Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cb/31/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v sporovej veci žalobcu: ep store s.r.o., Zelená 3, 931 01 Šamorín, IČO: 45 709 645, zastúpený: +ULTRA Legal s.r.o., advokátní kancelář, Sokolovská 270/201 Vysočany, 190 00 Praha 9, Česká republika, organizačná zložka +ULTRRA Legal, Grösslingová 56, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47255480, proti žalovanému: Stavcomp s.r.o., Giraltovská 18, 085 01 Bardejov, IČO: 36 466 875, zastúpený: AKWH Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 862 134, o zaplatenie sumy 37 210,68 Eur s príslušenstvom t a k t o

rozhodol:

Konanie v časti o zaplatenie sumy 2 000,- Eur z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 000,- Eur od 21.7.2017 do 10.2.2021 a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamieta.

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,26%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou 15.6.2020 Okresnému súdu v Banskej Bystrici domáhal v upomínacom konaní zaplatenia sumy 37 210,68 Eur ročne, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 37 210,68 Eur za obdobie od 21.7.2017 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi spoločnosťou HDsecurity, s.r.o., so sídlom Pasienková 2/H, 821 06 Bratislava ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 20.7.2016 boli na neho postúpené pohľadávky postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za dodanie tovaru na základe vyúčtovacích faktúr č. 13030507, 13030603, 13030740, 13030959, 14032078 v celkovej výške 55 427,- Eur s príslušenstvom. Toto postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 20.7.2016. Tvrdil, že žalovaný časť tejto pohľadávky uhradil a to vo výške 10 216,32 Eur dňa 17.10.2016 (čiastočná úhrada faktúry č. 13030507), vo výške 2 000,- Eur dňa 21.2.2018 (čiastočná úhrada faktúry č. 13030603), vo výške 3 000,- EUR dňa 4.3.2019 (čiastočná úhrada faktúry č. 13030740) a vo výške 3 000,- Eur dňa 30.4.2019 (čiastočná úhrada faktúry č. 14032078). Listom zo dňa 29.1.2020 žalovaný odsúhlasil výšku svojho záväzku voči žalobcovi v sume 37 210,68 Eur s príslušenstvom. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu v lehote splatnosti

neuhradil, právny zástupca žalobcu listom zo dňa 6.3.2020, doručeným 13.3.2020 žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 37 210,68 Eur.

3. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. z 26.6.2020 žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 37 210,68 Eur, úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 37 210,68 Eur od 21.7.2017 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur a náhrady trov konania vo výške 2 340,46 Eur. Platobný rozkaz bol spolu so žalobou bol žalovanému doručený 29.6.2020.

4. Odporom podaným 11.7.2020 žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal. V podrobnostiach poukázal na skutočnosť, že faktúra č. 13030507 vystavená na sumu 20 216,32 Eur, bola vyhotovená 29.4.2013 a splatná 13.5.2013, faktúra č. 13030603 vystavená na sumu 7 322,19 Eur, bola vyhotovená 22.5.2013 a splatná 5.6.2013, faktúra č. 13030740 vystavená na sumu 9 858,29 Eur, bola vyhotovená dňa 20.6.2013 a bola splatná dňa 4.7.2013, faktúra č. 13030959 vystavená na sumu 3 776,80 Eur, bola vyhotovená 6.8.2013 a splatná 20.8.2013 a faktúra č. 14032078 vystavená na sumu 14 253,60 Eur, bola vyhotovená 19.12.2014 a splatná dňa 9.1.2015. S poukazom na v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého je všeobecná premlčacia doba obchodnoprávnych záväzkov štyri roky, zastal názor, že u každého z týchto piatich záväzkov už uplynula premlčacia doba a preto voči nároku vzniesol námietku premlčania. Namietal tiež, že žalobca uvádza k čiastočným úhradám žalovaného nepravdivé tvrdenia o tom, že žalovaný voči žalobcovi vykonal štyri úhrady na splatenie rôznych faktúr, pretože všetky tieto platby v celkovej výške 18 216,32 Eur predstavovali podľa vôle žalovaného výhradne plnenie na istinu faktúry č. 13030507, čo osvedčujú aj potvrdenia o zrealizovaní transakcií a v nich uvedený variabilný symbol označujúci úhradu faktúry č. 13030507. Poukázal na to, že táto faktúra predstavovala najstarší splatný záväzok žalobcu voči žalovanému, takže obdobný postup započítania týchto štyroch úhrad by vyplýval aj z . Faktúry č. 13030603, č. 13030740, č. 13030959 a č. 14032078 tak žalovaným neboli nikdy ani len čiastočne plnené. Za nepravdivé označil tvrdenia žalobcu o odsúhlasení výšky záväzku žalovaným listom z 29.1.2020, v súvislosti s čím poukázal na výpis z obchodného registra žalovaného, podľa ktorého je konateľom žalovaného O.. E. J., ktorý nikdy výšku záväzku žalovaného neodsúhlasil a na takýto úkon ani nikdy žiadnu tretiu osobu nesplnomocnil. Z tohto dôvodu tak zastal názor, že žalobcom predložené „odsúhlasenie výšky pohľadávky“ nepredstavuje platný právny úkon žalovaného voči žalobcovi a je právne irelevantné. Namietal, že žiaden z piatich záväzkov, ktoré sú predmetom tohto upomínacieho konania žalovaný nikdy písomne neodsúhlasil ani neuznal.

