Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-18-2025.pdf
PDF · 122.77 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/18/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcu: RED STONE NOW SK a.s., so sídlom Žilinská 1, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 440 303, právne zastúpeného: advokátska kancelária AKPF s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 55 032 800, proti žalovanej: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej: Mgr. Martin Jankovič, advokát, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, IČO: 42312230, o určenie neúčinnosti právneho úkonu prevodu nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 14C/43/2021-292 z 22.11.2024, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva zo 16.11.2020 uzavretá medzi E. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.X.XXXX ohľadom nehnuteľností – parciel CKN XXXXX, XXXXX, XXXXX/X, XXXXX/X a stavby – rodinného domu, súpisné č. 13272 na parcele CKN XXXXX/X je voči žalobcovi neúčinná. Určil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca má voči osobe E. B., nar. XX.XX.XXXX, titulom nesplatených úverov pôvodne pohľadávku, ktorá bola pôvodne vo výške 15.497,80 eur a aktuálne je v sume 15.237,30 eur (15.497,80 eur mínus doposiaľ exekútorom vymožená suma v prospech žalobcu 260,50 eur). Existencia pohľadávky vyplýva z tvrdení žalobcu podložených výpisom z účtu žalobcu o realizovaných prevodoch za obdobie od 1.4.2020 do 20.11.2020 (čl. 71 spisu) a dokladov o poskytnutí úverov (na čl. 72 až 79), rámcovej zmluvy o úvere zo dňa 19.10.2019 (čl. 82), ako aj dodatku k rámcovej zmluve o úvere zo dňa 10.6.2020 (čl. 80). Pohľadávka 15.497,80 eur predstavuje nevrátené čiastkové úvery - v sume 7.655,90 eur splatnej 29.11.2020, v sume 3.886,30 eur splatnej 29.11.2020, v sume 3.581,40 eur splatnej 30.11.2020 a v sume 374,20 eur splatnej 1.1.2021, a to z úverov čerpaných dňa 29.9.2020 v sume 7.414,70 eur, dňa 7.10.2020 v sume 3.759,- eur a 3.462,- eur a dňa 20.11.2020 v sume 364,- eur.
3. Na Okresnom súde Banská Bystrica pritom v prospech oprávneného - žalobcu proti povinným v 1. rade N8R4 - Sofranek, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska Ves 305, IČO: 36 720 224 (pôvodne pod obchodným menom ALEKO ageny, s.r.o.) a v 2. rade E. B., nar. XX.XX.XXXX, prebieha pod sp. zn. 14Ek/436/2021 exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 15.000,- eur na podklade exekučného titulu
- notárskej zápisnice Nz15080/2020, N51/2020 spísanej dňa 9.6.2020 notárkou G. E. H. so sídlom v Prešove. Predmetná notárska zápisnica pritom slúžila ako vykonateľný exekučný titul obsahujúci
záväzok zaplatiť žalobcovi na základe zmenky za vzniknutú pohľadávku veriteľa, ktorú má predstavovať celková zmenková suma poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zmeny vo výške 15.000,- eur.
4. Predmetné exekučné konanie sp. zn. 14Ek/436/2021 je vedené súdnym exekútorom I. A. G. B. pod sp. zn. 409EX 298/21 a doposiaľ v ňom bola vymožená celkom suma 342,76 eur, a to platbou zo dňa 11.11.2023 suma 301,96 eur a platbou dňa 27.11.2023 suma 40,80 eur, z čoho po odrátaní trov exekúcie bolo oprávnenému poukázaných celkom 260,50 eur. V exekúcii nebol z dostupných registrov zistený nehnuteľný ani hnuteľný majetok, z ktorého by mohla byť exekúcia uspokojená.
5. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Ek/436/2021 zo dňa 16.2.2022 vyplýva, že súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že exekučným titulom je zabezpečený záväzok strán na vystavenie zmenky ako nástroja zabezpečenia prípadných pohľadávok z kauzálneho vzťahu, pričom oprávnený si vlastnou zmenkou zo dňa 9.6.2020 zabezpečil pohľadávky, ktoré vzniknú na základe rámcovej zmluvy, ktorú medzi sebou uzavreli oprávnený a povinní. Oprávnený tak v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil pohľadávku, na ktorú má právo na základe vykonateľného exekučného titulu a povinnými nebola uhradená.
6. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 16.11.2020 medzi E. B., J. G., nar. XX.XX.XXXX a F. B., J. B., nar. XX.X.XXXX - ako predávajúcimi - a žalovanou - ako kupujúcou - predávajúci previedli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre k. ú. D., a to: a) pozemok registra C KN parc. č. XXXXX - záhrada o výmere 866 m2, b) pozemok registra C KN parc. č. XXXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 452 m2, c) pozemok registra C KN parc. č. XXXXX/X - záhrada o výmere 553 m2, d) pozemok registra C KN parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 189 m2, e) stavba - rodinný dom - so súpisným číslom XXXXX na pozemku reg. C KN s parc. č. XXXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 189 m2, ktoré nehnuteľnosti mali v podielovom spoluvlastníctve, každý v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku, na žalovanú. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť predávajúcim kúpnu cenu vo výške 10.000,- eur a súčasne sa zaviazala, že najneskôr do jedného roka odo dňa podpisu zmluvy preberie na seba záväzok splácať hypotekárny úver za predávajúcich, ktorý je zabezpečený právom na prevádzanej nehnuteľnosti (na nehnuteľnosti ku dňu podpisu zmluvy i v čase rozhodnutia súdu viazne záložné právo v prospech Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava na základe Zmluvy o zriadení záložného práva reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX).
7. Žalovaná je dcérou E. B., nar. XX.XX.XXXX.
8. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu v kúpnej zmluve zo dňa 16.11.2020 mali podľa odhadu trhovej hodnoty nehnuteľnosti vypracovaného spol. STAVIAME BÝVANIE s.r.o. zo dňa 21.10.2024 ku obdobiu novembra 2020 hodnotu 220.000,- eur.
9. Zo zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „Flexihypotéka refinančná“ reg. Č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/ XXX zo dňa 20.6.2017 vyplýva, že dlžníčke E. B. a F. B. bol poskytnutý úver na sumu 259.000,- eur pri zriadení záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť v prospech banky VÚB banka, a.s. V predmetnej zmluve sa uvádza, že hodnota predmetu zabezpečenia - rodinného domu súpisné č. XXXXX na parc. č. XXXXXX/X a pozemkov parc. č. XXXXX, parc. č. XXXXX, parc. č. XXXXX/X a parc. XXXXX/X - je 306.818,18 eur.
10. Zostatok hypotekárneho úveru, ktorý bol poskytnutý ku dňu 28.6.2017 E. B. a F. B. vo výške 259.000,- eur, bol ku dňu 31.12.2020 vo výške 237.763,27 eur (viď výpis z hypotekárneho úveru na čl. 261).
11. Z listu vlastníctve č. XXXX v k. ú. D. vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré sú zapísané na tomto liste vlastníctva a ktoré boli predmetom prevodného úkonu - predaja zo dňa 16.11.2020 viaznu dve ťarchy, a to záložné právo v prospech VÚB banka, a.s. (V XXXX/XXXX) a vecné bremeno doživotného bývania a užívania týchto nehnuteľností v prospech E. B. a F. B., ktorého vklad bol povolený dňa 11.3.2021 (C./XXXX).
12. Súd pre ustálenie pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ v § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka plne odkázal na argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.5.2022, v ktorom veľký senát ustálil, že „Vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.“. Pojem vymáhateľná pohľadávka veľký senát nestotožnil s pojmom vykonateľná pohľadávka, ale s pojmom zrelá, či žalovateľná pohľadávka. Vzhľadom na to, že z nesporných skutkových tvrdení oboch strán sporu vyplýva, že žalobca má voči dlžníčke E. B. nesplatenú pohľadávku v sume 15.497,80 eur (resp. aktuálne už vzhľadom na čiastočné vymoženie v sume 15.237,30 eur), súd mal za to, že predmetná podmienka odporovacej žaloby - existencia vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi - je splnená. Navyše je v konaní preukázané, že žalobca má voči dlžníčke i exekučný titul - notársku zápisnicu na pohľadávku 15.000,- eur titulom zmenky, pričom na podklade tohto exekučného titulu sa voči dlžníčke vedie exekučné konanie, v ktorom sa doposiaľ vymohlo iba 260,50 eur.
