Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-247-2013.pdf
PDF · 175.47 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/247/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: eD´system Slovakia, s.r.o., Stará Vajnorská 21, Bratislava, IČO: 36 413 658, zastúpeného advokátom: JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát, Bratislava, Vajnorská 20, proti žalovanému: Ing. K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., Ľ. N. XX, zastúpeného spoločnosťou: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Námestie SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19.03.2013, č.k. 16C/12/2009-954, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania 41,47 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho právneho zástupcu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania 33,- Eur a zástupcovi žalovaného trovy konania (správne: .....žalovanému náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu) 2.168,83 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobcovi uložil tiež povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu 188,03 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 42a ods. 1, 2 až 5 a § 42a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka vecne tým, že v danom prípade dlžník obdržal od kupujúceho kúpnu cenu, teda došlo iba k pretransformovaniu jeho majetku, pričom nie je rozhodujúce, či k úhrade došlo celkom alebo iba sčasti formou hypotekárneho úveru. Podstatnou podmienkou odporovateľnosti je ukrátenie veriteľa, ktoré spočíva v obmedzení alebo strate veriteľovej schopnosti uspokojiť sa z dlžníkovho majetku. K odporovateľnému kráteniu vedie len zmenšenie dlžníkovho majetku. Ak v majetku dlžníka bola vec nahradená jej zodpovedajúcim peňažným plnením, nemožno vyvodiť, že by došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, a teda že by ukracovala uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný svojimi právnymi úkonmi ukrátil veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky. Naopak, žalovaný v konaní preukázal, že uspokojoval pohľadávky iných veriteľov aj z prostriedkov, ktoré získal napádanými zmluvami. Predmetom konania je určenie neúčinnosti konkrétnych právnych úkonov, uskutočnených medzi dlžníkom, t.j. spoločnosťou 4-2 YOU, s.r.o. (v čase realizácie právnych úkonov pod obchodným menom ČMAD, s.r.o.) a žalovaným. Na základe uvedených právnych úkonov došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z dlžníka na žalovaného, ale za primeranú odplatu podľa všeobecnej hodnoty a tieto peňažné prostriedky boli pripísané na účet dlžníka - konkrétne 13.11.2008 v sume 5.660.000,- Sk a vkladom do pokladne spoločnosti dlžníka vo výške 540.000,- Sk, podľa pokladničného dokladu č. 042008 zo dňa 21.10.2008. Súd konštatoval, že napádanými právnymi úkonmi nedošlo k zmenšeniu majetkovej podstaty dlžníka, ale len k transformácii podoby jeho majetku z hmotnej na kapitálovú. Nominálnu hodnotu obchodného majetku dlžníka pred prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a po jeho vykonaní možno považovať za rovnakú. Nedošlo teda k zmenšeniu miery vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, a teda ani ku kvalifikovanému kráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky a nemožno vyvodiť záver o úmysle dlžníka konať v neprospech veriteľa.
Čo sa týka ostatných peňažných operácií dlžníka, uviedol, že nie sú predmetom konania, žalobca sa nedomáhal určenia ich odporovateľnosti, a teda pre toto konanie nie sú smerodajné. Pre úplnosť však uviedol, že ani tieto nepreukazujú úmysel dlžníka krátiť veriteľa, keď žalobca nepreukázal, že by nimi malo dôjsť k neoprávnenému znižovaniu majetkovej podstaty dlžníka. Celková bilancia v spornom období je u dlžníka kladná, a teda absentuje preukázanie konania dlžníka s úmyslom krátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Súd tu vychádzal z predložených dokladov, ktorými bolo preukázané, že počas nakladania žalovaného s účtom dlžníka bolo na účet pripísaných 400.454,74 Eur (21x kredit vo výške 8.449.582,12 Sk do 31.12.2008, 6x kredit vo výške 119.980,- Eur do 30.09.2009), boli vykonané debetné operácie v rozsahu 303.184,33 Eur (107x debet vo výške 7.887.590,07 Sk do 31.12.2008 a 51x debet vo výške 41.929,51 Eur do 30.09.2009). Z toho je zrejmé, že kreditné operácie prevyšujú debetné, teda celková bilancia dlžníka je kladná a stav účtu pred prevodom nehnuteľností na žalovaného a pripísaní kúpnej ceny za nehnuteľnosti bol záporný. Ku dňu zániku prístupu žalovaného k účtu bol vyrovnaný - nedošlo k zmenšeniu tejto zložky majetku dlžníka. Pokiaľ ide o debetné operácie, bolo preukázané, že sa jednalo o úhrady faktúr obchodných partnerov, výberu boli realizované do pokladne dlžníka na bežný platobný styk. Suma výberov je nižšia ako vložená. Nebolo preukázané, že by k výberu peňažných prostriedkov dochádzalo bez ich ďalšieho vloženia, resp. vrátenia, a teda k zníženiu prostriedkov. Napádané právne úkony boli realizované pred vystavením faktúr, na poklade ktorých pohľadávky mali byť ukrátené a naviac v tom čase, teda pohľadávky žalobcu neboli splatné. Splatnosť faktúr žalobcu bola až po splatnosti faktúr dlžníka voči spoločnosti 2-4 CZECH, s.r.o., z ktorých dlžník refakturoval spoločnosti 2-4 CZECH, s.r.o. sumy, fakturované mu žalobcom, o čom boli predložené doklady. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyvodil, že scudzovacie právne úkony medzi dlžníkom a žalovaným boli uskutočnené odplatne za primerané peňažné plnenie, určené znaleckými posudkami, toto plnenie bolo preukázateľne pripísané na účet dlžníka. Nominálna hodnota majetku dlžníka sa nezmenila, došlo len k jej transformácii z hmotnej na kapitálovú a bola zachovaná miera vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu, pričom rozhodujúca výška čerpania hypotekárneho úveru z hľadiska výšky kúpnej ceny nie je rozhodujúca.
Žalovaný uhradil primeranú (ekvivalentnú) kúpnu cenu za prevádzané nehnuteľnosti, došlo k transformácii hmotného majetku na kapitálový, čo vylučuje takisto odporovateľnosť právneho úkonu. Naviac k úhrade kúpnej ceny došlo prostredníctvom úveru s dobou splácania 30 rokov, čo vylučuje úmysel poškodiť veriteľov, keď si nezaobstaral úhradu tejto primeranej čiastky v prospech prevodcu za nadobudnuté nehnuteľnosti. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, resp. nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že by poskytnutá kúpna cena nebola rovnocenná náhrada scudzeným nehnuteľnostiam. Žalobca napokon ani nespochybňoval primeranosť peňažnej náhrady za prevedené nehnuteľnosti, ale len uvádzal, že žalovaný si tieto peňažné prostriedky po ich úhrade späť odčerpal do svojej dispozície. Na základe uvedeného súd nepovažoval danú skutočnosť - primeranosť kúpnej ceny - za spornú.
