Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-48-2023.pdf
PDF · 113.99 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/48/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobkyne 1/ A. B. C. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej vo D. E. F. E. G. E. H. I. XXXX/XXX, žalobcu 2/ C. J. K. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v L. E. F. G. I. XX obaja zastúpení advokátkou JUDr. Andreou Oroszovou so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Žižkovej ulici č. 19 proti žalovanej A. A. I. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v A. B. I. XX zastúpenej JUDr. Marián Prievozník, PhD, advokát, s.r.o. so sídlom kancelárie v Košiciach na Krmanovej ulici č. 1 o zaplatenie 354 Eur s prísl. o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. K3-20C/24/2023-103 zo dňa 11.7.2023 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch I. a III.
II. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Košice (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 169,36 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 169,36 Eur od 01.10.2022 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,32 % proti žalobcom 1/ a 2/ s tým, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením.
2. Spor právne posúdil ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (OZ), ktoré vzniklo v súvislosti s nájomným vzťahom v zmysle § 663 OZ. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaná ako prenajímateľka prenajala žalobcom ako nájomníkom dvojizbový byt na obdobie od 1.9.2021 do 31.8.2022 za dohodnuté mesačné nájomné 540 Eur, ktoré zahŕňalo poplatky spojené s užívaním bytu, t.j. poplatky stanovené platobným predpisom a inkasné poplatky – plyn, elektrika, voda, odvoz odpadu, koncesionárske poplatky za TV. K tomu pri podpise zmluvy žalobcovia zaplatili žalovanej sumu 540 Eur ako depozit. Podľa uzavretej nájomnej zmluvy sa strany dohodli na spotrebe energie počas doby nájmu a to vody (určenej na 42 m3 počas ročnej doby nájmu), plynu (určeného na sumu 370 Eur počas ročnej doby nájmu) a elektriny (určenej na sume 170 Eur počas ročnej doby nájmu) s tým, že boli známe počiatočné hodnoty meračov aj konečné hodnoty meračov, čo nebolo sporné a z toho mal zrejmé, že žalobcovia mali vyššiu spotrebu energie počas doby nájmu, o čom svedčí protokol o odovzdaní bytu a strany to ani nespochybnili. Uviedol, že v zmysle čl. 5.1. písm. c) nájomnej zmluvy nájomcovia hradia nedoplatok súvisiaci s preddavkovými platbami počas doby nájmu. Sporné bolo to, či žalovaná včas oznámila žalobcom, že k nedoplatku došlo a že tak neurobila predpísanou písomnou formou doporučenou zásielkou v zmysle bodu 9.1 nájomnej zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa žalobcovia dňa 29.9.2022 oboznámili s tým, že majú nedoplatok, čo je zrejmé z emailu, ktorý odoslala
žalovaná žalobkyni 1/ a na ktorý žalobkyňa 1/ odpísala dňa 30.09.2022. Teda strany komunikovali emailom (aj keď v zmluve to nebolo takto dohodnuté), a v zmluvne dohodnutom čase. Uviedol, že aj keby sa tak neudialo v mesačnej lehote po zániku doby nájmu, ako bolo dohodnuté v zmluve, na strane žalobcov by došlo k bezdôvodnému obohateniu voči žalovanej, keďže energiu nad zmluvne dohodnutú spotrebu spotrebovali oni počas doby nájmu. Súčasne pri nedodržaní uvedenej lehoty by toto právo nezaniklo. Podľa názoru súdu prvej inštancie preto žalovaná mohla z depozitu odrátať výšku nedoplatku za nad rámec spotrebované energie bez fixných poplatkov. Súčasne výšku nedoplatku aj výpočet mal súd za preukázaný a vecne správny a žalobcovia to ani nenamietali. Konštatoval, že spornými zostali fixné poplatky. Fixná platba v sume 7,1053 Eur x 12 mesiacov v hodnote 85,2636 Eur (elektrina) a fixná platba v sume 7,03 Eur x 12 mesiacov v hodnote 84,36 Eur (plyn), spolu v sume 169,36 Eur, vypočítaná podľa Cenníkov, podľa názoru súdu prvej inštancie spadá pod bod 5.1 nájomnej zmluvy a tieto poplatky sú v cene mesačného nájmu. Bol toho názoru, že tieto fixné poplatky znáša prenajímateľ (resp. vlastník bytu) a tieto poplatky sa platia bez ohľadu na to, či sa nejaká energia spotrebovala alebo nie, resp. tieto poplatky nesúvisia so spotrebou energie, ale platia sa vždy. Preto žalovaná nemala nárok na úhradu týchto