13. V danom prípade súd mal z kúpnej zmluvy uzavretej medzi dlžníčkou a žalovanou za preukázané, že sa jednalo o odplatný prevod nehnuteľností, pričom žalovaná sa okrem zaplatenia kúpnej ceny vo výške 10.000,- eur zaviazala prevziať na seba hypotekárny úver zabezpečený záložným právom viaznucim na danej nehnuteľnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že odporovateľnosťou napádaný právny úkon bol uzatvorený medzi dlžníčkou a jej dcérou, a teda medzi blízkymi osobami v zmysle ust. § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa sa predpokladá a blízku osobu (žalovanú) ťaží bremeno dôkazu preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovateľného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Podmienkou úspešnej obrany osoby blízkej dlžníkovi je nielen tvrdenie, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela ani vedieť nemohla, ale aj v preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani vedieť nemohla napriek vynaloženiu náležitej starostlivosti. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu musel byť, v ich výsledku spoznala. Nie je pritom významné, či dlžník týmto právnym úkonom si plnil svoj morálny alebo právny záväzok (rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/1290/2001 zo dňa 7.5.2002 a sp. zn. 21Cdo/1912/2000 zo dňa 23.5.2011).
14. V prejednávanej veci mal súd za to, že žalovaná nepreukázala, že by nemala alebo nemohla mať vedomosť o existencii dlhov svojej matky, pričom o úmysle formálneho prevodu majetku a formálneho zbavenia sa vlastníctva zo strany dlžníčky nasvedčuje i skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti žalovaná ani zjavne neužíva, pretože je dlhodobo v zahraničí a tieto nehnuteľnosti naďalej využíva dlžníčka. Po prevode nehnuteľnosti bolo dokonca zriadené aj vecné bremeno doživotného užívania v prospech matky žalovanej.
15. Je splnená aj podmienka realizácie odporovateľného právneho úkonu v rámci posledných troch rokov, keď predmetná kúpna zmluva zo dňa 16.11.2020 bola uzavretá iba vyše pol roka pred podaním žaloby a zároveň iba ani nie pol roka od vzniku pohľadávky žalobcu voči dlžníčke.
16. Čo sa týka posúdenia ekvivalentnosti právneho úkonu, v tomto smere súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/208/2019 zo dňa 25.11.2020, v zmysle ktorého odporovateľnými právnymi úkonmi sú také právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a sú dlžníkom urobené s takýmto ukracujúcim úmyslom. Z účelu právneho inštitútu odporovateľnosti ani z doslovného znenia zákonnej úpravy podľa názoru dovolacieho súdu ale nevyplýva, že úspešne odporovať možno iba tým právnym úkonom, ktorými sa objektívne zmenšuje dlžníkov majetok, čiže iba neekvivalentným právnym úkonom, za ktoré nebola dlžníkovi poskytnutá rovnocenná náhrada. Ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka výslovne vymedzuje iba, že veriteľ sa môže domáhať odporovateľnosti právnych úkonov, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Pre úspešné odporovanie je tak rozhodná tá skutočnosť, či odporovateľným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľa tak, že sa mu odňala možnosť reálne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky, alebo aspoň jej časti z majetkovej sféry dlžníka, hoci nebyť tohto úkonu, z majetkovej sféry dlžníka by sa uspokojil, a nie skutočnosť, či sa dlžník zbavil svojho majetku za hodnotu ekvivalentnú alebo nižšiu; touto skutočnosťou sa zákon pri vymedzovaní predpokladov odporovateľnosti nezaoberá. Z uvedeného vyplýva, že ukrátenie veriteľa sa má posudzovať z hľadiska postavenia veriteľa, a nie zmenšenia majetku dlžníka. V praxi k ukráteniu uspokojenia veriteľov pohľadávky dochádza vo väčšine prípadov práve vtedy, keď sa dlžník zbavuje svojho majetku bez primeraného protiplnenia, avšak tento rezultát je skôr výsledkom následného empirického poznania.
