Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-3C/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 1.872,22 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti nároku na zaplatenie sumy 740,17 EUR zastavuje.

II. Žalovaný je do troch dní od právoplatnosti rozsudku povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.132,05 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.132,05 EUR od 24.05.2018 do zaplatenia.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 22.05.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody za poškodené motorové vozidlo v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“). Po doplnení žaloby dňa 23.08.2018, ktoré bolo podľa obsahu zmenou žaloby, požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 1.872,12 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej sumy odo dňa 24.05.2018 do zaplatenia. Vzhľadom na všetky podania žalobcu a predložené listinné dôkazy išlo v tomto podaní pri určení žalovanej sumy zjavne o chybu v písaní, nakoľko žalobca pôvodne požadoval a zjavne mal v úmysle naďalej požadovať sumu 1.872,22 EUR a nie 1.872,12 EUR. Súd tak v konaní vychádzal z toho, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 1.872,22 EUR.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 25.02.2018 došlo k poškodeniu motorového vozidla EČV D. patriaceho poškodenej E. F., pričom za škodu zodpovedá držiteľ vozidla EČV D. E. C., ktorý mal na predmetné vozidlo uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Poškodená si vozidlo nechala opraviť u dodávateľa A. G., H. X, XXX XX D., ktorý za opravu poškodenej faktúrou vystavenou dňa 20.03.2018 fakturoval sumu 3.144,87 EUR. Žalovaný listom zo dňa 25.04.2018 oznámil poškodenej, že jej na základe predložených dokladov poukazuje sumu 1.272,65 EUR. Svoj postup zdôvodnil tým, že servis účtoval neprimerané náklady na opravu, že k oprave boli použité staršie a nie nové náhradné diely a oprava nebola vykonaná technológiou podľa obhliadky žalovaného. Poškodená listom zo dňa 03.05.2018 požiadala o doplatenie neuhradenej časti faktúry v sume 1.872,22 EUR, na čo žalovaný nereagoval. Poškodená následne zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila svoju pohľadávku na žalobcu. Žalobca pokladal postup žalovaného za nedôvodný a účelový, nakoľko neexistuje žiadny predpis, ktorý by poškodenému ukladal povinnosť vozidlo opravovať, alebo odvíjať výšku škody od účtu za opravu. Žalovaný tiež nie je oprávnený rozlišovať výšku škody v závislosti od typu servisu, t.j. či

je servis autorizovaný alebo neautorizovaný. Žalobca uviedol taktiež ďalšie argumenty k nesprávnosti postupu žalovaného, ktoré však súd vzhľadom na právne posúdenie uvedené nižšie nepokladá za podstatné. V doplnení žaloby zo dňa 23.08.2018 žalobca uviedol, že nárok na poskytnutie poistného plnenia sa neviaže na vykonanie opravy, aj keď v danom prípade k oprave došlo.

3. Súd v konaní vydal platobný rozkaz č.k. -23 zo dňa 02.10.2018. Voči tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 19.10.2018 odpor. V odpore vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Kežmarok, nakoľko v súlade s je miestne príslušným všeobecný súd žalovaného. Uviedol, že žalobca v žalobe nesplnil zákonnú povinnosť podľa a neopísal v žalobe rozhodujúce skutočnosti o škodovej udalosti, poškodenej a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodenej. Ďalej namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko žalobca podľa žalovaného nepredložil žiadny dôkaz o tom, že údajné náklady na opravu motorového vozidla poškodená aj uhradila. Žalobca podľa žalovaného žiadnym spôsobom nepreukázal, že by poškodená zaplatila faktúru v časti žalobou uplatňovaného nároku, v dôsledku čoho jej nemohli vzniknúť účelne vynaložené náklady na opravu motorového vozidla. Nakoniec žalovaný spochybnil aj nárok žalobcu pokiaľ ide o samotné náklady na opravu, keď uviedol, že pri likvidácii udalosti vychádzal z kalkulácie vypracovanej systémom AUDATEX, ktorý kalkuluje náklady na opravu konkrétneho vozidla. Náklady, ktoré poškodená vynaložila na opravu vozidla, podľa tejto kalkulácie nezodpovedajú nákladom potrebným na uvedenie vozidla do pôvodného stavu, preto postup žalovaného ohľadom poistného plnenia považuje žalovaný za oprávnený a riadne odôvodnený.

