Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/55/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G., 3/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G., proti žalovanej: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G., zastúpenej obchodnou spoločnosťou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -144 zo dňa 20. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -144 zo dňa 20. februára 2020 vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ mení tak, že žalobu žalobcov 2/ a 3/ zamieta.

II. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -144 zo dňa 20. februára 2020 vo vzťahu k žalobkyni 1/ zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Žalovanej proti žalobcom 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo pôvodného žalobcu H. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zomr. XX.XX.XXXX a žalovanej k nehnuteľnosti parcela KN-C č. 191 o výmere 838 m2, v k. ú. G., obec G., okres D., zapísanej na LV č. XXX a toto vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva pôvodného žalobcu prikázal nehnuteľnosť parcela KN-C č. 191/2 - záhrada o výmere 210 m2 v k. ú. G., obec G., okres D. zameraná geometrickým plánom č. 42/2018, autorizačne overeným dňa 25.09.2018, úradne overeným katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina pod. č. 2075/2018 dňa 03.10.2018 a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosť parcela KN-C č. 191/1 - záhrada o výmere 628 m2 v k. ú. G., obec G., okres D. zameraná geometrickým plánom č. 42/2018 autorizačne overeným dňa 25.09.2018, úradne overeným katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina pod. č. 2075/2018 dňa 03.10.2018 (výrok I.). Zároveň vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca sa žalobou domáhal vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX ako parcela KN- C č. 191 - záhrada o výmere 838 m2, k. ú. G., obec G., okres D., a to spôsobom, ako aj rozhodol súd prvej inštancie. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou je podielovým spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, on v podiele o veľkosti 1/4 a žalovaná v podiele o veľkosti 3/4. Žalovaná pôvodne súhlasila

s návrhom na rozdelenie pozemku, avšak po vyhotovení geometrického plánu vyjadrila s rozdelením pozemku nesúhlas. Mal za to, že nie je možné uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a ním navrhovaný spôsob rozdelenia pozemku rešpektuje jeho polohu a svahovitosť, pričom zabezpečuje rovnomerné rozdelenie rovinatých a svahovitých častí pozemku medzi obidve strany sporu. Žalovaná má zároveň všetky svoje stavby na časti pozemku, ktorá by pripadla do jej výlučného vlastníctva. Napokon jeho návrh by tiež prispel k sceleniu susedných pozemkov v jeho vlastníctve. 3. Žalovaná v reakcii na žalobu nesúhlasila s pôvodným žalobcom navrhovaným rozdelením predmetnej nehnuteľnosti. Tvrdila, že takéto rozdelenie ju poškodzuje a zvýhodňuje žalujúcu stranu. Navrhla iný spôsob rozdelenia podľa geometrického plánu č. 173/2019, autorizačne overeného dňa 05.09.2019 a úradne overeného katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina dňa 12.09.2019 pod č. 61-1865/2019, ktorý spôsob považovala za výhodnejší pre obe strany sporu. Zdôraznila, že ide o záhradu, nie stavebný pozemok, a preto je svahovitosť terénu irelevantná. Poukázala na svoj väčšinový spoluvlastnícky podiel a uviedla, že súd by mal prihliadať na vôľu väčšinového spoluvlastníka. Argumentovala tým, že záhradu užívala 35 rokov a v žalobe navrhovaným spôsobom rozdelenia by sa jej zhoršil prístup a výhľad, keďže jej dom stojí blízko hranice pozemkov, musela by rozdelenie odstrániť a vypratať jeho okolie. Poukázala aj na zdravotný stav svojho syna (vozíčkar) a poprela existenciu akejkoľvek dohody medzi žalobcom a jej manželom. Ďalej argumentovala tým, že medzi domom a sporným pozemkom je terasa, pozemok nie je oplotený a žalobca by musel odstrániť plot na hranici pozemkov. 4. Vychádzajúc zo skutkového zistenia, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného pozemku, a to vo vyššie uvedených podieloch, ďalej, že medzi nimi ako spoluvlastníkmi preukázateľne nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a vzhľadom na narušené vzájomné vzťahy ani táto nie je možná, dospel Súd prvej inštancie k záveru, že o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán môže dôjsť len rozhodnutím súdu podľa ust. (ďalej len „“). Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak k dohode nedôjde, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o jeho zrušenie a vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva podľa ust. , lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých strán sporu s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. 5. Súd prvej inštancie potom uzavrel, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti reálnym rozdelením, s čím súhlasili obidve strany. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci je možné a dobre realizovateľné. Nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , ktoré by odôvodňovali ponechanie spoluvlastníckeho stavu nezmeneného. Pri rozdelení nehnuteľnosti vychádzal najmä z terénu a svahovitého charakteru pozemku. Považoval za nesporné, že spodná časť je rovinatá a vrchná časť svahovitá. Preto rozhodol o pozdĺžnom reálnom rozdelení podľa geometrického plánu predloženého pôvodným žalobcom. Mal za to, že takýmto rozdelením budú strany vlastniť rovinatú aj svahovitú časť v pomere zodpovedajúcom ich podielom. Zároveň žalovaná pri takomto rozdelení nebude musieť nič odstraňovať, a teda jej nevzniknú žiadne zvýšené náklady. Zohľadnil aj existenciu terasy medzi jej domom a predmetným pozemkom, pričom ani v tomto smere nebude znevýhodnená oproti pôvodnému žalobcovi, ako tvrdila, že hneď z domu bude mat jeho pozemok. Skutočnosť, že vlastník nehnuteľnosti (rodinného domu) má z okna tejto nehnuteľnosti výhľad do záhrady suseda je totiž v zastavanom území úplne bežnou skutočnosťou. Rozhodnúť o rozdelení nehnuteľnosti len s prihliadnutím na estetické hľadisko bez ohľadu na reálnu polohu, ráz a terén dotknutej nehnuteľnosti by nebolo spravodlivé a ani žiaduce. Prihliadol aj na tvrdenie pôvodného žalobcu, že ani jemu nevznikne povinnosť nič odstraňovať, ako aj na skutočnosť, že na časti pozemku, ktorá má pripadnúť

žalovanej, vysadil v minulosti stromy jej manžel. Uzavrel, že pozdĺžne reálne rozdelenie zabezpečí, aby nehnuteľnosť aj naďalej slúžila spôsobu zodpovedajúcemu jej povahe a záujmu oboch strán sporu. Doplnil, že nevykonal dokazovanie miestnou ohliadkou, pretože ho považoval za nadbytočné a nehospodárne vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav. Napokon poukázal na to, že pri rozdelení predmetnej nehnuteľnosti pozdĺžne, či priečne, prisúdená časť predmetnej nehnuteľnosti pôvodnému žalobcovi by bola susedným pozemkom s pozemkami parcely KN-C č. 187 a č. 188, a teda tak či tak by sa pozemky sceľovali. 6. Pre úplnosť dôvodov súd prvej inštancie doplnil, že nevykonal dokazovanie miestnou ohliadkou, keďže vykonanie tohto dôkazu vzhľadom na zistený skutkový stav považoval za nadbytočné, a teda nehospodárne a neúčelné. Medzi stranami sporu nebolo totiž sporné, že predmetná nehnuteľnosť ma svahovitý terén, že od spodnej časti k hornej je v stúpajúcom teréne. Tento ráz predmetnej nehnuteľnosti vyplýval aj z predložených fotografií. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná pri návrhu rozdelenia predmetnej nehnuteľnosti podľa žalobou navrhovaného spôsobu nemá čo vypratať, či odstrániť, a teda nebude znevýhodnená ďalšími nákladmi. 7. O náhrade trov konania rozhodol citujúc ust. , a (ďalej len „“) tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, a to s prihliadnutím na predmet sporu, ktorý môže iniciovať ktorýkoľvek spoluvlastník. Nezaoberal sa tvrdeniami o prípadnej predsúdnej dohode a jej nedodržaní. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že by vyporiadal zrušené spoluvlastníctvo strán sporu podľa ňou navrhovaného spôsobu a priznal jej proti pôvodnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 9. Odvolanie odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti namietala, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zrušení podielového spoluvlastníctva neprihliadol na veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu, ktorý predstavuje 3/4 z celku. Súd prvej inštancie opomenul aplikovať ust. , keď neprihliadol na veľkosť spoluvlastníckych podielov strán, ale prihliadal na kritérium spravodlivosti. Súd prvej inštancie tak mal primárne prihliadnuť na jej záujmy ako väčšinového spoluvlastníka a až následne riešiť otázku spravodlivého vyporiadania podľa podielov. Poukázala aj na ust. , upravujúce hospodárenie so spoločnou vecou, ktoré preferuje vôľu väčšiny. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa žalovanej ignorovalo existenciu jej väčšinového spoluvlastníckeho podielu, keď súd prvej inštancie postavil podiely obidvoch strán na rovnakú úroveň, čo považovala za rozporné s ust. SR. 10. Pôvodný žalobca vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanej doručený prostredníctvom elektronickej schránky jej zástupcu dňa 16.03.2020. Mal za to, že podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) sa rozsudok považuje za doručený žalovanej dňa 01.04.2020. Keďže žalovaná podala odvolanie až dňa 18.05.2020, urobila tak po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Zároveň mal za to, že v odvolaní neboli uvedené žiadne konkrétne dôvody ospravedlňujúce jeho oneskorené podanie. Namietal aj to, že žalovaná neprevzala vôbec rozsudok súdu prvej inštancie, teda jej odvolanie nemôže obsahovať relevantné námietky voči jeho odôvodneniu, keďže nepozná jeho obsah. V ďalšom pôvodný žalobca považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, keďže súd prvej inštancie vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie rozhodol so zohľadnením špecifického tvaru a charakteru pozemku tak, aby obidve strany mali rovnaký typ terénu, čo žalovaná v konaní sama priznala. Poukázal na zásadu rovnosti strán sporu, podľa ktorej majú mať všetci spoluvlastníci pri ochrane svojho vlastníckeho práva rovnaké práva a povinnosti. V súvislosti s námietkou porušenia ust. SR uviedol, že napadnuté rozhodnutie práve zabezpečuje rovnakú ochranu vlastníckeho práva obidvom stranám. Odmietol tvrdenie žalovanej, že súd prvej inštancie neprihliadol na veľkosť jej podielu, keďže správne zohľadnil zásadu rovnosti spoluvlastníkov a účelné využitie veci podľa ust. . Realizované rozdelenie zabezpečuje rovnomernú ochranu práv obidvoch strán a je účelné vzhľadom na polohu a charakter pozemku. V nadväznosti na uvedené pôvodný žalobca navrhol, aby odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej podľa ust. , prípadne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Napokon pôvodný žalobca uviedol, že žalovaná sa napriek vyhlásenému rozsudku správa ako jediná vlastníčka celého pozemku, pokopala jeho časť, zničila malú záhradku a stromček magnólie zasadený jeho dcérou a na jeho časti pozemku postavila trampolínu napriek tomu, že má na to priestor na vlastnom pozemku. Z tohto dôvodu žiadal priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100 %.

11. Následne, po smrti pôvodného žalobcu dňa 21.11.2020, súd prvej inštancie uznesením č. k. -219 zo dňa 10.03.2021 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi po pôvodnom žalobcovi, a to s vyššie označenými žalobcami 1/ až 3/, a to s odôvodnením, že zo spisu Okresného súdu Žilina spis. zn. mal preukázané, že títo prichádzajú do úvahy ako dedičia pôvodného žalobcu. Žalobca tak zomrel pred právoplatným skončením konania, a preto rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho dedičmi. 12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), odvolaciu vec prejednal na pojednávaní dňa 29.10.2025 ( ) v neprítomnosti žalobcu 3/ ( v spojení s ), ktorý hoci bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný ( ods. ods. 2 v spojení s , predvolanie na č. l. 280 spisu a doručenka na č. l. 279 rub spisu) nepožiadal o odročenie pojednávania. 13. Žalobkyňa 1/ na pojednávaní uviedla len toľko, že spor pôvodne viedol jej manžel a ona si ctí jeho vôľu, a preto zotrváva na žalobe a ním navrhovanom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Navrhla tak rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. V ďalšom sa žalobkyňa 1/ vyjadrovala k pomerom na mieste samom s tým, že jej dcéra – žalobkyňa 2/ má vedľa postavený svoj dom a za týmto vlastní susediaci pozemok. Napokon žalobkyňa 1/ prezentovala vôľu, že po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením pozemku, by nadobudnutú časť previedla do vlastníctva dcére

