Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Sa/17/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Máriou Vrtochovou, v právnej veci žalobkyne MUDr. R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dobšinského 12, IČO: 47 238 232, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 29893-4/2022-BA zo dňa 20. júla 2022, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava č. 29893-4/2022- BA zo dňa 20. júla 2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým prvostupňové rozhodnutie podľa zmenil vo výroku tak, že vypustil text " zákona v znení neskorších predpisov" a v ostatom potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

2. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: , zo dňa 25.01.2018, v zmysle ktorého, penále musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. Z vyššie uvedeného možno per anallogiam vyvodiť, že ak Sociálna poisťovňa ako správny orgán musí poistné predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále, musí takým istým spôsobom postupovať aj pri predpísaní sociálneho poistenia. Žalobkyni bolo ako SZČO predpísané poistné za obdobie od február 2006 do jún 2008 v celkovej výške 2.413,79,- eur, prostredníctvom prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo právoplatne potvrdené až rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 29893-4/2022-BA, zo dňa 20.07.2022, teda sociálne poistenie bolo žalobkyni ako SZČO de iure predpísané po uplynutí premlčacej doby. Odhliadnuc od uvedeného doplnila, že aj v prípade, ak by sa vychádzalo z názoru žalovaného (podľa žalobkyne nesprávneho), že z hľadiska spočívania plynutia premlčacej lehoty, postačuje vydanie neprávoplatného prvostupňového rozhodnutia sociálnej poisťovne, dala do pozornosti, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. 700-0811638217- GC04/17, ktorým bolo žalobkyni predpísané poistné za obdobie od február 2006 do jún 2008 v celkovej výške 2.413,79,- eur, bolo vydané až dňa 12.09.2017, a teda právo predpísať poistné za obdobie od február 2006 do september 2007 je aj v prípade uplatnenia právneho názoru žalovaného premlčané bez ohľadu na právoplatnosť rozhodnutia sociálnej poisťovne o predpísaní poistného. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by začatím prvostupňového konania alebo vydaním prvostupňového rozhodnutia pobočky došlo k spočívaniu premlčacej lehoty určenej v ust. 147 ods. 1

Včas a oprávnenou osobou podané odvolanie má dva účinky - suspenzívny a devolutívny účinok. Suspenzívny (odkladný) účinok sa prejavuje vo vzťahu k právoplatnosti rozhodnutia a vykonateľnosti rozhodnutia. Devolutívny účinok znamená, že vec sa presúva na orgán druhého stupňa. Podané odvolanie znamená odklad právoplatnosti rozhodnutia až do rozhodnutia o odvolaní. Až do konečného rozhodnutia nemožno rozhodnutie vykonať a teda dochádza k odkladu plnenie povinnosti, jeho vynútenia. Ak by zákonodarca mal v úmysle, aby sa premlčanie/preklúzia viazala na deň vydania rozhodnutia, resp. deň začatia konania o predpísaní poistného, výslovne by upravil, že premlčanie/ preklúzia sa spája so začatím konania, tak ako zákonodarca upravil uplatnenie práva v iných predpisoch (napr. , , ). Tým, že zákonodarca takto premlčanie/preklúziu neupravil, je zrejmé, že premlčanie/preklúzia poistenia sa viaže na deň právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní poistného (obdobne napr. , , 48 ods. 14 ). Poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.06.2021, sp. zn.: zo dňa 25.01.2018, sp. zn.: zo dňa 30.06.2021.