Ak potom žalobca namieta, že žalovaný si kúpnu cenu za prevedené nehnuteľnosti odčerpal späť do svojej dispozície peňažnými operáciami z účtu dlžníka v prospech subjektov blízkych žalovanému, resp. hotovostnými výbermi z účtu dlžníka, tieto žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, pričom dôkazná povinnosť je na strane žalobcu Výbery boli presunuté do pokladnice dlžníka na bežný obchodný styk a činnosť spoločnosti dlžníka, tieto čistky sú nižšie ako výška vkladov - najvyšší vklad bol 13.03.2009 v sume 100.000,- Eur z účtu matky žalovaného. Kúpna cena teda bola uhradená na kontokorentný účet dlžníka 13.11.2008, dlžník - žalovaný mal záväzok voči banke ukončiť predmetný účet bez manka, čo splnil ku dňu 31.03.2009. Za obdobie od 13.11.2008 do 31.12.2008 bol zostatok na účte ku dňu 31.12.2008 záporný (-78.096,61 Eur), kreditné operácie boli v sume 8.449.582,12 Sk (súčasťou bola aj úhrada kúpnej ceny za nehnuteľnosti), prevyšovali debetné operácie vo výške 7.887.590,07 Sk, rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami bol 561.992,05 Sk. Stav účtu ku dňu pripísania kúpnej ceny bol teda záporný do konca roku 2008, v roku 2009 bol debet vyrovnaný - kreditné operácie boli vo výške 119.480,- Eur, debetné vo výške 41.364,31 Eur, teda stav účtu v roku 2009 bol záporný. Z toho vyplýva, že žalovaný nečerpal peňažné prostriedky vo svoj prospech.
Z účtu dlžníka č. XXXXXXXXXX boli po prevode nehnuteľností vykonané hotovostné výbery v celkovej výške 99.174,95 Eur, ku ktorým došlo v období od 13.11.2008 (pričom dňa 13.03.2013 bola vykonaná úhrada žalovaným z účtu jeho matky č. XXXXXXXXXX vedený v T. D., a.s. vo výške 100.000,- Eur), tzn. sumu, ktorá prevyšuje celkovú sumu uskutočnených hotovostných výberov. Súd preto uvádza, že uvedeným spôsobom nemohlo dôjsť ku kráteniu pohľadávky žalobcu, resp. k čerpaniu peňažných prostriedkov, uhradených dlžníkovi z titulu kúpnej ceny, späť do dispozície žalovaného s následkom zmenšenia jeho majetku po prevode nehnuteľností.
Žalobca uvádzal, že kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti bola čerpaná späť žalovaným peňažnými operáciami vykonaných dlžníkom v prospech spoločnosti ULTIMO, s.r.o., IČO: 35 856 068, čo má potvrdzovať rovnaké sídlo uvedenej spoločnosti so sídlom dlžníka od 31.12.2008, spoločnosti LC Trading, s.r.o., IČO: 36 273 520, čo má potvrdzovať taktiež rovnaké sídlo uvedenej spoločnosti so sídlom dlžníka od 31.12.2008, ako aj to, že žalovaný bol jej konateľom do 28.09.2006, a spoločnosti Tonery Slovakia, s.r.o., IČO: 35 903 104, v ktorej bol žalovaný konateľom a spoločníkom. Peňažné operácie na účte dlžníka č. XXXXXXXXXX (T. D., a.s.), dotýkajúce sa spoločnosti ULTIMO, s.r.o., dňa 13.11.2008, sú všetky kreditné v prospech dlžníka (uskutočnené v dňoch 26.11.2008, 27.11.2008, 10.12.20008, 15.12.2008, 16.12.2008, 30.12.2008), tzn. majetok dlžníka sa nimi nezmenšoval a teda rozhodne nemohlo ísť, ako tvrdí žalobca, o odčerpávanie peňažných prostriedkov v prospech žalovaného z účtu dlžníka. Súd taktiež dodáva, že na základe identického sídla nie je možné vyvodiť záver žalobcu o prepojení spoločnosti dlžníka a ULTIMO, s.r.o., zvlášť ak spoločnosť dlžníka mala rovnaké sídlo ako spoločnosť ULTIMO, s.r.o. až od 31.12.2008, kedy žalovaný už nebol spoločníkom v spoločnosti dlžníka.
Súd zistil, že spoločnosť dlžníka má rovnaké sídlo so spoločnosťou LC Trading, s.r.o., až od 31.12.2008, teda od času, kedy už žalovaný nebol personálne zainteresovaný v spoločnosti dlžníka žiadny spôsobom vzhľadom na prevod jeho obchodného podielu v spoločnosti dlžníka na tretí subjekt a preto uvedené, nové sídlo spoločnosti dlžníka je výsledkom rozhodnutia nového vedenia spoločnosti dlžníka a na základe identického sídla nie je možné vyvodiť záver žalobcu o prepojení spoločnosti dlžníka a LC Trading, s.r.o.. Žalovaný bol štatutárom a spoločníkom v spoločnosti LC Trading, s.r.o. do 28.09.2006, tzn. viac ako 3 roky pred vykonaním napádaného právneho úkonu, preto súd nemal za preukázané, že by peňažné operácie medzi dlžníkom a spoločnosťou LC Trading, s.r.o. boli vykonané za účelom čerpania kúpnej ceny za prevedené nehnuteľnosti späť žalovanému.
Pokiaľ ide o spoločnosť Tonery Slovakia, s.r.o., žalobca poukazoval na personálnu účasť žalovaného v uvedenej spoločnosti a na úhrady vykonané dlžníkom v prospech uvedenej spoločnosti, ktorými mal žalovaný, podľa tvrdenia žalobcu, čerpať späť peňažné prostriedky z titulu kúpnej ceny za prevedené nehnuteľnosti, tak fakturované sumy predstavovali kúpnu cenu za dodávku tovaru v prospech spoločnosti dlžníka, boli vystavené ešte v priebehu mesiacov apríl - máj 2008, tzn. v čase, kedy žalovaný nebol personálne zúčastnený ani ako konateľ alebo ako spoločník v spoločnosti Tonery Slovakia, s.r.o. a viac ako 6 mesiacov pred vykonaním napádaného právneho úkonu (prevod nehnuteľností). Súd vzhľadom na uvedené nemal za preukázané, že by išlo o účelové faktúry, vystavené a uhrádzané za účelom spätného čerpania kúpnej ceny uhradenej dlžníkovi za prevod nehnuteľností v prospech žalovaného.
Žalobca ďalej opakovane poukazoval na to, že dlžníkovi bol vrátený nadmerný odpočet DPH vo výške 3.257.843,- Sk. Samotná skutočnosť, že dlžník nepoužije peňažné prostriedky na úhradu dlhu svojho veriteľa, nie je relevantná pre posúdenie odporovateľnosti konkrétneho scudzovacieho právneho úkonu. Súd je povinný zamerať svoje skúmanie na skutočnosť, či napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka s následkom krátenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd nad rámec dodáva, že vratka DPH bola uhradená daňovým orgánom dlžníkovi dňa 24.10.2008, tzn. pred vykonaním napadnutého právneho úkonu a pred úhradou kúpnej ceny za prevedené nehnuteľnosti.