- žalobkyni 2/, ktorá by mala prostredníctvom pozemkov v jej spoluvlastníctve/vlastníctve prístup aj tomuto novozniknu-tému pozemku rozdelením predmetu spoluvlastníctva. Takto by mala zabezpečený prístup aj žalobkyňa 1/. 14. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe, a to aj napriek upozorneniu, že na podklade rozhodnutia súdu v dedičskej veci po pôvodnom žalobcovi nenadobudla žiadny spoluvlastnícky podiel na predmete sporom dotknutého spoluvlastníctva. Ďalej produkovala tvrdenia o tom, že dotknutý pozemok nie je dlhodobo využívaný ani jednou stranou sporu. Reálne vydelenú časť dotknutého pozemku, ktorý by pripadol v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyni 1/

- jej matke by mala záujem následne nadobudnúť a užívať spoločne so svojou rodinou. 15. Žalovaná prezentovala ochotu dohodnúť sa so žalobkyňou 1/ na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a to aj tak, že by predmet spoluvlastníctva nadobudla do výlučného vlastníctva a žalobkyni 1/ vyplatila primeranú peňažnú náhradu. V ďalšom poukázala na to, že pozemok je v zmysle listu vlastníctva nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, pričom sa počas celého obdobia roky dozadu starala oň sama. Ani právny predchodca žalobcov, ani samotní žalobcovia 1/ až 3/ sa o predmet sporu nestarali a nepodieľali sa na jeho údržbe. Na pozemku parcela KN-C č. 190 sa nachádza rodinný dom v jej podielovom spoluvlastníctve, ide v podstate o 3-generačný rodinný dom s troma bytovými jednotkami, pričom k jednej bytovej jednotke je prístup práve zo zadnej strany, teda zo strany sporného pozemku. Ide teda o jeden funkčný celok s týmto rodinným domom, pričom ona so svojou rodinou sporný pozemok užíva. Žalovaná zároveň poukázala na to, že žalobkyňa 1/ nemá prístup k spornej nehnuteľnosti z verejnej komunikácie, preto podľa žalovanej prichádza do úvahy aj iný spôsob vyporiadania ako reálnym rozdelením, a to prikázaním celého pozemku do jej výlučného vlastníctva za primeranú náhradu v sume 5,- eur/m2, čo je na celkový podiel pripadajúci na žalobkyňu 1/ suma 1.047,50 eur. 16. Na pojednávaní odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením listín v nižšie uvedenom rozsahu. 17. Odvolací súd po zistení, že odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom ( ) - stranou, v neprospech ktorej rozhodol súd prvej inštancie, keďže nevyhovel jej návrhu na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán a zároveň jej nepriznal proti pôvodnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania, včas ( ) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [ í s ], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a po nariadenom pojednávaní ( ) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ podľa ust. zmenil tak, že žalobu žalobcov 2/ a 3/ zamietol a vo vzťahu k žalobkyni 1/ podľa ust. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). 18. Primárne považuje odvolací súd za potrebné sa vyjadriť k námietke ešte pôvodného žalobcu, že žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie oneskorene, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie jej bol doručený prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu dňa 01.04.2020, avšak odvolanie podala žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu až dňa 16.05.2020 (odoslané 15.05.2020), teda po uplynutí lehoty podľa ust. . Odvolací súd v tomto kontexte poukazuje na to, že po predložení veci súdom prvej inštancie podľa ust. na rozhodnutie o odvolaní žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie, vrátil dňa 30.10.2020 spis v posudzovanej veci súdu prvej inštancie za účelom písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku v súlade s ust. §

58 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy v platnom znení. Geometrický plán č. 42/2018, autorizačne overený dňa 25.09.2018 a úradne overený katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina pod č. 2075/2018 dňa 03.10.2018, na ktorý bol vo výroku napadnutého rozsudku odkaz, totiž netvoril nedeliteľnú súčasť písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, a preto takéto písomné vyhotovenie rozhodnutia nezodpovedalo ust. 58 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. a rovnako na základe takejto verejnej listiny nebol možný vykonať zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností [ v spojení s o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)]. Preto pokiaľ nebolo žalovanej doručené dňa 01.04.2020 písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku, ktoré by zodpovedalo vyššie uvedeným právnym predpisom, nemohli