Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-12C/29/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Vladimírom Sedmohradským v spore žalobcu: Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 21, 010 01 Žilina, proti žalovanému 1/: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416 a žalovanému 2/: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Vlasta Pastorková, advokátka, Strojárska 3998, 069 01 Snina, o zaplatenie 15.449,11 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ je do troch dní od právoplatnosti rozsudku povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.002,58 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 13.002,58 EUR od 20.12.2018 do zaplatenia. Žalovaný 2/ je do troch dní od právoplatnosti rozsudku povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.002,58 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 13.002,58 EUR od 24.11.2018 do zaplatenia. Plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,32%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 02.06.2020 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.449,11 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 15.449,11 EUR od 24.11.2018 do zaplatenia z titulu náhrady škody.

2. V žalobe uviedol, že dňa 10.02.2018 o 10.46 hod. došlo k zrážke osobného vlaku žalobcu s motorovým vozidlom Citroen Xsara Picasso, EČ: D., a to medzi NŽST Snina – zastávkou Snina mesto na železničnom priecestí v km 21,602, v dôsledku čoho došlo k vzniku menšej nehody kategórie B3. Pri nehode došlo k poškodeniu železničného koľajového vozidla MJ 95 567 861 012-7, ktorého vlastníkom je žalobca a k meškaniu vlakov žalobcu. Nehoda bola vyšetrená a uzatvorená správou vypracovanou Železnicami Slovenskej republiky zo dňa 23.03.2018. Správa konštatovala, že príčinou nehody bolo vojdenie vozidla žalovanej v 2. rade na priecestie do priechodného prierezu koľaje. Nehodu zavinila žalovaná v 2. rade tým, že sa nesprávne správala na železničnom priecestí a nerešpektovala svetelný signál PZZ, čím porušila o cestnej premávke, kde je okrem iného uvedené, že sa nesmie vchádzať na železničné priecestie, ak sa dáva výstraha dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami. Žalovaná v 2. rade bola aj vlastníkom vozidla, pričom mala u žalovaného v 1. rade uzatvorenú poistnú zmluvu číslo 7005768943 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného došlo k nahláseniu poistnej udalosti a uplatneniu si nároku na náhradu škody zo strany žalobcu u žalovaného v

1. rade. Žalovaný v 1. rade poistnú udalosť zaevidoval pod číslom 1802120049. Po oprave poškodeného koľajového vozidla a doručení všetkých faktúr spojených s nehodou sa žalobca dozvedel konečnú škodu a žalovanej v 2. rade dňa 09.11.2018 vystavil faktúru č. 2100004430 na sumu 55.384,85 EUR. Faktúra bola zároveň doručená aj žalovanému v 1. rade. Faktúra bola vystavená na základe faktúry zhotoviteľa opravy koľajového vozidla ŽOS Vrútky a.s. zo dňa 12.10.2018 na sumu 54.351,82 EUR bez DPH. Súčasťou faktúry opravcu boli jednotlivé prílohy vo vzťahu ku každej vykonanej oprave v rozsahu rozpisu použitého materiálu a vynaložených prác. Žalovaný v 1. rade na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 04.12.2018 vyplatil žalobcovi náhradu škody v sume 39.935,74 EUR. Z celkovej škody za opravu poškodeného vozidla odpočítal sumu vo výške 13.002,58 EUR s poznámkou „odpočet za amortizáciu materiálu“. Tiež žalobcovi nepriznal položky „Oprava DV - práca (umytie jednotky, umytie spodku DV)“ ohodnotenú vo výške 2.001,83 EUR a „Oprava DV – materiál (autošampón s voskom, nafta motorová, čistiaci prostriedok florin WH a Detri S2)“ ohodnotenú vo výške 444,70 EUR. Celkovo žalobcovi nevyplatil sumu vo výške 15.449,11 EUR.

