Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Csp-45-2025.pdf
PDF · 88.18 KB
Case nature
Subarea
5Csp/45/2025
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o. so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., toho času bytom E. F. XX/XX, XXX XX G. – H., I. J., o zaplatenie 64,16 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Vyslovuje, že nemá právomoc vo veci konať.
Konanie zastavuje.
Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 64,16 eur spolu s ďalším príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovaným ako spotrebiteľom uzavrel dňa 11.11.2022 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 142,62 eur, ktorý sa zaviazal hradiť formou dojednaných mesačných splátok.
2. Podľa zmluvy žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, pričom právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Jedná sa preto o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
3. V priebehu konania súd zistil, že žalovaný sa na adrese trvalého pobytu dlhodobo nezdržiava, nakoľko žije a pracuje v Českej republike.
4. Podľa správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenská Kajňa z 9.7.2025 otec žalovaného uviedol, že žalovaný sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, nakoľko pracuje v Českej republike v meste G. na bližšie nezistenej adrese.
5. Podľa správy Obce C. D. z 23.9.2025 žalovaný sa v mieste svojho bydliska dlhodobo nezdržiava, mal by žiť v Českej republike na adrese G., A. K..
6. Podľa dožiadania sp.zn. 304Cd/901/2025 z 25.9.2025 Obvodního soudu pro Prahu 7, v centrálnej evidencii osôb bolo zistené, že žalovaný má evidovaný trvalý pobyt na adrese E. XX/XX, XXX XX G. – H., a to od 26.5.2025.
7. Podľa pripojenej doručenky bolo zistené, že žalovaný si prevzal žalobu, predvolanie ako aj ďalšie listiny na adrese E. XX/XX, XXX XX G. – H., I. J..
8. Podľa správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenská Kajňa z 26.9.2025 bolo zistené, že žalovaný sa na adrese trvalého pobytu dlhodobo nezdržiava. Matka žalovaného uviedla, že žalovaný dlhodobo zdržiava v Českej republike v meste G..
9. Žalovaný v mailovom podaní z 27.10.2025 uviedol, že žije v Čechách.
10. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
11. Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
12. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
13. Podľa článku 19 nariadenia, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1. dojednanou po vzniku sporu; 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.
14. Podľa článku 25 ods. 4 nariadenia dohody alebo ustanovenia listiny zriaďujúcej poručnícky fond o voľnej právomoci sú právne neúčinné, ak sú v rozpore s článkami 15, 19 alebo 23 alebo ak súdy, ktorých právomoc sa má nimi vylúčiť, majú vlastnú právomoc podľa článku 24.
15. Podľa článku 26 ods. 1 nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
16. Podľa článku 26 ods. 2 nariadenia, vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.
17. Podľa článku 28 ods. 1 nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
18. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky (v ďalšom len „zákon č. 283/1998 Z.z.“) trvalým pobytom je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky.
19. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 253/1998 Z.z. register je informačným systémom verejnej správy, ktorý obsahuje súbor údaj o obyvateľoch Slovenskej republiky, na základe ktorých možno osobu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje zistené týmto zákonom.
20. Podľa § 23a ods. 3 veta prvá zák. č. 283/1998 Z.z. údaje o fyzických osobách vedené v registri fyzických osôb sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak.
21. Podľa § 161 ods. 1 zák. č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
22. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
23. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
24. Vychádzajúc z citovaných ustanovení právnych predpisov a judikatúry citovanej nižšie, bydliskom je v zásade miesto, kde sa osoba zdržiava väčšinu roka, kde býva a ktoré ona sama označí za svoje bydlisko. V tomto zmysle trvalý pobyt, ktorý používajú predpisy správneho práva, nie je možné stotožňovať s pojmom bydlisko. Pojem bydlisko je potrebné chápať ako bydlisko faktické, t. j. miesto, kde sa osoba zdržuje s úmyslom zdržovať sa tam trvalo.