s tým byť spojené ani účinky doručenia rozhodnutia súdu strane sporu v podobe začatia plynutia lehoty na podanie odvolania proti napadnutému rozsudku podľa ust. v spojení s ust. dne písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku (rozumej tým toho, ktorého nedeliteľnou súčasťou už bol spomínaný geometrický plán) tak bolo žalovanej doručené až dňa 01.06.2022 (viď doručenka na č. l. 269 rub spisu). V kontexte s doposiaľ uvedeným odvolací súd poukazuje na to, že odvolanie, ktoré bolo podané po vyhlásení rozsudku, je účinné aj vtedy, ak k nemu došlo ešte pred doručením rozsudku a teda pred začiatkom behu odvolacej lehoty (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SSR spis. zn. zo dňa 18.09.1973 publikovaný v Zborníku stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR IV, 1970 - 1983, str.764). Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd uzaviera, že žalovaná podala odvolanie proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie včas. Ak pôvodný žalobca v súvislosti so spôsobom doručovania napadnutého rozsudku žalovanej [podľa márnym uplynutím úložnej lehoty podľa tohto zákona] namietal, že žalovaná nemohla mať vedomosť o dôvodoch napadnutého rozsudku, túto námietku vyhodnotil odvolací súd ako zjavne irelevantnú, keďže spôsob doručenia rozsudku súdu prvej inštancie nemôže stranu limitovať v uplatnení jej práva podľa proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie a uviesť akékoľvek odvolacie dôvody ( ). 19. Pokiaľ ide o rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/, z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie po vyhlásení napadnutého rozsudku a následnom úmrtí pôvodného žalobcu H. B. (dňa 21.11.2020) rozhodol podľa ust. uznesením č. k. -219 zo dňa 10.03.2021, že bude pokračovať v konaní s dedičmi po pôvodnom žalobcovi, a to so žalobcami 1/ až 3/ (označenými v záhlaví tohto rozhodnutia odvolacieho súdu). Súd prvej inštancie takto rozhodol s odkazom na ust. , teda ešte v čase, kedy nebolo skončené konanie o dedičstve po pôvodnom žalobcovi. 20. Následne uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -33, zo dňa 12.02.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.02.2021 (ako dôkaz vykonané na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 29.10.2025), bolo rozhodnuté v dedičskej veci po poručiteľovi – pôvodnom žalobcovi, a to medzi iným tak, že v zmysle schválenej dedičmi uzavretej dohody o vyporiadaní dedičstva nadobudla spoluvlastnícky podiel poručiteľa (pôvodného žalobcu) o veľkosti 1/4 k predmetnému pozemku parcela KN-C č. 191, k. ú. G., žalobkyňa 1/. 21. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného sporového konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a subjekt na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Skúmanie vecnej legitimácie v spore je podstatným predpokladom pre úspech v konaní a súd (aj odvolací) ju skúma aj bez návrhu niektorej sporovej strany (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 29.06.2010). Nedostatok vecnej legitimácie má za následok nepriaznivé rozhodnutie pre stranu v spore, ktorá nepreukáže, že je v spore či už aktívne alebo pasívne legitimovaná. 22. V spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže podľa žalobu, ktorýkoľvek z podielových spoluvlastníkov, teda ktorýkoľvek z vecne legitimovaných subjektov. Všetci podielový spoluvlastníci v takomto spore tvoria tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo ( ) a sú vecne legitimovaní. Iné osoby ako spoluvlastníci nie sú nositeľom vecnej legitimácie v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. 23. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX, vedenom pre k. ú. G., obec G., okres D. zo dňa 28.10.2025 (ako dôkaz vykonaný na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 29.10.2025) vyplynulo, že ako podielový spoluvlastníci predmetu spoluvlastníctva (pozemok parcela KN-C č. 191) boli k tomuto dňu (a keďže nevyšiel najavo opak aj ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu dňa nasledujúceho) evidované žalobkyňa 1/ pod B3 v podiele o veľkosti 1/4 (titulom nadobudnutia: Z 10408/2022 uznesenie č. , po položkou výkazu zmien 7630/2022) a žalovaná pod B2 v podiele o veľkosti