3. Žalovaný žiadal vo svojom písomnom vyjadrení správnu žalobu zamietnuť. K námietkam v správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, uviedol, že žalobkyňa v správnej žalobe poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 25. januára 2018, vyslovila záver, že výraz premlčanie fakticky znamená preklúzia práva, ku ktorej má správny orgán prihliadať z úradnej povinnosti. S týmto nemôže súhlasiť, pretože má za to, že sa týmto konštatovaním popierajú základné inštitúty teórie práva o premlčaní a preklúzii. Teória práva jasne rozlišuje medzi inštitútom premlčania a inštitútom preklúzie. Inštitút premlčania a inštitút preklúzie sú teda dva rozličné právne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať. Ak by sa inštitút premlčania staval na roveň inštitútu preklúzie, potom by inštitút preklúzie nemal v právnom poriadku opodstatnenie. Kým pri premlčaní zaniká len právny nárok, nie však právo samotné, pri preklúzii právo zaniká jeho neuplatnením v zákonom stanovenom čase, pričom preklúzia nastáva len v zákonom ustanovených prípadoch. Premlčaná pohľadávka naďalej existuje, len jej plnenie nemožno vynútiť štátnou autoritou, ak dlžník namietne premlčanie; pri prekludovanej pohľadávke už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu, s ktorým je spojené bezdôvodné obohatenie. Právo predpísať poistné nie je prekluzívnym ustanovením. o sociálnom poistení (ďalej len „“) v ustanovení výslovne upravuje, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, a preto nemožno toto ustanovenie zákona o sociálnom poistení vykladať tak, ako keby bolo toto ustanovenie ustanovením prekluzívnym (z uvedenej formulácie jednoznačne vyplýva zámer zákonodarcu, že ide o premlčanie, nie o preklúziu). Ak by zákonodarca chcel, aby právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné po stanovenej dobe zaniklo, použil by terminológiu typickú pre tento právny inštitút. Zastáva názor, že skutočným úmyslom zákonodarcu bolo v ustanovení zákona o sociálnom poistení upraviť právny inštitút premlčania v pravom slova zmysle, tzn. ako kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého vymáhateľnosť nároku možno odvrátiť námietkou premlčania, ktorá je s premlčaním neoddeliteľne spätá bez ohľadu na to, či to zákon výslovne ustanovuje. Absencia zákonného ustanovenia v zákone o sociálnom poistení, ktorým by bolo ustanovené, že na premlčanie sa prihliada len v prípade vznesenej námietky premlčania, nemôže mať za následok prekvalifikovanie samotného premlčania na inštitút preklúzie. Na premlčanie sa neprihliada z úradnej povinnosti. Premlčania práva, t. j. premlčania nároku Sociálnej poisťovne na poistné, sa môže povinný subjekt (dlžník) dovolať len vznesením námietky premlčania. Podmienkou úspešného uplatnenia námietky premlčania je splnenie oznamovacej povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení ( zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Úspešným uplatnením námietky premlčania zo strany povinného subjektu nárok Sociálnej poisťovne na zaplatenie dlžného poistného zaniká. Ak však povinný subjekt dobrovoľne splnil svoju povinnosť a premlčané poistné zaplatil, nemôže ho požadovať od Sociálnej poisťovne späť ako bezdôvodné obohatenie. Totožný právny názor, ako má žalovaný na otázku premlčania, vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. , zo dňa 30. júna 2020 a v rozsudku sp. zn. , zo dňa 26. februára 2020. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 30. marca 2022, ktorým senát kasačného súdu postúpil otázku, či na premlčanie práva predpísať poistné, resp. penále má Sociálna poisťovňa prihliadať aj bez vznesenej námietky premlčania, veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Z ustanovenia zákona o sociálnom poistení jasne vyplýva, že:

„Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Zo slovného spojenia „právo predpísať poistné“ vyplýva, že pre úspešné uplatnenie práva na zaplatenie poistného je Sociálna poisťovňa povinná toto poistné predpísať v zákonom stanovenej lehote. Vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného Sociálna poisťovňa pristupuje k uplatneniu si práva na odvedenie poistného. Má preto za to, že týmto úkonom (vydaním rozhodnutia vo veci predpísania poistného) po formálnej i materiálnej stránke Sociálna poisťovňa naplnila obsah slovného spojenia „predpísať poistné“. Navyše zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení ani len nepriamo nevyplýva, že rozhodnutie o predpísaní poistného musí v rámci plynutia premlčacej lehoty aj nadobudnúť právoplatnosť. Práve naopak, slovné spojenie „predpísať poistné“ v premlčacej lehote znamená, že Sociálna poisťovňa si v premlčacej lehote uplatní svoje právo na odvedenie poistného tým, že predpíše poistné, t.j. vydá rozhodnutie o predpísaní poistného. V danej situácii povinná osoba (účastník konania) ani nemôže uplatniteľnosť tohto práva odvrátiť námietkou premlčania, pretože Sociálna poisťovňa si svoje právo uplatnila včas. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že rozhodnutie o predpísaní poistného v rámci premlčacej lehoty nenadobudlo právoplatnosť, pretože aj v prípadnom odvolacom konaní je pre posúdenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia rozhodujúci právny a skutkový stav v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, ktoré je predmetom odvolacieho konania. S poukazom na vyššie uvedené preto zastáva názor, že premlčanie práva Sociálnej poisťovne v zmysle § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa neviaže ku dňu právoplatnosti rozhodnutia. Ak by úmyslom zákonodarcu pri ustanovení premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné bolo podmieniť toto premlčanie práva právoplatnosťou rozhodnutia, formulácia predmetného zákonného ustanovenia by znova nevyhnutne musela znieť inak. Žalobkyňa v správnej žalobe namieta, že zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by vydaním prvostupňového rozhodnutia došlo k spočívaniu premlčacej lehoty. Musí prisvedčiť, že žalobkyňa má pravdu, avšak jedným dychom dodáva, že na to nie je ani dôvod. Vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného si Sociálna poisťovňa uplatňuje právo na predpísanie poistného. Ak si teda Sociálna poisťovňa v desaťročnej premlčacej lehote uplatnila právo na predpísanie poistného, t.j. vydala rozhodnutie o predpísaní poistného, momentom vydania rozhodnutia prestala plynúť premlčacia lehota. Sociálna poisťovňa si uplatnila právo predpísať poistné v desaťročnej premlčacej lehote, preto nie je dôvod na spočívanie premlčacej lehoty, keďže premlčanie práva zákon spája s predpísaním poistného. Okamihom predpísania poistného - dňom vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného prestáva plynúť premlčacia lehota. Žalobkyňa v správnej žalobe odkazuje na niekoľko ustanovení rôznych právnych predpisov, pričom má za to, že tieto potvrdzujú ňou prezentovaný právny názor. S uvedeným nemôže súhlasiť. Má za to, že z ustanovení vymenovaných v správnej žalobe nijako nevyplýva žalobkyňou vyslovený záver k otázke premlčania. Rovnaký právny názor ako má Sociálna poisťovňa, že premlčanie práva predpísať poistné zákon o sociálnom poistení nespája s právoplatnosťou rozhodnutia zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, v rozsudku sp. zn. zo dňa 30. mája 2018. Žalobkyňa námietku premlčania po prvýkrát vzniesla až v správnej žalobe. Predmetnú námietku žalobkyňa neuplatnila v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu číslo: 700-0811638217-GC04/17, zo dňa 12. septembra 2017, ktoré bolo pobočke Sociálnej poisťovne doručené dňa 28. septembra 2017 (ani v rámci odvolacieho konania), preto sa ňou druhostupňový orgán nemohol zaoberať. Námietku premlčania je možné vzniesť iba do ukončenia konania, čo žalobkyňa neurobila. Vznesenie námietky premlčania až v súdnom konaní je právne irelevantné vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného napadnutého rozhodnutia, čomu nasvedčuje aj . Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 9. júna 2011. V prípade, ak by žalobkyňou bola vznesená námietka premlčania do ukončenia odvolacieho konania, Sociálna poisťovňa by mohla uznať predmetnú námietku premlčania len vo vzťahu k poistnému za obdobie február 2006 až augusta 2007, nie aj za mesiac september 2007, ako to v správnej žalobe uvádza žalobkyňa. Za nasledujúce mesiace september 2007 až jún 2008 by v prípade vznesenia námietky premlčania túto námietku nebolo možné uznať, pretože za uvedené obdobie v čase vydania prvostupňového rozhodnutia ešte desaťročná premlčacia lehota ustanovená zákonom o sociálnom poistení v neuplynula (rozhodnutie číslo: 700-0811638217-GC04/17 bolo vydané dňa 12. septembra 2017, desaťročná premlčacia lehota vzťahujúca sa na poistné za mesiac september 2007 by uplynula až dňa 8. októbra 2017).

4. Žalobkyňa v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že pojem premlčania a preklúzie v rámci práva súkromného nie je možné bez ďalšieho stotožňovať s pojmami v rámci práva verejného. Je to práve princíp legality, ako jedna zo základných esencií právneho štátu, cez ktorý je v rámci verejného práva nevyhnutné na pojem premlčania a preklúzie nahliadať. Základnou premisou princípu legality je, že štátne orgány môžu konať iba to čo ustanovuje zákon, naproti súkromné osoby

