Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/196/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajsky´ su´d v Kosˇiciach v sena´te zlozˇenom z predsedu sena´tu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUD. Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej PhD., v spore žalobcu: PREŠOV REAL, s. r. o., Slovenská 40, 080 01 Prešov, IČO: 31 722 814, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Brőstl & Čentík s. r. o., Rázusova 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, proti žalovaným: v 1. rade T & J Tenis club s. r. o., so sídlom Nábrežná 5, 080 01 Prešov, IČO: 44 611 587, právne zastúpenému: JUDr. Patrik HOLINGA s. r. o., Hrnčiarska 2/A, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 856 967, a v 2. rade TENISKA s. r. o., Nábrežná 5, 080 01 Prešov, IČO: 52 805 280, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -442 z 12. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -442 z 12. septembra 2023.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa na ulici Nábrežná č. 5, katastrálne územie A., obec Prešov, okres Prešov, evidované na Okresnom úrade Prešov, katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo: 8464/12 o výmere 2135 m2, stavbu so súpisným číslom 4420 umiestnenú na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo 8464/2, o výmere 365 m2 a zariadenie tenisových kurtov s príslušenstvom vrátane vnútro-areálových prístupových ciest, chodníkov, osvetlenia a oplotenia umiestnených na pozemkoch parc. č. KNC 8464/12, KNC 8463/1, KNC 8463/3 a KNE 872/1 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a priznal žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou sa domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa na ulici Nábrežná č. 5, katastrálne územie A., obec Prešov, okres Prešov, evidované na Okresnom úrade Prešov, katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok parcely registra „C“ parcelné číslo: 8464/12 o výmere 2135 m2, stavbu so súpisným číslom 4420 umiestnenú na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo 8464/2, o výmere 365 m2 a zariadenie tenisových kurtov s príslušenstvom vrátane vnútro- areálových prístupových ciest, chodníkov, osvetlenia a oplotenia umiestnených na pozemkoch parc. č.

KNC 8464/12, KNC 8463/1, KNC 8463/3 a KNE 872/1 (ďalej len „nehnuteľnosti“), ako aj nahradiť trovy konania.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 1.1.2016 nadobudla účinnosť Komisionárska zmluva uzatvorená medzi Mestom Prešov ako komitentom a žalobcom ako komisionárom, v zmysle ktorej žalobca ako komisionár disponuje oprávnením na uzatváranie nájomných zmlúv, okrem iného predmetom ktorých je prenájom nehnuteľností vo vlastníctve Mesta Prešov. Súčasťou komisionárskej zmluvy bolo udelenie plnomocenstva žalobcovi na zastupovanie pred súdnymi orgánmi. 3.1 Žalobca uviedol, že mesto Prešov vyhlásilo dňa 2.10.2015 Obchodnú verejnú súťaž na dlhodobý nájom Areálu tenisových kurtov nachádzajúcich sa na ulici Nábrežná 5 v Prešove, na základe výsledkov ktorej Mestské zastupiteľstvo mesta Prešov uznesením č. 223/2015 zo dňa 16.12.2015 schválilo dlhodobý nájom Areálu tenisových kurtov na Nábrežnej 5 v Prešove na dobu 15 rokov pre žalovaného v 1. rade ako víťaza súťaže za cenu 14.800,- eur/rok. Na základe uvedeného mesto Prešov ako vlastník nehnuteľností a vyhlasovateľ súťaže, žalobca ako prenajímateľ a žalovaný v 1. rade ako nájomca uzatvorili Nájomnú zmluvu č. 201600007 zo dňa 11.1.2016 (ďalej „nájomná zmluva“), ktorej predmetom bol nájom nehnuteľností na dobu určitú v trvaní 15 rokov a jej účelom bolo oprávnenie žalovaného v 1. rade užívať predmet nájmu výhradne na realizáciu činností spojených s účelom užívania areálu. 3.2 Žalovaný v 1. rade mal zároveň podpisom nájomnej zmluvy akceptovať, že predmet nájmu nie je možné dať do podnájmu tretej osobe, okrem jednotlivých nebytových priestorov v rámci budovy existujúcej v areáli, ktoré je možné dať do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa. 3.3 Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade žiadosťou zo dňa 17.1.2020 požiadal žalobcu a mesto Prešov o zmenu nájomcu z T&J Tenis club, s. r. o. (žalovaný v 1. rade) na nájomcu TENISKA, s. r. o. (žalovaný v 2. rade). Mesto Prešov žiadosti nevyhovelo s tým, že žalovaný v 1. rade je víťazom obchodnej verejnej súťaže, preto subjekt na strane nájomcu nie je možné meniť, pretože by došlo k porušeniu a obchádzaniu Zákona o verejnom obstarávaní, o majetku obcí a Všeobecne záväzného nariadenia mesta Prešov č. 9/2011, ktorým sa určujú zásady hospodárenia s majetkom mesta Prešov (čl. XI bod 8). 3.4 Podľa žalobcu, žalovaný v 1. rade následne žiadosťou dňa 17.8.2020 žiadal o udelenie súhlasu na podnájom pre žalovaného v 2. rade o celkovej výmere 350 m2 za účelom pohostinstva a welnessu, pričom vlastníkovi – mestu Prešov bola žiadosť doručená 19.8.2020. Žalovaný v 1. rade uzatvoril so žalovaným v 2. rade zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 8.12.2019, ktorej predmetom bol prenájom časti nebytových priestorov o celkovej výmere 250 m2 za účelom prevádzkovania pohostinstva a welnessu, pričom zmluva mala nadobudnúť účinnosť dňom podpisu, a to bez udelenia súhlasu zo strany vlastníka nehnuteľností. 3.5 Žalobca tvrdil, že žalovaný v 1. rade na pracovnom stretnutí konanom dňa 4.3.2022 potvrdil, že takúto zmluvu so žalovaným v 2. rade uzatvoril pred podaním žiadosti o udelenie súhlasu s podnájmom. Žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 18.3.2022 žalobcovi uviedol, že zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 8.12.2019 so žalovaným v 2. rade ukončili. Mesto Prešov ako vlastník nehnuteľnosti Oznámením zo dňa 25.4.2022 oboznámilo žalovaného v 1. rade o podstatných skutočnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu kontroly dodržiavania podmienok nájomnej zmluvy a konštatovalo, že žalovaný v 1. rade užíval predmet nájmu v rozpore s Nájomnou zmluvou č. 20160007, čím podstatne porušil podmienky nájomnej zmluvy. 3.6 Žalobca konštatoval, že žalovaný v 1. rade doručil dňa 17.5.2022 žalobcovi Oznámenie o neexistencii dôvodu na odstúpenie od Nájomnej zmluvy č. 201600007, ktorého prílohou bola Dohoda o plnomocenstve zo dňa 9.1.2020. Žalobca spochybňuje vyhotovenie tejto dohody, pretože podľa žalobcu mohla byť vyhotovená a podpísaná kedykoľvek, nakoľko absentuje overovacia doložka notára a ak by aj bola vyhotovená skutočne dňa 9.1.2020, mohol ju žalovaný v 1. rade predložiť už skôr a nie až keď žalobca s mestom Prešov odstúpili od zmluvy a mal za to, že na základe dohody o plnomocenstve nie je možné vykonávať podnikateľskú činnosť za splnomocniteľa. 3.7 Žalobca ďalej uviedol, že z výpisu zo živnostenského registra žalovaného v 2. rade vyplýva, že dňom vzniku oprávnenia je deň 6.12.2019 a zároveň k tomuto dňu je zriadená prevádzkareň Nábrežná 5, 080 01 Prešov, pričom podľa žalobcu žalovaný v 2. rade žiadal zriadiť prevádzkareň na adrese Nábrežná 5 už žiadosťou o vydanie osvedčenia zo dňa 20.11.2019. 3.8 Na základe uvedených zistení žalobca ako prenajímateľ a mesto Prešov ako vlastník nehnuteľnosti a vyhlasovateľ súťaže jednostranne odstúpili od Nájomnej zmluvy č. 201600007 v celom rozsahu v súlade s čl. VIII. bod 8.1 písm. d) Nájomnej zmluvy s účinnosťou odstúpenia ku dňu 10.5.2022. Žalovaný v 1. rade ako nájomca po doručení odstúpenia od zmluvy odmietol nebytový priestor vypratať bez zbytočného odkladu. Žalobca žalovaným poskytol dodatočnú lehotu na vypratanie do 18.5.2022,