Súd prezumpciu úmyslu dlžníka, resp. žalovaného krátiť napádanými právnymi úkonmi uspokojenie pohľadávok žalobcu mal za vyvrátený s poukazom na skutočnosť, že žalovaný pristúpil k úhrade primeranej kúpnej ceny dlžníkovi za prevádzané nehnuteľnosti s tým, že podstatnú časť kúpnej ceny uhradil prostredníctvom hypotekárneho úveru s dobou splatnosti 30 rokov, ktorý aktuálne stále spláca. Úmysel dlžníka, resp. žalovaného krátiť uspokojenie pohľadávok žalobcu spôsobom uvádzaným žalobcom, tzn. spätným čerpaním uhradenej kúpnej ceny žalovaným vyvracia, podľa názoru súdu, aj celková bilancia predmetného účtu dlžníka č. XXXXXXXXXX, vedeného v T. D., a.s., v ktorej prevyšujú kreditné operácie nad debetnými, v spojení s kreditnými operáciami na daný účet vo vysokej hodnote vykonaných priamo žalovaným.
Čo sa týka prevodu obchodného podielu a zmenu sídla i obchodného mena, nejedná sa podľa názoru súdu o úmysel krátiť veriteľa. Žalovaný prevodom obchodného podielu len realizoval svoje vlastnícke právo. Zmluva o prevode obchodného podielu nemala priamy ani nepriamy vplyv na majetok spoločnosti dlžníka a vymožiteľnosť pohľadávky. K uzavretiu zmluvy došlo po tom, ako sa dlžník dostal do nepriaznivej situácie, keď spoločnosť 2-4 YOU CZECH, s.r.o. neuhradila dlžníkovi cenu za dodaný tovar, ktorý si objednala cez dlžníka u žalobcu. Napokon debetný záväzok žalovaný uspokojil z kontokorentného účtu dňa 13.03.2009, kedy vložil na uvedený účet dlžníka 100.000,- Eur (o čom bol predložený doklad), z čoho vyplýva, že svojím úkonom neukrátil uspokojenie pohľadávok žalobcu. Žalovaný sa s nadobúdateľom obchodného podielu v spoločnosti dlžníka dohodli, že všetky ďalšie záväzky dlžníka vyporiada. Z tohto dôvodu si ponechal dispozičné právo k účtom dlžníka, aby mohol vyrovnať ich debetný stav a takto vyporiadať záväzky voči banke. Žalovaný záväzky dlžníka voči bankám vyporiadal v priebehu roka 2009.
Za dôležitú skutočnosť súd považoval aj skutočnosť, že na nehnuteľnostiach (ktorých prevod je napádaný) bolo zriadené záložné právo v prospech peňažného ústavu, ktorý žalovanému poskytol úver. V prípade vyhovenia žalobe by teda nebolo možné reálne postihnúť nehnuteľnosti v prospech žalobcu vzhľadom na existenciu prednostného záložného práva.
Z týchto dôvodov súd nepovažoval žalobu za dôvodnú, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie podmienok stanovených zákonom a jeho tvrdenia boli v konaní vyššie uvedenými vyvrátené a nepotvrdené Ak žalobca namieta priebeh platieb z účtov žalovaného, resp. jeho spoločností, tieto neboli predmetom konania. Napadnutý právny úkon bol vykonaný za riadnu odplatu v súlade so znaleckým posudkom, bilancia s peňažnými prostriedkami dlžníka je kladná. Napadnuté právne úkony medzi dlžníkom a žalovaným nemajú znaky odporovateľnosti, keď boli vykonané za primeranú odplatu a nedošlo tak k ukráteniu uspokojenia pohľadávok žalobcu voči dlžníkovi. Nebolo preukázané zmenšovanie majetku dlžníka žalovaným prostredníctvom neoprávneného čerpania peňažných prostriedkov z účtu dlžníka. Žalovaný naopak vyvrátil tvrdenia žalobcu a ozrejmil peňažné operácie, predložil o nich riadne doklady.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnému žalovanému priznal súd náhradu trov konania za súdny poplatok, za odvolanie a trovy právneho zastúpenia, ktoré predstavujú úkony (pri odmene za 1 úkon á 26,75 Eur) - odvolanie voči predbežnému opatreniu zo dňa 19.02.2009, 7 úkonov á 53,49 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, vyjadrenie zo dňa 09.09.2009, pojednávanie dňa 23.06.2009, rokovanie s klientom dňa 16.09.2009, pojednávanie 17.09.2009, rokovanie s klientom dňa 01.12.2009, pojednávanie dňa 01.12.2009), 1 úkon á 13,37 Eur (pojednávanie dňa 29.10.2009, odročené bez nariadenia pojednávania), 9 x režijný paušál v roku 2009 á 6,95 Eur, 5 úkonov á 55,49 Eur (pojednávanie dňa 12.01.2010, rokovanie s klientom dňa 10.02.2010, vyjadrenie zo dňa 10.02.2010, pojednávanie dňa 18.03.2010, vyjadrenie zo dňa 22.03.2010), 1 úkon á 13,87 Eur (pojednávanie dňa 23.03.2010, na ktorom bol len vyhlásený rozsudok), 1 úkon á 55,49 Eur (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19.07.2010), 7 x režijný paušál v roku 2010 á 7,21 Eur, 3 úkony á 57,- Eur (pojednávanie dňa 30.06.2011, pojednávanie dňa 22.09.2011, pojednávanie dňa 22.11.2011), 3 x režijný paušál v roku 2011 á 7,41 Eur, 7 úkonov á 58,69 Eur (pojednávanie dňa 17.01.2012, pojednávanie dňa 16.02.2012, pojednávanie dňa 22.03.2012, pojednávanie dňa 12.06.2012, pojednávanie dňa 06.09.2012, vyjadrenie zo dňa 21.11.2012, pojednávanie dňa 27.11.2012), 1 úkon á 14,67 Eur (pojednávanie dňa 26.04.2012, odročené bez nariadenia pojednávania), 1 úkon á 39,13 Eur (rokovanie s klientom dňa 20.11.2012), 9 x režijný paušál v roku 2012 á 7,63 Eur, 2 úkony á 60,07 Eur (vyjadrenie dňa 29.01.2013, pojednávanie dňa 19.03.2013), 1 úkon á 15,02 Eur (pojednávanie dňa 31.01.2013, odročené bez nariadenia pojednávania), 1 úkon á 40,05 Eur (rokovanie s klientom dňa 28.01.2013), 4 x režijný paušál v roku 2013 á 7,81 Eur, spolu 1.807,36 Eur + 20% DPH = 2.168,83 Eur, v zmysle § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal neúspešného žalobcu na zaplatenie trov štátu titulom úhrady faktúr za poskytnuté služby peňažných ústavov.
Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a v spojení s opravou znenia odvolania navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil s tým, že napáda rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch a to s použitím a z dôvodov uvedených v § 205 písm. a), b), c), d), e), f) O.s.p. ako aj z dôvodov uvedených v § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nezákonné z dôvodu, že súd prvého stupňa opiera svoje rozhodnutie o tvrdenia, o ktorých nevykonával dokazovanie, že na základe zisteného skutkového stavu prijal nesprávny právny záver, pokiaľ návrhu vyhovel (?), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, lebo súd nevyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a neuviedol ako sa vysporiadal s tvrdeniami žalobcu a niektoré dôkazy vôbec nevyhodnotil.