poplatkov. Konštatoval, že žaloba je v časti zaplatenia sumy 169,36 Eur dôvodná, keďže na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že žalovaná túto sumu neoprávnene odrátala z depozitu. Správne mala žalovaná postupovať tak, že z depozitu 540 Eur si mohla odrátať len nedoplatok za vyššie spotrebované energie (čo aj urobila) bez fixných poplatkov a zvyšok mala vrátiť žalobcom. Preto žalobcom priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 169,36 Eur a v prevyšujúcej časti nad túto sumu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže sa žalovaná s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, súd prvej inštancie ju zaviazal zaplatiť aj zákonný ročný úrok z omeškania 5 % zo sumy 169,36 Eur od 01.10.2022 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Keďže žalobcovia boli v konaní úspešní len čiastočne (47,84 %) a v menšom rozsahu ako žalovaná (52,16 %), priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,32 % proti žalobcom 1/ a 2/ s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Zároveň uviedol, že nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
3. Proti výrokom I. a III. tohto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v súlade s § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že fixné poplatky znáša prenajímateľ a že tieto poplatky sa platia bez ohľadu na to, či sa nejaká energia spotrebovala alebo nie. Jeho názor považuje za nepreskúmateľný, pretože z obsahu odôvodnenia nevyplýva na základe akej právnej úvahy, resp. aplikáciou ktorého právneho predpisu, prípadne výkladom, ktorého konkrétneho zmluvného dojednania k tomuto záveru dospel. Poukázala na to, že nájomná zmluva neobsahuje rozdelenie spotreby elektriny a plynu na fixnú a variabilnú zložku ceny poskytovanú jednotlivými dodávateľmi. Taktiež zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by nájomcovia mali platiť len variabilnú zložku ceny bez fixnej. Zdôraznila, že cena za plyn a elektrinu pre zákazníka je konečná a obidve tieto zložky sú v nej zahrnuté. Fixná zložka predstavuje náklady dodávateľom (napr. na údržbu rozvodnej siete, prevádzku budov a zariadení, rôzne tzv. zelené platby) a variabilná zložka predstavuje samotnú výrobnú alebo nákupnú cenu elektriny a plynu. Dodávatelia prenášajú obidva tieto druhy svojich nákladov na spotrebiteľa, ktorý si nemôže vybrať, či bude platiť fixnú alebo variabilnú časť ceny. Poukázala aj na ust. § 696 a nasl. OZ, ktorý upravuje nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu tak, že úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak. Zákon teda jednoznačne diferencuje medzi dvoma platbami spojenými s prenájmom: nájomným, ktoré je odplatou za užívanie veci samej a úhradou za plnenia poskytované s nájmom, resp. s užívaním bytu, ktoré sa týkajú služieb poskytovaných popri nájme. Tieto dva nároky prenajímateľa sú samostatné, zákon nehovorí nič o tom, že časť úhrady tieto plnenia v podobe fixných zložiek, taríf jednotlivých dodávateľov je alebo má byť zahrnutá v nájomnom, naopak výslovne hovorí presný opak. Poukázala na to, že zákon dáva zmluvným stranám zmluvy o nájme bytu možnosť dohodnúť sa, že preddavky sú už zahrnuté vo výške nájomného (aby v zmluve bola len jedna a nie dve rôzne platby), v dôsledku čoho však nedochádza k splynutiu nárokov, ale nájomné zostáva stále nájomným a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu zostávajú týmito úhradami. Jedná sa o samostatné nároky, pričom práve úhrady za plnenia spojené s nájmom sa majú po skončení nájomného vzťahu vyúčtovať podľa stavu skutočnej spotreby. Zdôraznila, že v tomto prípade bolo dohodnuté v čl. V ods. 5.1, že preddavky sú zahrnuté vo výške mesačného nájomného 540 Eur a zároveň bolo dohodnuté v čl. V ods. 5.1 písm. c), že sú zahrnuté do výšky ročnej spotreby vodného a stočného