3/4. z uvedeného tak vyplýva, že vecnú legitimáciu v spore majú žalobkyňa 1/ a žalovaná. Naopak žalobcom 2/ a 3/ v čase rozhodovania odvolacieho súdu nesvedčila vecná legitimácia (neboli účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v posudzovanej veci išlo, teda neboli spoluvlastníkmi majetku v podielovom spoluvlastníctve, ktoré bolo predmetom zrušenia a vyporiadania v spore). Žalobcovia 2/ a 3/ aj napriek výzve súdu prvej inštancie zo dňa 24.02.2022 (na č. l. 253 spisu), aby sa vyjadrili v nadväznosti na výsledky dedičského konania po pôvodnom žalobcovi, či chcú byť ako žalobcovia stranou sporu, alebo na žalobe ako žalobcovia netrvajú a berú túto späť, trvali ako dedičia po pôvodnom žalobcovi na pokračovaní sporu (viď vyjadrenie žalobkyne 2/ zo dňa 07.03.2022 na č. l. 260 spisu, ako aj na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 29.10.2025 a vyjadrenie žalobcu 3/ na č. l. 258 spisu). Preto odvolací súd, skúmajúc vecnú legitimáciu strán sporu v odvolacom konaní, v priebehu ktorého došlo k úmrtiu pôvodného žalobcu, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ zmenil podľa ust. tak, že z dôvodu nedostatku ich vecnej legitimácie ich žalobu už bez ďalšieho zamietol. 24. Odvolací súd tak zároveň v zmysle ust. odol o náhrade trov medzi žalobcami 2/ a 3/ a žalovanou tak konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania. Žalovaná bola v časti sporu medzi žalobcami 2/ a 3/ a ňou v celom rozsahu úspešná (žaloba žalobcov 2/ a 3/ bola proti nej zamietnutá) a v zmysle ust. jej tak vzniklo proti žalobcom 2/ a 3/ právo na náhradu trov konania (či už na súde prvej inštancie či odvolacieho). 25. Ust. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok sporu podľa ust. a od zásady zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania podľa ust. . Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, len ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať procesne neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania protistrane. Použitie tohoto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohoto dôvodu musí aplikácia daného zákonného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výsostne výnimočný charakter. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú, pričom ust. nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie. Toto ustanovenie nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Dôvodom osobitného zreteľa môže byť napríklad neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, osobné pomery strany sporu a pod. 26. Odvolací súd však vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktoré považoval skutočnosť, že súd prvej inštancie pokračoval so žalobcami 2/ a 3/ až po vyhlásení napadnutého rozsudku bez toho, aby bolo skončené dedičské konanie po pôvodnom žalobcovi, v rámci ktorého by došlo aj k prejednaniu dedičstva spočívajúceho v dotknutom spoluvlastníckom podiele pôvodného žalobcu. Teda rozhodnutím súdu prvej inštancie č. k. -219 zo dňa 10.03.2021 sa stali stranou sporu aj žalobcovia 2/ a 3/, ktorí však dedičstvo spočívajúce v dotknutom spoluvlastníckom podiele pôvodného žalobcu dedením nenadobudli. Na uvedené, hoci v inom kontexte, poukazovala aj samotná žalovaná v návrhu na prerušenie konania podľa ust. zo dňa 12.04.2021, ktorým navrhla prerušiť konanie do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o dedičstve po pôvodnom žalobcovi vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. , ktorý návrh súd prvej inštancie uznesením č. k. -228 zo dňa 10.05.2021 zamietol. Ak by súd prvej inštancie postupoval striktne v zmysle ust. veta druhá , žalobcovia 2/ a 3/ by sa tak stranou sporu nestali. S poukazom na uvedené skutkové okolnosti, ako aj na to, že samotný spor bude prebiehať ďalej medzi vecne legitimovanými podielovými spoluvlastníkmi (žalobkyňou 1/, ktorá ako jediná vstúpila do hmotnoprávneho postavenia pôvodného žalobcu ohľadom jeho dotknutého spoluvlastníckeho podielu a žalovanou), medzi ktorými bude zároveň rozhodnuté aj o náhrade trov konania, odvolací súd žalovanej podľa ust. výnimočne náhradu trov konania nepriznal. 27. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. Súd prvej inštancie nezohľadnil pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva veľkosť spoluvlastníckych podielov strán sporu k predmetu spoluvlastníctva ( veta druhá, keď neprihliadal primárne na záujmy žalovanej, ktorá je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou. Aj ust. pritom preferuje pri rozhodovaní o hospodárení