avšak žalovaný v 1. rade ich odmietol dobrovoľne odovzdať. Žalovaní preto užívajú nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a dôsledkom užívania vzniká žalobcovi škoda v podobe bezdôvodného obohatenia a zároveň ušlého zisku na nájomnom a platieb spojených s užívaním predmetu nájmu. Bez vypratania nehnuteľností nemôže žalobca nehnuteľnosti prenajať a uzatvoriť novú nájomnú zmluvu s novým víťazom obchodnej verejnej súťaže. Žalobca sa preto žalobou domáha vypratania predmetných nehnuteľností žalovanými.

4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba na vypratanie nehnuteľností je neprípustná, nedôvodná a uplatnený nárok žalobcom neuznáva v celom rozsahu a popiera všetky tvrdenia žalobcu. Vo vzťahu k dôvodom odstúpenia od nájomnej zmluvy uviedol, že nemá vedomosť, na základe čoho zamestnanci žalobcu mali zistiť, že žalovaný v 1. rade umožnil žalovanému v 2. rade užívať prenajaté nebytové priestory, nakoľko zamestnanci žalobcu si počas vykonania kontroly nevyžiadali žiadne doklady k týmto skutočnostiam. Skutočnosti, o ktoré žalobca opiera odstúpenie od zmluvy podľa žalovaného v 1. rade nie sú dohodnutým dôvodom odstúpenia od predmetnej zmluvy.

4.1 Žalovaný v 1. rade ďalej vo vzťahu k právnemu režimu žalovaného v 2. rade a jeho existencii v priestoroch žalovaného v 1. rade na ulici Nábrežná 5 poukázal na súhlas primátorky mesta k podnájmu nebytového priestoru zo dňa 24.2.2020 a zmluvný vzťah medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade vyplývajúci z dohody o plnomocenstve zo dňa 9.1.2020. 4.2 Žalovaný v 1. rade tvrdil, že uzatvoril so žalovaným v 2. rade Zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 8.12.2019. Dňa 18.9.2020 žalovaný v 2. rade ukončil predmetnú zmluvu na základe Dohody o ukončení Zmluvy o nájme nebytových priestorov s platnosťou a účinnosťou ku dňu podpisu Zmluvy o nájme nebytových priestorov, t.j. ku dňu 8.12.2019, z čoho podľa žalovaného v 1. rade vyplýva, že na zmluvu sa hľadí akoby nikdy nedošlo k jej uzatvoreniu. Žalovaný v 1. rade má preto za to, že nebol daný dôvod odstúpenia od zmluvy, keďže v čase odstúpenia od zmluvy neexistovala podnájomná zmluva. Uviedol, že podnájomná zmluva musí mať písomnú formu a keďže taká podnájomná zmluva v čase odstúpenia žalobcu od nájomnej zmluvy neexistovala, je podľa neho odstúpenie nulitným právnym úkonom, ktorý nemá oporu ani v zmluve, ani v zákone. 4.3 Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal na to, že žalobca v odstúpení od zmluvy zámerne pri vymedzení dôvodu odstúpenia použil slovné spojenie „prenechal na užívanie“ namiesto spojenia „dal do podnájmu“. Podľa žalovaného v 1. rade prenechať na užívanie znamená dať vec do držby inej osobe a výklad, ktorý uvádza žalobca, je v rozpore s definíciou „dať do držby vec“ podľa právneho poriadku SR. 4.4 Žalovaný v 1. rade poukázal na konkrétne ustanovenia Nájomnej zmluvy č. 201600007, ktoré sú podľa neho zmätočné. Z čl. VIII. bodu 8.1 písm. c) a d) Nájomnej zmluvy podľa žalovaného v 1. rade vyplýva, že v prípade, že nájomca dá prenajaté nehnuteľnosti do podnájmu, je tento dôvod zmluvou vymedzený ako dôvod vypovedania zmluvy a zároveň aj ako dôvod odstúpenia od zmluvy, čo sú rôzne právne režimy a také vymedzenie je z hľadiska právnej praxe neprípustné. 4.5 Žalovaný v 1. rade v závere poukázal na vymedzenie a definíciu plnej moci, ktorú udelil žalovanému v 2. rade a odkázal na odbornú literatúru a rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. a .

5. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe nevyjadril. Výzva na vyjadrenie mu bola doručená 31.8.2022.

6. Súd prvej inštancie následne veľmi podrobne v odsekoch 2. až 18. citoval vyjadrenia žalobcu a žalovaných (cca 20 strán napadnutého rozhodnutia !) bez toho, aby uviedol iba podstatné tvrdenia strán sporu, ktoré neboli uvedené v predchádzajúcich vyjadreniach.

7. Žalobca vo vzťahu k obrane žalovaného v 1. rade v replike uviedol, že pokiaľ ide o dohodnuté dôvody odstúpenia od zmluvy, v čl. VIII. bode 8.1 nájomnej zmluvy bolo okrem iného dohodnuté, že právo odstúpiť od zmluvy má prenajímateľ aj vtedy, ak nájomca v rozpore so zmluvou dá vec do podnájmu, alebo v prípade porušovania povinností nájomcu. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, vychádzajúce zo zhodnej právnej úpravy, v zmysle ktorých o porušenie povinnosti nájomcu ide aj vtedy, ak prenechá predmet nájmu do užívania inej osoby, hoci aj bezodplatne. Taký záver podľa žalobcu vyplýva aj z teleologického výkladu, pretože účelom vylúčenia možnosti podnájmu bez súhlasu prenajímateľa je prirodzene zabránenie situáciám, kedy bude tretia osoba užívať predmet nájmu bez vedomia a/alebo v rozpore s vôľou prenajímateľa, ktorý chce mať kontrolu nad tým, kto v konečnom dôsledku bude predmet nájmu užívať.

7.1 Vo vzťahu k názoru žalovaného v 1. rade o tom, že slovné spojenie „prenechať na užívanie“ znamená dať vec do držby inej osobe uviedol, že tento nie je správny a poukázal na , z ktorého je zrejmé, že právo predmet vlastníctva užívať je odlišnou zložkou vlastníckeho práva ako právo vec držať. K užívaniu predmetu nájmu zo strany žalovaného v 2. rade došlo zriadením prevádzkarne a prevádzkovaním podnikateľskej činnosti v predmetoch podnikania v celom predmete nájmu tak, ako to vyplýva jednak zo živnostenského a obchodného registra, ale aj z dôkazov predložených žalobcom (pokladničné doklady). Žalovaný v 2. rade má podľa žalobcu bez súhlasu žalobcu zriadené sídlo v predmetných nehnuteľnostiach od roku 2020 a prevádzkareň od roku 2019. 7.2 Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný v 1. rade poukazuje na súhlas primátorky mesta k podnájmu zo dňa 24.2.2020, tento súhlas sa týkal výlučne účelu zriadenia kancelárie o rozlohe 48 m2, pričom žalovaní si boli vedomí toho, že tento súhlas neumožňuje užívanie nájmu v širšom rozsahu a na iné účely a práve preto žalovaný v 1. rade žiadal o udelenie súhlasu s podnájmom o celkovej výmere 350 m2 za účelom pohostinstva a welnessu žiadosťou zo dňa 17.8.2020, ktorej nebolo mestom vyhovené. Napriek tomu žalovaní uzavreli medzi sebou Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 8.12.2019, ktorej predmetom bol prenájom časti nebytových priestorov o rozlohe 250 m2 a ktorá nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu bez udelenia súhlasu zo strany vlastníka. 7.3 Vo vzťahu k dohode o plnomocenstve z 9.1.2020 žalobca uviedol, že taká dohoda nezakladá oprávnenie splnomocnenca konať v mene splnomocniteľa. Z predložených dôkazov je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný v 2. rade kontinuálne a dlhodobo pred odstúpením od zmluvy užíval predmet nájmu vykonávaním podnikateľskej činnosti vo vlastnom mene a nie v mene žalovaného v 1. rade preto táto argumentácia nemôže obstáť. Je preto zrejmé, že žalovaný v 2. rade predmet nájmu v čase odstúpenia a aj dlho po ňom užíval a dôvody odstúpenia sú dané. 7.4 Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného v 1. rade o tom, že je nájomná zmluva zmätočná, pretože z toho istého dôvodu umožňuje od zmluvy odstúpiť aj zmluvu vypovedať, žalobca uviedol, že tá istá skutočnosť môže zakladať vznik rôznych práv a nemožno dospieť k záveru, že by mohlo vzniknúť iba jedno právo alebo žiadne tak, ako sa snaží interpretovať žalovaný v 1. rade.