Namietal, že súd prvého stupňa používa nesprávnu terminológiu, pokiaľ uvádza, že navrhovateľ sa domáhal určenia, že kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim je neplatná, nakoľko žalobca sa domáhal nie neplatnosti právneho úkonu, ale neúčinnosti právneho úkonu. Poukázal na to, že súd nesprávne zamietol návrh v podstate z troch dôvodov (!)
- že dlžník obdržal od kupujúceho kúpnu cenu, teda došlo iba k pretransformovaniu jeho majetku,
- že žalovaný preukázal, že uspokojoval pohľadávky iných veriteľov, ktoré získal napádanými zmluvami, že pokiaľ ide o spoločnosť Tonery Slovania, s.r.o. tak žalovaný vo vzťahu k tejto skutočnosti uviedol, že uhrádzal faktúry, ktoré predložil súdu,
- že vraj nedošlo vzhľadom na dôkaznú situáciu k zmenšeniu miery vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi a teda kvalifikovanému kráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky,
- že nemožno vyvodiť záveru o úmysle dlžníka konať v neprospech veriteľa a napokon, že súd prihliadol na to, že na nehnuteľnostiach, ktorých prevod je napádaný bolo zriadené záložné právo v prospech peňažného ústavu, ktorý žalovanému poskytol úver,
- že v prípade vyhovenia žalobe by teda nebolo možné reálne postihnúť nehnuteľnosti v prospech žalobcu vzhľadom na existenciu prednostného záložného práva.
Súd prvého stupňa pri hodnotení dôkaznej situácie pochybil, keď pri hodnotení dôkaznej situácie neprihliadol na tú okolnosť, že v konaní bolo preukázané, že odporca potom, čo previedol svoj obchodný podiel spoločnosti 4-2 YOU, s.r.o., Trnava, predtým ČMAD, s.r.o., Trnava aj naďalej mal dispozičné právo s účtom spoločnosti ČMAD, s.r.o., Trnava a s týmto nakladal. V ďalšom poukázal na transakcie, v ktorých došlo medzi predmetnými spoločnosťami a namietal, že s týmito skutočnosťami sa súd vôbec nezaoberal a nezaoberá sa ani tým, že bolo potom, čo bola zaplatená kúpna cena za byt č. XX vo výške 6.200.000,- Sk (540.000,- Sk) v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy), 3.060.000,- Sk na účet dlžníka ako predávajúceho vedený v T. D., a.s. dňa 13.11.2008 a zvyšnú časť vo výške 540.000,- Sk v hotovosti do pokladnice dlžníka dňa 21.10.2008 o čom svedčí príjmový doklad č. 04/2008 zo dňa 21.10.2008 .
Taktiež sa súd nezaoberal skutočnosťou aký osud postihla kúpna cena za byt č. XX, za ktorý žalovaný uhradil kúpnu cenu vo výške 2.600.000,- Sk prevodom na účet dlžníka ako predávajúceho vedený v T. D., a.s. dňa 13.11.2008.
Súd nevysvetlil prečo úkony žalovaného, ktorými odčerpával finančné prostriedky z účtu spoločnosti 4-2 OYU, s.r.o. predtým ČMAD, s.r.o. v prospech spoločnosti Tonery Slovakia, s.r.o., v ktorej bol už v tom čase konateľom, keď k zaplateniu faktúr tejto spoločnosti došlo. Teda súd sa právne vôbec nevyporiadal s dôkazmi, ktoré boli v konaní žalobcom produkované, že Ing. K.O. ako konateľ spoločnosti ČMAD, s.r.o., Trnava najprv sám so sebou uzavrel kúpne zmluvy na odpredaj bytov, ktorým odporovateľnosť je predmetom daného konania a neskôr kúpnu cenu odčerpal z účtov spoločnosti ČMAD, s.r.o. v prospech spoločnosti Tonery Slovakia, s.r.o. Súd v tomto konaní bol povinný vyriešiť predbežnú otázku a to, že týmto postupom dlžník zvýhodňoval svojho veriteľa a že tieto bankové prevody sú neplatnými právnymi úkonmi v zmysle § 39, § 42a Občianskeho zákonníka a § 239 a § 240 Trestného zákonníka. Súd bol povinný riešiť túto predbežnú otázku, že tieto úkony prevody finančných prostriedkov sú právnymi úkonmi neplatnými, ktoré navrhovateľ odporovať nemôže pre ich absolútnu neplatnosť, avšak tieto prevody v prospech iných údajných veriteľov mali vplyv na vymáhanie pohľadávky. Takisto súd prvého stupňa vo svojom rozsudku neuviedol prečo nevykonal všetky dôkazy, ktoré boli v konaní navrhované, predovšetkým išlo o dotazy, ktoré navrhol urobiť na C. I., a.s., v ktorom má spoločnosť ČMAD, s.r.o. vedené bežné účty. Takisto nevykonal ani ďalší dôkaz a nevyžiadal výpisy z účtu spoločnosti ČMAD, s.r.o. za obdobie od 01.01.2009 do 17.03.2009, na ktorý bola poukázaná kúpna cena za byty, nakoľko odporca naďalej nakladal s účtom spoločnosti ČMAD, s.r.o. a z tohto účtu vykonával ďalšie prevody. V ďalšom poukázal na nesprávne posúdenie jednotlivých bankových operácií, ktoré vyplývali z predložených výpisov z peňažných účtov dlžníka - spoločnosti ČMAD, pričom výsledok dokazovania vyhodnotil bez ohľadu na to, že konateľom spoločnosti až do 08.03.2010 bol žalovaný. Namietal, že žalobca tvrdil, že žalovaný poukázal časť kúpnej ceny za kúpené nehnuteľnosti od dlžníka na účet dlžníka, ale žalovaný následne kúpnu cenu z účtu dlžníka odčerpal, čo je preukázané predloženým výpisom z bankového účtu, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v hotovosti spätne vybratú kúpnu cenu za nehnuteľnosti použil na nejakú obchodnú činnosť dlžníka, tzn. nijakým spôsobom nepreukázal právny dôvod spätného prevodu kúpnej ceny za nehnuteľnosti z účtu dlžníka na ďalší účet a dôvod hotovostných výberov. Súd sa nezaoberal ani tým, kde je časť kúpnej ceny vo výške 540.000,- Sk za predaj nehnuteľnosti, ktorú mal žalovaný zaplatiť dlžníkovi v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2008 v zmysle uzatvorenej zmluvy. V ďalšej časti odvolania (str. 7 odvolania) poukázal čo vyplynulo podľa jeho názoru z dôkaznej situácie spojenej s finančnými operáciami, tzn. ako nakladal žalovaný s obdržanou kúpnou cenou za predmetné nehnuteľnosti. Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku vôbec neuviedol a z výsledkov dokazovania sa vôbec nevysporiadal. V ďalšom poukázal na obsah zápisníc o výsluchu N. V. a Ing. K.O., ktoré boli urobené v trestnom konaní, ktoré dôkazy svedčia na oprávnenosť tvrdení žalobcu, ktorého podstatou je, že ide o uprednostňovanie veriteľa, keď žalovaný konal na strane dlžníka aj nadobúdateľa bytov tak, aby došlo k zmareniu vymáhania pohľadávky žalobcu. V ďalšom namietal, že súd prvého stupňa nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 157 ods. 2 O.s.p., pretože napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky, ktoré sú v tomto ustanovení uvedené. Z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť akými úvahami sa súd riadil vo vzťahu k námietkam, ktoré predniesol žalovaný a neprihliadol na všetko, čo vyšlo najavo za konania ako to vyplýva z ust. § 132 O.s.p. V odôvodnení rozhodnutia sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že bol to práve žalovaný, ktorý vykonával úkony, či už predaj bytov ako i nakladal s účtami spoločnosti tak, aby zmaril vymáhanie pohľadávky žalovaného. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, keď konštatoval, že k zmenšeniu miery vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi nedošlo a teda ani ku kvalifikovanému kráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky a že nemožno vyvodiť záver o úmysel dlžníka konať v neprospech veriteľa. V ďalšom navrhol, aby súd za súčasť právnej a skutkovej argumentácie tohto odvolania považovali i odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.03.2010, ktoré už v minulosti krajský súd prejednával, pričom ide o odvolanie zo dňa 03.05.2010, ktoré sa v spise nachádza. Činí tak z dôvodu, aby nemusel opakovať tie isté skutkové a právne odvolacie dôvody, ktoré už v minulosti súdu prvého stupňa vyčítal a to z dôvodu efektivity a obsahovej náročnosti.
K doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie žalovaný s tým, že napádané rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a žiada odvolací súd, aby uvedený rozsudok potvrdil. Žiadne z tvrdení žalobcu uvedené v jeho odvolaní nevyvracia opodstatnenosť a dôvodnosť tvrdenia, že rozsudok je vecne správny. Nepresnosť v texte napádaného rozhodnutia, tzn. zámena pojmov neplatnosť namiesto neúčinnosť sú len formálne chyby v písaní, ktoré možno odstrániť v súlade s ustanoveniami O.s.p. Poukázal na to, že vo vzťahu k podanému odvolaniu aj žalobca požaduje, aby odvolací súd zamietol žalobný návrh, čo požaduje aj samotný žalovaný (!!!). Táto časť podania žalobcu znamená, že žalobca nepodáva odvolanie proti napádanému rozhodnutiu, keďže požaduje potvrdenie výroku prvostupňového rozhodnutia. Je preto potrebné ozrejmiť, či žalobca vôbec podal riadne a včas odvolanie voči napádanému rozhodnutiu. Nakoľko žaloba vo svojom odvolaní uviedol pomerne neprehľadným spôsobom viaceré skutočnosti, preto poukázal na skutočnosti, ktoré považuje v tejto veci za relevantné a ktoré vyvracajú dôvodnosť žalobného návrhu.
Žalovaný uhradil kúpnu cenu za nehnuteľnosti prevedené žalobcom napádanými scudzovacími právnymi úkonmi v celkovej výške 6.200.000,- Sk, čo potvrdzujú listinné dôkazy v súdnom spise:
a) byt č. XX s príslušenstvom na ulici Ľ. N. v T., kúpna cena uhradená prostredníctvom kreditnej operácie na účet prevodcu spoločnosti ČMAD, s.r.o., č. XXXXXXXXXX vo výške 2.600.000,- Sk zo dňa 13.11.2008.
b) byt č. XX s príslušenstvom na ulici B. I. v T., kúpna cena uhradená prostredníctvom kreditnej operácie na účet prevodcu spoločnosti ČMAD, s.r.o., č. XXXXXXXXXX vo výške 3.060.000,- Sk zo dňa 13.11.2008 a vkladom v hotovosti do pokladne prevodcu dňa 21.10.2008, tzn. podľa príjmového dokladu č. 04/2008 zo dňa 21.10.2008.
Podľa konštantnej judikatúry ekvivalentné právne úkony, na základe ktorých dlžník prevádza majetkové hodnoty za primerané plnenie nie sú odporovateľné a to aj v prípade, ak po ich vykonaní ostatne neuspokojená pohľadávka veriteľa. V prípade právneho úkonu dlžníka, ktorého predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa môže nastať tým, že dlžník prestal byť vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, čo vedie k zmenšeniu majetku dlžníka a následkom, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky zo zostávajúceho majetku dlžníka. Ak ale dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko za prevedené nehnuteľnosti obdržal ich obvyklú cenu, alebo mu bola za ne inak poskytnutá primeraná náhrada, nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Aj keď dlžník má po vykonaní právneho úkonu, ktorým prevádza nehnuteľnosti naďalej neuhradené dlhy, k zmenšeniu dlžníkovho majetku a takto ku kráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa nedochádza, ak nastáva len zmena podoby aktív dlžníka z hmotnej na kapitálovú. Žalobca nespochybňoval primeranosť kúpnej ceny za prevedené nehnuteľnosti. Možno teda konštatovať, že primeranou cenou za prevedené nehnuteľnosti bola zaplatená kúpna cena podľa zmluvy o kúpe .Je nepochybné, že štandardný bankový subjekt poskytne hypotekárny úver za predpokladu, že zálohom je krytý úverový dlh. Uvedená skutočnosť potvrdzuje jednoznačne aj samotný text úverových zmlúv, ktoré sú súčasťou spisu v časti všeobecné podmienky bod 3.2, podľa ktorého: Limitom pre poskytnutie úveru je hodnota nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom záložného práva. Vzhľadom na uvedené možno dôvodiť, že pojmový znak odporovateľnosti - kvalifikované krátenie pohľadávok žalobcu dlžníkom, nebol v predmetnej právnej veci preukázaný, nakoľko žalobcom napádané scudzovacie právne úkony boli ekvivalentné.
V spojení s tvrdeniami žalobcu o nakladaní s majetkom dlžníka po prevode nehnuteľností spočívajúce v tom, že žalovaný čerpal späť uhradenú kúpnu cenu hotovostnými výbermi z účtu dlžníka a tiež peňažnými prevodmi v prospech obchodných spoločností, spriaznených so žalovaným, poukázal na skutočnosti, ktoré vyvracajú právnu opodstatnenosť uvedeného tvrdenia. Z účtu dlžníka č. XXXXXXXXXX boli po prevode nehnuteľností vykonané hotovostné výbery v celkovej výške 99.174,95 Eur (detailne uvedené na str. 4 napádaného rozhodnutia). Je ale tiež potrebné dodať, že žalovaný taktiež vložil na účet dlžníka sumu v celkovej výške 104.819,39 Eur (vklady sú detailne uvedené na str. 4 napádaného rozhodnutia). Suma, ktorá prišla v relevantnom období na účet dlžníka, výrazne prevyšuje celkovú sumu uskutočnených hotovostných výberov. Z uvedeného vyplýva, že uvedeným spôsobom nemohlo dôjsť ku kráteniu pohľadávky žalobcu, resp. k zmenšeniu majetku dlžníka po prevode nehnuteľností. Žalobca ďalej poukazoval na peňažné operácie vykonané dlžníkom v prospech spoločnosti ULTIMO, s.r.o. Všetky tieto peňažné operácie sú kreditné v prospech dlžníka, tzn. majetok dlžníka sa nimi nezmenšoval a teda rozhodne nemohlo ísť, ako tvrdí žalobca, o odčerpávanie peňažných prostriedkov v prospech žalovaného z účtu dlžníka. Tvrdenia žalobcu vo vzťahu k spoločnosti LC Trading, s.r.o. - spoločnosť dlžníka má rovnaké sídlo so spoločnosťou LC Trading, s.r.o. až od 31.12.2008, teda od času, kedy už žalovaný nebol personálne zainteresovaný v spoločnosti dlžníka žiadnym spôsobom. Žalovaný bol štatutárom a spoločníkom v spoločnosti LC Trading, s.r.o. do 28.09.2006, tzn. viac ako 3 roky pred vykonaním napádaného právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené nie je možné vyvodiť záver žalobcu o - v riešenej veci relevantnom - prepojení spoločnosti dlžníka a LC Trading, s.r.o. Žalobca taktiež poukazoval na peňažné operácie z účtu dlžníka v prospech spoločnosti Tonery Slovakia, s.r.o. - tieto predstavovali úhrady faktúr, ktoré boli predložené do súdneho spisu, a ktoré boli vystavené ešte v priebehu mesiacov apríl - máj 2008, tzn. v čase, kedy žalovaný nebol personálne zúčastnený ani ako konateľ alebo ako spoločník v spoločnosti Tonery Slovakia, s.r.o. a viac ako 6 mesiacov pred vykonaním napádaného právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené nebola preukázaná žiadna skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť úmysel žalovaného poškodiť majetkové záujmy žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že žalobca nielenže nepreukázal, že by žalovaný odčerpával peňažné prostriedky späť do svojej dispozície, ale všetky jeho domnienky uvádzané v tejto súvislosti boli vyvrátené.
