Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/99/2025

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobcu: Future Media Invest, spol. s r.o., so sídlom Komenského 4, 080 01 Prešov, IČO: 44 871 953, právne zastúpený PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: IMPOL HOLDING, a.s., so sídlom Ľubochnianska 2, 080 06 Ľubotice, IČO: 50 115 049, právne zastúpený: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokátom so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35 557192, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 8.7.2025 domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný si v priebehu rokov objednal u žalobcu dodanie tovaru a služieb za účelom rekonštrukcie budovy nákupného centra Družba v Spišskej Novej Vsi. V priebehu niekoľkých rokov boli zo strany žalobcu dodávané služby a tovar, ktoré žalovaný riadne hradil. Následne došlo zo strany žalovaného k odmietnutiu uhradenia predmetných platieb ako aj samotného prebratie diela. Žalovaný odmietal prebratie diela z dôvodu akýchsi nedorobkov, ktoré sami o sebe žiadnym spôsobom nebránili užívaniu nehnuteľnosti o čom svedčí aj stav k dnešnému dňu. V danom momente odmietol žalovaný uhradiť dodané služby a tovary rozsahu 2.113.453,20 Eur. Rozsah rekonštrukcie, ktorý bol vykonaný pozostáva z búracích prác predošlej budovy a kompletnej rekonštrukcii jednotlivých priestorov a to v rozsahu jedného podzemného podlažia, prvého a druhého nadzemného podlažia, kde bola vykonaná rekonštrukcia pre účely nebytových priestorov, ktoré žalobca už v dnešnej dobe prenajíma a teda riadne užíva. Následne boli dobudované tretie a štvrté nadzemné podlažie za účelom vyhotovenia bytov, predmetné byty už v dnešnej dobe slúžia k bývaniu a sú zároveň ponúkané na predaj žalovaným. A to napriek skutočnosti, že neuhradil práce a tovar vykonané za nich. Predmetná rekonštrukcia v sebe zahŕňala ako úpravu interiéru a vybudovanie nových priečok, schodov, výťahu, nadzemných podlaží, elektroinštalácie, odpadov, až po exteriérové riešenie cez garáže, chodníky, betónová dlažba a prístup k budove, inžinierske siete v budove a pred budovou. Napriek tejto skutočnosti dielo zo strany žalobcu bol riadne dokončené a pripravený na prevzatie, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný vykonáva inzerciu, ako aj predaj bytov, ktoré boli predmetom rekonštrukcie a rovnako aj prenájom nebytových priestorov v predmetnej nehnuteľnosti. Predmetná inzercia je verejne dostupná na ocdružba.sk. V danom prípade žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že so žalovaným niekoľkokrát komunikoval a ten mu odmietol predmetné faktúry zaplatiť, prípadne bez akéhokoľvek odôvodnenia žiada zníženie z faktúr aj 20%. Takéto konanie nezodpovedá žiadnemu zo zákonných postupov, ktoré