5. Na základe návrhu žalobcu z 12.11.2020 na pokračovanie v konaní bola vec postúpená na prejednanie Okresnému súdu Bardejov dňa 24.11.2020

6. V replike zo 17.12.2020 žalobca tvrdil, že argumentácia žalovaného nevyvracia právny základ a celkovú výšku pohľadávok žalobcu voči žalovanému. Nestotožnil sa s tvrdením o premlčaní uplatneného nároku majúc za to, že písomné odsúhlasenie pohľadávky z 29.1.2020 predstavuje právny úkon uznania záväzku definovaný . Uznanie záväzku má za následok začatie plynutia novej štvorročnej premlčacej doby v zmysle , ktorá skončí až 29.1.2024. S poukazom na v znení neskorších predpisov tvrdil, že aj uznanie záväzku môžu za právnickú osobu realizovať nielen štatutárne orgány, ale aj iné osoby, ak je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Žalovaný predložil žalobcovi odsúhlasenie výšky pohľadávky žalobcu obsahujúce jasne, určito a zrozumiteľne prejavenú vôľu potvrdzujúcu existenciu pohľadávok žalobcu vo výške uplatnenej v súdnom konaní a tento prejav vôle je datovaný a potvrdený podpisom osoby konajúcej menom žalovaného. Žalobca nemohol vedieť, či zo strany osoby konajúcej menom žalovaného (P. Q.) nešlo o exces v rámci jej oprávnení, pretože menovaná v mene žalovaného so žalobcom pravidelne komunikovala ohľadom odsúhlasenia pohľadávok a podpisovala príslušné listiny. Z tejto komunikácie mal žalobca za to, že P. Q. bola v mene žalovaného oprávnená vykonávať právne úpony týkajúce sa odsúhlasovania pohľadávok žalobcu voči žalovanému a žalobca nemal žiaden dôvod domnievať sa menovaná prekračuje rozsah svojich oprávnení. Preto odsúhlasenie pohľadávok predstavuje platný právny úkon uznania záväzku žalovaného voči žalovanému, ktorý žalovaný aj čiastočne plnil úhradami zo 14.10.2016 v sume 10 216,32 Eur, z 21.2.2018 v sume 2 000,- Eur, z 1.3.2019 v sume 3 000,- Eur a 9.4.2019 v sume 3 000,- Eur. Žalovaným potvrdené čiastočné úhrady tak majú v zmysle voči

žalobcovi za následok uznanie zvyšku dlhu s účinkami spojenými v podobe plynutia novej štvorročnej premlčacej doby.

7. V duplike z 10.2.2021 žalovaný ďalej uvádzal, že predmetom súdneho konania je nárok vyplývajúci z piatich samostatných obchodnoprávnych záväzkov, ktorých vznik, zmenu, či zánik vrátane premlčania je potrebné posudzovať samostatne. Prvý záväzok v sume 20 216,32 Eur, týkajúci sa faktúry č. 13030507 splatnej 13.5.2013 žalovaný plnil pred podaním žaloby čiastočne v rozsahu sumy 18 216,32 Eur. Zostatok dlžnej istiny prvého záväzku vo výške 2 000,- Eur žalovaný zaplatil dňa 10.2.2021, čím zo strany žalovaného došlo k úplnému splneniu istiny prvého záväzku. Druhý až piaty záväzok sa podľa názoru žalovaného premlčal uplynutím štyroch rokov odo dňa ich splatnosti, t.j. uplynutím všeobecnej premlčacej doby podľa a preto k týmto záväzkom žalovaný trvá na vznesenej námietke premlčania. Mal za to, že pokiaľ by sa nejednalo o premlčané záväzky, v konaní vôbec nebolo preukázané dodanie tovaru v prospech žalovaného. Žalobcom predložená listina obsahujúca odsúhlasenie výšky pohľadávky z 29.1.2020 nemôže spôsobovať žalobcom tvrdené právne účinky uznania záväzku, nakoľko sa po materiálnej ani formálnej stránke nejedná o právny úkon uznania záväzku podľa . Táto listina nemá po materiálnej stránke vyžadované obsahové náležitosti, keďže neobsahuje žiaden záväzok žalovaného, ani pojem „uznanie“ alebo jeho synonymum, či odkaz na , ani právny dôvod záväzku a ani adresáta, t.j. nemá žiadnu obsahovú náležitosť, z ktorej by bolo možné usúdiť, že sa jedná o uznanie záväzku podľa obchodnoprávnych predpisov. Na podporu tohto posúdenia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 3.12.2008. Označená listina je podľa názoru žalovaného navyše aj neurčitá a zmätočná, keď obsahuje zmätočný dátum vystavenia 20.7.2016 a VS: 1609001, rovnako ako aj neurčité označenie 2 osôb „Spoločnosť Stavcomp, s.r.o., O.. J.“. Len na základe tejto listiny nie je možné určiť o aký záväzok a voči ktorej osobe ide. Odsúhlasenie po formálnej stránke nevykonal štatutárny orgán žalovaného - konateľ O.. E. J., ale pani P. Q., ktorá pracuje u žalovaného na pozícii administratívnej pracovníčky, ktorá nie je oprávnená vykonávať akékoľvek účtovné a právne úkony voči tretím osobám, nemá prístup ku všetkým účtovným a právnym dokumentom a pri svojom konaní sa voči žalobcovi nepreukázala žiadnym poverením či splnomocnením, pričom z verejne dostupného výpisu z obchodného registra vyplýva, že jediným konateľom žalovaného je O.. E. J.. Poukázal na to, že podľa žalobcom doloženej emailovej komunikácie pani P. Q. uvádza, že konkrétne záležitosti je oprávnený riešiť „vedúci“, resp. „šéf“, ktorý sa však k nej nevyjadril. Menovanej nebolo bez ďalšieho z tejto komunikácie zrejmé o aké pohľadávky sa jedná a že tieto sú už premlčané. K použitiu tvrdil, že je podstatný právny rozdiel vo vykonávaní bežných administratívnych alebo účtovných úkonov pracovníkmi právnickej osoby a v právnych úkonoch uznania záväzku podľa . Nepovažoval za obvyklé, aby akýkoľvek pracovne zaradený pracovník v mene právnickej osoby vykonal platný právny úkon premlčaného záväzku, pokiaľ mu oprávnenie na takéto konanie nevyplýva zo zápisu v obchodnom, či živnostenskom registri alebo na takéto konanie nemá právnickou osobou udelené poverenie, či splnomocnenie. V zmysle by na takýto písomný právny úkon musela takáto osoba nepochybne disponovať písomným plnomocenstvom. Žalobca sa teda mylne domnieval, že P. Q. bola v mene žalovaného oprávnená vykonávať právny úkony týkajúce sa odsúhlasovania pohľadávok žalobcu voči žalovanému. Preto ani v dôsledku skutkového alebo právneho omylu sa žalobca nemohol dobromyseľne domnievať, že menovaná je oprávnená v mene žalovaného vykonať platné písomné uznanie premlčaných záväzkov a preto sa voči nemu nemôže dovolávať ani eventuálneho prekročenia oprávnenia zo strany pani P. Q.. Záverom poukázal na to, že mu zo žiadneho tvrdenia žalobcu nie je zrejmé, na základe akej právnej skutočnosti určil žalobca začiatok plynutia omeškania uplatnených záväzkov od 21.7.2017.

8. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na 19.5.2021, ktorý súd odročil na 13.7.2021. Na pojednávanie sa ustanovil právny zástupca žalobcu (doručenie predvolania na pojednávanie u právneho zástupcu žalobcu vykázané 17.3.2021 a upovedomenie o zmene termínu pojednávania vykázané 18.5.2021) aj právny zástupca žalovaného (doručenie predvolania na pojednávanie u právneho zástupcu žalovaného vykázané 19.3.2021 a posledné upovedomenie o zmene termínu pojednávania vykázané 18.5.2021). Keďže boli splnené podmienky pre vykonanie pojednávania súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne P. Q. a oboznámením listinných dôkazov, hlavne zmluvou o postúpení pohľadávky z 20.7.2016 s prílohou č. 1, oznámením o zmene názvu spoločnosti a sídla z 10.11.2017, oznámením o postúpení pohľadávky z 20.7.2016, žiadosťou o inventúru pohľadávok na č.l. 14, odporom žalovaného z 10.7.2020, faktúrou

právneho predchodcu žalobcu č. 13030507, č. 13030603, č. 13030740, č. 13030959, č. 14032078, potvrdením o zrealizovaní transakcií z účtu žalovaného, zoznamom prijatých faktúr na č.l. 85, pracovnou zmluvou žalovaného so zamestnankyňou P. Q. z 13.2.2017 na č.l. 98, potvrdením o zrealizovaní transakcie z 10.2.2021 a ostatným obsahom spisu. Súd nerealizoval výsluch konateľa žalovaného O.. E. J. a pána E. H., ktoré návrhy na vykonanie dokazovania žalobca produkoval počas svojej záverečnej reči pred súdom, keď na tieto prostriedky procesného útoku uplatnené stranou žalobcu v záverečnom prednese v zmysle neprihliadal ako na neuplatnené riadne a včas. Tieto oneskorene prednesené návrhy na dokazovanie neboli ani riadne odôvodnené a ich vykonanie by si vyžadovalo aj nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.7.2016 uzavretej medzi spoločnosťou HDsecurity, s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom sa žalobca stal veriteľom pohľadávok voči žalovanému vzniknutých z právneho dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny za dodanie tovaru na základe vyúčtovacích faktúr č. 13030507, 13030603, 13030740, 13030959 a 14032078 v celkovej výške 55 427,- Eur ku dňu postúpenia. Medzi stranami nebolo sporné ani vykonanie úhrad žalovaným v celkovej sume 20 216,32 Eur (pozostávajúcej zo sumy 10 216,32 Eur, sumy 2 000,- Eur, sumy 3 000,- Eur a sumy 3 000,- Eur do podania žaloby a sumy 2 000,- Eur dňa 10.2.2021), v tomto smere bola medzi stranami sporná predovšetkým skutočnosť, na úhradu ktorých faktúr boli úhrady realizované.