8. Žalovaný v 2. rade k vyjadreniu žalobcu uviedol, že vyjadrenia žalobcu o tom, že má žalovaný v 2. rade v nehnuteľnostiach zriadené sídlo bez súhlasu žalobcu sa nezakladajú na pravde. Poukázal na to, že registrový súd (Okresný súd Prešov) mal za to, že súhlas je daný, keďže ako sídlo žalovaného v 2. rade zapísal adresu Nábrežná 5, 080 01 Prešov, ktoré je v zmysle planej legislatívy aj miestom podnikania. Vo vzťahu k zriadeniu prevádzkarne poukázal na to, že jeho predmetom činnosti je pohostinská činnosť a výroba hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov, takže nemá zriadenú žiadnu prevádzkareň, naopak žalovaný v 1. rade má jediný ako predmet činnosti zapísanú pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál pre výdajne, a teda zriadenú prevádzkareň v priestoroch predmetných nehnuteľností. 8.1 Žalovaný v 2. rade tvrdil, že pre žalovaného v 1. rade vykonáva okrem iného marketingovú a administratívnu činnosť v odsúhlasených kancelárskych priestoroch v rozlohe 48 m2 a činnosti, ktoré sú v súlade s dohodou o plnomocenstve. V iných priestoroch predmetných nehnuteľností nevykonáva žiadnu činnosť a už vôbec nie pohostinskú, na ktorú nemá ani živnostenské oprávnenie.

8.2 Vo vzťahu k odstúpeniu od nájomnej zmluvy žalovaný v 2. rade uviedol, že exekučné konanie na žalovaného v 1. rade je vedené od roku 2017 a odstúpenie od nájomnej zmluvy bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 10.5.2022, tzn. po 5 rokoch od začatia exekúcie. Za čas trvania exekúcie príslušný exekútor od žalovaného v 1. rade nevymohol nič. Ak by mesto dalo súhlas s podnájmom nehnuteľností, podnájomné, ktoré by sa malo platiť, by bolo uhrádzané priamo na účet súdneho exekútora, a preto naopak práve konaním mesta a žalobcu došlo k poškodzovaniu veriteľov. Poukázal na to, že mesto súhlas s podnájmom udeľuje v 99 % úplne formálne a všetkým nájomcom, a nevydáva ho len ak by nájomca prevádzkoval výherné automaty. Žalovaný v 1. rade preto žiadosť o udelenie súhlasu s podnájmom podal, nakoľko mal predbežne schválené a odporúčané mestom, aby tak urobil. Nežiadal by o súhlas, ak by vedel, že mu pravdepodobne nebude udelený a bude následne zneužitý ako dôvod na odstúpenie od zmluvy. 8.3 Poukázal na to, že ku dňu odstúpenia od zmluvy neexistovala medzi žalovanými zmluva o podnájme, ktorá podľa zákona musí mať písomnú formu, preto podľa žalovaného v 2. rade nebol daný dôvod na odstúpenie od zmluvy. 8.4 Podľa žalovaného v 2. rade ani nájomná zmluva, ani živnostenský zákon, resp. nezakazuje udeľovanie plnomocenstva, ba priam ho priamo predpokladajú a ustanovujú náležitosti takého úkonu. Žalovaný v 2. rade podľa svojich tvrdení vykonáva podnikateľskú činnosť čiastočne

vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, na vlastný účet, a čiastočne aj na základe dohody o plnomocenstve, ale všetko výhradne len vo vlastnom sídle.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , a o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „“), podľa , , , a podľa .

10. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že žalovaný v 1. rade ako nájomca podstatne porušil Nájomnú zmluvu č. 201600007 zo dňa 11.1.2016 tým, že uzatvoril so žalovaným v 2. rade nájomnú (podnájomnú) zmluvu, a to bez súhlasu mesta Prešov ako vlastníka prenajatej nehnuteľnosti, ale hlavne bez súhlasu prenajímateľa. V dôsledku tohto porušenia zo strany žalovaného v 1. rade vyhlasovateľ verejnej obchodnej súťaže – vlastník nehnuteľností a žalobca ako prenajímateľ platne jednostranne odstúpili od nájomnej zmluvy v súlade s článkom VIII. bod 8.1 písm. d) nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že nájomná zmluva bola platne a účinne zrušená a preto od momentu jej zrušenia žalovaný v 1. rade nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu a žalovaný v 2. rade nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu od momentu, keď mu ich užívanie bez súhlasu žalobcu umožnil žalovaný v 1. rade. 10.1 Súd prvej inštancie vo vzťahu k procesnej obrane žalovaných uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou žalobcu. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o dohodnuté dôvody odstúpenia od zmluvy v čl. VIII. bode 8.1 Nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že prenajímateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť ak nájomca v rozpore so zmluvou dá nehnuteľnosti do podnájmu alebo v prípade porušenia povinností nájomcom. Súd prvej inštancie sa priklonil k rozhodnutiam najvyšších súdnych autorít o tom, že o porušenie povinnosti ide aj vtedy ak nájomca predmet nájmu prenechá do užívania inej osobe hoci aj bezodplatne. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného v 1. rade o tom, že „prenechať na užívanie“ znamená dať vec do držby, keďže taký záver podľa súdu prvej inštancie ako to uviedol aj žalobca odporuje . Podľa súdu prvej inštancie k užívaniu predmetu nájmu došlo zo strany žalovaného v 2. rade zriadením prevádzkarne a prevádzkovaním podnikateľskej činnosti v predmetoch podnikania v celom predmete nájmu, čo podľa súdu prvej inštancie bolo preukázané príjmovými pokladničnými dokladmi, obsahom facebookovej stránky žalovaného v 2. rade a webstránkou B., a výpisom zo živnostenského registra. 10.2 Vo vzťahu k súhlasu primátorky mesta k podnájmu zo dňa 24.2.2020 mal súd prvej inštancie za to, že tento sa týkal výlučne účelu zriadenia kancelárie o rozlohe 48 m2 a neumožňoval užívanie predmetu nájmu v širšom rozsahu, a práve preto žalovaný v 1. rade žiadal o udelenie súhlasu na podnájom. 10.3 Vo vzťahu k dohode o plnomocenstve súd prvej inštancie uviedol, že taká dohoda môže založiť len oprávnenie konať v mene splnomocniteľa, avšak z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný v 2. rade dlhodobo pred odstúpením od zmluvy užíval predmetné nehnuteľnosti na podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene, na svoj účet a nie v mene a na účet žalovaného v 1. rade. 10.4 Súd prvej inštancie právne uzavrel, že v nájomnej zmluve síce bola dojednaná možnosť prenechania predmetu nájmu do užívania tretej osobe, avšak výlučne len so súhlasom mesta a žalobcu. Keďže žalovaný v 1. rade prenechal predmet nájmu do užívania žalovanému v 2. rade bez takého súhlasu, čím v zmysle príslušných ustanovení nájomnej zmluvy porušil povinnosti vyplývajúce mu z nájomnej zmluvy a založil tým dôvod na odstúpenie od predmetnej zmluvy zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca ako prenajímateľ a mesto ako vlastník mali právo nie však povinnosť udeliť žalobcovi súhlas s podnájmom nehnuteľnosti a ich nesúhlas nemôže byť považovaný za neplatný právny úkon ani za konanie v rozpore s dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade aj žalovaný v 2. rade.