3. Žalobca ďalej poukázal na , a a uviedol, že cena poškodeného koľajového vozidla po oprave alebo po navrátení do predošlého stavu by mala zodpovedať cene, za akú by bolo možné vec v čase pred poškodením ponúknuť na predaj, alebo cene, za akú by bolo možné v čase pred poškodením zaobstarať obdobnú vec. Pritom treba vziať do úvahy, že keby ten, kto spôsobil škodu, dal vec prinavrátiť do predošlého stavu na svoje náklady (relutárna náhrada škody), nemohol by žiadať od poškodeného vyplatenie časti sumy, ktorú uhradil za navrátenie do predošlého stavu z dôvodu amortizácie. Uviedol, že súhlasí s tým, že z titulu amortizácie je možné odpočítať časť uplatneného nároku v prípade kúpy alebo predaja určitej veci, či už ide o hnuteľnú vec alebo o nehnuteľnú vec. Takýmto spôsobom sa dospeje ku skutočnej hodnote veci v reálnom čase (v čase predaja a tesne pred poškodením). Avšak na to, aby mala poškodená vec takúto hodnotu po násilnom poškodení - nehode, je potrebné vynaložiť finančné prostriedky na jej opravu, inak by nemala tú istú hodnotu, akú mala pred poškodením. Ak je z prostriedkov vynaložených poškodeným na navrátenie veci do predošlého stavu odpočítaná akákoľvek suma, dochádza k negácii skutočnosti, že škodová udalosť nemá byť nikomu na škodu ani na prospech, v tomto prípade na prospech škodcovi. Pod skutočnou škodou je potrebné rozumieť finančné prostriedky vynaložené na navrátenie veci do stavu pred jej poškodením. Nie je jasné, prečo by sa mala od výšky škody odpočítavať bližšie neodôvodnená suma za domnelé zhodnotenie poškodenej veci. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.03.2013 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 25.09.2013. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade poukázal na znenie o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“), v zmysle ktorého má poškodený priamy nárok na plnenie od poisťovateľa škodcu. Vo vzťahu k obom žalovaným sa tiež domáhal úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti ním vystavenej faktúry.

4. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. zo dňa 25.06.2020. Proti tomuto platobnému rozkazu podali odpor obaja žalovaní. Žalovaný v 1. rade potvrdil vznik škodovej udalosti aj nárok žalobcu na plnenie, avšak rozporoval žalovaný nárok. Uviedol, že žalobcovi zaplatil skutočnú škodu. Výpočet skutočnej škody realizoval podľa vyhlášky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Škoda na vozidle a suma, z ktorej žalovaný vychádzal pri odpočítaní amortizácie materiálu v zmysle vyhlášky, bola vo výške 41.608,24 EUR, pričom amortizácia podľa tejto vyhlášky je vo výške 31,25%, čo zodpovedá sume vyplatenej žalobcovi/poškodenému z titulu náhrady škody. Žalovaný v 1. rade uviedol, že sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že škodová udalosť nemá byť nikomu na škodu ani prospech. Poukázal na to, že práve neuplatnenie amortizácie by viedlo k bezdôvodnému obohateniu na strane poškodeného, pretože poškodený by tak po oprave veci získal vec vo vyššej hodnote, ako mal pred poškodením, čo nie je v súlade s právnym inštitútom náhrady škody. Rovnaký názor vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. . Pri náhrade škody nemôže byť poškodený ani poisťovateľ. Výmenou opotrebovaných dielov za novšie sa ich funkčnosť a akosť zlepšila v porovnaní s ich stavom v čase pred dopravnou nehodou. Taktiež sa zvýšila ich hodnota vyjadriteľná v peniazoch, nakoľko hodnota nových dielov prevyšuje hodnotu opotrebovaných a použitých dielov. V prípade nezohľadnenia amortizácie by v tomto prípade došlo k zhodnoteniu majetku poškodeného v porovnaní so stavom vecí v čase pred dopravnou nehodou, čo by viedlo k poškodzovaniu dlžníka - poisťovne. Okrem krátenia plnenia pre amortizáciu žalovaný v 1. rade nepriznal poškodenému náklady na umytie jednotky, spodku DV a materiál použitý na umytie a iné (autošampón s voskom, čistiaci prostriedok florin WH a Detri S2). Zašpinenie a následná potreba vyčistenia nenastala v dôsledku