10. Z predložených faktúr č. 13030507, 13030603, 13030740, 13030959 a 14032078 vystavených právnym predchodcom žalobcu súd zistil, že faktúrou č. 13030507 z 29.4.2013, splatnou 13.5.2013 bolo podľa objednávky z 22.4.2013 vyúčtované žalovanému dodanie tovaru v sume 20216,32 Eur; faktúrou č. 1303030603 z 22.5.2013, splatnou 5.6.2013 bolo podľa objednávky zo 17.5.2013 vyúčtované žalovanému dodanie tovaru v sume 7 322,19 Eur; faktúrou č. 13030740 z 20.6.2013, splatnou 4.7.2013 bolo vyúčtované žalovanému dodanie tovaru v sume 9 858,29 Eur; faktúrou č. 1303030959 zo 6.8.2013, splatnou 20.8.2013 bolo podľa objednávky z 20.6.2012 vyúčtované žalovanému dodanie tovaru v sume 3 776,80 Eur a faktúrou č. 14032078 z 19.12.2014, splatnou 9.1.2015 bolo podľa objednávky z 24.11.2011 vyúčtované žalovanému dodanie tovaru v sume 14 253,60 Eur.

11. Z predložených potvrdení o zrealizovaní transakcie z účtu žalovaného vedeného vo VÚB a. s. pod č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bolo zistené, že na účet č. J. XXXX XXXX XXXX XXX XXXX, označený žalobcom v oznámení o postúpení pohľadávok z 20.7.2016, bola dňa 14.10.2016 vykonaná úhrada v sume 10 216,32 Eur, dňa 21.2.2018 úhrada v sume 2 000,- Eur, dňa 1.3.2019 úhrada v sume 3 000,- Eur, dňa 9.4.2019 úhrada v sume 3 000,- Eur a 10.2.2021 úhrada v sume 2 000,- Eur. Všetky uvedené úhrady boli zrealizované s variabilným symbolom č. 13030507.

12. Podľa žalobcom predloženého listu, bol žalovaný požiadaný žalobcom o odsúhlasenie „v rámci vykonania inventúry pohľadávok za účtovné obdobie 2019“ pohľadávky s takouto identifikáciou: Dátum vystavenia: 20.7.2016, VS: 1609001, Spoločnosť: Stavcomp, s.r.o., O.. J., Pohľadávka v celkovej hodnote: 55 427,- Eur, K likvidácii zostáva: 37 210,68 Eur. Na liste bol rukou pripojený písaný text „Odsúhlasujeme výšku pohľadávky. Q. P., V Bardejove 29.1.2020“ a pripojený odtlačok pečiatky žalovaného.

13. Z obsahu predloženej e-mailovej komunikácie vedenej medzi pani O. H. za žalobcu a pani P. Q. za žalovaného bolo zistené, že v mesiaci január 2019 bol žalovaný požiadaný o „vyúčtovanie pohľadávok“. Z komunikácie vyplýva, že počas nej medzi nimi došlo k vzájomnému vyjasňovaniu dôvodu vzniku a výšky pohľadávok, vrátane pohľadávok, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania, následne v nej medzi označenými zamestnancami strán konania došlo „po dohľadaní platby 2 000,- Eur z roku 2018“ k odsúhlaseniu zostatku pohľadávky vo výške 43 210,- Eur, následne žiadosťou zo 7.1.2019 zamestnankyňa žalobcu za žalobcu žiadala o „potvrdenie priloženej inventarizácie“, správou zo 16.1.2019 potrebu potvrdenia inventarizácie pripomínala, na čo z e-mailovej adresy „kancelaria@stavcomp.sk“ za žalovaného pani P. Q. pripojila v správe zo 17.1.2019 potvrdený list o zostatkoch k 31.12.2018 s dovysvetlením, že k riešeniu pohľadávky sa „šéf“ dosiaľ nevyjadril. Obdobne v mesiaci január 2020 zo vzájomnej e-mailovej komunikácie medzi tými istými osobami vyplýva, že pani O. H. požiadala žalobcu o odsúhlasenie inventarizácie pohľadávok za účtovné obdobie 2019, na žiadosť ktorú pani P. Q. za žalovaného dňa 29.1.2020 žiadané odsúhlasenie k 31.12.2019 mala zaslať poštou.

14. Z pracovnej zmluvy žalovaného s P. Q. z 13.2.2017 súd zistil, že pracovný pomer menovanej u žalovaného trvá od 15.2.2017 a že stručná charakteristika dohodnutého druhu práce v pracovnej zmluve znie: administratívna pracovníčka.

15. V čestnom prehlásení z 30.4.2021 pán E. H., bývalý konateľ právneho predchodcu žalobcu, potvrdzoval, že spoločnosť Q4 Security s.r.o. (predtým HDSecurity s.r.o.) evidovala voči žalovanému pohľadávky vo výške 55 427,- Eur a že s konateľom žalovaného v roku 2014 osobne dojednával vysporiadanie sporných pohľadávok, ktorý mal vyjadriť záujem o úhradu týchto pohľadávok splátkovým kalendárom a podpísanie zápisnice o uznaní dlhu a splátkovom kalendári.