17. Hoci pri zdanlivo ekvivalentných právnych úkonoch - prevode majetku za adekvátne protiplnenie
- by sa javilo, že tu chýba ukracujúci úmysel z dôvodu, že sa len mení len štruktúra dlžníkovho majetku, ale nie jeho celková hodnota, je potrebné brať na zreteľ i širšie súvislosti, a to, či sa takýmto právnym úkonom nezhoršilo postavenie veriteľa a jeho šanca na uspokojenie pohľadávky. Je potrebné prihliadať na ekonomické súvislosti a chrániť legitímne záujmy veriteľov pred rôznymi sofistikovanými spôsobmi, ako sa dlžník môže naoko (formálne) ekvivalentným právnym úkonom snažiť znevýhodniť veriteľov alebo priam vylúčiť veriteľov z uspokojenia ich pohľadávok. So zreteľom na takýto jazykový a teleologický výklad predmetných ustanovení je možné uzavrieť, že objektívne zmenšenie dlžníkovho majetku ako dôsledok odporovateľného právneho úkonu nie je skutočnosťou rozhodujúcou pre úspešné uplatnenie odporového práva veriteľom. Súčasná občiansko-právna doktrína uvádza, že pri odporovateľnosti právnych úkonov nie je významné, či dlžník scudzil vec za protihodnotu ekvivalentnú alebo nižšiu, ale či sa veriteľ môže na protihodnote uspokojiť rovnako dobre ako na scudzenej veci. Ukrátenie veriteľa, teda poníma ako zhoršenie veriteľovho postavenia, resp. zhoršenie jeho vyhliadky na uspokojenie z dlžníkovho majetku vzhľadom na jeho zmenenú štruktúru. Rozhodujúcou pre právne posúdenie odporovacej žaloby veriteľa je tak skutočnosť, či za splnenia ďalších zákonných podmienok odporovateľnosti vytvára relatívna neúčinnosť odporovaného právneho úkonu aktuálne priestor na zlepšenie právneho postavenia veriteľa v tom zmysle, že umožňuje úplné, alebo čiastočné uspokojenie jeho inak neuspokojenej pohľadávky.
18. Je bezpredmetné, či matka žalovanej ako dlžníčka žalobcu scudzila svoj podiel na nehnuteľnostiach za ekvivalentnú protihodnotu, alebo nižšiu, ale rozhodujúce je, že žalobca ako veriteľ sa na protihodnote nemôže uspokojiť rovnako dobre ako na scudzených spoluvlastníckych podieloch k nehnuteľnostiam. Keďže matka žalovanej - dlžníčka nepoužila utŕžené finančné prostriedky na splatenie svojho dlhu voči žalobcovi a z aktuálne prebiehajúcej exekúcie je zrejmé, že dlžníčka nemá iný majetok, z ktorého by si veriteľ - žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku, je možné konštatovať, že došlo predmetným právnym úkonom - kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2020 došlo k zhoršeniu postavenia žalobcu a k zhoršeniu jeho vyhliadky na uspokojenie z majetku dlžníčky vzhľadom na zmenenú štruktúru majetku dlžníčky. Dlžníčka do času realizácie prevodného úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2020 vlastnila aspoň spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktoré ku dňu 20.6.2017 (poskytnutie úveru bankou) mali hodnotu 306.818,18 eur a vzhľadom na v tom čase stále rastúci vývoj cien nehnuteľností možno iba sťažka predpokladať, že by sa ich hodnota prepadla ku dňu 16.11.2020 na sumu 220.000,- eur, ako sa to uvádza v žalovanou predloženom odhade trhovej hodnoty nehnuteľností. Navyše zohľadňujúc i neskorší vývoj cien nehnuteľností je nevyhnutné konštatovať, že predmetným prevodným úkonom zo dňa 16.11.2020 sa absolútne vylúčil žalobca s možností uspokojenia svojej pohľadávky (keďže nie je známy žiaden iný majetok dlžníčky), kdežto pri vyslovení neúčinnosti tohto právneho úkonu sa mu aktuálne jednoznačne vytvára priestor pre zlepšenie jeho právneho postavenia a možnosť čiastočného, či úplného uspokojenia jeho inak neuspokojenej pohľadávky (podľa výsledku speňaženia tohto ušlého majetku).
19. Žalovaná pritom nepreukázala, že by jej matka ako dlžníčka disponovala akýmkoľvek iným majetkom, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku rovnako dobre ako z majetku, ktorý kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2020 nadobudla.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
21. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.
22. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
23. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t. j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
24. Poukázala na to, že súd pripustil do konania dôkaz predložený žalovanou označený ako K. L. M. C. K. D. – C. z 21.10.2024, čím na odhad nehnuteľností tvoriacich predmet tohto konania bolo nutné nahliadať ako na tzv. odborné vyjadrenie odborne spôsobilej osoby. Na strane druhej však súd prvej inštancie tento dôkaz a skutočnosti v ňom uvedené negoval, prehodnocoval, pokiaľ uviedol, že možno iba ťažko predpokladať, že by cena nehnuteľností vzhľadom na stále rastúci vývoj cien prepadla ku dňu 16.11.2020 na sumu 220.000,- eur. Konajúci súd mimo svojej prieskumnej právomoci a odbornej kompetencie je oprávnený vykladať len právo, zaoberať sa právnym otázkami, sám svojvoľne bez akéhokoľvek podkladu vykonaného dôkazu, ktorý by bol v rozpore s predloženým odborným vyjadrením zo strany žalovanej, sám bez ďalšieho spochybňoval odbornú činnosť odborne spôsobilej osoby – spoločnosti STAVIAME BÝVANIE, s.r.o., D.. Súd teda nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
25. Je nedôvodné zamietnutie výsluchu žalovanej, ak táto aj s ohľadom na rovnosť strán v spore mala možnosť sa osobne vyjadriť v predmetnom spore, ak jej výpoveď zo strany sporu nie je možné nahrádzať písomnými vyjadreniami.
26. Súd v prejednávanej veci založil svoje rozhodnutie na jedinom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/208/2019 z 25.11.2020, z ktorého obsahu má vyplývať, že odporovať je možné aj tzv. ekvivalentným právnym úkonom. Treba uviesť to, že nejde o zovšeobecňujúce rozhodnutie s paušálnymi závermi a podstatné je, že oproti prejednávanej veci sa v prípade 4Cdo/208/2019 jednalo o iné skutkové okolnosti prípadu.
27. Treba upriamiť pozornosť na fakt, že ide o ojedinelé rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré je v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.11.2008, sp. zn. 3Obo/258/2007, z ktorého vyplýva záver, že k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky nedôjde vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený na základe odplatného právneho úkonu a cena plnenia je ekvivalentná.
28. Tiež treba poukázať na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/247/2013 z 9.7.2014, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky.
29. Z judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky vyplýva, že k záveru, že kúpna zmluva, ktorou dlžník predal sporné nehnuteľnosti kupujúcemu, je ukracujúcim právnym úkonom dlžníka, nemožno dospieť len na základe jednoduchého konštatovania, že z dohodnutej (formálne ekvivalentnej) kúpnej ceny kupujúci zaplatil iba časť.
30. Skutočne po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2020 došlo medzi účastníkmi tohto zmluvného vzťahu aj k uzatvoreniu samostatnej zmluvy o zriadení vecného bremena, kde vklad vecného bremena bol riadne zavkladovaný na príslušnom Okresnom úrade Prešov. Jednalo sa o samostatný právny úkon uzatvorený vo forme samostatnej právnej listiny odlišnej od kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2020 a zároveň uzatvorenej úplne iného dňa ako kúpna zmluva. Preto, ak tomuto ďalšiemu právnemu úkonu žalobca neodporoval, tento právny úkon je vo vzťahu k žalobcovi účinný a toho času nenapadnuteľný odporovacou žalobou, nakoľko uplynula prekluzívna lehota 3 rokov na podanie takejto žaloby. Preto je potrebné vychádzať z reálneho podkladu, že na nehnuteľnostiach tvoriacich predmet sporu viazne vecné bremeno v podobe doživotného užívania predmetných nehnuteľností rodičmi žalovanej. Žalobca si je plne vedomí tejto ťarchy viaznucej na nehnuteľnostiach a je si vedomí skutočnosti, že ak aj mal záujem odporovať tomuto právnemu úkonu, tak zároveň okruh strán sporu by bol iný.
31. Súd prvej inštancie na viacerých miestach, najmä v bodoch 38. a 39. odôvodnenia rozsudku uviedol, že je potrebné brať na zreteľ i širšie súvislosti, a to, či sa takýmto právnym úkonom nezhoršilo postavenie veriteľa a jeho šanca na uspokojenie pohľadávky. Súd taktiež uviedol, že pri vyslovení neúčinnosti tohto právneho úkonu sa veriteľovi – žalobcovi aktuálne jednoznačne vytvára priestor pre zlepšenie jeho právneho postavenia a možnosť čiastočného alebo úplného uspokojenia jeho inak neuspokojenej pohľadávky.