4. Na základe podanej námietky miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Kežmarok postúpil tento súd spis dňa 09.02.2019 v zmysle tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I). Tunajší súd v súlade s uznesením č.k. -58 zo dňa 30.10.2019 v dôsledku podaného odporu platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

5. V replike doručenej súdu dňa 20.11.2019 žalobca uviedol, že mu nie je známy predpis, ktorý by uvádzal, že podmienkou vzniku nároku na náhradu škody je uhradená faktúra za opravu vozidla, resp. samotná oprava vozidla ako taká. Poškodený má podľa a 443 nárok na skutočnú škodu, pričom táto škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však poškodený o to požiada, a ak je to možné a účelné uhrádza sa škoda uvedením do pôvodného stavu. Predmetné vozidlo bolo uvedené do pôvodného stavu. Poškodená nemala v úmysle výšku škody odvíjať od faktúry za opravu, táto bola výslovne žiadaná iba žalovaným. Vzhľadom na uvedené považuje námietku žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu za absolútne nedôvodnú. Faktúra za opravu vozidla nebola predložená z iniciatívy poškodenej, ale na základe žiadosti žalovaného. Podmieňovanie poukázania náhrady škody doložením faktúry za opravu pokladá žalobca za nekalú praktiku žalovaného. Krátenie výšky škody žalovaným pokladá žalobca za nezákonné. Žalobca ďalej uvádzal ďalšie argumenty k nedôvodnosti krátenia plnenia zo strany žalovaného, týkajúce sa najmä nezákonnosti postupu žalovaného pri krátení plnenia.

6. Súd v zmysle doručil repliku žalobcu dňa 13.04.2021 žalovanému. Žalovaný sa k replike nevyjadril. Obe strany sa k veci vyjadrili na pojednávaní konanom dňa 14.05.2024, na ktorom zopakovali svoje skutkové tvrdenia a právne argumenty. Žalovaný navyše uviedol, že pri kontrole likvidačného spisu prišiel na to, že vo veci poistnej udalosti bola vykonaná dodatočná likvidácia oznámením zo dňa 18.05.2018, a to v sume 740,17 EUR.

7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -115 zo dňa 14.05.2024, a to tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobca mal nárok na uhradenie skutočnej škody, t.j. hodnoty, o ktorú sa zmenšil majetok poškodenej v dôsledku škodovej udalosti. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k uvedeniu motorového vozidla do pôvodného stavu, v dôsledku čoho poškodená nemala majetkovú ujmu spočívajúcu v zmenšení hodnoty vozidla. Poškodená mala majetkovú ujmu spočívajúcu v zmenšení jej majetku, ktoré vzniklo zaplatením za opravu poškodeného vozidla. Žalobca však v konaní nepreukázal, že zaplatením faktúry došlo k zmenšeniu majetku poškodenej; žalobca v konaní ani len netvrdil, že poškodená predmetnú faktúru uhradila. Keďže motorové vozidlo poškodenej bolo uvedené do pôvodného stavu, a zároveň žalobca nepreukázal, že by poškodená v žalovanom rozsahu uhradila faktúru za opravu vozidla, nevznikla jej škoda, na ktorej náhradu by mala nárok od žalovaného. Súd taktiež druhým výrokom rozsudku priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