by zodpovedali riadne si uplatnenie akýchkoľvek nárokov. V danom prípade práve naopak má to charakter priam šikanózneho konanie zo strany žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné pohľadávky má žalobca založené v účtovníctve spoločnosti a žalovaný zámerne neuhrádza pohľadávky žalobcu sa spoločnosť žalobcu dostáva do druhotnej platobnej neschopnosti a spoločnosť žalobcu súčasnosti prežíva z kontokorentu, pričom vzniká žalobcovi škoda, nakoľko musí uhrádzať úroky spojené s predmetným úverom. V danom prípade predmetné pohľadávky sú častokrát pohľadávky, ktoré sú refinancovaním reálne vynaložených nákladov ako napríklad prekládka elektrických káblov, ktorú vykonávala externá firma- elektrárne. Vzhľadom na uvedené nie je možné, aby spoločnosť, ktorá si predmetné služby objednala, boli jej riadne dodané a následne odmieta predmetné faktúry uhradiť, pretože sa už dá budova riadne užívať. Pričom do momentu, kedy sa budovaní nedala užívať a stále na nej boli potrebné práce a úpravy faktúry riadne platila. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že z takto vystavených faktúr bol povinný odviesť DPH štátu. Vzhľadom na uvedené podľa žalobcu aj to samo o sebe svedčí o riadnom dodaní služieb a tovaru a jeho zaradení do účtovníctva. Žalobca ďalej uviedol, že spolu neuhradená časť istiny predstavuje sumu vo výške 2.113.453,20 Eur, čo predstavuje sumu, ktorá sama osebe spôsobuje možnosť, že v prípade úspechu vo veci samej musí dôjsť k reálnemu uhradenie predmetnej sumy. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, z ktorých poberá mesačný nájom, a teda generuje zisk a na druhej strane, za ktorej zhotovení do dnešného dňa neuhradil vyššie špecifikované položky. Vzhľadom na uvedené žalobcovi vznikla dôvodná obava, že v prípade úspechu v súdnom spore bude ohrozená jeho exekúcia, nakoľko sa jedná o vysokú čiastku, ktorá by následne podlieha výkonu samotnej exekúcie. Nakoľko sa aj samotný žalovaný davu nehnuteľnosti o čom svedčí aj inzercia, je o to viac obava žalobcu odôvodnená. V otázke primeranosti žiada žalobca o zriadenie záložného práva v rozsahu svojej peňažnej pohľadávky a aj ponuky samotného žalobcu, respektíve ceny, za ktoré predmetné byty ponúka na predaj, ktoré má vo vlastníctve. Nakoľko v priemere sa pohybuje cena jedného bytu cca 200.000,00Eur * 12 bytov, takto určená hodnota predstavuje hodnotu istiny v spore. Žalobca poukázal na fotografie ako sa predmetné nehnuteľnosti ponúkajú na predaj. Žalobca uviedol, že predmetný inštitút je podstatný aj vzhľadom na finančnú náročnosť vedenia sporu vo veci samej. Nakoľko v prípade obrany samotného žalovaného a rozsahu dokazovania, bude tento spor z hospodárskeho a ekonomického pohľadu pre samotného žalobcu náročný. Pritom v priebehu roku žalovaný už nemusí vlastniť žiadne nehnuteľnosti a ako spoločnosť nemusí existovať a preto vymoženie samotnej istiny bude predstavovať pre žalobcu ešte väčšiu stratu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a navrhol aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov konania .

3. Za účelom osvedčenia svojho nároku a tvrdených skutočností žalobca označil a k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil nasledovné dôkazy: fotodokumentáciu diela, znalecký posudok číslo 31/2023, výpis z listu vlastníctva číslo 13174, výpis z listu vlastníctva číslo 5215, kópiu katastrálnej mapy na parcelu 7190, geometrický plán na oddelenie pozemku p. č. 7190/2, súhlas Slovenskej sporiteľni, a.s. zo dňa 16. januára 2023, rozhodnutie mesta Spišská Nová Ves č: 20-670-2/2022 -Ľo zo dňa 21. júla 2022, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 30. augusta 1979, pôdorys 1. PP, pôdorys II.PP, pôdorys III.PP, pôdorys IV.PP, faktúru číslo 20250218, faktúru číslo 20250204, faktúru číslo 20250203, faktúru číslo 20250109, faktúru číslo 20250108, faktúru číslo 2025023, faktúru číslo 20250224,faktúru číslo 20250214, faktúru 20250215, faktúru číslo 20250217, faktúru číslo 20250216, faktúru číslo 20250202, faktúry číslo 20250201, faktúru 20250209, faktúru 20250212, faktúru číslo 20250210, faktúru číslo 20250211, faktúru číslo 20250205, faktúru číslo 20250206, faktúru číslo 20250207, faktúru číslo 20250208, faktúru číslo 20250213, faktúru číslo 20250105, faktúru číslo 20241201, faktúru číslo 20241106, faktúru číslo 20240912, faktúru číslo 20240910, faktúru číslo 20240909, faktúru číslo 20240911, faktúru číslo 20240907, faktúru číslo 20250304, faktúru číslo 2050302, faktúru číslo 20250303, faktúru číslo 20250301, faktúru číslo 20250222, faktúru číslo 20250221, faktúru číslo 20250219, faktúru číslo 20250106, faktúru číslo 20241204, faktúru číslo 20241107, faktúru číslo 20241101, faktúru číslo 20241004, faktúru číslo 20241006, faktúru číslo 20250107, faktúru číslo 20241105, rozpočet zo dňa 31. januára 2024, e-mailovú komunikáciu a zmluvu o dielo uzavretú dňa 7. septembra 2023.

4. Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením sp. zn. -210 zo dňa 11. júla 2025 rozhodol tak, že zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči a žalovanému na základe zmluvy o dielo zo dňa 07. septembra 2029. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím sp. zn. -305 zo dňa 2. septembra 2025, právoplatným dňa 28.

septembra 2025, uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. -210 zo dňa 11. júla 2025 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie ďalšie konanie. Následne Okresný súd Spišská Nová Ves poukazujúc na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -305 zo dňa 2. septembra 2025, dňa 12. septembra 2025 postúpil vec Okresnému súdu Prešov.

5. Podaním doručeným súdu dňa 6. októbra 2025 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, ktorým žalovaný opätovne namietal právomoc súdu s poukazom na čl. X bod 7. zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 7. septembra 2021. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 26.09.2025 podal z dôvodu preventívnej ochrany stavu právnej istoty žalovaného vo veci samej, skutkového a právneho nároku, ktorého sa snaží domáhať žalobca, t. j. nároku na zaplatenie sumy 2 113 453,20 €, a v súlade s čl. X bod 7 Zmluvy o dielo, návrh na začatie rozhodcovského konania vo veci určenia, že nie je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 113 453,20 € s príslušenstvom. K podaniu Návrhu pristúpil žalovaný z dôvodu, že žalobca v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opakovane osvedčuje dôvodnosť neexistujúceho dlhu a to aj napriek tomu, že žalovaný v podanom odvolaní vyvrátil odôvodnenosť žalobcom doručených faktúr. Žalovaný v odvolaní uviedol, že podstatnú časť faktúr neeviduje vo svojom účtovníctve a to buď z dôvodu, že tieto mu neboli nikdy doručené alebo z dôvodu, že boli žalobcovi riadne vrátené a ďalšia časť faktúr bola žalobcovi riadne uhradená. Žalovaný ďalej uvádza, že poslednú časť faktúr eviduje vo svojom účtovníctve, avšak tieto neboli uhradené z dôvodu, že mali byť zaplatené zo záloh, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi pred a počas realizácie diela, ale žalobca do dnešného dňa zákonným spôsobom nevykonal ich vyúčtovanie. Konanie o určenie, že žalovaný nie je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 113 453,20 € s príslušenstvom je vedené na rozhodcovskom súde, Asociácia Slovenských arbitrážnych súdov, pod sp. zn. 15/09/25 Mo, dňa 29.09.2025 bol vo veci ustanovený rozhodca, JUDr. Marek Morochovič a predmetom tohto konania je nárok žalobcu zo všetkých faktúr, ktoré uvádza v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalej v súvislosti s potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania z dôvodu obavy ohrozenia výkonu rozhodcovského rozhodnutia uvádzame, že v podanom odvolaní sme náležite a dostatočne preukázali majetkové pomery žalovaného. Máme za to, že vzhľadom na celkovú hodnotu majetku žalovaného, k výške „údajnej“ pohľadávky žalobcu, a to aj s prihliadnutím na pasíva žalovaného, nie je dôvodné domnievať sa, že výkon rozhodcovského rozhodnutia by bol hoci len čiastočne ohrozený. Žalovaný ďalej v súvislosti s potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania z dôvodu obavy ohrozenia výkonu rozhodcovského rozhodnutia uviedol, že v podanom odvolaní náležite a dostatočne preukázal majetkové pomery žalovaného. Má za to, že vzhľadom na celkovú hodnotu majetku žalovaného, k výške „údajnej“ pohľadávky žalobcu, a to aj s prihliadnutím na pasíva žalovaného, nie je dôvodné domnievať sa, že výkon rozhodcovského rozhodnutia by bol hoci len čiastočne ohrozený. V neposlednom rade žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia má súd prihliadať aj na rozsah obmedzenia a prípadný vznik škody, ktorý zriadením zabezpečovacieho opatrenia, v tomto prípade záložného práva, vznikne. Žalobca podaným návrhom navrhuje, aby súd zriadil záložné právo na bytoch, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, pričom tieto byty tvoria investičný developerský projekt. Zriadením záložného práva na týchto nehnuteľnostiach dôjde nie len k značnému obmedzeniu podnikateľskej činnosti žalovaného ale aj k spôsobeniu škody veľkého rozsahu (cca 4 000 000,- €), nakoľko celý bytový dom bude nepriamo „nepredajný“ kvôli zápisu zabezpečovacieho opatrenia