25. Pretože konanie vo veci začalo po 10.01.2015, právomoc súdov SR v konaní s cudzím prvkom (v tomto súdnom konaní cudzí prvok je zastúpený tým, že žalovaný, ktorý je spotrebiteľom, sa trvalo zdržiava v Českej republike, kde žije s úmyslom tam naďalej zotrvať, čo vyplynulo jednak zo správ obce, polície ako aj udania samotného žalovaného) je potrebné posudzovať podľa nariadenia a to podľa článku 18 a 19 nariadenia, pretože prejednávaná vec je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy a uvedené ustanovenie ukladá žalobcovi povinnosť uplatniť svoj nárok proti spotrebiteľovi na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný (spotrebiteľ) bydlisko. Z hľadiska teritoriálnej a časovej pôsobnosti je zrejmé, že nariadenie sa vzťahuje na oba zmluvné štáty, Českú republiku ako i Slovenskú republiku, a to počnúc od 10.01.2015. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, pretože ide o spor typovo zo zmluvy o úvere, ktorá je typickým vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný nebol v zmluve o spotrebiteľskom úvere identifikovaný ako podnikateľ.
26. Z doterajších zistení súdu vyplýva, že žalovaný svoje faktické bydlisko ako miesto, kde sa zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo, sám označil konkrétnu adresu v Českej republike, kde dlhodobo žije a pracuje. V mieste evidovaného trvalého pobytu v Obci C. D. sa nezdržiava (má tu hlásený trvalý pobyt), avšak podľa udania obce, žije dlhodobo v zahraničí, konkrétne v Českej republike. Otec ako aj matka žalovaného potvrdili, že sa žalovaný dlhodobo zdržiava v Českej republike, kde pracuje, pričom v zahraničí žije aj sestra žalovaného.
27. Žalovanému boli v priebehu konania doručovaná súdna zásielka na dožiadaním zistenú adresu v zahraničí, pričom zásielku si prevzal na uvedenej adrese v Českej republike. Na túto adresu bola žalovanému doručená žaloba s prílohami a ďalšie listiny a poučenia. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa zdržiava v Českej republike, kde má vytvorené väzby, pričom tam sám označuje svoje bydlisko a tam si aj preberá súdne zásielky.
28. Zároveň bolo zistené na základe dožiadania súdu v Českej republike, že žalovaný má v evidencii obyvateľov evidovaný pobyt na konkrétnej adrese v Českej republike.
29. Na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať, je súd povinný v zmysle §161 ods. 1 CSP prihliadať kedykoľvek počas konania. Medzi základné podmienky konania, za splnenia ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, patrí podmienka právomoci súdu.
30. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nariadenie vo všetkých svojich ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti (právomoci) smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp (byť žalovaný pred vhodným súdom) je článkom 18 ods. 2 nariadenia posilnený tak, že v sporoch so spotrebiteľských zmlúv majú obligatórnu príslušnosť súdy štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
31. Žalovaný je spotrebiteľom a v takom prípade sa právomoc súdov konať neposudzuje podľa pravidiel o všeobecnej právomoci podľa článku 4 ods. 1 nariadenia, ale podľa pravidiel o obligatórnej právomoci podľa článku 18 a 19 nariadenia, na základe ktorých právomoc konať vo veci podanej žaloby majú súdy Českej republiky, keďže súd zistil, že žalovaný ako spotrebiteľ už v čase začatia tohto súdneho konania mal bydlisko v Českej republike.
32. Judikatúra chápe pojem bydlisko ako miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Pojmy bydlisko a trvalý pobyt nie je možné stotožňovať (registrovaný právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.02.2015, sp. zn. 4Cdo 40/2014). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. III ÚS 239/2010-6 zo dňa 22. 06. 2010 konštatoval, že pri určovaní všeobecného súdu občana nemôže byť smerodajným len údaj o jeho trvalom pobyte, ktorý je zaznamenaný v príslušných evidenciách, ale má sa vychádzať z bydliska takejto osoby. Pritom bydliskom je miesto pobytu osoby, ktorá má úmysel sa na danom mieste trvale zdržiavať.
