Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Svo-2-2023.pdf
PDF · 76.18 KB
Case nature
Subarea
6Svo/2/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: NEUMAHR TLAČIAREŇ, s r.o., Mlynská dolina 5, 842 29 Bratislava, IČO: 35 714 131, právne zastúpený: BARRISTER LEGAL s. r. o., Radvanská 28, 811 01 Bratislava, IČO: 46 225 234, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 50 349 287, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 017364/2023/oPPA zo dňa 05.06.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.08.2023, takto
rozhodol:
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 04.08.2023 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.08.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 017364/2023/oPPA zo dňa 05.06.2023, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie č. záznamu: 015355/2023, č. spisu: 010885/2023/oPČ zo dňa 16.02.2023.
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“). Svoj návrh odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo sú nezákonné. Výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma, pretože vrátenie príspevku v sume XX XXX,- eur by bolo pre neho likvidačným. V prípade vykonania exekúcie zo strany žalovaného a následného úspechu žalobcu v tomto súdnom konaní už nebude možné odvrátiť likvidačné a nenapraviteľné následky. Výkon napadnutého rozhodnutia poškodzuje každodenný chod spoločnosti, žalobcu dostáva do druhotnej platobnej neschopnosti, znemožňuje spoluprácu s platobnými ústavmi, ohrozuje plnenie si povinností vo vzťahu k štátu, bráni výplate miezd, odvodov, spôsobuje nevyčísliteľnú škodu. V dôsledku výkonu exekúcie by sa žalobca dostal do nepomerne horšieho postavenia než v akom bude žalovaný a odklad vykonateľnosti rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmom. Dňa 28.11.2023 žalobca doručil správnemu súdu oznámenie o evidovaní pohľadávky voči nemu vo výške XX XXX,- eur a výzvu na dodatočné plnenie pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.03.2024. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca sa bližšie nevyjadruje k rozporu odkladného účinku s verejným záujmom a ani sa tento rozpor nesnaží vyvrátiť, pričom je jeho dôkazným bremenom neexistenciu tohto rozporu preukázať. Tvrdenia žalobcu o likvidačných následkoch výkonu rozhodnutia sú podľa žalovaného subjektívne, pretože pohľadávka žalovaného tvorí len 15% zo sumy, ktorú poskytoval žalovaný žalobcovi, za ktorú žalobca obstaral technológie, ktoré zvýšili jeho konkurencieschopnosť na trhu a tým aj možnosť zásadne zlepšiť svoje hospodárske výsledky. Žalovaný podotkol, že je povinnosťou žalobcu mať zabezpečené finančné zdroje, aby bol v prípade neoprávnených výdavkov pripravený tieto vrátiť a o uvedenej povinnosti bol žalobca oboznámený ešte pred podávaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok (ďalej aj „NFP“) v návrhu zmluvy o poskytnutí NFP. Taktiež majetková situácia žalobcu, ktorá bola zistená z dostupných zdrojov neodôvodňuje
priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobcovi bola poskytnutá možnosť splácať dlh v splátkach alebo možnosť odkladu plnenia. Žalovaný svoju argumentáciu odôvodnil aj poukazom na konštantnú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej priznanie odkladného účinku je výnimočný a mimoriadny inštitút. Vo vzťahu k verejnému záujmu uviedol, že pohľadávka žalovaného je verejnou pohľadávkou štátu a činnosť žalovaného pri jej vymáhaní je zároveň ochranou finančných záujmov EÚ. Na základe uvedeného navrhol zamietnuť návrh žalobcu.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
12. Po preskúmaní návrhu žalobcu správny súd dospel k záveru, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorá žalobcovi v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí. Žalobca vo svojom návrhu nepreukázal, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu.
13. Správny súd uvádza, že ani samotné začatie daňového exekučného konania bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v § 185 písm. a) SSP, nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe.
14. Žalobcom tvrdená nezákonnosť napadnutého rozhodnutia taktiež nepredstavuje dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe správny súd nijako neskúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zaoberá sa preukázaním existencie podmienok iba podľa § 185 SSP. V praxi sa môže stať, že vo veci sú dané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a zároveň je žaloba z meritórneho hľadiska nedôvodná a naopak, návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nedôvodný alebo neodôvodnený, no z meritórneho hľadiska je žaloba opodstatnená. Inými slovami, priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť v merite veci a naopak.
15. Žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom v prejednávanej veci sa verejný záujem týka riadneho a zákonného nakladania s finančnými prostriedkami z verejných zdrojov (štátny rozpočet a zdroje EÚ).
16. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.
17. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).