- záložného práva na liste vlastníctva kde je zapísaný predmetný bytový dom. Navyše tvrdenia žalobcu uvedené tak v podanom návrhu ako aj vo vyjadrení sú nepravdivé a žalobca sa pokúša v tomto konaní o osvedčenie neexistujúcich pohľadávok voči žalovanému, čo preukázal v podanom odvolaní.

6. Podaním zo dňa 15. októbra 2025 žalobca doručil súdu doplnenie návrhu na vydanie zabezpečovacie opatrenia v ktorom uviedol, že zo zistených skutočností vyplýva, že žalovaný má dlhodobé skúsenosti s podnikateľskou činnosťou, ktorú v minulosti realizoval prostredníctvom obchodnej spoločnosti WIN- POL s.r.o.. V uvedenej spoločnosti pôsobil ako spoločník a štatutárny orgán (konateľ) až do 16. februára 2022, kedy došlo k prevodu obchodného podielu a zmenám v štatutárnych orgánoch spoločnosti, pričom spoločnosť bola prevedená na zahraničné osoby bez zjavnej podnikateľskej väzby na pôvodnú činnosť. Z verejne dostupných informácií vyplýva, že spoločnosť WIN-POL s.r.o. má v súčasnosti daňový nedoplatok voči štátu vo výške 13 008 890,87 EUR, a to napriek tomu, že ešte v roku 2021 vykazovala tržby vo výške 22,61 milióna EUR. Od uvedeného obdobia spoločnosť nevykonáva žiadnu reálnu hospodársku činnosť, nepodáva daňové priznania a neplní si zákonom stanovené povinnosti voči štátu ani iným orgánom verejnej moci. Aktuálne je ako konateľ zapísaný Piotr Boleslaw Leszczyński- Madej, osoba, u ktorej nie je zrejmé, že by mala akúkoľvek reálnu väzbu na podnikateľskú činnosť spoločnosti na území Slovenskej republiky. Uvedené skutočnosti podľa žalobcu spoločne nasvedčujú typickej schéme účelových prevodov obchodných spoločností na tzv. „biele kone“, ktorých cieľom býva