42 m3, do výšky ročnej spotreby plynu 370 Eur a do výšku ročnej spotreby elektrickej energie 170 Eur. Toto bol rozsah výšky pokrytej preddavkami, ktoré boli zahrnuté v pravidelných mesačných platbách nájomného, v zostávajúcom rozsahu v týchto platbách podľa obsahu zmluvy zahrnuté neboli. Ona ako prenajímateľ preukázateľne poskytla služby spojené s nájmom, resp. s užívaním bytu, a to tak vodné a stočné, ako aj elektrinu a plyn. Preto má nárok na náhradu nákladov s tým spojených, a to tak v podobe variabilnej aj fixnej zložky týchto platieb, z ktorých ani jedna nie je zahrnutá v nájomnom. Nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie, že fixné platby by musela platiť aj keby bol byt prázdny. Toto nie je pravda, pretože by mohla dať byt odpojiť od elektriny a plynu a neplatila by nič. Predmetné platby v tomto období platila len preto, že žalobcom poskytla dohodnuté plnenia súvisiace s užívaním bytu, teda aby mali k dispozícii elektrinu a plyn. Bez týchto platieb by médiá žalobcom dodané neboli. Zdôraznila, že výlučne žalobcovia v tomto období v byte plyn a elektrinu spotrebovali. Taktiež nebolo preukázané, prečo by za nich mala hradiť fixné platby, keď v byte žiadnu elektrinu, ani plyn nespotrebovala. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ako aj náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli, že čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP majú za to, že súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi dospel k správnemu záveru, ktorý korektne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Uviedli, že súd prvej inštancie sa správne nemohol stotožniť s názorom žalovanej o neexistencii dojednania medzi nimi ako nájomcami a žalovanou ako prenajímateľkou v nájomnej zmluve, keďže v zmysle zmluvy došlo k preneseniu výdavkov za fixné platby, a to konkrétne dohodou v bode 5.1 nájomnej zmluvy, ktorý upravuje aj zahrnutie týchto výdavkov do celkovej výšky mesačného nájomného. Správne vyslovil, že výsledkom vyúčtovania po skončení nájmu má byť len spotreba vyčíslená ako rozdiel dohodnutej a skutočnej spotreby nájomcov, teda nie navýšená znovu o fixné platby za elektromer a plynomer, ktoré by predstavovali len duplicitu zaplatenia z ich strany. Nesúhlasia s tvrdením žalovanej, že súd prvej inštancie neuviedol v odôvodnení rozhodnutia na základe akej právnej úvahy, resp. aplikáciou ktorého právneho predpisu, prípadne výkladom, ktorého konkrétneho zmluvného dojednania dospel k svojmu záveru. Poukázali na body 20 až 22 odôvodnenia rozsudku, z ktorých je zrejmé akými úvahami sa súd prvej inštancie spravoval. Následne v bodoch 23 až 25 odôvodnenia uviedol aj zákonné ustanovenia, ktorými sa riadil. Majú za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené, ako aj preskúmateľné. Čo sa týka uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, žalovaná neuviedla aké právne posúdenia považuje za správne, ktorý právny predpis a ktoré konkrétne zákonné ustanovenie mal súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí na vec aplikovať a v čom spočíva nesprávnosť jeho právneho posúdenia. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je v napadnutých výrokoch vecne správny a dostatočne odôvodnený.
5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedla, že trvá na podanom odvolaní. Nesúhlasí s tým, že z napadnutého rozsudku je zrejmé akými úvahami sa konajúci súd spravoval. Z citovaných zákonných ustanovení rozsudku nie je možné založiť právne posúdenie otázky, či tzv. fixné platby za plnenia spojené s užívaním bytu sú alebo nie sú zahrnuté vo výške nájomného. Má za to, že súd prvej inštancie vyslovil vo vzťahu k právnej otázke, či fixná zložka platieb za plnenia spojené s užívaním bytu je zahrnutá vo výške nájomného, svoj subjektívny názor, ktorý evidentne nie je možné posudzovať kritériom právneho posúdenia veci v zmysle judikatúry, pretože z neho nevyplýva, o ktoré konkrétne ustanovenie OZ alebo iného právneho predpisu sa predmetný názor opiera. Taktiež poprela, že by v odvolaní neuviedla konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré malo byť aplikované. V odvolaní uviedla, že vec mala byť právne posúdená podľa ust. § 696 a nasl. OZ, ktoré diferencuje medzi úhradou nájomného a úhradou za plnenia poskytované s užívaním bytu a ktoré v napadnutom rozsudku citované nebolo. Poukázala na to, že na oficiálnych stránkach a v cenníkoch VSE a SPP sa uvádza, že preddavkové platby sa skladajú z fixných a variabilných platieb. V čl. V bod 5.1 písm. c) nájomnej zmluvy je uvedené, že nájomcovia sú povinní uhradiť nedoplatok súvisiaci so spotrebou prevyšujúcou spotrebu krytú preddavkovými platbami. Jednotlivé sumy sú vo vzťahu k elektrine a plynu uvedené v mene Euro nie v m3 alebo kWh. Tieto platby jednoznačne zahŕňajú aj fixné aj variabilné platby za elektrinu. Opačný výklad nemá oporu ani v zmluve ani v zákone. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná jej plnú náhradu trov konania, ako aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázali na to, že žalovaná interpretuje ust. § 696 ods. 2 OZ takým spôsobom, že si sama sebe odporuje. Výdavky za fixné platby prešli na nich