so spoločnou vecou väčšinu pred menšinou. Žalovaná z uvedeného vyvodzovala, že súd prvej inštancie mal potom rozhodnúť v zmysle jej návrhu na rozdelenie predmetu spoluvlastníctva v zmysle ňou produkovaného geometrického plánu, ktorý zohľadňoval jej záujmy ako väčšinového podielového spoluvlastníka dotknutého pozemku. 28. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. 29. V spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako uviedol aj súd prvej inštancie, je súd viazaný žalobou, avšak len pokiaľ ide o predmet podielového spoluvlastníctva, ktoré má byť v spore zrušené a vyporiadané. V ostatnom súd viazaný žalobným návrhom nie je a môže ho prekročiť ( ), keďže určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu ( ). Inak povedané súd môže zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať aj iným spôsobom, ako navrhuje žalujúca, resp. žalovaná strana, pričom je limitovaný spôsobmi uvedenými v ust. ani prípadný súhlas všetkých strán konania s navrhovaným vyporiadaním nie je dôvodom, aby súd rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Ust. upravuje tri spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom súčasne stanovuje ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob – reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov medzi jednotlivých spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná. Posúdenie reálnej deliteľnosti veci nie je len otázkou faktickou (skutkovou, odbornou), ale aj otázkou právnou. V prípade pozemkov totiž musí vziať súd do úvahy aj právne normy zamedzujúce drobeniu pozemkov (čo súd prvej inštancie pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil). Druhý spôsob vyporiadania prichádza do úvahy vtedy, ak je reálne rozdelenie nemožné, teda v tomto prípade súd vec prikáže do výlučného vlastníctva jedného podielového spoluvlastníka alebo viacerých spoluvlastníkov (do ich podielového spoluvlastníctva) za primeranú náhradu odstupujúcim spoluvlastníkom. Súd pri tomto prihliada najmä na účelné využitie veci. Ďalším zákonom stanoveným kritériom je veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Zároveň zákon výslovne stanovuje, že súd prihliada aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Súdna prax sa v ďalšom vyjadrila aj k otázke, či pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je možné povedľa zákonom uvedených kritérií zohľadniť aj iné okolnosti. Judikatúra túto možnosť akceptovala. V rámci posudzovania účelného využitia je tak možné zohľadniť aj celý rad skutočností rozhodných pre záver o tom, ktorému zo spoluvlastníkov bude vec prikázaná do spoluvlastníctva. V poradí tretím spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku z tohto predaja medzi spoluvlastníkov v pomere podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, čo môže prísť do úvahy vtedy, ak vec ani jeden zo spoluvlastníkov nechce. Napokon z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd podielové spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada, avšak iba v prípade reálnej nedeliteľnosti predmetu spoluvlastníctva ( ). 30. Zaoberajúc sa právnym posúdením veci súdom prvej inštancie odvolací súd v kontexte odvolacej námietky žalovanej, že súd prvej inštancie mal pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci postupovať v zmysle jej návrhu so zohľadnením jej záujmu, považuje za potrebné opätovne zdôrazniť už vyššie uvedené, že možnosť reálneho rozdelenia podielového spoluvlastníctva k pozemku je limitovaná právnymi normami zamedzujúcimi drobeniu pozemkov. V zmysle ust. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení (aj v znení účinnom ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie) možno v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto neobsahuje legálnu definíciu pojmu poľnohospodársky pozemok. Podľa ust. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa na účely tohto zákona rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty; súčasťou poľnohospodárskej pôdy sú aj plochy porastené drevinami tvoriace súčasť agrolesníckeho systému využívania poľnohospodárskej pôdy alebo plochy porastené drevinami tvoriace poľnohospodársku účelovú zeleň. Túto legálnu definíciu obsiahnutú v možno vztiahnuť aj pre účely Podľa ust.

