Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/124/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobkyne: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/ XX, XXX XX X., proti žalovanému: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., X. D. D. B. XX, XXX XX W. D., zastúpenému JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom Hollého 11, 934 01 Levice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -149 zo dňa 20.12.2019 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. X., zapísaných v LV č. XXXX ako parcely registra "C" parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 613 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 397 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 15 m2, rodinný dom s.č. XXX na parc. č. XXXX/X v podiele 1. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa nehnuteľnosti nadobudla spolu so svojou sestrou C. V. na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, a to každá v 1- ici. V roku XXXX kúpili spolu so žalovaným, ktorý bol v tom čase manželom žalobkyne, spoluvlastnícky podiel sestry, avšak ako podielový spoluvlastník tohto prevádzaného podielu bol zapísaný len žalovaný. Keďže spoluvlastnícky podiel 1 mali nadobudnúť so žalovaným do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalovaný je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností len v podiele 1-ina.

2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že počas trvania manželstva strán sporu došlo dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný kúpil od sestry žalobkyne do svojho výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel 1 sporných nehnuteľností. Obsahom čl. 5 predmetnej zmluvy je vyhlásenie manželky (žalobkyne) kupujúceho (žalovaného), že súhlasí s nadobudnutím nehnuteľností do výlučného vlastníctva manžela, pretože náklady na ich kúpu vynaložil z vlastných finančných prostriedkov. Na znak súhlasu žalobkyňa túto zmluvu aj podpísala. Aj napriek uvedenému následne žalobkyňa v konaní tvrdí, že nehnuteľnosti boli kúpené zo spoločných prostriedkov, a preto žalovaného spoluvlastnícky podiel po zániku manželstva nemá predstavovať podiel 1, ale správne má tvoriť len podiel 1. Strany sa rozchádzali v tvrdeniach o tom, z akých prostriedkov bola sporná časť nehnuteľností nadobudnutá. Žalovaný tvrdil, že tieto nehnuteľnosti nadobudol zo svojich výlučných prostriedkov, čo vyplýva aj zo samotnej kúpnej zmluvy, avšak žalobkyňa túto skutočnosť popierala.