12. Žalovaný v 1. rade odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). 12.1 Žalovaný v 1. rade v odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach, že nemá vedomosť o tom, že by zamestnanci žalobcu mali pri kontrole zistiť, že žalovaní v 1. rade umožnil žalovanému v 2. rade užívať nebytové priestory. Znovu poukázal na to, že zamestnanci žalobcu si pri kontrole nevyžiadali žiadne podklady k takým skutočnostiam. Ďalej zotrval na svojom tvrdení o tom, že skutočnosti, ktoré žalobca

v odstúpení od zmluvy uviedol nie sú dohodnutým dôvodom odstúpenia. Zopakoval, že existuje súhlas primátorky mesta k podnájmu nebytového priestoru zo dňa 24.2.2020 a dohoda o plnomocenstve medzi žalovanými. Vo vzťahu k uzatvoreniu podnájomnej zmluvy zopakoval svoje tvrdenia o tom, že v čase odstúpenia žalobcu od nájomnej zmluvy taká podnájomná zmluva neexistovala vzhľadom k dohode o ukončení zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorej platnosť a účinnosť žalovaní dojednali spätne ku dňu podpisu Zmluvy o nájme nebytových priestorov, t. j. ku dňu 8.12.2019. Zotrval tiež na svojom tvrdení o zmätočnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorá ten istý dôvod upravuje ako dôvod výpovede zmluvy a rovnako aj ako dôvod na odstúpenie od zmluvy. Podľa žalovaného v 1. rade zo strany žalovaného v 2. rade nedochádza k neoprávnenému užívaniu nehnuteľností, keďže žalovaný v 2. rade má registrovým súdom zriadené sídlo v predmetných nehnuteľnostiach. 12.2 Zotrval na svojich tvrdeniach o tom, že žalovaný v 2. rade pre žalovaného v 1. rade vykonáva na základe dohody o plnomocenstve marketingovú a administratívnu činnosť, avšak len v odsúhlasených priestoroch kancelárie o rozlohe 48 m2, pričom podľa žalovaného v 1. rade žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný v 2. rade vykonával v prenajatých priestoroch iné činnosti. Podľa žalovaného v 1. rade sa žalobca v celom konaní opiera o jediný dôkaz – pokladničný bloček, vo vzťahu ku ktorému žalovaný v 1. rade už uviedol, že administratívna činnosť žalovaného v 2. rade pre žalovaného v 1. rade zahŕňa aj tlač pokladničných dokladov. Skutočnosť, že pokladničný blok bol nalepený na barovom stĺpe nepreukazuje, že nebol vytlačený v kancelárii tejto spoločnosti. Poukázal na to, že žiadosť o udelenie súhlasu s podnájmom žalovaný v 1. rade mestu Prešov predložil na základe odporúčania mesta Prešov a urobil tak, pretože bolo všeobecne známe, že mesto taký súhlas udeľuje a že je taký súhlas v 100 % prípadoch úplnou formalitou. Neudelenie súhlasu označil žalovaný v 1. rade za neplatný právny úkon, z ktorého podľa neho nemožno odvodzovať ďalší právny úkon, ktorým je odstúpenie od zmluvy. Odôvodnenie žalobcu o tom, že súhlas s podnájmom nebol žalovaným udelený kvôli prebiehajúcej exekúcii na žalovaného v 1. rade je podľa žalovaného v 1. rade len vymyslenou zámienkou. 12.3. Žalovaný v 1. rade preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. Žalovaný v 2. rade odvolanie odôvodnil v podstatnej časti rovnakými dôvodmi a skutkovými tvrdeniami ako žalovaný v 1. rade. 13.1 Žalovaný v 2. rade v odvolaní zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii predovšetkým týkajúcej sa toho, že sídlo v prenajatých nehnuteľnostiach má zriadené so súhlasom primátorky mesta a toho, že v iných priestoroch prenajatých nehnuteľností nevykonával žiadne činnosti. Pre odstúpenie od nájomnej zmluvy zo strany žalobcu podľa žalovaného v 2. rade nebol daný dôvod, keďže v čase odstúpenia neexistovala písomná zmluva o podnájme. Žalobca podľa žalovaného v 2. rade neuniesol v konaní dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal dôvod odstúpenia od zmluvy. Vo vzťahu k tomu, že mal na základe plnomocenstva vykonávať činnosti pre žalovaného v 1. rade uviedol, že ako obchodná spoločnosť vykonával svoju podnikateľskú činnosť čiastočne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na vlastný účet, a čiastočne aj na základe dohody o plnomocenstve so žalovanom v 1. rade, a to všetko výhradne vo vlastnom sídle. 13.2 Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam oboch žalovaných uviedol, že dôkazy predložené v prejednávanom spore, predovšetkým pokladničné doklady žalovaného a spôsob verejného prezentovania podnikateľskej činnosti prevádzkovanej v predmete nájmu, preukazujú, že žalovaný v 2. rade v predmete nájmu dlhodobo aj skutočne fakticky vykonával podnikateľskú činnosť vo všetkých jeho predmetoch podnikania a to bez súhlasu žalobcu a vlastníka nehnuteľností. 14.1 Zotrval na tvrdení o tom, že súhlas primátorky mesta k podnájmu sa týkal výlučne zriadenia kancelárie a preukázaný rozsah vykonávaných činností v predmete nájmu nemá v udelenom súhlase primátorky oporu. 14.2 Vo vzťahu k existencii dôvodov odstúpenia od zmluvy žalobca zdôraznil, že dôvody na odstúpenie od zmluvy boli v čase realizovania tohto úkonu dané, keďže z dokazovania vyplynulo, že žalovaný v 1. rade minimálne v čase od 17.9.2021 do 24.10.2022 umožnil žalovanému v 2. rade prevádzkovať v prenajatých priestoroch reštauráciu bez súhlasu žalobcu. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v 2. rade nemal predmety činnosti iba formálne registrované na adrese predmetu nájmu, ale ich aj reálne vykonával.