33. Za tohto stavu by tunajší súd mal právomoc vo veci konať iba podľa článku 26 ods. 1 nariadenia t.j. ak by sa žalovaný konania zúčastnil. Právomoc tunajšieho súdu tak mohla byť založená postupom podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia, ak sa žalovaný vyjadrí k žalobe bez toho, aby súčasne s týmto vyjadrením vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu. Súd preto doručil žalobu spolu so všetkými prílohami žalovanému na adresu bydliska v Českej republike, spolu s predvolaním na pojednávanie. Žaloba so všetkými prílohami a s výzvou na vyjadrenie bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 29.9.2025. Žalovaný sa nedostavila na pojednávanie dňa 3.11.2025, k žalobe sa nevyjadril. iba svoju neúčasť ospravedlnil mailovým podaním z 27.10.2025 a zdôraznil, že žije v Českej republike.
34. Ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní nemožno považovať za úkon, aký má na mysli nariadenie, nakoľko zúčastnením sa konania sa má na mysli vyjadrenie vo veci samej, či už písomne alebo ústne na pojednávaní, nakoľko len ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní nie je možné považovať za úkon vo veci samej. Keďže ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní bez vyjadrenia sa vo veci samej nemôže predstavovať zúčastnenie sa na konaní v zmysle článku 26 nariadenia, nemožno toto ospravedlnenie považovať ani za konkludentné akceptovanie právomoci konajúceho súdu žalovaným, za okolností ako sú vo veci samej, a preto nemožno uplatňovať ustanovenie týkajúce sa konkludentnej voľby právomoci (porovnaj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 11.04.2019, vo veci C-464/18, ZX proti Ryanair DAC, ktorý v druhom výroku rozhodol tak, že článok 26 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa neuplatňuje v prípade, ako je ten vo veci samej, keď žalovaný nepredložil pripomienky alebo sa konania nezúčastnil, tiež porovnaj závery uznesenia Krajského súdu v Nitre sp.zn. 7Co/129/2017 z 19. 06. 2018).
35. Právomoc tunajšieho súdu podľa článku 26 ods. 1 nariadenia založiť nemožno, nakoľko žalovaný sa konania nezúčastnil, k žalobe sa nevyjadril a vyjadrenie žalovaného z 27.10.2025 by mohlo byť nanajvýš posúdené ako námietka absencie právomoci.
36. Za danej situácie žalobca mal žalobu v zmysle citovaného nariadenia podať na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko, pričom od tohto ustanovenia je možné odchýliť sa len dohodou v prípadoch ustanovených v čl. 19 citovaného nariadenia, avšak z obsahu spisu žiadna takáto dohoda nevyplýva. Podľa článku 25 ods. 4 nariadenia dohody sú právne neúčinné, ak sú v rozpore s článkami 15, 19 alebo 23. Právny predchodca žalobcu nemal v čase uzavretia zmluvy bydlisko (sídlo) v tom istom členskom štáte ako spotrebiteľ, preto nemohol so žalovaným ako spotrebiteľom uzavrieť v čase uzavretia zmluvy dohodu o právomoci, pričom neexistuje ani dohoda po vzniku sporu. Nevýslovnú dohodu o právomoci bez poukazu na ustanovenia nariadenia zakomponovanú do hutného textu zmluvy, bez zreteľného odlíšenia od ostatného obsahu zmluvy, by súd aj tak nemohol považovať za platné dojednanie o právomoci súdov, pričom takéto ustanovenie zmluvy by súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V súlade s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka tiež platí, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Takéto ustanovenie bez ďalšieho zakomponované do textu zmluvy bez bližšieho označenia, bez výslovného odkazu na príslušné ustanovenia nariadenia, by bolo možné považovať tiež za vzdanie sa vopred spotrebiteľovho
práva, aby dodávateľ voči nemu uplatňoval nárok zo zmluvy iba na súde toho členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
37. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci konať, súd podľa článku 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a podľa § 161 ods. 2 CSP konanie vo veci zastavil.
38. Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP. Nemôže však vec postúpiť súdu iného štátu; iba v odôvodnení svojho uznesenia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu obrátiť na príslušný úrad v cudzine (R 26/1987)
39. O postúpení veci príslušnému orgánu súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok medzinárodnej právomoci, pričom mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v Českej republike, kde je bydlisko žalovaného.
40. Nakoľko spor nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastavil.
41. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
42. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v danom prípade platí, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, a teda nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobu totiž podal na súde, ktorý nemá právomoc o veci rozhodnúť. Preto vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalovanému žiadne trovy konania preukázateľné nevznikli. Vzhľadom na túto skutočnosť súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.