Vyvrátenie úmyslu dlžníka krátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu, úmysel dlžníka/žalovaného krátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu vyvracia predovšetkým skutočnosť, že žalovaný pristúpil k úhrade primeranej kúpnej ceny dlžníkovi za prevádzané nehnuteľnosti s tým, že podstatnú časť kúpnej ceny uhradil prostredníctvom hypotekárneho úveru s dobou splatnosti 30 rokov, ktorý aktuálne stále spláca. Okrem toho celková bilancia účtu dlžníka vedeného v T. D., a.s., svedčí o tom, že prevyšujú kreditné operácie nad debetnými, v spojení v kreditnými operáciami na daný účet vo vysokej hodnote vykonaných priamo žalovaným. Poukázal na to, že súd si správne osvojil obranu žalovaného o tom, že ak by žalovaný napadnutý právny úkon vykonal s úmyslom následného čerpania uhradenej kúpnej ceny a takto krátenie uspokojenia pohľadávok žalobcu, musel by vopred poznať ďalší vývoj platobnej bilancie daného účtu a daný účet by nemohol byť v debete, naopak musel by byť vo vysokom kredite, aby mal z čoho čerpať. Odo dňa 13.11.2008, kedy bola uhradená kúpna cena na účet dlžníka vo výške 5.660.000,- Sk do konca roka 2008, prevyšovali kreditné operácie nad debetnými a aj napriek tomu končený stav účtu v roku 2008 bol debetný. Z uvedeného vyplýva, že stav účtu dlžníka pred pripísaním kúpnej ceny za nehnuteľnosti bol taktiež výrazne debetný. V roku 2009 kreditné operácie výrazne prevyšovali debetné operácie.
Za stavu, kedy účet dlžníka bol v debete pred vykonaním napadnutého právneho úkonu a debetný stav účtu pretrvával aj naďalej, nakoľko kreditné operácie nominálne prevyšovali debetné operácie a aj napriek tomu výsledný stav účtu bol debetný alebo vyrovnaný, nemohol žalovaný vykonať napadnutý úkon s úmyslom spätného čerpania uhradenej kúpnej ceny, nakoľko by zanechal účet vo vysokom debet, čo nebol jeho zámer, keďže daný účet zanechal vyrovnaný, bez manka v roku 2009. Z uvedeného potom vyplýva, že celková bilancia peňažných operácií na účte dlžníka je kladná. Stav účtu pred prevodom nehnuteľností na žalovaného a pripísaní kúpnej ceny za nehnuteľnosti bol záporný. Skutočnosť, že stav účtu dlžníka ku dňu zániku aktívneho prístupu žalovaného k tomuto účtu bol vyrovnaný, znamená, že nedošlo k zmenšeniu tejto zložky majetku dlžníka. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 41,47 Eur (1 úkon á 26,75 Eur - vyjadrenie k odvolaniu + režijný paušál 1 x 7,81 Eur + 20% DPH).
Žalobca v replike k podanému písomnému vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že pokiaľ odporca namieta zrejmú nesprávnosť v písaní, ktorú inak opravil písomným podaním z obsahu odvolania je jednoznačné, že navrhovateľ sa domáha svojim odvolaním zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby sa jeho návrhu vyhovelo, alternatívne navrhuje zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenie veci na nové konania súdu prvého stupňa. Žalovaný sa sústavne snaží odvádzať pozornosť od zisteného skutočného stavu veci, ktorý bol inak zistený pred súdom prvého stupňa, ktorý súd prvého stupňa však nesprávne nevyhodnotil, práve preto, že ho hodnotil len izolovane zistením, že vraj za byty bolo zaplatené, ale súd prvého stupňa už právne nevyhodnocuje konanie žalovaného, že po zaplatení kúpnej ceny sám finančné prostriedky z účtu dlžníka odčerpal. Za daného skutkového stavu, ktorý súd zistil a ktorý žalobca preukázal, nemôže predstieraná ekvivalentnosť právneho úkonu spôsobiť, že by uvedené právne úkony neboli odporovateľné. To najmä preto, že to bol žalovaný, ktorý následne po predstieraní ekvivalentnosti právneho úkonu vykonal úkony s majetkom dlžníka, ktorými tieto finančné prostriedky okamžite odčerpal z jeho účtu. Tieto úkony sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Teda žalobca preukázal kvalifikované krátenie pohľadávok žalobcu dlžníkom, pretože žalovaný postavenie konateľa sám sebe odpredal byty a po zaplatení časti kúpnej ceny sám tieto finančné prostriedky z účtu dlžníka odčerpal. Takéto konania odporcu nemôže používať právnu ochranu. Ide o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Odporca sa snaží toto konanie oddeľovať od zisteného skutkového stavu. V ďalšom poukázal na dôkaz, na ktorý poukazoval aj vo svojom odvolaní, tzn. na výsluchy svedkov N. V. a samotného žalovaného. Žalovaný sa mal pred vyšetrovateľom OR PZ v Trnave vyjadriť, že so svedkom V. sa dohodol, že mu predá spoločnosť ČMAD, s.r.o., čistú, bez majetku, len so záväzkom voči spoločnosti eD´system Slovakia, s.r.o., ktorý prakticky on spôsobil. S týmto p. V. súhlasil, teda následne on odpredal majetok spoločnosti ČMAD, s.r.o., jednalo sa v podstate o dva byty v T., ktoré spoločnosč ČMAD, s.r.o., predala jemu ako fyzickej osobe. Predmetné byty boli predané riadne za trhovú hodnotu, peniaze boli vyplatené bezhotovostne na firemný účet, pričom na kúpu týchto bytov si ako fyzická osoba zobral hypotekárny úver v T. D., a.s., ktorý do dnešného dňa spláca. Následne z takto získaných finančných prostriedkov spoločnosti ČMAD, s.r.o. uhradil a vyplatila všetky ostatné staršie záväzky, ktoré mala voči dodávateľom, resp. štátnym inštitúciám. Tak sa stalo, že pri predaji bola spoločnosť ČMAD, s.r.o. bez záväzkov, okrem záväzku voči spoločnosti eD´system Slovakia, s.r.o..