14.3 Vo vzťahu k tomu, že mal na základe plnomocenstva pre žalovaného v 1. rade vykonávať určité činnosti žalobca uviedol, že nie je možné, aby žalovaný v 2. rade na základe plnomocenstva vykonával za žalovaného v 1. rade podnikateľskú činnosť vo vlastnom mene, keďže na základe plnomocenstva nekoná vo vlastnom mene, ale v mene splnomocniteľa, pritom bločky, ktoré žalovaný v 2. rade vystavoval (na nápoje a jedlá) vystavoval vo vlastnom mene a aj verejná prezentácia na sociálnej sieti facebook potvrdzuje, že žalovaný v 2. rade ňou hovorí o „našej ponuke, našom welness“ a pod. Vo vzťahu k udeľovaniu súhlasu mestom na podnájom prenajatých nehnuteľností žalobca poukázal na to, že je potrebné odlišovať medzi podnájmom časti predmetu nájmu (ako tomu bolo v prípade kancelárie) a so súhlasom, ktorým de facto žalovaného v 1. rade ako nájomcu mal v celom rozsahu nájmu nahradiť žalovaný v 2. rade. Takým spôsobom by podľa žalobcu došlo k obchádzaniu právnych predpisov a výsledkov verejnej obchodnej súťaže. Poukázal na vzájomnú spriaznenosť žalovaných a vyjadril presvedčenie, že ide o ich plánovaný a koordinovaný postup v snahe pokračovať v prevádzkovaní reštaurácie, welness a tenisových kurtov na danej adrese pod novým subjektom tak, aby výnosy z tejto činnosti neboli ohrozené exekúciou vedenou proti žalovanému v 1. rade. Zdôraznil, že žalovaní uzavreli Podnájomnú zmluvu 8.12.2019 a žiadosť o súhlas s podnájmom podali až 17.8.2020 preto je zrejmé, že konali v rozpore so zmluvou keď nečakali na vydanie súhlasu, pretože v čase uzatvárania podnájomnej zmluvy ani o žiadny súhlas nežiadali. 14.4 Žalobca preto žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

15. Žalovaný v 1. rade v odvolacej replike zopakoval svoje skutkové tvrdenia a v podstatnom zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii.

16. Žalovaný v 2. rade odvolaciu repliku nepodal, výzva na vyjadrenie mu bola doručená 31.10.2024.

17. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na predchádzajúcej argumentácii a naďalej považoval odvolania žalovaných za nedôvodné v celom rozsahu.

18. Podaním zo dňa 13.2.2025 žalovaný v 1. rade žiadal o preskúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pre podanie žaloby. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že žalobca žalobu podal s odvolaním sa na čl. III. bod 2 Komisionárskej zmluvy zo dňa 30.12.2025, z ktorej odvodil svoje oprávnenie na zastupovanie mesta Prešov pred súdnymi orgánmi. Žalovaný v 1. rade poukázal na článok II. Komisionárskej zmluvy zo dňa 30.12.2025, v zmysle ktorého sa žalobca ako komisionár zaviazal za dohodnutú odplatu uzatvárať tam vymenované nájomné zmluvy a článok VI. Komisionárskej zmluvy zo dňa 30.12.2025, ktorým mesto udelilo žalobcovi ako komisionárovi plnú moc na zastupovanie v konaniach pred súdmi vo veciach nájomných vzťahov podľa tejto zmluvy. Podľa žalovaného v 1. rade, nájomná zmluva, ktorej sa týka toto konanie nespadá pod žiaden z typov nájomných zmlúv uvedený v článku II. Komisionárskej zmluvy, keďže sa nejedná o krátkodobý nájom a žiadny iný typ nájomnej zmluvy vyplývajúci z článku II. Komisionárskej zmluvy nepripadá v úvahu. 18.1 Žalobca preto podľa žalovaného v 1. rade nie je aktívne legitimovaným v tomto spore, preto navrhol podľa konanie zastaviť, vzhľadom na nesplnenie procesných podmienok a absenciu aktívnej legitimácie žalobcu.