16. Z výsluchu svedkyne P. Q. bolo zistené, že svedkyňa je u žalovaného zamestnaná od 15.2.2017 ako administratívna pracovníčka. Svedčila, že u žalovaného vykonáva všetky administratívne činnosti ako je preberanie pošty vrátane faktúr, jej evidovanie v knihe došlej pošty, realizovanie e-mailovej komunikácie za žalovaného (a to aj v angličtine) predovšetkým s obchodnými partnermi žalovaného. Uvádzala, že účtovníctvo pre žalovaného vykonáva externá účtovná firma. V praxi to znamená, že po zaevidovaní došlých faktúr tieto odovzdáva účtovnej firme. Potvrdila, že v minulosti komunikovala s pracovníčkou žalobcu, pričom záležitosť (odsúhlasenie pohľadávok) najskôr konzultovala s účtovníčkou dodávateľa účtovníctva, nakoľko nemá prístup do účtovného programu. Potvrdila, že je autorkou textu dopísaného rukou na žiadosti žalobcu pod č.l. 14 súdneho spisu. Svoju činnosť opisovala ako inventúru faktúr, t. j. ich odsúhlasenie, resp. ich odkontrolovanie s účtovnou evidenciou žalovaného. Potvrdila, že výšku pohľadávky uvedenú v texte listiny na č.l. 14 spisu po preverení v účtovníctve žalovaného stotožnila a že bola účastná elektronickej komunikácie, výpisy z ktorej predložil do konania žalobca. Tejto elektronickej komunikácii však svedkyňa žiaden právny význam neprikladala a považovala ju za bežnú kancelársku prácu, s ktorou konateľa žalovaného nezaťažovala. Tvrdila, že toto jej konanie nebolo zo strany konateľa osobitne odsúhlasené.

17. Podľa a , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

18. Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa , pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

20. Podľa a , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok v čase uznania trvá. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v a <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001>.

21. Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

22. Podľa , a , ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v ods. 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

23. Podľa , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

24. Podľa , dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

25. Podľa a , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

26. Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

27. Podľa a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

28. Podľa § 2 nariadenia vlády, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

29. Podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), účtovná jednotka je povinná inventarizovať majetok, záväzky a rozdiel majetku a záväzkov podľa a 30 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20210101.html>.

30. Podľa , účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/431/20210101.html>) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu.

31. Podľa a , inventarizáciou overuje účtovná jednotka, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Inventarizáciu účtovná jednotka vykonáva ku dňu, ku ktorému zostavuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku. Účtovná jednotka pre potreby zostavenia priebežnej účtovnej závierky vykonáva inventarizáciu len na účely vyjadrenia ocenenia podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/431/20210101.html>. Ustanovenia o vykonávaní inventarizácií podľa osobitných predpisov nie sú týmto dotknuté.

32. Podľa , skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov sa zisťuje inventúrou. Pri majetku hmotnej povahy a nehmotnej povahy sa skutočný stav zisťuje fyzickou inventúrou; pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov a pri tých druhoch majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru, sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou; ak je to možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry.

33. Podľa , za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva

a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

34. Podľa a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

35. Podľa (ďalej len „“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

36. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom obchodnoprávnym v zmysle , keďže tak žalobca ako aj žalovaný sú obchodnými spoločnosťami a s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo je pri nich zrejmé, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Na záväzky vzniknuté z ich právneho vzťahu je preto potrebné prednostne aplikovať ustanovenia a len v prípade ich absencie na niektoré otázky aj ustanovenia .

37. Žalobcom uplatnený nárok spočíva v peňažnej pohľadávke voči žalovanému za dodávky tovaru špecifikovaného vo faktúre č. 13030507 z 29.4.2013 splatnej 13.5.2013, faktúre č. 1303030603 z 22.5.2013 splatnej 5.6.2013, faktúre č. 13030740 z 20.6.2013 splatnej 4.7.2013, faktúre č. 1303030959 zo 6.8.2013 splatnej 20.8.2013 a faktúre č. 14032078 z 19.12.2014 splatnej 9.1.2015. Splatnosť označených faktúr nebola stranami sporu spochybnená a žalovaný ani netvrdil, že k dodávke fakturovaného tovaru a služieb nedošlo (pri uplatnení prostriedkov procesnej obrany len uvádzal, že žalobca fakturované dodávky v konaní nepreukázal). Medzi stranami nebolo ani sporné, že žalobca sa stal veriteľom týchto pohľadávok postúpením ich pôvodným veriteľom - spoločnosťou HD securiuty s.r.o. (dnes Q4 Security s.r.o.) , IČO: 17 337 569, ktorý vystavil faktúry a vykonal v nich uvedené dodávky. Sporné však bolo, či zo strany žalovaného došlo k uznaniu záväzku v rozsahu celého uplatneného nároku spolu s následkom spočívajúcom v začiatku plynutia novej premlčacej doby ( ). Žalovaný totiž hneď vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania celého v žalobe uplatneného nároku. Keďže v danom prípade nebolo sporné, že k splatnosti všetkých faktúr č. 13030507, 13030603, 13030740, 13030959 a 14032078 došlo predo dňom 15.6.2016 (t.j. viac ako 4 roky pred podaním žaloby), je zrejmé, že uplatnený nárok, alebo jeho časť by bolo možné žalobcovi priznať len v prípade existencie právnej skutočnosti vedúcej k spočívaniu alebo pretrhnutiu štvorročnej premlčacej doby.