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b), c), e), d), f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdenej odporovateľnosti právnych úkonov, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne, podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
Čo sa týka odvolacích dôvodov žalobca paušálne odkázal odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), e), d), f) O.s.p., pričom tieto nedostatočne konkretizoval. Odvolanie je v tomto smere svojim obsahom zmätočné. Pokiaľ žalobca podporne poukázal na ust. § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p, aj podľa obsahu odvolania, žalobca nesúhlasí so závermi súdu prvého stupňa a namieta nesprávne právne posúdenie veci, keď súd nezohľadnil a nevyhodnotil počínanie konateľa veriteľa, ktorý je zároveň i žalovaným ako nadobúdateľom nehnuteľností a že účastníkom sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom pre nedostatočne odôvodnenie rozsudku.
Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených účastníkom konania) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná.
Z hľadiska právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa vec správne posúdil v zmysle ust. § 42 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z obsahu žaloby, je nesporné, že predmetom konania je určenie neúčinnosti, t.j. odporovateľnosti právnych úkonov, ktorými je, že kúpna zmluva, uzatvorená medzi spoločnosťou 4-2 YOU s.r.o., Trnava ako predávajúcim (v čase uzavretia zmluvy pod obchodným menom ČMAD, s.r.o., Trnava) a kupujúcim Ing. K.O., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané v k. ú. T., zapísané na LV č. XXXX - byt č. XX na X. poschodí domu na ul. N. XX-XX, T., č.s. XXXX, or. Č. XX, na parc. č. 6299, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7914/527643 na spoločných častiach a zariadeniach domu, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX - byt č. XX na X. poschodí domu C-XX v T. na ul. B. I. X/A, č.s. XXXX, or. Č. X/A na parc. č. 1502/22, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 844/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Návrh odôvodnil tým, že spoločnosť ČMAD, s.r.o., Trnava, bol dlžníkom žalobcu, žalovaný bol v tejto spoločnosti jediným spoločníkom a konateľom. U žalobcu si objednal tovar, ktorý mu bol fakturovaný faktúrami č. 3108001897, 3108007605, 3108008897, 3108011234, ktoré neuhradil. Napadnutým právnym úkonom úmyselne krátil veriteľa, keď ako jediný spoločník a konateľ dlžníka previedol na seba žalovaný nehnuteľnosti, patriace do vlastníctva dlžníka.
Medzi účastníkmi nebolo sporným a vyplýva to aj z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, že žalobca má voči dlžníkovi, spoločnosti aktuálne s obchodným menom 4-2 YOU, s.r.o., právoplatne priznané pohľadávky s príslušenstvom v nasledovnej výške: 173.685,22,- Eur, splatná v časti vo výške 171.475,22 Eur dňa 15.10.2008, podľa rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 38Cb/5/2009-159 (právoplatný dňa 14.07.2009, vykonateľný dňa 18.07.2009), 201.108,38 Eur, splatná dňa 15.10.2008 podľa rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 9Cb/13/2009-127 (právoplatný dňa 10.12.2009 a vykonateľný dňa 14.12.2009). Predmetné pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi v celkovej výške 374.793,60 Eur s príslušenstvom neboli uspokojené. Žalobca nevymohol dlžnú sumu prostredníctvom exekútora z dôvodu nemajetnosti dlžníka. Na základe rozsudku tunajšieho súdu 38Cb/5/2009-159 zo dňa 04.05.2009 je vedená exekúcia vo veci oprávneného eD´system Slovakia, s.r.o., Bratislava proti povinnému 4-2 YOU s.r.o., Trnava, IČO: 31 426 492, pre vymoženie pohľadávky vo výške 173.685,22 Eur s príslušenstvom, poverenie bolo vydané 14.09.2009, majetok povinného ku dňu 08.08.2011 zistený nebol.
Kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva, uzavretou medzi spoločnosťou ČMAD, s.r.o., B. Smetanu 8/a, Trnava ako predávajúcim a Ing. K.O., B. I. XX, T., uzavretej dňa 21.10.2008, došlo k prevodu vlastníctva
- k. ú. T., LV č. XXXX, byt č. XX, X. poschodie, X. NP, vchod č. XX, N., č.s. XXXX s príslušenstvom, podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj nehnuteľnosť v k. ú. T., LV č. XXXXX, byt č. XX, X. poschodie, X. NP, vhod č. X/A, B. I., č.s. XXXX s príslušenstvom a podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu. Výška kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti uvedená v kúpnej zmluve bola v celkovej výške 6.200.000,- Sk, z toho kúpna cena bytu č. XX s príslušenstvom na ul. Ľ. N. v T. bola vo výške 2.600.000,- Sk a kúpna cena bytu č. XX s príslušenstvom na ulici B. I. v T. bola vo výške 3.600.000,- Sk.
Žalovaný ako kupujúci uhradil kúpnu cenu za byt č. XX s príslušenstvom na ul. Ľ. N. v T. vo výške 2.600.000,- Sk v súlade s obsahom kúpnej zmluvy prostredníctvom hypotekárneho úveru, poskytnutého žalovanému T. D., a.s., pričom pohľadávka T. D., a.s. z titulu poskytnutého hypotekárneho úveru bola a stále je zabezpečená záložným právom na prevádzanej nehnuteľnosti. Žalovaný uhradil kúpnu cenu vo výške 2.600.000,- Sk prevodom na účet dlžníka ako predávajúceho č. XXXXXXXXXX, vedený v T. D., a.s., dňa 13.11.2008.
Žalovaný ako kupujúci uhradil kúpnu cenu aj za byt č. XX s príslušenstvom na ulici B. I. v T. vo výške 3.600.000,- Sk v súlade s obsahom kúpnej zmluvy, a to tak, že časť kúpnej ceny vo výške 3.060.000,- Sk prostredníctvom hypotekárneho úveru, poskytnutého žalovanému T. D., a.s., pričom pohľadávka T. D., a.s. z titulu poskytnutého hypotekárneho úveru bola a stále je zabezpečená záložným právom na prevádzanej nehnuteľnosti, a zvyšnú časť vo výške 540.000,- Sk v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy (príjmový doklad č. 04/2008 zo dňa 21.10.2008).
Žalobca žalobu o neúčinnosť právneho úkonu podal na súd včas a treba ustáliť i to, že zostalo nesporným, že vzťah žalovaného vo vzťahu k dlžníkovi treba považovať za vzťah na úrovni blízkej osoby, keďže nadobúdal nehnuteľností, t.j. žalovaný bol konateľom veriteľa teda predávajúcej spoločnosti.