8. Po podaní odvolania zo strany žalobcu vo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením č.k. -138 zo dňa 07.07.2025 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že zaplatením faktúry došlo k zmenšeniu majetku poškodeného, pričom ani netvrdil, že by táto faktúra bola uhradená. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ak motorové vozidlo bolo uvedené do pôvodného stavu a zároveň žalobca nepreukázal, že by teda poškodená uhradila faktúru za práce a za opravu vozidla, tak jej nevznikla škoda, na ktorej úhradu by mala nárok od žalovaného. Odvolací súd sa s týmto tvrdením súdu prvej inštancie nestotožnil a uviedol, že v danom prípade je potrebné rozlišovať vznik škody a výšku škody, nakoľko ide o dve samostatné kategórie. V tomto prípade, t.j. pri dopravnej nehode je zrejmé, že k vzniku škody dochádza už v dôsledku samotnej dopravnej nehody, t.j. znehodnotením motorového vozidla, a preto nemôže súd konštatovať, že k vzniku škody dochádza až úhradou faktúry za opravu vozidla, a v prípade, ak faktúra za opravu nebola uhradená ku vzniku škody nedošlo. V okolnostiach danej veci je teda nepochybné, že škoda vznikla poškodenej (ktorá svoju pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky) samotnou dopravnou nehodou, nakoľko práve touto dopravnou nehodou došlo k znehodnoteniu motorového vozidla, a teda došlo k zmenšeniu majetku poškodenej. Ak by poškodená musela najskôr uhradiť faktúru za opravu motorového vozidla a následne až žiadať jej preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Poškodená (ani žalobca) teda nemuseli uhradiť náklady na opravu, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného, keďže u neho bola poistená zodpovednosť za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, ktoré škodu spôsobilo. Uvedený názor de facto podporuje aj postup samotnej poisťovne, ktorá častokrát (aj v tomto konkrétnom prípade) uhrádza náklady na opravu priamo servisu a nie poškodenému (ktorý ich uhradiť takpovediac nemusí). Poškodený častokrát nie je v takej finančnej situácii, že si opravu motorového vozidla „môže dovoliť“, preto podmieňovať vznik škody úhradou faktúry by nebolo za týchto okolností zákonné, ale aj nespravodlivé. Z týchto dôvodov mal potom odvolací súd za to, že názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého škoda vzniká až úhradou samotnej faktúry, nie je právne správny.

9. Odvolací súd ďalej uviedol, že od následného konania poškodeného t.j. či si poškodený motorové vozidlo opraviť dá alebo nedá, závisí už iba výška samotnej škody (nie jej vznik). Je ale nepochybné, že poškodený má nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla dopravnou nehodou a túto poisťovateľ musí nahradiť priamo poškodenému (prípadne autoservisu), a to do výšky preukázanej a odôvodnenej škody. Ak teda škoda poškodenej vznikla samotnou dopravnou nehodou, ktorou bolo poškodené motorové vozidlo vo vlastníctve poškodenej, bol súd prvej inštancie povinný zaoberať sa dokladmi predloženými žalobcom a preukazujúcimi výšku samotnej škody. K záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa výšky škody odvolací súd uviedol, že faktúra vystavená servisom slúži na preukázanie výšky škody. Z opisu skutkového stavu uvedeného žalobcom vyplýva, že poškodená si dala motorové vozidlo opraviť v servise A. G. v Kežmarku. Žalobca okrem faktúry (ku ktorej úhrade zo strany poškodenej nedošlo) súčasne doručil súdu prvej inštancie aj kalkuláciu nákladov na opravu motorového vozidla vykonanú autorizovaným servisom Audi v Poprade, z ktorého je zrejmý nielen rozpis jednotlivých položiek, ktoré boli na poškodenom motorovo vozidle menené a opravené, ale aj ich vzájomné cenové porovnanie vrátane porovnania ceny práce za vykonanú opravu. Z uvedeného dôkazu predloženého žalobcom teda vyplýva, že poškodená si mohla dať motorové vozidlo opraviť aj v autorizovanom servise za cenu opravy vo výške 5.284,70 EUR. Jej oprava však stála 3.144,87 EUR. Je teda zrejmé, že pri oprave motorového vozidla poškodená postupovala hospodárne, nakoľko zvolila taký spôsob opravy motorového vozidla, ktorým eliminovala vznik vyšších nákladov na opravu. Žalovaný tieto doklady preukazujúce výšku škody predložené žalobcom v konaní poprel iba svojimi tvrdeniami, v rámci ktorých uviedol, že vo faktúre boli neprimerane účtované náklady na opravu, že ohliadkou po oprave boli zdokumentované použité náhradné diely, normohodina pre nezmluvný, neautorizovaný servis bola priznaná vo výške 16,67 EUR bez DPH a oprava nebola vykonaná technológiou podľa zápisu. Blatník PP, blatník LP, dvere vykazujú znaky opravovaných dielov, prípadne už použitých, nárazník v spodnej časti je odretý a nalakovaný a vykazuje znaky už použitého dielu. Z týchto dôvodov vyplatil poškodenej respektíve priamo servisu zníženú sumu za opravu motorového vozidla a to vo výške 1.272,65 EUR + doplatok 740,17 EUR, t.j. spolu sumu vo výške 2.015,82 EUR. Odvolací súd v tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.04.2012, ktorého právna veta znie: „Východiskom určenia výšky škody na veci je cena, ktorú mala vec v dobe, kedy došlo k jej poškodeniu. Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti

nesúvisia s príčinou vzniku škody (R 5/1988, R 25/1990). Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy. Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu (R 13/1985). Pri škodách na veci opotrebovanej alebo použitej sa vychádza z názoru, že pri vynaložení určitej čiastky na opravu veci je od tejto čiastky potrebné odrátať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Pokiaľ sa vykonanou opravou (napr. výmenou súčiastok) vec oproti pôvodnému stavu zhodnotila, od nákladov na uvedeniu veci do pôvodného stavu sa odráta čiastka, predstavujúca toto zhodnotenie (R 57/2003).“ V danom prípade, ak žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie predložil doklady preukazujúce výšku nákladov na opravu motorového vozidla a súčasne aj vyúčtovanie autorizovaného servisu o výške reálnych (možných) nákladov na opravu, nemožno konštatovať, že žalobca vznik týchto nákladov nepreukázal, a to hlavne za situácie, že žalovaný tvrdenia žalobcu účinne nepoprel. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal to jednoznačne uviesť v oznámení o poistnom plnení a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa žalovaný musí vo svojom rozhodnutí, ktorým kráti poistné plnenie uviesť jednoznačné dôvody krátenia poistného plnenia a tieto dôvody krátenia preukázať relevantnými dôkazmi, aby o šetrení škodovej udalosti nevznikali žiadne pochybnosti. Odvolací súd skonštatoval, že vyjadrenie žalovaného z oznámenia o poistnom plnení vo vzťahu k dôvodom krátenia poistného plnenia nielenže nepovažuje za úplne zrozumiteľné, ale zároveň taktiež z neho nie je zrejmé, z akých dôkazov žalovaný ustálil normohodinu, zdôvodnenie prečo si poškodená nemohla dať opraviť motorové vozidlo použitými dielmi, a čo znamená, že oprava nebola vykonaná technológiou zápisu. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil žiadny dôkaz, o ktorý by mohol oprieť svoje tvrdenia o dôvodnosti krátenia poistného plnenia. Súd prvej inštancie tak nesprávne skonštatoval, že zo strany žalobcu nebola preukázaná skutočná výška škody na vozidle poškodeného, ani nákladov na prípadnú opravu vozidla. Odvolací súd v tomto smere poukázal na tzv. prejednaciu zásadu, v zmysle ktorej súd nemá vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu a nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán, a rovnako poukázal na bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

10. Odvolací súd zhrnul, že záver uvedený v rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom nepreukázania výšky škody nie je správny. Uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude vec opätovne meritórne prejednať a vysporiadať sa s dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným a jednoznačne ustáliť výšku škody. Odvolací súd postupom podľa rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie, viazaný právnym záverom odvolacieho súdu v zmysle , posúdi nárok žalobcu v intenciách záverov odvolacieho súdu a vec opätovne rozhodne.