dopravnej nehody spôsobenej žalovanou v 2. rade. Náklady na umytie vozidla nevznikli v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou. Žalovaný v 1. rade tak žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalovaná v 2. rade vzniesla námietku miestnej príslušnosti tunajšieho súdu, nakoľko jej bydlisko je v D., a príslušným je Okresný súd Humenné. Nárok žalobcu označila za nedôvodný a poprela ho čo do dôvodu aj výšky. Uviedla, že výslovne neustanovuje zodpovednosť vodiča za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku. Žalovaná v 2. rade, ako spotrebiteľka mala u zatvorené povinné zmluvné poistenie a z tohto dôvodu mala byť škoda uhradená na základe tohto poistného vzťahu, t. j. škodu si má žalobca uplatňovať výlučne od žalovaného v 1. rade. Žalovaná v 2. rade tak nie je v spore pasívne legitimovaná. Ďalej uviedla, že skutočná škoda bola žalobcovi uhradená. V prípade, ak sa na použitú poškodenú vec vynaložili náklady (nahradenie poškodených častí novými súčiastkami), vychádza tradičná judikatúra všeobecných súdov z názoru, že od tejto sumy je potrebné odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Zhodnotenie tu spočíva v použití nových súčiastok, ktorými boli nahradené poškodené opotrebované súčiastky. V opačnom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu poškodeného, pretože použitá alebo opotrebovaná vec by sa po oprave stala lepšia než pred poškodením. Pri škode spôsobenej na starších opotrebovaných vozidlách postupujú súdy tak, že po vyjadrení znalca z odboru automobilizmu odrátavajú amortizáciu u tých nových častí a súčiastok vozidla zamontovaných do nich pri oprave, ktorými sa hodnota vozidla po oprave zvýšila (R3/1984). Pri určení výšky škody vzniknutej poškodením použitej a čiastočne opotrebovanej veci sa musí prihliadať na obvyklú cenu veci v dobe poškodenia a na rozsah poškodenia, pričom od sumy vyjadrujúcej náklady na opravu veci sa musí odpočítať suma zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu (Rc54/2003). Žalovaná v 2. rade tak tiež žiadala žalobu zamietnuť.

6. Po podaní odporov súd platobný rozkaz uznesením č.k. -76 zo dňa 20.07.2020 zrušil.

7. Žalobca v replike uviedol, že žalovanými uvádzané súdne rozhodnutia sú prekonané novšou judikatúrou, a to najmä rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28.03.2013. Skutočnou škodou sú v tomto prípade všetky náklady, ktoré žalobca musel vynaložiť, aby poškodené vozidlo navrátil do pôvodného, t.j. nepoškodeného stavu a je prirodzené, že niektoré poškodené časti sa museli nahradiť časťami novými. Pojem „poškodené vozidlo“ je potrebné vykladať ako celok, nie každú jeho súčiastku samostatne. Pri škodovej udalosti bolo vozidlo poškodené ako celok a následne bolo ako celok opravované, pričom po oprave nedošlo k žiadnemu jeho zhodnoteniu. Nemožno pri tom zabúdať ani na skutočnosť, že žalobca pri škodovej udalosti utrpel aj ďalšiu škodu, a to v súvislosti s trhovou cenou vozidla. Ani vykonanou opravou sa nedosiahne obvyklá trhová cena veci pred poškodením a z toho dôvodu je potrebné pod pojmom skutočná škoda podľa rozumieť nielen náklady vynaložené na opravu veci, ale aj majetkovú ujmu v podobe zníženia hodnoty poškodenej veci v dôsledku jej opravy. Rovnaký názor je vyjadrený tiež v náleze Ústavného súdu v Českej republike sp. zn. zo dňa 27.04.2017. K pasívnej legitimácii žalovanej v 2. rade žalobca uviedol, že má nárok na náhradu škody voči obom žalovaným, hoci voči každému z nich z iného právneho dôvodu. Záväzok žalovaného v 1. rade vyplýva poistnej zmluvy a a záväzok žalovanej v 2. rade vyplýva zo zodpovednosti vodiča za škodu podľa . Ide o prípad nepravej solidarity, keď poisťovňa a škodca zodpovedajú za škodu na základe rôznych právnych titulov. Žalovaní majú v konaní postavenie samostatných spoločníkov a preto vo výroku rozsudku musí byť vymedzený ich vzájomný vzťah tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého. Z tohto dôvodu žalobca zároveň navrhol zmenu žaloby tak, že žalobný návrh sa rozšíri o konštatovanie, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého.

8. Žalovaná v 2. rade v duplike zopakovala, že mala pre prípad vzniku škody uzatvorené povinné zmluvné poistenie, a teda žalobca si má škodu uplatňovať výlučne od žalovaného v 1. rade. V prípade, ak má škodca uzatvorenú poistnú zmluvu pre prípad spôsobenej škody, poškodenému by mala škodu pri škodovej udalosti nahradiť poisťovňa. Žalovaný v 1. rade sa dupliku do konania nedoručil.