19. Žalobca vo vzťahu k námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že žalovaný v 1. rade nesprávne zamieňa aktívnu vecnú legitimáciu v spore s podmienkou procesnej subjektivity. 19.1 Poukázal na to, že skutočnosti uvedené v námietke aktívnej vecnej legitimácie žalovaný v 1. rade prvýkrát uviedol až v odvolacom konaní a je potrebné ich posudzovať v zmysle ako novoty v odvolacom konaní. Podľa žalobcu nie je splnená ani jedna zákonom ustanovená podmienka pre použitie nových prostriedkov procesnej obrany v podobe skutkových a hmotnoprávnych námietok, preto by odvolací súd nemal na ne prihliadať. 19.2 Ak by aj boli tieto prostriedky procesnej obrany uplatnené včas, žalobca mal za to, že sú nedôvodné. Zdôraznil, že nájomnú zmluvu ako zmluvné strany uzatvárali žalobca ako prenajímateľ, mesto Prešov ako vyhlasovateľ súťaže a žalovaný v 1. rade ako nájomca, pričom strany sa výslovne a jednoznačne dohodli, že nájomná zmluva spadá pod právny režim Komisionárskej zmluvy zo dňa 30.12.2015.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania žalovaných, ktoré boli podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolania proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorých je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolania prejednal podľa

- a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade a odvolanie žalovaného v 2. rade nie sú dôvodné.

21. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

22. Odvolací súd z obsahu odvolaní zistil, že obaja žalovaní podanie odvolania odôvodili odvolacími dôvodmi podľa a f)

23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či vec nesprávne právne posúdil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ) a dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené.

24. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný spor.

25. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t. j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

26. Odvolací súd uvádza, že zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdu ( ) a znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. „Voľnosť“ hodnotenia dôkazov však neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia a naopak, konečné meritórne rozhodnutie by malo vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania. Zásadám spravodlivého procesu v zmysle a Dohovoru zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené.

27. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri hodnotení vykonaného dokazovania vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli a jeho závery nie sú logicky vzájomne rozporné s vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v . Na takto zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, z ktorých vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

28. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia.

29. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

30. Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

31. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti i hospodárnosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

32. Zásada koncentrácie konania sa prirodzene uplatňuje aj v opravných konaniach a vo vzťahu k odvolaciemu konaniu zákonná koncentrácia konania nachádza svoje vyjadrenie (mimo iné) aj v ustanovení , ktorý lehotou na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania, ale aj vymedzenie dôvodov odvolania, ktorými odvolateľ vymedzuje program odvolacieho konania a určuje rozsah v akom napádané rozhodnutie považuje za nesprávne. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania už takto vymedzený rozsah toho, čo má byť v odvolacom konaní preskúmavané meniť ani dopĺňať nemožno.

33. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok bol žalovanému v 1. rade doručený dňa 5.8.2024. Posledný deň na podanie odvolania bol deň 20.8.2024. Žalovaný v 1. rade v rámci odvolacieho konania podaním doručeným dňa 13.2.2025 odvolanie doplnil o námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

34. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010, sp. zn. ). 34.1 V zmysle týchto východísk otázka aktívnej legitimácie v konaní nepredstavuje procesnú podmienku konania, ale je hmotnoprávnou podmienkou úspechu v spore. Ak žalobu podá subjekt, ktorý nie je nositeľom uplatňovaného práva, resp. ktorému z hmotného práva ním uplatňované právo neprislúcha, súd o podanej žalobe rozhodne meritórne tak, že žalobu zamietne. Pri absencii aktívnej legitimácie žalobcu je preto výsledkom konania rozsudok o zamietnutí žaloby. Tento následok je podstatne odlišný od procesného zastavenia konania uznesením, ktorým súd rozhodne v prípade absencie procesnej subjektivity niektorej strany konania, ktorá je procesnou podmienkou konania. Uvedené situácie je potrebné dôsledne odlíšiť, pretože kým pri otázke procesnej subjektivity súd skúma, či strana má spôsobilosť na práva a povinnosti ( ), pri otázke aktívnej vecnej legitimácie súd skúma, či je strana nositeľom uplatňovaného nároku. Kým procesná subjektivita je procesnou podmienkou konania (pretože súd nemôže konať s niekým, kto nie je subjektom práv a povinností), aktívna vecná legitimácia je podmienkou úspechu v konaní (pretože súd nemôže priznať právo tomu, kto nie je jeho nositeľom).

35. Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie k otázke aktívnej vecnej legitimácie sa výslovne nevyjadril, žalobe však vyhovel a preto žalobcu považoval za aktívne legitimovaného. 35.1 Žalovaný v 1. rade v rámci odvolacieho konania vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že napriek oneskorene podanej námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uplatnenej zo strany žalovaného v 1. rade, odvolací súd je povinný skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako podmienku úspechu v spore. 35.2 Odvolací súd konštatuje, že žalobca je aktívne legitimovanou stranou sporu a to s poukazom na Nájomnú zmluvu zo dňa 11.1.2016, z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany, t. j. žalobca ako prenajímateľ, žalovaný v 1. rade ako nájomca a mesto Prešov ako vyhlasovateľ verejnej obchodnej súťaže, sa pri jej uzatváraní riadili Komisionárskou zmluvou medzi mestom Prešov a žalobcom zo dňa 30.12.2015 a pri uzatváraní nájomnej zmluvy sa na komisionársku zmluvu odvolávali. V zmysle komisionárskej zmluvy sa žalobca ako komisionár zaviazal okrem iného aj zabezpečiť vypratanie nebytových priestorov, vnútro areálových pozemkov, bytov a garáží v súdnych a exekučných konaniach k čomu mu komitent (mesto) udelil plnú moc (čl. II. bod 2 odrážka 24). V čl. VI. Komisionárskej zmluvy bol žalobca splnomocnený na zastupovanie mesta Prešov v konaní pred súdmi vo veciach agendy nájomných vzťahov v zmysle tejto zmluvy. Žalobca bol preto aktívne legitimovaný pre podanie žaloby.