11. Viazaný závermi odvolacieho súdu tunajší súd vec opätovne prejednal a rozhodol.

12. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami, a to: oznámenie o poistnom plnení zo dňa 25.04.2018 (č.l. 2), faktúru dodávateľa A. G. na sumu 3.144,87 EUR zo dňa 20.03.2018 (č.l. 3), kalkulácia nákladov na opravu (č.l. 4 až 6), predžalobná výzva zo dňa 03.05.2018 (č.l. 7), zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20.05.2018 (č.l. 8 až 10), cenová ponuka autorizovaného servisu zo dňa 21.05.2018 (č.l. 11), kalkulácia nákladov na opravu systémom AUDATEX (č.l. 30 až 35), oznámenie o poistnom plnení zo dňa 18.05.2018 (č.l. 113) a výpis z účtu zo dňa 17.05.2018 (č.l. 114).

13. Z vykonaného dokazovania, resp. zo skutočností, ktoré medzi stranami neboli sporné, mal súd za preukázané, že dňa 25.02.2018 došlo k poškodeniu motorového vozidla EČV D., pričom za škodu zodpovedal držiteľ motorového vozidla EČV D.. Toto motorové vozidlo malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie v zmysle u žalovaného. Poškodená si nechala vozidlo opraviť, pričom za opravu jej dodávateľ vystavil faktúru na sumu 3.144,87 EUR. Žalovaný uhradil poškodenej, resp. opravovni na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.04.2018 sumu 1.272,56 EUR a následne na základe oznámenia zo dňa 18.05.2018 sumu 740,17 EUR. Poškodená svoju pohľadávku voči žalovanému v sume 1.872,22 EUR postúpila na žalobcu. V konaní tak nebol sporný priamy nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému. Rovnako nebolo sporné, že motorové vozidlo bolo opravou uvedené do pôvodného stavu. V konaní bolo sporné, či poškodená faktúru za opravu motorového vozidla uhradila a či bol žalovaný oprávnený vyplatiť poškodenej nižšiu sumu, ako bola suma uvedená na faktúre.

14. Na základe predloženia oznámenia o dodatočnom poistnom plnení vo výške 740,17 EUR zo dňa 18.05.2018 zo strany žalovaného žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že

žiada už len zaplatenie sumy 1.132,05 EUR. Po výzve súdu žalobca podaním doručeným súdu dňa 24.09.2025 zobral žalobu v sume 740,17 EUR späť. Žalovaný s týmto späťvzatím v podaní doručenom súdu dňa 27.10.2025 vyslovil súhlas. Súd tak v súlade s konanie v tejto časti v rozhodnutí vo veci samej prvým výrokom tohto rozsudku zastavil. Výrok súdu o zastavení konania v tejto časti sa vzťahuje aj na príslušné úroky z omeškania.

15. V konaní o zvyšnej požadovanej sume 1.132,05 EUR súd na vyššie uvedený skutkový stav aplikoval právne posúdenie a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť.

16. Podľa v znení do 31.12.2018: „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené“

17. Podľa v znení do 31.12.2018: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“

18. Podľa „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“

19. Podľa : „Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.“

20. V zmysle sa uhrádza poškodenému skutočná škoda, a to v peniazoch. Poškodená tak v súlade s mala voči žalovanému priamy nárok na náhradu škody, pričom tento nárok prešiel v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu. Žalobca mal nárok na uhradenie skutočnej škody, t.j. hodnoty, o ktorú sa zmenšil majetok poškodenej v dôsledku škodovej udalosti. Žalobca v konaní preukázal vznik škody, a to faktúrou dodávateľa A. G. na sumu 3.144,87 EUR zo dňa 20.03.2018, ktorá bola zo strany dodávateľa vystavená za opravu motorového vozidla. V súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu súd nepokladal za dôvodnú námietku žalovaného, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca (resp. poškodená) túto faktúru uhradila. Uhradenie faktúry nemá vplyv na skutočnosť, že žalobcovi (poškodenej) vznikla škoda, a slúži výlučne na preukázanie výšky škody. Túto výšku žalobca preukázal práve faktúrou. Žalobca tak uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii a výške spôsobenej škody.

21. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného odôvodneným krátením poistného plnenia z dôvodov uvedených v oznámeniach o poistnom plnení zo dňa 25.04.2018 a 18.05.2018, túto súd nepokladal za dôvodnú. Žalovaný v oznámení zo dňa 25.04.2018 uviedol nasledovné: „Vo faktúre neprimerane účtované náklady na opravu. Poistné plnenie priznané podľa kalkulácie Slovexperty. Obhliadkou po oprave boli zdokumentované použité náhradné diely, normohodina pre nezmluvný neautorizovaný servis bola priznaná 16,67 EUR bez DPH. Oprava nebola vykonaná technológiou podľa zápisu. Blatník PP, blatník LP, dvere vykazujú znaky opravovaných dielov, prípadne už použitých, nárazník v spodnej časti (spodný spojler) je odretý a nalakovaný a vykazuje znaky už použitého dielu.“

22. Žalovaným uvedené dôvody zníženia poistného plnenia nepochybne nespĺňajú nároky uvedené v . Oznámenie o poistnom plnení je nejasné a čiastočne nezrozumiteľné. Žalovaný bol povinný žalobcovi zdôvodniť, na základe čoho priznal normohodinu vo výške 16,67 EUR bez DPH, a toto vysvetlenie oprieť o príslušné ustanovenie zákona, zmluvy alebo poistných podmienok. Rovnako bol povinný uviesť, na základe čoho krátil priznanie nároku vo vzťahu náhradným dielom, ktoré podľa neho vykazujú znaky opravovaných dielov. Skutočnosť, že išlo o použité diely (čo navyše

žalovaný nepreukázal), sama osebe nespôsobuje nedôvodnosť nároku žalobcu. Z oznámenia ďalej nie je zrejmé, z akého dôvodu je relevantná kalkulácia spoločnosti Slovexperta, z akého dôvodu je relevantné, či je servis neautorizovaný a rovnako podľa akého „zápisu“ nebola oprava vykonaná. Žalovaný však týmto spôsobom v oznámení o poistnom plnení nepostupoval. Žalovaný v oznámení taktiež žiadnym spôsobom nešpecifikoval, akú sumu krátil z ktorého z uvedených dôvodov. Žalovaný k oznámeniu nakoniec nepripojil vlastnú kalkuláciu, v dôsledku čoho nemohlo byť žalobcovi zrejmé, z akých konkrétnych dôvodov a v akej výške mu bolo poistné plnenie krátené.

23. Rovnako žalovaný postupoval žalovaný aj v oznámení o poistnom plnení zo dňa 18.05.2018, v ktorom uviedol: „Dolikvidácia poistného plnenia na základe odvolania z 3.05.2018, kontrolou správnosti likvidácie bolo zistené, že ceny náhradných dielov boli chybne priznané za čo sa Vám ospravedlňujeme. Pri dieloch: predný nárazník, Ľ+P predný blatník, maska chladiča a Ľ predné dvere, kde bolo na Obhliadke po oprave zistené použitie starších náhradných dielov, priznávame 50% z ceny nového originálneho náhradného dielu. Výber a kvalita opravcu je na rozhodnutí poškodeného. Normohodina bola priznaná ako primeraná pre daní typ vozidla pre opravcu v danom regióne. Ostatné v zmysle predchádzajúcej likvidácie. Dodatočnou kontrolu evidujeme na poistnej zmluve 6589219861 dlžné poistné vo výške 4,95€ , ktoré bolo preúčtované na spoločnosť Kooperativa VIG, a.s.“ Ani týmto oznámením žalovaný neodstránil nedostatky jeho pôvodného oznámenia, keď naďalej zodpovedajúcim spôsobom nezdôvodnil priznanie nižších súm či priznanie nižšej ceny normohodiny práce, a v ostatnom zotrval na svojom predchádzajúcom oznámení. Žalovaný žiadne relevantné skutočnosti vo vzťahu k dôvodom krátenia poistného plnenia neuviedol ani v súdnom konaní, kde len argumentoval, že vychádzal z výpočtu systému Audatex, pričom nijako nepreukázal relevantnosť tohto výpočtu vo vzťahu k reálnej škode vzniknutej žalobcovi.