Zmyslom odporovateľnosti je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka a tým i k zmareniu možnosti uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka. Nie je pritom rozhodujúce o aký druh právneho úkonu ide. Môže ísť o úkon úplatný alebo bezúplatný, o právny úkon dvojstranný, či jednostranný, resp. o úkon, ktorým bol majetok scudzený (napr. kúpna alebo darovacia zmluva). Spoločným základným predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov, je, že právnym úkonom má dôjsť ku skráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, pričom ukracovanie predpokladá kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka (jeho majetok sa zmenšil do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku). Na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa (veriteľov) a súčasne druhej strane odporovateľného právneho úkonu (žalovanému) musí byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy (žalovaný o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol právny úkon urobený, vedel alebo musel vedieť). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere je na veriteľovi (žalobcovi). Preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou právneho úkonu sú osoby jemu blízke (§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka). V takomto prípade zákon úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá. Treba zdôrazniť, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch prípadoch psychickým stavom (podobne ako napr. dobrá viera). To znamená, že samy o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie subjektu (jeho vnútorné zámery) prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto úmyslu, či vedomosť o ňom dôvodiť.
Podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že voči nemu je neúčinný dlžníkom vykonaný právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Pre uplatnenie odporovacej žaloby je predovšetkým významné to, že veriteľ skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku (t.j. že je jeho veriteľom) a že dlžník uskutočnil právny úkon v úmysle ukrátiť jej uspokojenie. Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2791/99). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky nesie veriteľ (pozri napríklad rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 549/2001, sp. zn. 30 Cdo 2435/2006).
Odporovateľnými nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však nevyhnutné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý právny úkon je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a to nielen odkazom na samotné znenie právneho úkonu, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy (NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 2435/2006, pozri aj NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2426/1999).
K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak ak vlastní dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (takým majetkom môžu byť aj peniaze, ktoré dlžník reálne získal z predaja svojich vecí!). V prípade, že dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty obdržal ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, rovnako nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Aj keď má dlhy, nenastalo v dôsledku tzv. ekvivalentného právneho úkonu zmenšenie dlžníkovho majetku a k uspokojeniu veriteľovej pohľadávky môže slúžiť dlžníkov majetok - aj keď zmenil podobu svojich aktív
- v rovnakej hodnote (cene), ako keby k týmto právnym úkonom nedošlo. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt je jeho účinnosť, pri nehnuteľnostiach zapisovaných do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností. Pre záver, že sa dlžníkov majetok následkom prevodu veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty na iného neznížil, nie je bez ďalšieho významný len obsah zmluvy či iného dojednania. O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka ide len vtedy, ak za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi naozaj (reálne) dostala ich obvyklá cena alebo iná skutočne primeraná (rovnocenná) náhrada.
Ak sa v konaní o odporovacej žalobe zistí, že žalovaný nadobudol od dlžníka jeho nehnuteľnosť bez toho, aby mu za ňu reálne poskytol jej obvyklú cenu použiteľnú na úhradu jeho dlhov alebo inú rovnocennú náhradu, je možné náležite posúdiť aj to, či dlžník na žalovaného previedol nehnuteľnosť v úmysle ukrátiť veriteľa (pozri rozsudok NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 4333/2007).
Súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzal z vyššie uvedeného a nakoľko mal preukázané, že v danom prípade právne úkony, ktoré sú zo strany žalobcu napadnuté odporovateľnosťou, sú úkony ekvivalentné, pričom zo strany žalobcu nebolo namietané, že by výška poskytnutej kúpnej ceny bola neprimeraná (dostatočná), resp. neprimeraná trhovej hodnote nehnuteľnosti, správne rozhodol, keď žaloby zamietol.
Odvolací súd súhlasí zo záverom súdu prvého stupňa, že vo všeobecnosti, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa môže nastať tým, že dlžník prestal byť vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, čo vedie k zmenšeniu majetku dlžníka s následkom, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky zo zostávajúceho majetku dlžníka. V prípade, že dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, nakoľko za prevedené nehnuteľnosti obdržal ich obvyklú cenu, alebo mu bola za ne inak poskytnutá primeraná náhrada, nemôže dôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Aj keď dlžník má po vykonaní právneho úkonu, ktorým prevádza svoj majetok, naďalej neuhradené dlhy, k zmenšeniu dlžníkovho majetku a takto ku kráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa nedochádza, ak ide o ekvivalentný právny úkon - nastáva len zmena podoby aktív dlžníka.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu, predmet sporu, ktorým je odporovateľnosť konkrétnych právnych úkonov, nemožno rozširovať na ďalšie naväzujúce právne úkony, ako to navrhuje žalobca, tzn. na zistenie a kontrolu, ako bolo naložené s finančnými prostriedkami, na ktoré bol nehnuteľný majetok veriteľa pretransformovaný. Ak by súd posudzoval platnosť, resp. neplatnosť napádaných právnych úkonov išlo o konanie nad rámec predmetného sporu. Každý spor má totiž návrhom (žalobou) vymedzený predmet konania a tým je v danom prípade určenie neúčinnosti prevodu nehnuteľnosti k. ú. T., LV č. XXXX, byt č. XX, X. poschodie, X. NP, vchod č. XX, N., č.s. XXXX s príslušenstvom, podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj nehnuteľnosť v k. ú. T., LV č. XXXXX, byt č. XX, X. poschodie, X. NP, vhod č. X/A, B. I., č.s. XXXX s príslušenstvom a podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu. Kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva, uzavretou medzi spoločnosťou ČMAD, s.r.o., B. I. zariadeniach domu X/a, T. ako predávajúcim a Ing. K.O., B. I. XX, T., uzavretej dňa 21.10.2008. Predmetom sporu potom už nemohli byť ďalšie nadväzujúce úkony, ktorými žalovaný ako konateľ spoločnosti, ktorá predmetné nehnuteľnosti odpredala narábal s financiami, ktoré za predaj nehnuteľností nadobudol.
Žiada sa pripomenúť, že žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu sa nevedie proti dlžníkovi, ktorý bol predávajúcim, ale proti žalovanému, ktorý bol kupujúcim (a ktorý svoje povinnosti zo zmluvy splnil) a tak treba aj k jej posudzovaniu a hodnoteniu výsledkov dokazovania pristupovať.
Čo sa týka ďalšieho odvolacieho dôvodu, že súd prvého stupňa rozsudok nedostatočne odôvodnil, ani tu nemožno s tvrdením odvolateľa súhlasiť.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.
Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“
Z hľadiska vyššie uvedených hľadísk potom súd prvého stupňa zodpovedal v odôvodnení rozhodnutia otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“
Prvostupňový súd tiež správne rozhodol o náhrade trov predmetného konania, keď vzhľadom na úspech žalovaného, priznal mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania. Hoci ide o výrok závislý, odvolacími dôvodmi odvolateľa nebol napadnutý a preto netvoril predmet prieskumu odvolacieho súdu.
S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie potom odvolací súd vo výroku vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím § 219 O.s.p., potvrdil.
V odvolacom konaní mal úspech žalovaný, preto mu súd priznal v súlade s 142 ods. 1 v spojení s 224 ods. 1 O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania a to za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu na výzvu súdu), tzn. 26,75 Eur + režijný paušál 7,81 Eur + 20% DPH, t.j. spolu 41,47, ktorú je žalobca povinný zaplatiť jeho právnemu zástupcovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1, § 160 ods. 1 O.s.p.).
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.