3. Súd sa prednostne vysporiadal s naliehavosťou právneho záujmu na požadovanom určení, pričom konštatoval, že tento daný je, keďže skutočnosti zapísané v liste vlastníctva sa podľa žalobkyne nezhodujú s jej tvrdeniami. Aj keď žalobkyňa v žalobe výslovne neuviedla komu by mal spoluvlastnícky patriť zostávajúci podiel 1, z kontextu žaloby vyplýva, že tento by mal patriť práve žalobkyni, keďže podľa nej bol nadobudnutý do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nie do výlučného vlastníctva žalovaného. Ďalej konštatoval, že na zakúpenie sporných nehnuteľností mal žalovaný podľa kúpnej zmluvy vynaložiť svoje vlastné finančné prostriedky, čo žalobkyňa spochybňuje. Hoci zo samotnej kúpnej zmluvy nevyplýva presný spôsob, akým bola vyplatená kúpna cena za prevádzaný podiel sporných nehnuteľností, zhodli sa strany sporu na tom, že časť kúpnej ceny bola vyplatená K. bytom a časť doplatená v hotovosti. Ani jedna strana však nevedela špecifikovať o akú časť sa jednalo. K. byt sa kupoval počas trvania manželstva, pričom žalobkyňa tvrdila, že tento byt nekupoval výlučne len žalovaný zo svojich prostriedkov, keďže aj ona mala vkladnú knižku. Byt kúpili spoločne za finančné prostriedky z oboch vkladných knižiek. Súd zhodnotil, že pokiaľ mala byť kúpna cena vyplatená aj hodnotou K. bytu, bolo práve na žalobkyni, aby jednak preukázala vlastníctvo bývalých manželov k tomuto bytu ako aj to, akou sumou na kúpu K. bytu prispela ona výlučne so svojich nasporených prostriedkov. Keďže žalobkyňa len tvrdila, avšak ničím nepreukázala spôsob financovia K. bytu, súd mal za to, že v konaní neuniesla dôkazné bremeno, že aj K. byt manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak to vtedy platná právna úprava vôbec umožňovala. Zo znenia kúpnej zmluvy nie je presne možné zistiť akým spôsobom bola vyplatená kúpna cena. Predávajúca svojím podpisom len potvrdila, že ku dňu vyhotovenia kúpnej zmluvy už bola kúpna cena vyplatená do jej rúk. Súd vychádzal z tvrdení strán sporu, z ktorých vplýva, že časť kúpnej ceny mala byť vyplatená hodnotou K. bytu a časť mala byť doplatená v hotovosti. S prihliadnutím aj na odstup času však strany sporu už konkrétne sumy nevedeli bližšie špecifikovať. Pokiaľ však žalovaný tvrdil, že kúpna cena bola hradená výlučne z jeho nasporených prostriedkov, bolo na žalobkyni aj vo vzťahu k zostatku kúpnej ceny preukázať, že tomu tak nebolo, ak navyše sama svojím podpisom túto skutočnosť potvrdila na kúpnej zmluve a teraz s odstupom viac ako XX rokov tvrdí opak. Súd nespochybnil aj tú možnosť, že napriek tomu, že žalobkyňa podpisom na kúpnej zmluve deklarovala, že kúpna cena bola vyplatená výlučne z vlastných finančných prostriedkov žalovaného, bola v konečnom dôsledku vyplatená zo spoločných prostriedkov vtedy manželov, resp. čiastočne aj z výlučných prostriedkov žalobkyne, avšak pre úspech v tomto konaní bolo potrebné nielen tieto skutočnosti tvrdiť, ale ich aj preukázať, čo sa však nestalo. Žalovaná nielenže nevedela povedať, aká suma z kúpnej ceny mala byť hradená z K. bytu (ktorý podľa žalobkyne mal byť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, čo však rovnako preukázané nebolo) a aká zo spoločných finančných prostriedkov, ale nevedela predložiť ani žiaden listinný doklad, resp. tieto skutočnosti preukázať inými dôkazmi, napr. výpoveďou svedka. Vyššie uvedené bolo nevyhnutné preukázať aj z toho dôvodu, že žalobkyňa žiadala určiť spoluvlastnícky podiel žalovanému len v rozsahu 1 - iny oproti aktuálne zapísanému podielu 1 -ice. Za takto navrhovaného petitu žaloby, by žalobkyňa ale musela preukázať, že sporné nehnuteľnosti boli v celom rozsahu nadobudnuté zo spoločných finančných prostriedkov získaných počas trvania manželstva. Tomuto však nesvedčí ani samotné konštatovanie žalobkyne, ktorá tvrdila, že K. byt (časť kúpnej ceny) bol hradený z jej výlučných prostriedkov, v akej výške však uviesť nevedela, a preto ani nebolo možné zistiť jej podiel na K. byte.

4. Pokiaľ žalobkyňa nepreukázala, že sporné nehnuteľnosti boli financované výlučne zo spoločných prostriedkov, neuniesla dôkazné bremeno, a preto súd žalobu zamietol. Výsluch dcéry, ktorá sa mala vyjadriť k zámeru otca darovať jej spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam súd zamietol, keďže pre samotné konanie nebolo podstatné ako mienil žalovaný s nehnuteľnosťami naložiť. Podstatné bolo preukázať z akých finančných prostriedkov boli sporné nehnuteľnosti zakúpené, k čomu sa však dcéra strán sporu narodená v roku XXXX nevedela vyjadriť. Svoje rozhodnutie súd oprel o ustanovenia § 137 písm. c) zákona č. 160/0015 Z.z. (ďalej len „“), , , , , , v znení účinnom ku dňu vyhotovenia kúpnej zmluvy. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ustanovením .