vyhnutie sa plneniu daňových povinností, zneprehľadnenie vlastníckych a riadiacich štruktúr a vyhnutie sa zodpovednosti za vzniknuté záväzky. Takéto konanie vykazuje znaky účelového a podvodného konania, ktorého cieľom je preniesť riziko zodpovednosti na osoby formálne zapísané ako konatelia či spoločníci, avšak bez reálneho vplyvu na riadenie spoločnosti. Vzhľadom na uvedené žalobca dôvodne predpokladá, že žalovaný svojím konaním sledoval obdobný cieľ – teda zbaviť sa záväzkov a zodpovednosti spojených s činnosťou spoločnosti WIN-POL s.r.o. prostredníctvom jej prevodu na zahraničné osoby, čím fakticky zmaril uspokojenie pohľadávok veriteľov a štátu. Tento postup je v praxi častým znakom tzv. fiktívnych alebo účelových prevodov obchodných spoločností, ktoré majú zakrývať ekonomickú realitu a znemožniť právne vymáhanie vzniknutých záväzkov. Vzhľadom na predošlí vzorec správania sa samotného žalovaného, je možný zánik predmetnej spoločnosti a žalobcova vymožiteľnosť finančných prostriedkov bude nanajvýš obtiažná ak dokonca nemožná. Žalobca ďalej uviedol, že v predmetnej veci je nevyhnutné poukázať aj na skutočnosť, že do spisového materiálu vo veci samej bola priložená žaloba, ktorú mal údajne žalovaný doručiť na rozhodcovský súd. Žalovaný však nepredložil žiadne potvrdenie o jej doručení, rovnako ani žiadnu doručenku či iný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že k doručeniu predmetného podania skutočne došlo. Uvedené tvrdenie preto nemožno považovať za preukázané a ide len o nepodložené konštatovanie žalovaného, ktoré má zrejme slúžiť ako účelová obrana voči prebiehajúcemu súdnemu konaniu. Zároveň je potrebné osobitne zdôrazniť obsah samotného podania, ktoré žalovaný predložil do tohto konania, a to najmä v časti III, bod 3, kde výslovne potvrdzuje, že predmetné dodanie tovaru a služieb uznáva, že vystavené faktúry neuhradil a dokonca uvádza, že ich ani nemieni uhradiť. Tento výslovný prejav vôle žalovaného je mimoriadne významný, pretože odstraňuje akékoľvek pochybnosti o existencii a právnom základe uplatneného nároku. Žalovaný sám svojím písomným vyjadrením potvrdil vznik záväzku, uznal, že dodávky boli riadne a včas poskytnuté, a zároveň odmietol plniť svoju povinnosť bez existencie akéhokoľvek právneho dôvodu, ktorý by mohol takéto konanie ospravedlniť. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nejde o spor o samotnú existenciu plnenia alebo o kvalitu či rozsah dodaných služieb, ale o svojvoľné a vedomé neplnenie záväzkov žalovaným, ktoré možno kvalifikovať ako nepoctivé a účelové konanie. Takéto správanie je v priamom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa a predstavuje zjavné zneužitie práv a povinností v obchodnoprávnom vzťahu. Je preto nesporné, že žalobca si svoje povinnosti riadne splnil – tovar aj služby boli žalovanému v plnom rozsahu dodané, pričom žalovaný bez právneho dôvodu odmieta plniť svoj peňažný záväzok, čím spôsobuje žalobcovi značnú majetkovú ujmu. V kontexte predchádzajúcej podnikateľskej činnosti žalovaného, ako aj jeho účelového správania pri prevode spoločnosti WIN?POL s.r.o., možno hovoriť o sústave konaní, ktoré vykazujú znaky účelového obchádzania zákona a vyhýbania sa zodpovednosti za záväzky. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal rozhodnúť v zmysle návrhu na vydanie zabezpečovacieho práva, tak ako bolo doručené súdu.

7. K podaniu žalobcu sa podaním zo dňa 22. októbra 2025 vyjadril žalovaný v ktorom uviedol, že žalovaným v tomto súdnom konaní je spoločnosť IMPOL HOLDING, a. s. a nie jej spoločník a konateľ p. A. A.. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu uvedenými ohľadne spoločnosti WIN-POL s.ro. zdôrazňujeme, že uvedené absolútne nesúvisí s predmetným konaním. Nad rámec uvádzame, že p. A. pred 3 rokmi, v roku 2022, previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti WIN-POL s.r.o. na iného spoločníka spoločnosti. V čase prevodu obchodného podielu nemala spoločnosť WIN-POL s.r.o. voči tretím osobám žiadne záväzky a bývalý spoločník nezodpovedá za činnosť nového spoločníka a nového konateľa v spoločnosti. Okrem toho uvádzame, že v súčasnosti ani p. A. a ani jeho spoločnosti nič nedĺžia ani orgánom verejnej moci a ani iným subjektom. Ako sme už uviedli, tvrdenia žalobcu uvedené v Návrhu doplnenia absolútne nesúvisia s konaním, žalobca sa snaží odpútať pozornosť súdu od merita veci a to nepravdivým a ničím nepodloženým očierňovaním spoločníka a konateľa žalovaného, voči čomu podnikne žalovaný právne kroky na ochranu svojich práv a dobrého mena. Tvrdenia žalobcu, uvedené v Doplnení návrhu vykazujú naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu ohovárania podľa ust. . V súvislosti s tvrdením žalobcu ohľadne nepreukázania začatia rozhodcovského konania žalovaný uviedol, že žalovaný doručil súdu podaním zo dňa 06.10.2025 okrem Návrhu na začatie rozhodcovského konania zo dňa 26.09.2025 aj Rozhodnutie o ustanovení rozhodcu zo dňa 29.09.2025, v ktorom sú jasne vymedzené strany rozhodcovského konania a predmet konania. Z doloženého rozhodnutia je teda zrejmé, že bola založená právomoc rozhodcovského súdu pre rozhodnutie sporu medzi žalobcom: IMPOL HOLDING, a.s. a žalovaným: Future Media Invest, spol. s r.o., a v uvedenom rozhodcovskom konaní bol ustanovený rozhodca JUDr. Marek Morochovič. Teda aj v tomto prípade ide o nepravdivé a účelové tvrdenia žalobcu. V súvislosti s akousi fabuláciou žalobcu k otázke úhrady faktúr, žalovaný taktiež nad rámec uvádza, že samotnú