9. Súd v súlade s na pojednávaní dňa 07.11.2025 uznesením pripustil zmenu žaloby navrhnutú žalobcom.

10. Pred rozhodovaním vo veci samej sa súd vysporiadal s námietkou miestnej nepríslušnosti vznesenou žalovanou v 2. rade. Súd na túto námietku neprihliadol. V zmysle ak je miestne príslušných

niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich. Žaloba bola podaná proti dvoma žalovaným. V súlade s je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, pričom všeobecným súdom žalovaného v 1. rade ako právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu tak bola založená sídlom žalovaného v 1. rade. V konaní tak bolo príslušných viacero súdov, pričom voľba súdu v takomto prípade závisí od žalobcu. Keďže ten podal žalobu na tunajší súd (predtým Okresný súd Bratislava I), tunajší súd bol v miestne príslušný a musel v súlade s vo veci konať.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to: faktúra žalobcu č. 2100004430 zo dňa 09.11.2018 (č.l. 10), doklady o vzniknutej škode (č.l. 11 až 18, č.l. 27), faktúra ŽOS Vrútky č. 5201809173 zo dňa 30.09.2018 s prílohami (č.l. 19 až 23), hlásenia o škodovej udalosti zo dňa 28.02.2018 (č.l. 25 až 26 a č.l. 44 až 45), oznámenie žalovaného v 1. rade o ukončení vyšetrovania poistnej udalosti zo dňa 04.12.2018 (č.l. 42 až 43) a správa spoločnosti Železnice Slovenskej republiky zo zisťovania príčin nehody zo dňa 23.03.2018 (č.l. 46 až 59).

12. Z vykonaného dokazovania, resp. zo skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal súd za preukázané, že žalovaná v 2. rade ako vodička motorového vozidla spôsobila škodovú udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu osobného vlaku patriaceho žalobcovi. Žalovaná v 2. rade bola zároveň vlastníčkou uvedeného motorového vozidla, ktoré bolo poistené proti zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom u žalovaného v 1. rade. Existencia škody na koľajovom vozidle žalobcu medzi stranami nebola sporná. Rovnako nebola sporná povinnosť žalovaného v 1. rade poskytnúť žalobcovi náhradu vzniknutej škody. Medzi stranami bola sporná výška tejto škody. Žalobca škodu vyčíslil na sumu 55,384,85 EUR, čo mal súd za preukázané z faktúry č. 2100004430 vystavenej žalovanej v 2. rade. Žalovaný v 1. rade z tejto sumy uhradil žalobcovi sumu 39.935,74 EUR. Žalovaný v 1. rade tak neuhradil žalobcom tvrdenú škodu vo výške 15.449,11 EUR, a to vo výške 13.002,58 EUR z dôvodu amortizácie použitého materiálu a vo výške spolu 2.446,53 EUR za prácu a materiál súvisiaci s umytím poškodeného koľajového vozidla. V konaní bolo sporné, či majú žalovaní povinnosť túto škodu uhradiť. Rovnako bolo sporné, či je žalovaná v 2. rade v konaní pasívne legitimovaná. Medzi stranami nebolo sporné, že sumu 2.446,53 EUR zodpovedá položkám vo faktúre žalobcu týkajúcim sa umytia poškodeného vozidla.

13. Na zistený skutkový stav súd aplikoval právne predpisy a prišiel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

14. Podľa : „Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.“

15. Podľa : „Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.“

16. Podľa v znení účinnom v čase uplatnenia nároku: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21)“

17. Súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v 2. rade a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Pasívna legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, keď je daná osoba (žalovaný) nositeľom povinností, ktoré sú voči nej uplatňované v súdnom konaní. Žalovanej v 2. rade v danom prípade povinnosti z hmotného práva uplatňované žalobcom v konaní vyplývajú. V konaní nebolo sporné, že žalovaná v 2. rade bola vodičkou poškodeného motorového vozidla, a zároveň jeho vlastníčkou. V dôsledku toho v zmysle zodpovedala za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Tejto zodpovednosti sa v súlade s mohla zbaviť iba v prípade, ak by preukázala, že škode nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Takúto skutočnosť žalovaná v 2. rade v konaní nepreukázala, resp. ani netvrdila. Za škodu spôsobenú prevádzkou svojho motorového vozidla tak niesla zodpovednosť a bola v konaní pasívne vecne legitimovaná. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že zároveň bola daná aj pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade. Táto vyplývala z iného

právneho titulu, čo však na zodpovednosť žalovanej v 2. rade nemá vplyv. Žalobca bol oprávnený uplatniť si nároky voči obom žalovaným popri sebe.

18. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1. rade nebola v konaní sporná. Zodpovednosť žalovaného v 1. rade za náhradu škody vyplývala z v znení účinnom v čase uplatnenia nároku žalobcu a žalovaný túto svoju zodpovednosť v konaní nenamietal; naopak, na základe citovaného ustanovenia žalobcovi čiastočne plnil.

19. Súd sa následne zaoberal posúdením nároku žalobcu.

20. Podľa : „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).“

21. Podľa : „Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.“

22. Podľa : „Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.“

23. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 15.449,11 EUR ako rozdielu medzi uplatneným nárokom na náhradu škody a sumou vyplatenou zo strany žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade nárok žalobcu odmietol uhradiť z dvoch dôvodov. Sumu vo výške 13.002,58 EUR odmietol uhradiť z dôvodu amortizácie použitého materiálu pri oprave poškodeného vozidla, nakoľko tvrdil, že bez odrátania tejto amortizácie by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu, keďže hodnota poškodeného vozidla sa použitím nových dielov o takúto sumu zvýšila.

24. Súd sa s touto argumentáciou žalovaného nestotožnil. V zmysle je škodca povinný uhradiť skutočnú škodu. Touto škodou je v prípade poškodenia motorového vozidla jeho uvedenie do pôvodného stavu. Žalobca v konaní preukázal, že poškodené vozidlo opravou uviedol do pôvodného stavu. Náklady, ktoré na toto vrátenie do pôvodného stavu vynaložil, boli vynaložené účelne a predstavujú škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Skutočnosť, že pri oprave vozidla boli použité nové náhradné diely jeho hodnotu samo osebe nezvyšuje, ide iba o nevyhnutý spôsob, ako vozidlo navrátiť do stavu pred škodovou udalosťou. Zmyslom náhrady škody podľa je kompenzovanie ujmy, ktorá poškodenému vznikla, pričom touto ujmou sú práve náklady, potrebné na obnovenie predošlého stavu. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.03.2013, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Dovolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, ktorý pri rozhodovaní veci vzal do úvahy účel a zmysel ustanovenia a a v zhode s okresným súdom vyložil ust. , tak, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou (dopravnou nehodou), a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere – nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania, je taký postup, aby sa poškodenému – žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní

všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle SR a s Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

25. Vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu SR sú v plnej miere aplikovateľné aj na prejednávaný spor a súd sa s nimi stotožňuje. Súd nad rámec týchto záverov konštatuje, že ak by súd aj pripustil, že použitím nových náhradných dielov môže dôjsť k miernemu zhodnoteniu poškodeného vozidla, je takéto „zhodnotenie“ poškodenému nedobrovoľne vnútené, a to protiprávnym konaním škodcu. V dôsledku škodovej udalosti by sa tak poškodený dostal do situácie, že je bez toho, aby sám porušil právne predpisy, donútený vynaložiť finančné prostriedky na uvedenie svojho vozidla do stavu pred škodovou udalosťou (pozri aj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ). Takýto záver nie je možné pripustiť. Sporná suma tak predstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla a v tejto časti bola žaloba dôvodná.

26. Za nedôvodnú naopak súd vyhodnotil žalobu vo zvyšnej časti 2.446,53 EUR. Tento nárok žalobca odvodzoval z položiek „Umytie celej jednotky DMJ“ v sume 193,91 EUR, „Umytie spodku vozidla RV I, RV II, VV a Railpacu RVI, RVII“ v sume 1.807,92 EUR (obe č.l. 20), „Autošampón s voskom“ v sume 78,50 EUR, „Nafta motorová“ v sume 45,60 EUR, „Prostriedok čistiaci Florin WH Super“ v sume 300,40 EUR a „Prostriedok čistiaci Detri S2“ v sume 20,20 EUR (všetky č.l. 22). Žalovaný v 1. rade nepriznanie týchto položiek v oznámení o šetrení poistnej udalosti a v súdnom konaní zdôvodnil tým, že zašpinenie a následná potreba vyčistenia poškodeného vozidla nenastala v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej žalovanou v 2. rade. Tvrdil, že náklady na umytie poškodeného vozidla nevznikli v príčinnej súvislosti s poškodením vozidla. Súd sa s týmto tvrdením žalovaného v 1. rade stotožnil. Žalobca v konaní neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývala príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a potrebou umývať vozidlo, resp. použiť motorovú naftu. Žalobca tak v tejto časti nepreukázal príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. V tejto časti tak neuniesol dôkazné bremeno a žaloba tak nebola dôvodná.