ako poplatky spojené s užívaním bytu, čo dokazuje bod 5.1 nájomnej zmluvy, ktorý upravuje zahrnutie týchto poplatkov do celkovej sumy mesačného nájomného. K jej tvrdeniu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je postavené na subjektívnom názore sudcu vychádza z jej nedostatočného porozumenia predmetného rozhodnutia a aj samotnej nájomnej zmluvy, ktorej znenie sama navrhla. Poukázali na to, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že v zmysle nájomnej zmluvy došlo k preneseniu výdavkov za tzv. fixné platby, a to konkrétne dohodou v bode 5.1 nájomnej zmluvy, ktorý upravuje aj zahrnutie týchto poplatkov do celkovej výšky mesačného nájomného. Nemôže teda ísť o subjektívny názor sudcu, keďže ten sa vo svojom rozhodnutí opiera o konkrétne ustanovenie nájomnej zmluvy, ktoré ani nie je sporné. K tvrdeniu žalovanej, že zmluvu o odbere s VSE a SPP uzavrela výlučne preto, aby im mohla poskytovať plnenia spojené s užívaním bytu, uviedli, že ide o povinnosť prenajímateľa umožniť nájomcom riadne užívanie prenajatého bytu, čo ukladá jednak povinnosť v bode 6.1 nájomnej zmluvy ako aj ust. § 687 ods. 1 OZ. Preto skutočnosť vzniknutých poplatkov za uzavretie týchto zmlúv, tzv. fixných platieb, nemôže byť v žiadnom prípade premietnutá do výpočtu spotreby týchto energií. Poukázali na bod 5.1 písm. c) nájomnej zmluvy, v ktorom žalovaná ako prenajímateľ navrhla špecifickú dohodu na spotrebe energii, a to uvedením konkrétnych súm za spotrebu, s ktorou oni ako nájomcovia súhlasili. V spojitosti s bodom 5.1 nájomnej zmluvy tieto sumy boli zahrnuté do výšky mesačného nájmu. Ako základ pre výpočet spotreby slúžil protokol o odovzdaní a prevzatí bytu s uvedením počiatočného a konečného stavu meračov, ktorý nie je sporný. Taktiež nebolo sporné, že oni ako nájomcovia sú povinní uhradiť nedoplatok vzniknutý prevyšujúcou spotrebou. Trvajú na návrhu, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil.
7. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.
8. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
9. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa Čl. 16 ods. 3 základných princípov CSP v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok podala.
12. Odvolací súd prejednal odvolanie strany sporu ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
13. Odvolací súd konštatuje, že bezdôvodné obohatenie je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Jeho podstatou je zákonom uložená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie sa viaže k momentu jeho vzniku. Týmto momentom nastáva splatnosť pohľadávky oprávneného, na úkor ktorej bolo bezdôvodné obohatenie získané a po jeho uplynutí sa povinný subjekt dostáva do omeškania.
14. Žalovaná v odvolaní namietala odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak, súd vyhodnotil tak, že to vyvoláva logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
17. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že v posudzovanom prípade odvolacie dôvody uplatnené odvolateľkou nie sú dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.
18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že pre civilné sporové konanie (o aké ide aj v prejednávanej veci) platí zásada prejednávacia, znamenajúca, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je vecou sporových strán, ktoré majú jednak povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti, ale rovnako navrhovať pre ne dôkazy, teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Z ustanovenia § 132 ods. 1, 3 CSP sa vyvodzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť strán sporu za výsledok konania. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd uznal ako pravdivú. Rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musí strana preukázať) zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na sporný vzťah aplikovaná.