môžu konať všetko, čo zákon nezakazuje. V tomto smere doplnila, že tam kde mal zákonodarca za cieľ, aby správny orgán prihliadal na premlčanie iba na námietku vznesenú účastníkom, takúto skutočnosť výslovne v zákone upravil (Najvyšší súd Slovenskej republiky, v rozsudku sp. zn.: , zo dňa 25.01.2018). Pričom v zákone o sociálnom poistení nutnosť vznesenia námietky premlčania úplne absentuje. Inými slovami, tam kde zákonodarca explicitne štátnym orgánom neprikázal, aby na premlčanie prihliadali len v prípade vznesenej námietky, musia štátne orgány prihliadať na premlčanie ex officio, teda z úradnej povinnosti, pričom v takýchto prípadoch ide o faktickú preklúziu. Argumentácia, ktorej základ tvorí porovnanie preklúzie a premlčania v rámci súkromného práva, nemôže preto obstáť v podmienkach práva verejného, keďže v podmienkach práva verejného sú tieto pojmy ovládané inými princípmi. Zároveň poukazujúc na vyššie uvedené je zrejmé, že v tomto prípade nie je rozhodujúce, či žalobca v rámci administratívneho konania o predpísaní poistného, respektíve v rámci konania pred súdom pri premlčaní práva predpísať poistné podal alebo nepodal námietku premlčania. V tomto prípade ide o faktickú preklúziu, a teda správny orgán respektíve súd musí na ňu prihliadať z úradnej povinnosti, a to v každom štádiu administratívneho alebo súdneho konania. Čo sa týka momentu, kedy je právo na predpísanie poistného/penále premlčané, žalovaný v rámci svojho vyjadrenia vytvára rôzne právne konštrukcie, ktorým sa prostredníctvom dotvárania práva snaží vykresliť, že vydaním prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného začína spočívať lehota na jeho predpísanie. Uvedený právny názor však nemá žiadnu oporu v právnych predpisoch verejného práva, a už vôbec nie je v zákone o sociálnom poistení. Opakovane uviedla, že ak by zákonodarca mal v úmysle, aby vydanie prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného bolo spojené so spočívaním lehoty na jeho predpísanie, takýto účinok by v zákone o sociálnom poistení výslovne upravil tak, ako to urobil aj pri iných úkonoch sociálnej poisťovne vo vzťahu k poistencom (napríklad § 114 ods. 2, § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). V súvislosti so samotným úkonom vydania prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného však takéto následky zákon nespája (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.06.2021). Žalovaný ako orgán verejnej správy, viazaný princípom legality, vyjadreného v , nemôže konať svojvoľne tak, ako sa mu to hodí, môže konať iba takým spôsobom, akým to ustanovuje zákon. Ak ustanovenia zákona o sociálnom poistení explicitne ustanovujú, v ktorých prípadoch spočíva plynutie premlčacej doby, v rámci postupu sociálnej poisťovne nemôže si tento správny orgán svojvoľne vyložiť spočívanie plynutia premlčacej doby aj v prípadoch, keď zákon o sociálnom poistení, takýto právny účinok vôbec neustanovuje (napríklad v prípade zákona o sociálnom poistení). V opačnom prípade, možno hovoriť o neprípustnom dotváraní práva zo strany štátneho orgánu, pričom takýto postup je v príkrom rozpore s princípom legality v zmysle v . Z doterajších písomných vyjadrení možno konštatovať, že vo veci je sporné, či uplatnenie práva predpísať poistné je spojené: a) s vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného a teda so začatím konania vo veci predpísania poistného alebo b) s právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní poistného. V právnom poriadku SR možno v nadväznosti na plynutie premlčacích alebo prekluzívnych lehôt identifikovať oba prístupy k uplatneniu práva. V zmysle konštantnej judikatúry súdov správne konanie sa považuje za ukončené až vydaním rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť a tvorí od jeho začatia až do právoplatného ukončenia jednotný celok (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 31. októbra 1995). Ak v priebehu konania do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uplynie premlčacia/prekluzívna lehota, konanie musí byť zastavené. Vzhľadom na vyššie uvedené sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného, že pojem predpísanie poistného znamená, že Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o predpísaní poistného. Ak by mal zákon spájať uplatnenie práva predpísať poistné s vydaním rozhodnutia, resp. so začatím konania, zákonodarca by v zmysle zaužívanej legislatívnej praxe ustanovenia výslovne formuloval tak, aby bol zrejmé, že uplatnenie práva sa viaže na moment začatia konania, napr. „Právo začať konanie o predpísaní poistného sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.“ Pojem predpísať poistné zodpovedá pojmu uložiť pokutu, nie spojeniu začať konanie o uložení pokuty. Vzhľadom na znenie ustanovenia je poistné predpísané až právoplatným rozhodnutím a teda až tento moment možno považovať za riadne uplatnenie práva predpísať poistné. Žalobkyňa záverom dala do pozornosti tiež rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.: , zo dňa 05.10.2022, ktorý rozhodol v obdobnej skutkovej a právnej veci.

5. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. 700-0811638217-GC04/17, zo dňa 12. septembra 2017, bolo žalobkyni predpísané za obdobie február 2006 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 320,84 eur, poistné na starobné poistenie v sume 1.310,33 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 436,69 eur a poistné do rezervného fondu

solidarity v sume 345,93 eur, čo predstavuje úhrnom sumu 2.413,79 eur s odôvodnením, že za uvedené mesiace žalobkyňa neodviedla poistné a príspevky, čím porušila , , , , , prvá veta účinného do 31.12.2012 a ods. písm. b), , a účinného do 31.12.2012.

6. Voči uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín č. 700-0811638217-GC04/17, zo dňa 12. septembra 2017 podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 29893-4/2022-BA zo dňa 20. júla 2022 tak, že prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobkyne podľa zmenil vo výroku tak, že vypustil text " zákona v znení neskorších predpisov" a v ostatom potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, je vecne správne a taktiež i správne právne posúdené s tým, že pri vydaní rozhodnutia boli zohľadnené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na určenie výšky poistného v kontrolovanom období.

7. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe ( v spojení s ), vrátane dôvodov podľa a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

8. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

9. Podľa , právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Správny súd predovšetkým zdôrazňuje, že v zmysle nie je v prejednávanej veci viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného potom správny súd konštatuje, že čo do skutku, je z obsahu administratívneho spisu zrejmé, že žalobkyni bolo právoplatne predpísané poistné dňa 09.08.2022, kedy jej bolo doručené rozhodnutie žalovaného č. 29893-4/2022-BA zo dňa 20. júla 2022. Vychádzajúc ďalej zo skutočnosti, že poistné bolo žalobkyni predpísané za obdobie február 2006 až jún 2008, bolo povinnosťou správnych orgánov sa zaoberať otázkou premlčania v zmysle

11. Správny súd má z rozhodovacej činnosti poznatky, že v skutkovo totožných veciach je spornou otázka, či vo vyššie cit. ust. § 147 ods. 1 ide o premlčaciu alebo prekluzívnu lehotu a otázka, či v tejto lehote stačí začať správne konanie, príp. vydať prvostupňové rozhodnutie alebo, či v tejto lehote musí rozhodnutie nadobudnúť i právoplatnosť. Obe tieto otázky už sú vyriešené najvyššou súdnou autoritou a správny súd nemá dôvod sa od týchto záverov odkloniť. Ide o rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.01.2018 a sp. zn. z 30.06.2021.

12. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.01.2018 vyplýva, že o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie v súkromnoprávnom zmysle sa môže jednať v predpise verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovení, ktoré pojednávajú o premlčaní výslovne stanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len na námietku účastníka konania. Pokiaľ takéto ustanovenie predpis verejného práva neobsahuje, je výrazom "premlčanie" fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Preto je lehota stanovená na predpísanie penále v ustanovení o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prekluzívna, a nie premlčacia. Penále musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.

13. Rovnako i z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30.06.2021 vyplýva, že zákon o sociálnom poistení neustanovuje, že by vydaním prvostupňového rozhodnutia

dochádzalo k spočinutiu alebo pretrhnutiu premlčacej lehoty. Na to, aby mohli nastať účinky spočinutia alebo pretrhnutia premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia (bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť), by musel byť takýto následok vyslovene upravený v zákone (porovnaj napr. ust. § 16 odst. 1 zákona České národní rady ze dne 20. listopadu 1992 o pojistném na veřejné zdravotní pojištění č. 592/1992 Sb.). Zákon o sociálnom poistení obsahuje ustanovenia, v ktorých zákonodarca vyslovene uviedol, kedy premlčacia doba neplynie (§ 114 ods. 2, § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2). V súvislosti so samotným úkonom vydania prvostupňového rozhodnutia však takéto následky zákon nespája.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedených rozhodnutí správny súd konštatuje, že správne orgány v prejednávanej veci boli povinné ex offo prihliadnuť na premlčanie, pričom rozhodujúcim okamihom, ku ktorému sa posudzuje premlčanie, je deň právoplatnosti rozhodnutia. Správne orgány takýmto spôsobom nepostupovali, na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenie si vyložili odlišným, a teda nesprávnym spôsobom, čím zaťažili konanie a aj samotné rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia.

15. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Podľa , ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. 17. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci, za použitia vyššie citovaného ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného, ktoré trpelo vadou nesprávneho právneho posúdenia a vec vrátil podľa žalovanému na ďalšie konanie.

18. V ďalšom správnom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne vec posúdiť, pričom právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto zrušujúcom rozsudku, je žalovaný v ďalšom konaní viazaný ( veta prvá ), vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom zdôvodní.

19. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol

na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.