24. Keďže si tak žalovaný nesplnil povinnosť uloženú mu v , nebol oprávnený poistné plnenie krátiť a žaloba bola vo vzťahu k istine bez ďalšieho dôvodná. Súd tak žalobe druhým výrokom tohto rozsudku v celom rozsahu (v časti, v ktorej žaloba nebola zobratá späť) vyhovel.

25. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca mal v zmysle nárok domáhať sa proti žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania. V zmysle je poistné plnenie splatné do pätnástich dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Toto šetrenie skončil žalovaný dňa 25.04.2018, lehota na plnenie tak žalovanému uplynula dňa 10.05.2018. Nárok žalobcu na úroky z omeškania tak vznikol ku dňu 11.05.2018. Keďže žalobca úroky z omeškania požadoval odo dňa 24.05.2018, súd viazaný žalobným návrhom priznal úroky z omeškania žalobcovi od uvedeného dňa. Výška úrokov z omeškania je v súlade s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky pre refinančné obchody platná k prvému dňu omeškania. Keďže táto sadzba bola ku dňu 24.05.2018 vo výške 0%, súd stanovil výšku úrokov z omeškania v súlade s návrhom žalobcu na 5%. Súd pre úplnosť uvádza, že v odvolaní proti pôvodnému rozsudku prvej inštancie žalobca uviedol, že úroky z omeškania požaduje od 25.04.2018 vo výške 5,05% ročne. Po výzve súdu žalobca v podaní doručenom súdu dňa 24.09.2025, resp. na pojednávaní dňa 28.10.2025 potvrdil, že v oboch prípadoch ide len o chybu v písaní a trvá na pôvodnom žalobnom návrhu, t.j. na úrokoch z omeškania zo žalovanej sumy od 24.05.2018 vo výške 5% ročne do zaplatenia. Súd tak rozhodoval o pôvodnom nároku žalobcu.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa v spojení s a trovy stranám priznal podľa ich úspechu v konaní. Vo vzťahu k zastavenej časti konania v sume bol v konaní úspešný žalovaný, a to v súlade s , nakoľko zastavenie konania v tejto časti spôsobil žalobca. V konaní bolo preukázané, že sumu 740,17 EUR uhradil žalovaný poškodenej dňa 17.05.2018, pričom žaloba bola podaná až dňa 22.05.2018, a žalobca zobral žalobu v tejto časti späť až v roku 2024, resp. 2025. Skutočnosť uvedená žalobcom, že v čase postúpenia pohľadávky dňa 20.05.2018 poškodená nemala o doplatku vedomosť, nebola v pre rozhodovanie súdu podstatná, nakoľko ide o skutočnosť na strane žalobcu, a je zodpovednosťou poškodenej, ak o tejto skutočnosti žalobcu neinformovala, resp. ak tento potom bezodkladne nezobral žalobu v tejto časti späť. Vo zvyšnej časti bol v konaní úspešný žalobca. Žalobca tak bol úspešný v rozsahu 60,5% (1.132,05/1.872,22) a žalovaný vo zvyšnom rozsahu 39,5%. Súd tak v súlade s ustálenou judikatúrou priznal žalobcovi tretím

výrokom tohto rozsudku nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu medzi úspechmi strán, t.j. v rozsahu 21%.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (, Exekučný poriadok).