určovaciu žalobu o tom, že žalobca nie je povinný uhradiť sumu 2 113 453,20 € s príslušenstvom podal výlučne z dôvodu že žalobca svojvoľne osvedčuje túto sumu ako dôvodnú a zároveň sa snaží na základe týchto tvrdení nariadiť zabezpečovacie opatrenie a uvedená žaloba je, vychádzajúc z platných právnych predpisov, jediným procesným prostriedkom obrany žalovaného. Rozhodcovský súd bude v tomto konaní posužovať dôvodnosť jednotlivých faktúr čo do základu a čo do výšky v súlade s uzavretou zmluvou o dielo a žalobcovi nebude nič brániť v uplatňovaní všetkých svojich práv. Naďalej máme za to, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú splnené zákonné podmienky, pričom vzhľadom na to, že podaním Návrhu na začatie rozhodcovského konania bola založená právomoc rozhodcovského súdu a Rozhodnutím rozhodcovského súdu zo dňa 29.09.2025 bol v konaní ustanovený rozhodca žalovaný navrhol konajúcemu súdu aby konanie v zmysle zastavil, alternatívne, aby súd rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%.

8. Podľa zákona číslo (ďalej len „“), na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

9. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

11. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

13. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

15. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa prvá veta o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

20. Podľa prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

21. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

22. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. v ustanovení zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda žalobca musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.

23. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd teda na návrh môže zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku.

24. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku, žalobca musí osvedčiť i to, že bez nariadenia opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. ).

25. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových práv dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné právo. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.

26. Súd sa oboznámil s návrhom žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom k návrhu, uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. -210 zo dňa 11. júla 2025, odvolaním žalovaného zo dňa 28. júla 2025, vyjadrením žalobcu zo dňa 25. augusta 2025, uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -305 zo dňa 2. septembra 2025, vyjadrením žalobcu zo dňa 15. októbra 2025, vyjadrením žalovaného zo dňa 22. októbra 2025 a po ich preskúmaní dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli osvedčené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

27. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou žalovaného k nedostatku právomoci všeobecného súdu na rozhodovanie vo veci vydania zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na to, že medzi žalobcom a žalovaným prebieha rozhodcovské konanie pred ustanoveným rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom, v ktorom sa žalovaný domáha určenia, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému sumu 2.113.453,20 Eur, takže všeobecný súd už nie je oprávnený nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Ustanovenie určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. V ustanoveniach až 8 je upravená tzv. alternatívna zúžená právomoc civilných súdov. Uzavretím tzv. rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy môžu sporové strany vylúčiť právomoc všeobecného súdu iba v prípadoch, ak to pripúšťa definícia arbitrability podľa o rozhodcovskom konaní. V zmysle písmeno a) o rozhodcovskom konaní, v rozhodcovskom

konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam. Z povahy samotného zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že v rozhodcovskom konaní nie je možné rozhodovať o zabezpečovacom opatrení vo vzťahu k akýmkoľvek nehnuteľnostiam, nakoľko v rámci rozhodcovského konania nie je možné rozhodnúť o vecnom práve k nehnuteľnosti. Všeobecný súd teda má právomoc o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodnúť, aj napriek tomu, že medzi žalobcom a žalovaným prebieha rozhodcovské konanie.

28. Zo zákonnej formulácie ustanovenia možno substancovať základné predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť naplnené kumulatívne: a. zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na spôsobilý predmet záložného práva, ktorým budú veci, práva a iné majetkové hodnoty, b. zriadením záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, c. existencia obavy z budúceho marenia exekúcie

29. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného.