27. Súd tak ako dôvodný vyhodnotil nárok žalobcu na zaplatenie sumy 13.002,58 EUR. Tento nárok bol dôvodný voči obom žalovaným. Povinnosť žalovaného v 1. rade nahradiť túto škodu vyplýva z jeho postavanie poisťovateľa škodcu, a to v súlade s . Povinnosť žalovanej v 2. rade nahradiť škodu vznikla v súlade s , nakoľko žalovaná v 2. rade spôsobila škodu osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Súd tak prvým výrokom tohto rozsudku zaviazal oboch žalovaných na zaplatenie istiny vo výške 13.002,58 EUR. Vo zvyšnej časti súd žalobu druhým výrokom tohto rozsudku zamietol.

28. Súd ďalej rozhodoval o úrokoch z omeškania. V zmysle je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, v omeškaní. Ak ide o plnenie peňažného dlhu, má veriteľ v zmysle právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Nárok žalobcu voči žalovanej v 2. rade vznikol splatnosťou faktúry č. 2100004430, t.j. dňa 23.11.2018. Voči žalovanej v 2. rade tak súd priznal žalobcovi nárok na úroky omeškania v súlade s návrhom žalobcu odo dňa 24.11.2018. Nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade vznikol v súlade s v znení účinnom v čase oznámenia o poistnom plnení na pätnásty deň od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť. Keďže žalovaný v 1. rade ukončil toto šetrenie dňa 04.12.2018, jeho povinnosť plniť vznikla dňa 19.12.2018. Súd tak nárok na úroky z omeškania priznal žalobcovi voči žalovanému v 1. rade od 20.12.2018.

29. Výška úrokov z omeškania je v zmysle v spojení s nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky pre refinančné obchody platná k prvému dňu omeškania. Keďže táto sadzba bola ku dňu 24.11.2018 aj 20.12.2018 vo výške 0%, súd stanovil výšku úrokov z omeškania v súlade so žalobným návrhom v oboch prípadoch na 5% ročne.

30. Keďže žalobca požadoval úroky z omeškania aj voči žalovanému v 1. rade už odo dňa 24.11.2018, a súd mu ich priznal až od 20.12.2018, výrok súdu o zamietnutí žaloby v časti sa vzťahuje aj na nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 13.002,58 EUR od 24.11.2018 do 19.12.2018.

31. Hoci súd zaviazal na plnenie žalovanej sumy oboch žalovaných, nárok žalobcu voči týmto žalovaným vyplýva (ako súd uviedol vyššie) z odlišných právnych titulov. Žalovaní tak majú postavenie samostatných spoločníkov a nevzniká medzi nimi pasívna solidarita. Súd preto nemôže žalovaných zaviazať na plnenie spoločne a nerozdielne. Súd tak povinnosť zaplatiť žalovanú sumu uložil v prvom výroku každému žalovanému zvlášť. Zároveň ale platí, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Súd preto v tomto smere vyhovel žalobnému návrhu žalobcu a tento záver zahrnul do prvého výroku tohto rozsudku.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa v spojení s a tento nárok priznal stranám podľa ich úspechu v konaní. Žalobca bol v konaní úspešný v časti 13.002,58 EUR z celkovej žalovanej sumy 15.449,11 EUR, t.j. v časti 84,16%. Žalovaní boli úspešní vo zvyšnej časti 2.446,53 EUR, t.j. v časti 15,84%. Súd tak v súlade s ustálenou judikatúrou priznal žalobcovi voči obom žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielov medzi úspechmi strán v konaní a tretím výrokom tohto rozsudku mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,32% (84,16 – 15,84).

33. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (, Exekučný poriadok).