38. Uznanie záväzku je zabezpečovací inštitút v tom zmysle, že zlepšuje procesné postavenie veriteľa tým, že existencia záväzku sa v čase uznania predpokladá, dôkazné bremeno o neexistencii uznaného záväzku zaťažuje dlžníka, a v jeho dôsledku začína plynúť nová premlčacia doba. Právna úprava uznania záväzku v je vo vzťahu k ucelená, a preto sa právna úprava uznania dlhu v v obchodných vzťahoch nepoužije ani doplnkovo. Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon urobený dlžníkom a adresovaný veriteľovi, ktorý musí byť urobený v písomnej forme okrem výnimky vyplývajúcej z v spojení s a , podľa ktorých uznaním záväzku je aj platenie úrokov alebo čiastočné plnenie. Z hľadiska obsahu požaduje jednoznačné určenie uznaného záväzku bez špeciálnych požiadaviek na jeho určitosť; v tomto smere však treba rešpektovať všetky všeobecné požiadavky kladené na právne úkony. Preto nie je dôležité, či vo vyhlásení dlžníka sú presne použité výrazy "uznanie", alebo je výslovne vymedzený rozsah, v ktorom sa záväzok uznáva. V každom konkrétnom prípade bude rozhodujúca jednoznačnosť spôsobu vymedzenia záväzku, a nie spôsob tohto vymedzenia. V praxi sa často vymedzenie (identifikácia) záväzku, prípadne jeho výška realizuje odkazom na konkrétnu zmluvu, na základe ktorej záväzok vznikol, prípadne na iný doklad (faktúru). Uznať možno len existujúci záväzok, pričom uznanie má dva základné dôsledky - vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok (aj premlčaný a to bez ohľadu na vedomosť dlžníka o premlčaní) v čase uznania trvá a od okamihu uznania záväzku začne plynúť nová štvorročná premlčacia lehota. Pritom treba rešpektovať všeobecné obmedzenie premlčacej doby (). Uznanie záväzku nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom (privatívna novácia).

39. Aj čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania zvyšku dlhu za predpokladu, že možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu (§ 407 ods. 3). Pre posúdenie splnenia tejto zákonnej podmienky je potrebné vziať do úvahy konkrétne okolnosti prípadu; nie je rozhodujúce, či dlžník čiastočným plnením zamýšľa spôsobiť uznanie aj zvyšnej časti záväzku. Ak dlžník nechce svojím čiastočným plnením spôsobiť uznanie aj zvyšnej časti dlhu, treba to jednoznačne výslovne vyhlásiť, pretože sa môže stať, že hoci to dlžník nezamýšľal, jeho čiastočné plnenie bude mať následky uznania zvyšnej časti záväzku (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2007, sp. zn. ). Tak v prípade platenia úrokov, ako aj v prípade čiastočného plnenia ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, že ide o uznanie dlhu. Platenie úrokov, ako aj čiastočné plnenie má účinky uznania záväzku len vtedy, ak právo veriteľa v čase platenia úrokov a čiastočného plnenia nebolo premlčané. V tom je rozdiel oproti uznaniu záväzku v zmysle § 407 ods. 1 v nadväznosti na § 323 ods. 1, kde účinky uznania záväzku nastávajú aj v prípade premlčaného záväzku.

40. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel v okolnostiach prípadu k záveru, že k žalobcom tvrdenému uznaniu záväzku vo výške celého žalovaného nároku nedošlo. Uplatnený nárok totiž pozostáva z piatich pohľadávok, ktorých splatnosť nastala od 13.5.2013 do 9.1.2015, pričom žalovaný realizoval čiastočné úhrady len vo vzťahu k jeho najstaršiemu záväzku, vzniknutého z dodávky vyúčtovanej faktúrou č. 13030507 z 29.4.2013, ktorá bola splatná 13.5.2013 a to dňa platbami realizovanými 14.10.2016, 21.2.2018, 1.3.2019, 9.4.2019 a po podaní žaloby 10.2.2021, čo preukazujú žalovaným do konania predložené (a žalobcom nespochybnené) potvrdenia o zrealizovaní transakcie. Vo všetkých týchto prípadoch boli tieto platby zrealizované medzibankovými prevodmi, v ktorých sa variabilný symbol zhodoval s číslom najstaršej splatnej faktúry. Súd tak vyhodnotil za preukázané, že týmito čiastočnými úhradami žalovaný v zmysle v spojení s uznal len záväzok na zaplatenie kúpnej ceny dodávok tovaru vyúčtovaného faktúrou č. 13030507 z 29.4.2013. K prvej čiastočnej úhrade faktúry č. 13030507 z 29.4.2013 totiž došlo ešte pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby dňa 14.10.2016. Žalovaný neprodukoval žiaden konkrétny dôkaz, že by týmto čiastkovým plnením neuznával nárok žalobcu na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny vyúčtovanej predmetnou faktúrou. Tento záver napokon potvrdzujú aj následné ďalšie úhrady žalovaného na zaplatenie označenej faktúry, pričom z dôkazov predložených včas do spisu je zrejmé, že poslednou úhradou v sume 2 000,- Eur realizovanou 10.2.2021 (t.j. už počas tohto konania) došlo k zaplateniu celej istiny záväzku vyplývajúceho z označenej faktúry. V tomto smere je nedôvodná argumentácia žalobcu o tom, že došlo k postúpeniu len jednej pohľadávky, keď aj v prílohe č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok z 20.7.2016 sú pohľadávky voči žalovanému špecifikované všetkými číslami nezaplatených faktúr vyúčtovaných právnym predchodcom žalobcu žalovanému.