32. Možno sa však dôvodne pýtať akým spôsobom sa môže zlepšiť postavenie veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky, ak okrem toho, že na predmetných nehnuteľnostiach tvoriacich predmet sporu viazne záložné právo v prospech banky (VÚB, a.s.) a súčasne vo vzťahu k žalobcovi je potrebné počítať s hodnotou vecného bremena – práva dožitia v predmetných nehnuteľnostiach zo strany rodičov žalovanej. Ak súd tieto okolnosti nebral pri svojom rozhodnutí do úvahy, a to jednak zostatok hypotekárneho úveru vo VÚB, a.s. a hodnotu vecného bremena, tak v končenom dôsledku vytvoril akademický a formálny rozsudok bez akéhokoľvek reálneho dopadu na samotného žalobcu.
33. Súd prvej inštancie taktiež opomenul závery najvyššieho súdu vyplývajúce z rozhodnutia 4Cdo 208/2019 spočívajúce v tom, že rozhodujúcou pre právne posúdenie odporovacej žaloby veriteľa je skutočnosť, či za splnenia ďalších zákonných podmienok odporovateľnosti vytvára relatívna neúčinnosť odporovaného právneho úkonu aktuálne priestor na zlepšenie právneho postavenia veriteľa v tom zmysle, že umožňuje úplne alebo čiastočné uspokojenie jeho inak neuspokojenej pohľadávky.
34. Treba zvýrazniť fakt, že aj uvedené dve ťarchy v podobe záložného práva v prospech VÚB, a.s. a v podobe vecného bremena sú zároveň ťarchami s právom prednosti, keď exekučne konanie na vymoženie žalobcovej pohľadávky začalo prebiehať až v roku 2021 a bez akéhokoľvek významu ostávajú ničím nepodložené tvrdenia žalobcu, že žalovaná mala uzatvoriť kúpnu zmluvu 16.11.2020 v rámci prebiehajúcej exekúcie, a to za situácie, že k začatiu exekučného konania došlo 1.4.2021.
35. Nesprávne právne posúdenie spočíva v nesprávnom výklade ust. § 42a a nasl. OZ, ak konajúci súd zovšeobecňujúco len na základe jedného citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu založil svoje súdne rozhodnutie na právnom závere, že aj ekvivalentným právnym úkonom možno všeobecne a bez ďalšieho odporovať, a to bez toho, aby zohľadnil špecifické skutkové okolnosti posudzovaného prípadu.
36. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
37. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
38. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutie má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené vady procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalovanej), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
39. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
40. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
41. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
42. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. 43. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
44. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
45. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že matka žalovanej – E. B., nar. XX.XX.XXXX, je dlžníčkou žalobcu, kde výška pohľadávky voči nej predstavuje sumu 15.237,30 eur so zreteľom na prebiehajúcu exekúciu, pričom ide o pohľadávku vyplývajúcu z rámcovej zmluvy o úvere z 19.10.2019 ako aj z dodatku k rámcovej zmluve o úvere z 10.6.2020. Táto pohľadávka predstavuje nevrátené časti úverov.
46. V tejto súvislosti prebieha exekúcia vo vzťahu k matke žalovanej, a to pod sp. zn. 14Ek/436/2021 na podklade notárskej zápisnice pod sp. zn. Nz15080/2020, N51/2020 z 9.6.2020 u notárky G. H., a to v prospech žalobcu ako oprávneného.
47. Predmetná kúpna zmluva, ktorá je predmetom tohto konania bola uzavretá 16.11.2020 a nehnuteľnosti, ktoré boli jej predmetom, teda parcely CKN XXXXX, XXXXX, XXXXX/X N. XXXXX/X ako aj stavba – rodinný dom súpisné č. XXXXX na parcele CKN XXXXX/X, boli prevedené na žalovanú za kúpnu cenu vo výške 10.000,- eur a záväzok nadobúdateľky, že najneskôr do jedného roka preberie na seba záväzok splácať hypotekárny úver za predávajúcich.