19. V posudzovanom prípade odvolací súd súhlasí so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ktoré sú založené na logických záveroch vykonaného dokazovania, pretože zodpovedajú tomu, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov, najmä z nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 1.9.2021. Súd prvej inštancie na správne zistený stav aplikoval správnu právnu normu, z ktorej aj správne vyvodil záver o povinnostiach tak žalobcov ako aj žalovanej. Napriek tomu, že sa v tomto prípade nejedná o spotrebiteľský vzťah, za podstatné odvolací súd považuje aj tú skutočnosť, že samotnú nájomnú zmluvu vyhotovila žalovaná, pričom možno vychádzať aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatoval, že „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“.
20. Predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť žalovanej, pretože žalobcom nevrátila po skončení nájmu časť depozitu v sume 354 Eur. Odvolávajúc sa na bod 5.1 písm. c) nájomnej zmluvy si do konečného nedoplatku za spotrebu plynu a elektriny započítala aj 12 x mesačný poplatky za plynomer (7,03 Eur) a 12 x mesačný poplatok za elektromer (7,1053 Eur), t.j. fixné poplatky spolu v sume 169,6236 Eur, s čím žalobcovia nesúhlasili. Súhlasili len s úhradou ceny za skutočnú spotrebu elektriny a plynu, taktiež sa odvolávajúc na bod 5.1 písm. c) nájomnej zmluvy.
21. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že tzv. fixné poplatky boli zahrnuté už v mesačnom nájomnom, čo vyplýva zo znenia bodu 5.1 nájomnej zmluvy. Naviac dodáva, že v bode 5.1 písm. c) zmluvy je jasne uvedené, že po skončení zúčtovacích období viažucich sa na spotrebu jednotlivých energií je nájomca povinný uhradiť nedoplatok súvisiaci so spotrebou prevyšujúcou spotrebu krytú preddavkovými platbami počas doby nájmu. Čiže žalobcovia ako nájomcovia boli povinní zaplatiť cenu za spotrebu prevyšujúcu v zmluve dohodnutú spotrebu. Tu
odvolací súd poukazuje na to, že tvrdenie žalovanej je aj nelogické, keďže by nemohlo platiť pre prípad, keď by žalobcovia spotrebovali len zmluvne dohodnuté množstvo plynu a elektriny, či menej a nevznikol by im nedoplatok, resp. vznikol by im preplatok, ktorý by im musela žalovaná vrátiť. V takom prípade by im žalovaná nemohla účtovať fixné poplatky, v zmluve to dohodnuté nie je. Aj z toho odvolaciemu súdu vyplýva, že uvedené fixné poplatky už sú zahrnuté v mesačnom nájomnom. Naviac dodáva, že takúto formuláciu zmluvy, ktorú možno vykladať rozdielne, napísala do zmluvy žalovaná, preto je aj spravodlivé vykladať ju v jej neprospech.
22. Po prepočítaní vzniknutého bezdôvodného obohatenia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie ho nesprávne zaokrúhlil na sumu 169,36 Eur, pričom správne malo byť 169,62 Eur (pozri bod 20 tohto odôvodnenia). Ide o nepatrný rozdiel v prospech žalovanej a naviac podľa Čl. 16 ods. 3 základných princípov CSP v konaní o opravnom prostriedku nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre žalovanú, ktorá opravný prostriedok podala.
23. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil ako vecne správny napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie čo do priznanej istiny spolu so zákonným 5 % - ným ročným úrokom z omeškania, ktoré žalovanej vzniklo v zmysle bodu 8.3 nájomnej zmluvy nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty na vyčíslenie finančných pohľadávok po skončení nájmu, t.j. od 01.10.2022 do zaplatenia. Zároveň ako vecne správny potvrdil aj napadnutý výrok III. rozsudku, pričom aj v ňom zistil nesprávny výpočet pomeru medzi úspechom a neúspechom strán v spore. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zaplatenia 354 Eur. Žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie sumy 169,36 Eur, čo je 47,84 % - ný úspech žalobcov oproti ich 52,16 % - nému neúspechu. Odpočítaním neúspechu od úspechu vychádza, že žalobcovia by mali nahradiť žalovanej 4,32 % jej trov (nie 5,32 % ako je uvedené v rozhodnutí). Aj v tomto prípade však musí odvolací súd prihliadať na Čl. 16 ods. 3 základných princípov CSP a nemôže rozhodnúť v neprospech žalovanej, ktorá podala odvolanie.
24. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
25. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. V súlade s citovanými ustanoveniami CSP odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne úspešným žalobcom 1/ a 2/ nárok na 100 % - nú náhradu trov odvolacieho konania.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).