41. K uznaniu záväzkov, zo súhrnu ktorých pozostáva uplatnený nárok žalovaným však podľa názoru súdu písomným odsúhlasením pohľadávky z 29.1.2020 (č.l. 14 spisu) nedošlo. Z písomného prejavu žalovaného, ktorý za neho označeného dňa urobila jeho zamestnankyňa pani P. Q. nevyplýva konkrétne nezameniteľné určenie záväzkov, ktoré by mali byť týmto prejavom vôle uznané a to ani, pokiaľ by za takúto ich špecifikáciu boli považované identifikátory uvedené žalobcom v žiadosti o odsúhlasenie pohľadávky, ktoré vychádzajú z vnútornej evidencie žalobcu ako právneho nástupcu pôvodného veriteľa. Žalobca ani jeho právny predchodca totiž nevystavil žalovanému žiadnu faktúru z 20.7.206 pod VS 1609001 na sumu 55 427,- Eur. Pre identifikáciu uznávaného záväzku nepostačuje ak by bol tento určiteľný len v spojitosti so skoršou e-mailovou komunikáciou vedenou medzi zamestnancami strán konania, ktorá bola navyše tak ako predložená listina realizovaná v súvislosti s inou zákonom predpokladanou činnosťou, a to inventarizáciou majetku a záväzkov oboch podnikateľských subjektov, ktorej povinnosť ku dňu riadnej, prípadne mimoriadnej účtovnej závierky vyplývala z , a a . Relevantné je tiež, že žalobcom predložená listina svedčiaca o „odsúhlasení pohľadávky“ bola zo strany zamestnankyne žalovaného potvrdená len v súvislosti so zákonom uloženou povinnosťou inventarizácie záväzkov a pohľadávok, ktorá spočíva v porovnaní účtovníctva (účtovných záznamov) podnikateľského subjektu s účtovnými podkladmi, zmyslom ktorého je dosiahnuť, preukázateľnosť a nespochybniteľnosť účtovníctva, na podklade ktorého je vykonaná riadna alebo mimoriadna účtovná závierka. Pre právne posúdenie prípadu je však podstatné, že zmyslom inventarizácie majetku a záväzkov podnikateľov bez ďalšieho nie je uznanie záväzkov s následkami spojenými v , okrem prípadu, ak by z podkladov pre takúto inventarizáciu vyplývalo, že zaviazaný podnikateľský subjekt mal súčasne právne relevantnú vôľu svoje záväzky voči druhému podnikateľovi, ktorý je jeho veriteľom, uznať. Z obsahu do konania žalobcom predloženej listiny však nemožno takýto prejav vôle pre uznanie nesplatených záväzkov

vyvodiť a pre takúto jeho interpretáciu, t.j. že by v slovnom vyjadrení „odsúhlasujeme výšku pohľadávky“ bola takáto vôľa žalovaného súčasne obsiahnutá nesvedčí žiaden z vykonaných dôkazov vrátane svedeckej výpovede do veci zainteresovanej zamestnankyne žalovaného (pani P. Q.), u ktorej nebolo pracovnou zmluvou, jej pracovným zaradením a ani iným prejavom vôle žalovaného preukázané zverenie oprávnenia za žalovaného realizovať právne úkony vedúce k uznaniu záväzkov. V súvislosti s procesom inventarizácie majetku a záväzku podnikateľských subjektov totiž znamená odsúhlasenie vzájomnej pohľadávky/záväzku podľa názoru súdu iba overenie, či oba podnikateľské subjekty o pohľadávke účtujú a či ako taká existuje, nie však právny úkon uznania záväzku dlžníkom. K obdobným záverom o tom, že inventarizácia pohľadávok a záväzkov pri plnení povinností vyplývajúcich z účtovných noriem nie je bez ďalšieho uznaním záväzku v zmysle dospeli súdy aj v iných konaniach (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -955 z 23. novembra 2011, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -230 z 13.6.2019, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 24.9.2019 a iné).