36. Vo vzťahu k správnosti skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že podstata procesnej obrany žalovaných sa týkala tvrdenia o tom, že zo strany žalovaných nedošlo k porušeniu nájomnej zmluvy a žalobca preto nebol oprávnený od zmluvy odstúpiť. K porušeniu nájomnej zmluvy malo dôjsť podľa žalobcu tým, že žalovaný v 1. rade prenechal prenajaté priestory do užívania inej osobe – žalovanému v 2. rade.

37. Odvolací súd konštatuje, že obrana, ktorou žalovaní tvrdia, že žalovaný v 2. rade užíva iba kanceláriu a v prenajatých priestoroch nepodniká, nemôže podľa odvolacieho súdu obstáť v kontexte vykonaného dokazovania. 37.1 Predovšetkým odvolací súd poukazuje na výpis živnostenského registra, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný v 2. rade má v prenajatých nehnuteľnostiach od 6.12.2019 zriadenú prevádzkareň celkom k štyrom predmetom podnikania. Žiaden z celkom štyroch predmetov podnikania viažucich sa na zriadenú prevádzkareň sa nedá realizovať v priestoroch kancelárie, ktorej podnájom bol odsúhlasený. 37.2 Obrana žalovaného v 2. rade, ktorou tvrdí, že v priestoroch nevykonáva pohostinskú činnosť, pretože jeho predmetom podnikania je „Pohostinská činnosť a výroba hotových jedál určených na priamu spotrebu mimo prevádzkových priestorov“, je podľa odvolacieho súdu absurdná. Pre ustálenie toho, či došlo k porušeniu nájomnej zmluvy nebolo rozhodujúce, či k spotrebe vyrobených jedál dochádza v prenajatých priestoroch ale to, či k zriadeniu prevádzkarne v prenajatých priestoroch žalovaným v 2. rade udelil prenajímateľ súhlas. 37.3 Pokiaľ žalovaní tvrdia, že predmety podnikania má žalovaný v 2. rade iba zapísané, avšak ich nevykonáva, taká obrana nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, predovšetkým predloženým pokladničným blokom, ktoré potvrdili, že žalovaný v 2. rade predaj jedál a nápojov vykonáva. 37.4 Pokiaľ žalovaní tvrdia, že žalovaný v 2. rade tieto pokladničné bloky vyhotovuje za žalovaného v 1. rade na základe plnomocenstva, odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že dohoda o plnomocenstve môže založiť len oprávnenie konať za splnomocniteľa. Z pokladničných dokladov je pritom zrejmé, že ich žalovaný v 2. rade vydával vo vlastnom mene a na vlastný účet.

38. Vo vzťahu k obrane žalovaných o tom, že bol pre užívanie predmetných nehnuteľností daný súhlas primátorky, má odvolací súd z obsahu samotného súhlasu za to, že tento súhlas pokrýval iba podnájom kancelárie, nie však celý predmet nájmu tak, aby tam žalovaný v 2. rade mohol prevádzkovať reštauráciu. Naopak odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaní vedeli, že súhlas s podnájmom kancelárie nenahrádza súhlas s podnájmom iných priestorov a práve preto požiadali najprv o zmenu nájomcu v nebytových priestoroch (žiadosťou zo dňa 17.1.2020) a neskôr o udelenie súhlasu s podnájmom. Odvolací súd dodáva, že aj keby bol tento postup žalovaným odporúčaný samotným žalobcom alebo mestom, nemožno z takého odporúčania vyvodzovať, že súhlas mal byť automaticky udelený. Práve naopak, žalovaným muselo byť vzhľadom na okolnosti zrejmé, že ak mesto pre nájom uvedených priestorov vyhlásilo verejnú obchodnú súťaž, tak podnájom týchto nehnuteľností nie je „iba formalitou“ ako sa to snažia prezentovať žalovaní, ale podlieha schváleniu a posudzovaniu vhodnosti

podnájmu. Iba inštrukcia mesta alebo žalobcu k zvolenému postupu preto nemohla založiť dôvodný predpoklad, že žiadosť o súhlas s podnájmom nebude posudzovaná a vyhodnocovaná a bude jej automaticky vyhovené.

39. Vo vzťahu k tomu, že medzi žalovanými mala existovať dohoda o plnomocenstve, na podklade ktorej mal žalovaný v 2. rade vykonávať niektoré činnosti za žalovaného v 1. rade odvolací súd dodáva, že nie je možné na základe plnomocenstva za iného podnikať. Dohoda o plnomocenstve je viazaná k právnym úkonom, ktoré splnomocnenec robí za splnomocniteľa. Podnikanie je však charakterizované ako sústavná činnosť, ktorú podnikateľ vykonáva samostatne vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Táto sústavná činnosť sa neobmedzuje na uskutočňovanie len právnych úkonov, ale pozostáva z rôznych vzájomne prepojených činností, ktoré podnikateľ vykonáva aby dosiahol zisk. Aj podnikateľ sa môže dať zastúpiť, avšak pri právnom úkone a nie vo výkone podnikania.

40. S prihliadnutím na dôkazy vykonané súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že žalovaný v 2. rade v predmete nájmu, na adrese Nábrežná 5, Prešov, ponúka a predáva jedlo a nápoje, a teda že tam vykonáva predmet svojho podnikania vo svojom mene a na svoj účet a nie v mene žalovaného v 1. rade ako sa to snaží interpretovať. Je preto zrejmé, že predmet nájmu užíva bez súhlasu prenajímateľa, čím došlo k porušeniu nájomnej zmluvy zo strany žalovaných. Odstúpenie od zmluvy bolo preto dôvodné a platné, a preto je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaní nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu.

41. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol správne, ak žalobe o vypratanie nehnuteľností vyhovel v celom rozsahu.

42. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny, pretože obe odvolania žalovaných neboli dôvodné. Taktiež ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania.

43. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným v 1. a 2. rade. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).