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť tak, že „vlastnícke právo k nehnuteľnosti bude nasledovné: 1 podielu nehnuteľnosti je vlastníkom žalovaný a 3 podielu nehnuteľnosti je vlastníčkou T. P. nar. XX.XX.XXXX“. Namietala, že neboli splnené procesné podmienky, nesprávny procesný postup, ktorým jej súd znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Dodatočne zistila, že v roku XXXX kúpili za mladomanželskú pôžičku K. byt,

ktorý nadobudli so žalovaným do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V roku XXXX odkúpili od jej sestry C. V. spoluvlastnícky podiel 1 nehnuteľností, pričom jej rodina išla bývať do K. bytu. Sestre bola vyplatená suma 54.000 Sk. Napriek tomu, že nehnuteľnosti kúpili počas trvania manželstva, išlo o spoločne nadobudnutý majetok, zápis na liste vlastníctva bol len v prospech žalovaného. Dala k tomu svoj súhlas, aj keď to bolo protizákonné, malo tam figurovať aj jej meno. Za vlastné finančné prostriedky považovala zdroj príjmu žalovaného z pracovného pomeru, nie dar, pôžičky alebo dedičstvo. Namietala spôsob výsluchu žalovaného a tiež nevypočutie jej dcéry, ako svedkyne. Pred uzavretím kúpnej zmluvy nebola uzavretá dohoda o rozšírení alebo zúžení BSM, preto považuje obsah kúpnej zmluvy vo vzťahu k jej súhlasu za neplatný. Aj napriek jej súhlasu následne tvrdí, že nehnuteľnosti boli zakúpené zo spoločných prostriedkov, a preto žalovaný nemal byť podielovým spoluvlastníkom v 1-ici, ale nehnuteľnosti mali patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže v priebehu konania darovala svoj podiel k nehnuteľnostiam dcére, navrhovala ju určiť aj za podielovú spoluvlastníčku v zostávajúcej 1-ine. Namietala, že nebol preukázaný pôvod žalovaným nadobudnutých výlučných finančných prostriedkoch za trvania manželstva. Žalovaný vôbec netvrdil, že podiel k nehnuteľnostiam nadobudol z vlastných finančných prostriedkov, naopak potvrdil, že ani jeden z nich nemal vlastné peniaze, nedostali nič do daru, ani nededili. Podiel od sestry kúpili za spoločne ušetrené peniaze počas manželstva. Poukázala na rozpor paragrafového znenia rozsudku s tým, čo je obsiahnuté v . Žalovaný nevedel preukázať existenciu vlastných peňazí, jediným dôkazom je práve jej súhlas a podpis v zmluve. Dcéru navrhla vypočuť ku skutočnostiam o možnom darovaní spoluvlastníckeho podielu žalovaného, o čom sa mal žalovaný dohodnúť s bratom; naznačovala, že za žalovaného koná jeho brat, žalovaný splnomocnenie nepodpísal, advokát žalovaného všetko popiera a ju označuje za klamárku; výpoveďou dcéry len chcela preukázať, že to tak nie je. „Hoci žalovaný na nátlak rodiny a brata zmenil svoj postoj, spravodlivosť by bola dokázaná výsluchom dcéry“. Brat žalovaného sa bezdôvodne obohatil ich majetkom, ktorý so žalovaným nadobudli počas manželstva.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Tvrdenie žalobkyne o zakúpení K. bytu z mladomanželskej pôžičky považuje za účelové. O tejto skutočnosti žalobkyňa pred súdom prvej inštancie mlčala, a o spôsobe nadobudnutia tvrdila úplne niečo iné. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď vyslovil záver, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že 1 domovej nehnuteľnosti bola nadobudnutá zo spoločných finančných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu podľa predstáv žalobkyne neznamená odňatie konania pred súdom. Rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie strane sporu. Súd sa podľa neho v odôvodnení rozsudku náležite vysporiadal so všetkými právne významnými skutkovými okolnosťami, dostatočne jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, jeho rozhodnutie je presvedčivé a zákonné, preto ho navrhol potvrdiť.

7. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalobcu opätovne zotrvala na svojich vyjadreniach, ktoré prezentovala v odvolaní, preto ich odvolací súd duplicitne neuvádza.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa po XX rokoch účelovo považuje svoj podpis na kúpnej zmluve za neoprávnený a nezákonný, čo je len jej ďalšie účelové a ničím nepreukázané tvrdenie. On jasne uviedol, že pred uzavretím manželstva mal svoje vlastné finančné prostriedky na vkladnej knižke a niet pochýb, že túto skutočnosť podpisom potvrdila aj žalobkyňa v kúpnej zmluve z XX.XX.XXXX.

9. Žalobkyňa a žalovaný vo svojich ďalších vyjadreniach zotrvali na svojich tvrdeniach a uvádzali rovnaké argumenty, ktoré odvolací súd z tohto dôvodu opakovane neuvádza.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a ako taký ho podľa potvrdil. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vzhľadom na to odvolací súd na dôvažok dodáva nasledovné:

11. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svedčiace o existencii vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného v podiele 1 namiesto podielu 1. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo znenia kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi predávajúcou C. V. a kupujúcim (žalovaným), ktorý spoluvlastnícky podiel 1 prevádzaných nehnuteľností nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, a to so súhlasom žalobkyne, ktorá priamo v bode V. zmluvy vyhlásila, že s nadobudnutím nehnuteľností do výlučného vlastníctva manžela súhlasí, keďže náklady na kúpu vynaložil z vlastných finančných prostriedkov. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že za „vlastné finančné prostriedky“ považovala príjem z pracovného pomeru žalovaného, teda prostriedky tvoriace bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, avšak toto jej tvrdenie považoval odvolací súd za účelové. Žalobkyňa mala vedomosť, že žalovaný, v čase prevodu sporných nehnuteľností jej manžel, nadobudol spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam do výlučného vlastníctva, avšak za celú dobu trvania manželstva a ani dlhú dobu po jeho zániku (rok XXXX) nepodnikla žiadne kroky, ktoré by viedli k náprave daného stavu. Vlastníctvo k prevedeným nehnuteľnostiam začala riešiť touto určovacou žalobou po XX rokoch, a to po tom, ako sa žalovaný snažil usporiadať podielové spoluvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam a svoj podiel ponúkol žalobkyni na predaj. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že podiel 1 sporných nehnuteľností mali spolu so žalovaným nadobudnúť do bezpodielového vlastníctva, pretože na jeho kúpu použili prostriedky patriace do BSM a nie finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalovaného, bolo na žalobkyni, aby túto skutočnosť nad všetku mieru pochybností preukázala. Sama žalobkyňa však nevedela presne uviesť, ako bola hradená kúpna cena. Na pojednávaní dňa 25.09.2019 len neurčito uviedla, že kúpnu cenu čiastočne hradili K. bytom a rozdiel doplatili, v akej sume si nepamätala. Žalovaný uviedol, že mali našetrené finančné prostriedky, avšak nevedel „presne povedať, ako to bolo s peniazmi“. Tiež uviedol, že pred uzatvorením manželstva mal našetrené finančné prostriedky, K. byt kúpil zo svojich prostriedkov, hodnota bytu sa započítala na kúpnu cenu prevedených sporných nehnuteľností a byt „dostala svokra so švagrinou“. Zvyšok ceny sa doplatil. Žalobkyňa potvrdila, že obaja mali pred uzavretím manželstva vkladné knižky a z týchto finančných prostriedkov spoločne kúpili K. byt, čo žalovaný poprel.

12. Tvrdenia strán sporu ohľadne finančných prostriedkov, ktoré boli vynaložené na nadobudnutie K. bytu ako aj spoluvlastníckeho podielu žalovaného k sporným nehnuteľnostiam sa rozchádzali, a preto bolo na žalobkyni, aby nad všetku mieru pochybností preukázala, že spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam nadobudli spolu so žalovaným do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a nie do výlučného vlastníctva žalovaného tak, ako to svojím podpisom vyhlásila v kúpnej zmluve z XX.XX.XXXX. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že spoluvlastnícky podiel mali spolu so žalovaným nadobudnúť ako manželia do ich bezpodielového spoluvlastníctva, je nepochopiteľné prečo si žalobkyňa ňou deklarované bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k sporným nehnuteľnostiam nevysporiadala ani po zániku jej manželstva so žalovaným a čakala ďalšie roky, čím sa sama dostala do dôkaznej núdze.

13. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní o kúpe K. bytu z mladomanželskej pôžičky považoval odvolací súd za novotu v odvolacom konaní, ktorá je podľa neprípustná. Odvolacia argumentácia v podobe novôt je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a teda ak sa novoty týkajú procesných podmienok; vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Námietka žalobkyne ohľadom kúpy bytu z mladomanželskej pôžičky nespĺňa ani jednu z uvedených podmienok prípustnosti novôt, a teda odvolací súd v súlade s ustanovením na predmetnú námietku neprihliadol. Táto námietka je navyše aj v rozpore so skutočnosťou, prezentovanou žalobkyňou pred súdom prvej inštancie o nadobudnutí bytu z finančných prostriedkov nachádzajúcich sa na vkladných knižkách.

14. K námietke žalobkyne o nevypočutí jej dcéry ako svedkyne je potrebné uviesť, že odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že podstatné pre úspech žalobkyne v spore bolo preukázanie financovania spornej nehnuteľnosti, k čomu sa dcéra žalobkyne vyjadriť nevedela a sama žalobkyňa potvrdila, že za týmto účelom ju v spore ako svedkyňu ani vypočuť nenavrhla. Jej výsluchom chcela preukázať, že žalovaný zamýšľal darovať svoj podiel k sporným nehnuteľnostiam práve dcére, avšak pod vplyvom brata si to rozmyslel. K tomu odvolací súd uvádza, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie, pričom sa riadi aj zásadou hospodárnosti konania. Vykonanie dôkazov pre objasnenie veci nepotrebných zamietne, navrhnutý dôkaz nevykoná a následne dôvody zamietnutia

vykonania dôkazu odôvodní, čo súd prvej inštancie aj urobil; odôvodnil, prečo výsluch dcéry žalobkyne považoval za nadbytočný. Potvrdenie dcéry žalobkyne o zamýšľanom darovaní spoluvlastníckeho podielu zo strany žalovaného dcére, by nezmenilo nič na tom, že žalobkyňa svoje tvrdenie, ktorým spochybnila, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosti zo svojich výlučných prostriedkov (ako prehlásila v kúpnej zmluve), nepreukázala.

15. K rozporu obsahu paragrafového znenia uvedeného v rozsudku s tým, čo je obsiahnuté v odvolací súd uvádza, že súd citoval paragrafové znenie účinné v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ktoré sa v jednotlivých paragrafoch od súčasného znenia líši.

16. Pred odvolacím súdom už žalobkyňa požadovala určiť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nielen v prospech žalovaného, ale v podiele 1 aj v prospech svojej dcéry, čo odvolací súd posúdil ako zmenu žaloby podľa , ktorá je podľa v odvolacom konaní neprípustná. Pokiaľ by sa dcéra žalobkyne dožadovala určenia vlastníckeho práva, musela by byť žalobkyňou ona samotná a nie jej matka (súčasná žalobkyňa). Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že určenia vlastníctva sa v prospech dcéry dožadovala aj pred súdom prvej inštancie. Takéto tvrdenie popiera obsah zápisnice z pojednávania konaného dňa 29.09.2019, kde sama žalobkyňa na otázku súdu uviedla, že sa domáha len určenia vlastníctva vo vzťahu k žalovanému (č. l. 129 spisu).

17. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností musel odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav správne z obsahu vykonaných dôkazov, vo veci správne rozhodol, svoje rozhodnutie podrobne a vyčerpávajúco odôvodnil, zistený skutkový stav dôkladne opísal a vec správne právne posúdil. Napadnuté rozhodnutie nevykazuje známky arbitrárnosti a spĺňa všetky náležitosti rozhodnutia zakotvené v ustanovení . Preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

18. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu podľa patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd vzhľadom na to podľa a rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O ich výške podľa rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).