48. Podľa názoru odvolacieho súdu je správny názor a záver súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že nie je podľa aktuálne aplikovateľnej judikatúry (4Cdo 208/2019) právne významné či právny úkon, ktorý je predmetom žaloby o odporovateľnosť tohto právneho úkonu, bol tzv. ekvivalentný, teda či predaj určitej veci (napr. nehnuteľnosti) zo strany dlžníka veriteľa (v danom prípade žalobcu) bol vykonaný za reálnu kúpnu cenu, pretože rozhodujúce je to, že samotným týmto predajom sa zhoršuje postavenie veriteľa pri vymáhaní pohľadávky. Tento názor je logický a aktuálny a v tomto kontexte preto nemožno vychádzať z judikatúry, o ktorú sa opiera odvolacia argumentácia žalovanej, teda 3Obo 258/2007, nakoľko ide o judikatúru skoršiu, ktorá so zreteľom na aktuálne vyslovený názor najvyššieho súdu už nie je aktuálna a predovšetkým aj podľa názoru odvolacieho súdu nezabezpečuje reálnu ochranu veriteľa pri vymáhaní svojej pohľadávky vrátane právnych krokov týkajúcich sa domáhania sa odporovateľnosti právneho úkonu. Je totiž nepochybné, že peniaze v hotovosti (aj keby boli poskytnuté v ekvivalentnej hodnote k hodnote nehnuteľnosti) sú len ťažko postihnuteľné pri exekúcii a nepredstavujú v žiadnom prípade spoľahlivý predmet (zdroj), z ktorého je možné dosiahnuť uspokojenie vymáhanej pohľadávky. Preto judikatúra aktuálna (spomínané 4Cdo 208/2019) dospela k záveru o nerozhodnosti toho, či odporovateľný právny úkon bol tzv. ekvivalentný alebo neekvivalentný. V každom prípade zbavenie sa nehnuteľnosti v prospech inej osoby, ktorá nie je viazaná právnymi úkonmi, ktoré zaväzujú pôvodného dlžníka, je krokom, ktorý marí a znemožňuje uspokojenie pôvodnej pohľadávky veriteľa vo vzťahu k pôvodnému žalovanému (t. j. žalobcu vo vzťahu k právnej predchodkyni žalovanej).
49. V tejto súvislosti súd prvej inštancie všetky svoje úvahy náležite vysvetlil, pričom jeho argumentácia je presvedčivá a jasná a v jej kontexte nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovanej spočívajúcou v tom, že odhad nehnuteľností vykonaný obchodnou spoločnosťou STAVIAME BÝVANIE s.r.o. Prešov je takým rozhodujúcim dôkazom, ku ktorému by sa súd prvej inštancie nemohol vyjadriť, prípadne ho spochybniť, napriek tomu, že ide o tzv. odborné vyjadrenie. Aj odvolací súd je toho názoru, že takéto úvahy súdu prvej inštancie sú možné z pohľadu tzv. voľného hodnotenia dôkazov. Tento dôkaz napokon nie je rozhodujúci pri posudzovaní odporovateľnosti predmetného právneho úkonu, teda kúpnej zmluvy zo 16.11.2020.
50. Nemožno prikladať právny význam odvolacej argumentácii žalovanej spočívajúcej v tom, že na predmetných nehnuteľnostiach viazne ťarcha – vecné bremeno spočívajúce v oprávnení právnej predchodkyne žalovanej – jej matky užívať predmetné nehnuteľnosti právom doživotného bývania, nakoľko voči tomuto oprávneniu právnej predchodkyne žalovanej zriadenému osobitnou zmluvou nebol podaný návrh na odporovateľnosť takéhoto právneho úkonu.
51. Posudzovanie ťarchy na predmetnej nehnuteľnosti nie je predmetom tohto konania a je vecou žalobcu ako veriteľa ako sa s touto okolnosťou pri vymáhaní svojej pohľadávky vyporiada, nakoľko rozhodujúcou okolnosťou je to, že kúpna zmluva zo 16.11.2020, ktorou boli predmetné nehnuteľnosti prevedené na žalovanú je rozhodne odporovateľným právnym úkonom s ukracujúcim dopadom na žalobcu ako veriteľa pohľadávky popísanej vyššie. Všetky ďalšie úvahy týkajúce sa tiarch na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré by eventuálne znižovali hodnotu týchto nehnuteľností, nie sú predmetom tohto konania a nemajú právny význam pri posudzovaní základnej právnej otázky odporovateľnosti predmetného právneho úkonu.
52. Nemožno preto konštatovať, že napadnutý rozsudok vydaný súdom prvej inštancie je akademicky a formálny a bez akéhokoľvek dopadu na samotného žalobcu napriek tomu, že na predmetných nehnuteľnostiach existuje aj ďalšia ťarcha, a to v podobe záložného práva zriadeného v prospech banky – VÚB, a.s.
53. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel v zmysle výroku napadnutého rozsudku a so zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
54. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).