zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXXXX- X/XXXX-XX zo dňa 20.07.2022 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu, že podľa jeho názoru správne orgány v prejednávanej veci boli povinné ex offo prihliadnuť na premlčanie, pričom rozhodujúcim okamihom, ku ktorému sa posudzuje premlčanie, je deň právoplatnosti rozhodnutia. Správne orgány takýmto spôsobom nepostupovali, na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenie si vyložili odlišným, a teda nesprávnym spôsobom, čím zaťažili konanie a aj samotné rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia. 10. Žalovaná podala voči tomuto rozhodnutiu kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 31.01.2024, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. -40 zo dňa 02.02.2023 a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na záver rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.09.2023, ktoré sa zaoberalo predpísaním penále Sociálnou poisťovňou a v zmysle týchto záverov kasačný súd konštatoval, že námietky uplatnené žalovanou v kasačnej sťažnosti sú dôvodné. Zdôraznil, že právny názor Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je v zmysle pre senáty Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky záväzné. Uzavrel, že Krajský súd v Trenčíne dospel k nesprávnemu záveru, keď zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie, jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle písmena g) , preto napadnutý rozsudok podľa zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom zaviazal správny súd o správnej žalobe znova rozhodnúť, ako viazaný právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu. – 7 – Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správny súdom 11. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej správnej žalobe, sa oboznámil s administratívnym spisom správnych orgánov, s písomnými vyjadreniami účastníkov konania a opätovne preskúmal rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe ( v spojení s , vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia ( v znení do 30.06.2023 podľa v aktuálnom znení). Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa , preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s dňa 26.04.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 15.04.2024 do 30.04.2024. 12. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej

osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa ; (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa a ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 15. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 16. Podľa zákona o sociálnom poistení; (1) Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba – 8 – neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 17. Podľa zákona o sociálnom poistení; (1) Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Predmetom opätovného súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej a postup správnych orgánov v konaní, na základe ktorého bolo žalobkyni ako predpísané poistné za obdobie február 2006 až jún 2008 v sume 2 413,79 eur. 19. Správny súd posudzoval dôvodnosť žalobnej námietky majúcej povahu námietky premlčania práva predpísať poistné s poukazom na ustanovenie zákona o sociálnom poistení. Správny súd uvádza, že v minulosti existovala dvojkoľajnosť v rozhodovacej praxi, a to v otázke posudzovania premlčania práva predpísať poistné podľa zákona o sociálnom poistení a v tejto súvislosti aj v otázke, či na odvrátenie premlčania práva postačuje predpísanie poistného najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty, inak povedané, na zachovanie práva predpísať poistné postačuje vydanie prvostupňového rozhodnutia v posledný deň premlčacej lehoty (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30.05.2018), alebo či je potrebná, ako argumentovala aj žalobkyňa v podanej správnej žalobe, právoplatnosť rozhodnutia, ktorým je poistné predpísané (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25.01.2018). Rovnako aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.06.2021, na ktoré žalobkyňa poukazovala v správnej žalobe, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky priklonil k záveru, že rozhodnutie o predpísaní penále (poistného) musí byť právoplatné v desaťročnej premlčacej lehote, čím sa priklonil k právnemu názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozsudku sp. zn. zo dňa 25. januára 2018. 20. Pokiaľ ide o namietané premlčanie a nesprávne právne posúdenie veci, správny súd rovnako ako kasačný súd poukazuje na závery Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyplývajúce z jeho rozhodnutia sp. zn. zo dňa 27.09.2023, ktoré je záväzné pre všetky správne súdy. Pre správny súd je zároveň záväzný aj vyslovený právny názor kasačným súdom v zmysle . 21. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.09.2023, okrem iného uviedol, že: „... Ustanovenie samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá. Zároveň však podľa cit. zák. žalovaná predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume. Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba podľa , ako to ustanovuje napríklad citovaný . To isté platí aj podľa citovaného vo vzťahu k predpísaniu penále. Poistné a penále, ktoré mala príslušná fyzická osoba alebo – 9 – právnická osoba odviesť, je podľa v znení účinnom od 1. januára 2008 pohľadávkou Sociálnej poisťovne a nakladanie s nimi je upravené v až 151 cit. zákona Podľa však takáto pohľadávka zaniká okrem iného odpísaním podľa odseku 2 uvedeného paragrafu. Jeden z prípadov, kedy žalovaná odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje cit. zákona, v zmysle ktorého tak žalovaná urobí na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka. Práve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom alebo penále môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie

jeho vôľa namietnuť premlčanie. Až na základe takejto námietky sa žalovaná môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo alebo nie; až potom, čo sa na základe takejto námietky rozhodnutím právoplatne uznalo, že tieto podmienky sa naplnili, môže postupom podľa dôjsť k odpísaniu a tým zániku takejto pohľadávky. Ani ustanovenie ani cit. zák. však neviažu odpísanie (a tým ani zánik) pohľadávky na samotnú skutočnosť, že uplynula premlčacia doba podľa cit. zákona. Tým citované ustanovenia kontrastujú s ustanovením tohto zákona, podľa ktorého sa pohľadávka odpíše (a tým zanikne) už na základe samotného uplynutia lehoty, v ktorej možno vykonať rozhodnutie, ktorým bola pohľadávka predpísaná, a ktorú ustanovuje cit. zákona. Ustanovenie sa pritom už podľa svojho znenia celkom zreteľne vzťahuje len na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná rozhodnutím, a tak neprichádza do úvahy jeho použitie v konaní o jej predpísanie... ... Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka... ... Premlčanie práva predpísať poistné podľa neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej (pobočka v rámci autoremedúry podľa alebo ústredie ako odvolací orgán podľa cit. zákona) môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa v spojení s a cit. zákona cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na v ustanovení sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok . Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa cit. zákona pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie uvedeného zákona...“ 22. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj súdneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa námietku premlčania vzniesla prvýkrát v tejto žalobe, a teda nestalo sa tak do právoplatnosti – 10 – skončenia administratívneho konania. V zmysle záverov Veľkého senátu bolo potrebné vzniesť námietku premlčania v konaní pred Sociálnou poisťovňou, ktorá by sa začala zaoberať otázkou, či námietka premlčania je dôvodná, teda či právo predpísať poistné sa premlčalo. Ak by bola uznaná námietka premlčania, otvorila by sa tým cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Niet pochýb o tom, že žalobkyňa námietku premlčania do právoplatného skončenia konania pred Sociálnou poisťovňou nevzniesla. Správny súd posudzuje zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy z hľadiska dodržania procesných a na vec sa vzťahujúcich príslušných hmotnoprávnych predpisov, pričom z ustanovenia vyplýva, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ak teda v správnom konaní nebola žalobkyňou vznesená námietka premlčania, nemožno vytknúť žalovanej nesprávny postup pri predpísaní poistného, v konečnom dôsledku nemožno nič namietať proti správnosti záveru, že nedošlo k zániku pohľadávky žalovanej na predmetné poistné. Premlčanie v zmysle Zákona o sociálnom poistení nemá účinky preklúzie, žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka. Z ustanovenia zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že toto ustanovenie neupravuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba podľa citovaného zákona. Ak teda Sociálna poisťovňa predpísala poistné, hoci aj premlčané, a žalobkyňa ako dlžníčka v konaní pred ňou nevzniesla námietku premlčania, rozhodnutie Sociálnej poisťovne je zákonné. 23. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú podľa v spojení s zamietol. 24. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej právo na náhradu trov konania nepatrí. Žalovaná síce v konaní úspešná bola, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by jej mali byť trovy konania voči neúspešnej žalobkyni priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovanej nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contrario). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ). – 11 – Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).