v znení účinnom od 01.09.2022 ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu [48) Napríklad a 628 ] alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva [49) a 149 ] alebo rozhodnutia o dedičstve [50) ] vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v pozemok menší ako 3.000 m2 (do účinnosti menší ako 2.000 m2, teda aj v znení účinnom ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie), ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok. 31. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX, vedenom pre k. ú. G., obec G., okres D. zo dňa 28.10.2025 (ako dôkaz vykonaný na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 29.10.2025) zároveň vyplynulo, že podľa údajov katastra je predmet spoluvlastníctva strán dotknutý evidovaný s výmerou 838 m2, podľa druhu pozemku ako záhrada, teda je poľnohospodárskym pozemkom a zároveň sa nachádza mimo zastavaného územia obce, pričom v spore nebola dosiaľ vyvrátená záväznosť tohto údaja katastra ( ; napr. potvrdením obce o tom, že v zmysle platného územného plánu je dotknutý pozemok súčasťou územia obce určeného na zastavanie), a preto sa na naň vzťahuje aj zákonné obmedzenie drobenia pozemkov v zmysle ust. a Vychádzajúc zo záväzných údajov katastra (v prípade nevyvrátenia ich hodnovernosti) je potom vylúčené vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán rozdelením predmetu spoluvlastníctva. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie, bez toho, aby mal dokazovaním vyvrátenú hodnovernosť údajov katastra, vec nesprávne právne posúdil [ ], ak v rozpore s ust. a nasl. dospel k záveru o možnosti vyporiadať predmet spoluvlastníctva strán jeho rozdelením podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov strán. 32. V dôsledku uvedeného sa potom súd prvej inštancie nezaoberal možnosťou vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán zvyšnými dvoma spôsobmi vyporiadania, teda najmä v poradí druhým - prikázaním veci jednej či druhej strane sporu za primeranú náhradu, nezisťoval skutočnosti potrebné k rozhodnutiu o tomto spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán a ani nevykonal s tým spojené dokazovanie. 33. V nadväznosti na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalobkyni 1/ podľa ust. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ), keďže nebolo účelné, aby vyššie uvedené pochybenia súdu prvej inštancie boli odstraňované odvolacím súdom. 34. V ďalšom konaní súd prvej inštancie v prípade nevyvrátenia hodnovernosti údajov katastra o predmete spoluvlastníctva, ktoré v zmysle ust. a nasl. zamedzujú jeho rozdeleniu, zameria dokazovanie na skutočnosti, ktoré sú v zmysle ust. rozhodné pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán v poradí ďalšími dvoma spôsobmi vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ak budú z pohľadu súdu prvej inštancie skutkové tvrdenia strán v tomto smere nepostačujúce, vyzve ich v zmysle ust. na uvedenie ďalších skutkových tvrdení a vykoná aj ďalšie dôkazy, ktoré na preukázanie týchto skutkových tvrdení strany navrhnú. Pre prípad vyvrátenia hodnovernosti údajov katastra, ktoré zamedzujú rozdeleniu predmetu spoluvlastníctva, súd prvej inštancie zohľadní pri prípadnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán rozdelením veci aj skutočnosti, ktoré nastali po smrti pôvodného žalobcu, a teda aj prípadnú zmenu vlastníctva priľahlých pozemkov, na ktoré prihliadal pri predošlom rozhodovaní. Odvolací súd považuje tiež za vhodné (najmä v súvislosti s tvrdeniami strán v odvolacom konaní), aby súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj navrhovanou obhliadkou predmetného pozemku, a to za účelom objasnenia jeho charakteru (svahovitosti, členenia, zastavania drobnými stavbami, existenciou porastov a pod.), ako aj jeho terajšieho či potenciálne budúceho užívania stranami sporu. Na podklade skutkových zistení vyplývajúcich či už zo zhodných tvrdení strán, o ktorých pravdivosti nebude existovať dôvodná pochybnosť alebo z vykonaných dôkazov, súd prvej inštancie vec opätovne právne posúdi (viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ) a nanovo rozhodne, pričom svoje nové rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. . V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou ( ). Pokiaľ ide o rozhodovanie v otázke náhrady trov konania odvolací súd zdôrazňuje, že ani charakter posudzovaného sporu neodôvodňuje rozhodnutie súdu o náhrade trov konania, ktoré by nezohľadňovalo úspech strany v spore podľa ust. . Charakter sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sám o sebe ani nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd výnimočne neprizná náhradu trov konania podľa ust. (k tomu primerane nález Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS/266/2022-26 zo dňa 23.06.2022). 35. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) [ ]. Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [ ]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [ ]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý a ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].