Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32NcKR-3-2025.pdf
PDF · 70.14 KB
Case nature
Area
Subarea
32NcKR/3/2025
Uznesenie
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Mgr. Ing. Miroslav Zdychavský, správca so sídlom Radlinského 5, 949 01 Nitra, značka správcu S 1229, správca úpadcu: e.mcc plus s.r.o. v konkurze, so sídlom Tekovská cesta 115/27, 915 21 Tlmače, IČO: 34 134 549, proti žalovanému: A. B. C. D., nar. XXXX, bytom E. F. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 12.500,- eur, o späťvzatí žaloby, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 24.07.2025 bola súdu doručená žaloba v záhlaví označenom spore, ktorou sa žalobca ako správca úpadcu domáhal proti žalovanému zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 12.500,- eur do všeobecnej podstaty úpadcu podľa § 11 ods. 2, § 74a ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
2. Dňa 23.10.2025 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorého obsahom bolo späťvzatie žaloby v celom rozsahu.
3. Prejednávaná vec sa nachádza v štádiu pred predbežným prejednaním veci alebo pojednávaním.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie disponovať s predmetom konania a doručil súdu späťvzatie žaloby, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu, a to ešte v štádiu konania pred predbežným prejednaním sporu alebo otvorením prvého pojednávania vo veci, súd nežiadal súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Navyše súd nevzhliadol žiadne závažné dôvody, ktoré by bránili súdu rozhodnúť o zastavení konania, preto súd konanie zastavil a rozhodol aj o trovách konania.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Súd pri rozhodovaní o trovách konania z dôvodu, že prišlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby, skúmal procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch stranách sporu. Späťvzatie žaloby žalobca v tomto prípade odôvodnil tým, že v predmetnej veci došlo medzi žalobcom a žalovaným k mimosúdnemu urovnaniu. Žalovaný sumu 12.500,- eur zaplatil dňa 21.10.2025 na konkurzný účet správcu. Správca ďalej uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje.
11. Uvedené skutočnosti podľa súdu možno pričítať na procesnú zodpovednosť žalovanému. Žalovaný až v priebehu súdneho konania splnil povinnosť zaplatiť sumu 12.500 eur, ktoré žalobca v zmysle podanej žaloby požadoval zaplatiť, v dôsledku čoho odpadol predmet sporu, pričom žalovaný svojím konaním v priebehu sporu a to zaplatením žalobcom žalovanej sumy splnil predmet sporu, pričom tak urobil až po podaní žaloby, čím žalobca dosiahol účel svojej žaloby o zaplatenie uvedenej sumy. Súd konštatuje, že pri rozhodovaní o trovách konania z dôvodu, že prišlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby, skúma výlučne procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch stranách sporu. Žalovaný až v priebehu konania, t.j. až po podaní žaloby o zaplatenie sumy 12.500,- eur, zaplatili sumu 12.500,- eur, ktorá je predmetom žaloby, čím svojím konaním naplnil predmet žaloby. Súd skúma iba procesné zavinenie. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, I. ÚS 196/09 ktorý uviedol, že: Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať – čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre – v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). Taktiež súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 M Cdo 1/2014 ktorý uviedol, že: Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v § 142 OSP. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c) OSP s § 146 ods. 2 OSP vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný, alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sžo 225/2010).
12. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný, alebo nie. Žalovaný až v priebehu konania, t.j. až po podaní žaloby, zaplatil sumu, ktorá je predmetom žaloby, čím svojím konaním naplnil predmet žaloby, teda žalobca sa domohol uplatneného nároku. Súd v tomto štádiu konania neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný, alebo nie.
13. Žalobca si v tomto konaní náhradu trov konania neuplatnil a žiadne trovy konania mu ani nevznikli.
14. Keďže v prejednávanej veci je už v čase rozhodovania súdu o nároku na náhradu trov konania z obsahu spisu zrejmé, že žalobca si v tomto konaní náhradu trov konania neuplatnil a žiadne trovy konania mu ani nevznikli (či už spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku, trovách právneho zastúpenia, trovách dôkazu a pod.), súd žalobcovi, ktorý má podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, vychádzajúc z právnej vety judikátu R 72/2018, je v záujme, aby bola vec podľa čl. 17 CSP čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, rozhodol o náhrade trov konania priamo tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 196 ZKR v spojení s § 357 písm. a/, písm. m/ CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).