30. Z predložených listinných dôkazov (Zmluva o dielo zo dňa 7. septembra 2021, vyjadrenie žalovaného zo dňa 28. júla 2025, vyjadrenie žalobcu zo dňa 25. augusta 2025, vyjadrenie žalobcu zo dňa 15. októbra 2025, vyjadrenie žalovaného zo dňa 22. októbra 2025), považoval súd za osvedčené, že medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo na základe, ktorej žalobca vykonával stavebné práce pre žalovaného, na základe vykonania ktorých vystavil žalovanému faktúry uvedené v podanom návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca tiež v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že vykonané dielo žalovaný odmietol prevziať. Žalovaný uviedol, že podstatná časť faktúr, ktoré tvoria peňažnú pohľadávku žalobcu sa v účtovníctve žalovaného vôbec nenachádza nakoľko tieto boli žalovaným odmietnuté z dôvodu, že žalobca práce nevykonal, alebo ich nevykonal v rozsahu dohodnutom v zmluve o dielo. Rovnako bolo osvedčené, že žalovaný v súlade s čl. X bod 7 Zmluvy o dielo, podaním zo dňa 26. septembra 2025 podal návrh na začatie rozhodcovského konania Asociácii slovenských arbitrážnych súdov, so sídlom Krížna 56, 82108 Bratislava, IČO: 45 744 939, predmetom ktorého je nárok, ktorého zabezpečenia sa domáha žalobca v tomto konaní. Dokazovanie o dôvodnosti a výške tejto pohľadávky bude vykonané výlučne v konaní vo veci samej pred ustanoveným rozhodcom. Súd však nemal za hodnoverne osvedčenú dôvodnosť a existenciu nároku žalobcu voči žalovanému na účely vydania zabezpečovacieho opatrenia.

31. Súd teda v ďalšom skúmal, či bola zo strany žalobcu osvedčená existencia dôvodov obavy z budúceho marenia exekúcie žalovaným ako dlžníkom a dospel k záveru, že žalobca neosvedčil také konanie žalovaného, z ktorého by vyplývalo, že pohľadávka žalobcu bude v prípade jej právoplatného judikovania nevymožiteľná a je daná obava z budúceho marenia exekúcie. Vo vzťahu k pohľadávke žalobcu voči žalovanému spolu vo výške 2.113.453,20 Eur s príslušenstvom súd poukazuje na skutočnosť, že samotná existencia dlhu nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca odôvodňoval svoj návrh v podstate subjektívnou obavou, že v čase, kedy dôjde k reálnemu vymáhaniu jeho pohľadávky, teda potom, ako bude (prípadne) právoplatne rozhodnuté vo veci samej, žalovaný nebude mať finančné prostriedky na uspokojenie jeho pohľadávky, pretože spoločník a konateľ žalovaného bol v minulosti konateľom a spoločníkom inej obchodnej spoločnosti, ktorá má v súčasnosti daňový nedoplatok, čo však nemožno považovať za jeden zo zákonných predpokladov vyplývajúcich z ust. . Z listinných dôkazov mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný ponúkal na predaj byty na ktorých žalobca žiada zriadiť záložné právo v rámci svojej podnikateľskej činnosti v súlade s developerským projektom, to však neznamená a v danom prípade nie je možné ustáliť záver, že žalovaný sa sám, úmyselným konaním zbavuje svojho majetku na úkor žalobcu. V súlade s ustálenou judikatúrou ku skutočnostiam, ktoré osvedčujú, že exekúcia bude ohrozená, patrí predovšetkým konanie žalovaného, dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňujúce jeho majetkové pomery. Navrhovateľ však nijako neosvedčil skutočnosť, že žalovaný právnymi úkonmi znižuje hodnotu majetku spoločnosti a navrhovateľom vyslovená subjektívna obava z ohrozenia exekúcie nepostačuje na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

32. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia môže byť ohrozená. V konaní teda neboli rozhodujúce skutočnosti osvedčené žalobcom dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonných podmienok pre nariadenie žalobcom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, a preto súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

33. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí

35. V prejednávanej veci rozhodol súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, a teda bolo jeho povinnosťou rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania ( ). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle . Keďže návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd zamietol, úspech v konaní treba pripísať protistrane. Žalovaný má teda nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( , 2 ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( )