42. Vo veci oboznámené dôkazy (e-mailová komunikácia zamestnankýň žalobcu a žalovaného poverených administratívnou činnosťou) nesvedčia ani pre záver, že by zamestnankyňa žalovaného, pani P. Q., mohla podľa vnútorného predpisu právnickej osoby alebo podľa svojho pracovného zaradenia realizovať za žalovaného právny úkon uznania záväzku a v prípade, ak by tak napriek tomu urobila, ani že by pri ňom išlo o prekročenie jej oprávnenia, o ktorom by žalobca nemohol vedieť. Je nepochybné, že rozsah oprávnenia konať v mene právnickej osoby je pri iných než štatutárnych orgánoch obmedzený, pretože tieto osoby nie sú oprávnené na všetky právne úkony. Medze ich oprávnení sú dané ich pracovnými úlohami, ktoré sú vyjadrené vo vnútorných organizačných predpisoch, alebo sú obvyklé vzhľadom na funkciu zamestnanca. chráni právnickú osobu pred následkami tzv. excesu, t.j. prekročenia medzí oprávnenia zamestnancov alebo členov pri právnych úkonoch za právnickú osobu ( druhá veta). Exces prichádza spravidla do úvahy najmä pri právnych úkonoch iných ako štatutárnych orgánov. V záujme ochrany dobromyseľnosti tretích osôb však ustanovuje podmienky a to právny úkon, pri ktorom došlo k excesu, sa musí týkať predmetu činnosti právnickej osoby a účastník, s ktorým sa právny úkon uzaviera, nemohol vedieť, že orgán (alebo zamestnanec) právnickej osoby pri právnom úkone prekračuje medze svojich oprávnení. Z oboznámenej elektronickej komunikácie ani z iných dôkazov (napr. svedecká výpoveď pani P. Q.) však nevyplýva, že by bol žalobca konkrétnym spôsobom žalovaným, alebo označenou zamestnankyňou žalovaného, v otázke oprávnenia uznať za žalovaného splatný záväzok zavádzaný. Podľa názor súdu aj v prípade, ak by sporné „odsúhlasenie pohľadávky“ bolo možné vyhodnotiť ako právny úkon uznania záväzku (k čomu však súd z dôvodov vyššie opísaných nedospel), tento úkon by nebol platný z dôvodu, že ho za právnickú osobu neurobila osoba na tento úkon oprávnená a žalobca sa mohol dôvodne domnievať, že menovaná zamestnankyňa by pri takomto právnom úkone prekračovala medze svojich oprávnení. To napokon vyplýva nielen z jej svedeckej výpovede, ale aj z jej vyjadrenia z pred viac ako dvoch rokov v e-maile zo 17.1.2019, v ktorom informuje žalobcu o situácii slovami, že „šéf to má na stole“, ale keďže je na služobnej ceste, momentálne sa nevie k štádiu riešenia pohľadávky vyjadriť. Neboli tak preukázané podmienky vyžadované pre to, aby takýto prípadný exces zamestnanca mohol byť vyhodnotený za platný právny úkon uznania záväzku za žalovaného.

43. Na základe uvedeného súd teda považoval len čiastočné úhrady faktúry č. 13030507 z 29.4.2013 za platné uznanie záväzku žalovaným, ktorý však bol v čase vydania rozhodnutia súdu čo do istiny už úplne splatený. Preto mal žalobca nárok na úrok z omeškania len z včas nezaplatenej časti pohľadávky za obdobia do plnej úhrady záväzku. Keďže žalobca vo vzťahu k pohľadávke vyúčtovanej faktúrou č. 13030507 žalobou obsahovo od žalovaného požadoval v podstate zaplatenie už len zvyšku tohto záväzku v sume 2 000,- Eur a v tejto časti žalobou uplatneného nároku požadoval aj zaplatenie úroku z omeškania od 21.7.2017 do zaplatenia, súd vzhľadom na dodatočnú úhradu touto faktúrou vyúčtovaného záväzku žalovaným dňa 10.2.2021 vyhodnotil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 000,- Eur od 21.7.2017 do 10.2.2021 ako dôvodný. Výšku požadovaného úroku z omeškania považoval za súladnú s vyššie citovanými ustanoveniami a nariadenia v znení účinnom v čase vzniku splatnosti záväzku, preto v tejto časti (čo do úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 000,- Eur od 21.7.2017 do 10.2.2021) žalobe vyhovel. Keďže žalovaný sa minimálne vo vzťahu k pohľadávke z faktúry č. 13030507 dostal do omeškania, čo vyplýva z priznaného úroku z omeškania, žalobcovi týmto omeškaním žalovaného vzniklo okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby

osobitného upozornenia. Preto aj tento nárok súd pri aplikácii v spojení s nariadenia vlády žalobcovi priznal v rozsahu 40,- Eur (výrok II. rozsudku).

44. Vzhľadom na dodatočnú úhradu žalovaného určenú na splatenie jeho záväzku vyúčtovaného faktúrou právneho predchodcu žalobcu č. 13030507 z 29.4.2013 v sume 2 000,- Eur dňa 10.2.2021 a na tomto základe žalobcom učinené čiastočné späťvzatie žaloby, súd konanie v tejto časti podľa zastavil (výrok I. rozsudku).

45. V ostatnej časti, vychádzajúc z vyššie opísaného právneho zhodnotenia veci súd žalobu vzhľadom na účinne vznesenú námietku premlčania žalovaným zamietol ako nedôvodnú (výrok III. rozsudku). V súvislosti so zamietnutím tejto časti žaloby súd skúmal aj súladnosť námietky premlčania s dobrými mravmi a to s ohľadom na možnosť jej prípadného rozporu so zmyslom , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, resp. s , podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Dospel pritom k záveru, že na premlčaní uplatneného nároku žalovaný nenesie zavinenie, ktoré by mu bolo spravodlivé pričítať a odôvodňovalo by postup, na základe ktorého by pri skúmaní proporcionality zásahu do zaručeného práva žalobcu vlastniť majetok , ktorý sa námietkou premlčania dostáva do kolízie s princípom právnej istoty bolo potrebné napriek uplynutiu premlčacej doby uprednostniť právnu ochranu žalobcu. V okolnostiach prípadu totiž inventarizáciu pohľadávok neinicioval žalovaný s možným úmyslom žalobcu uistiť, že má voči nemu stále existujúcu pohľadávku, ktorá nie je premlčaná, a bude ju môcť žalobca do budúcna neobmedzene vymáhať. To znamená, vo veci nebolo tvrdené a ani preukázané také konanie žalovaného, ktoré by vykazovalo priamy úmysel poškodiť druhého účastníka, čo je potrebné vyvodzovať predovšetkým z okolností, za ktorých je námietka premlčania nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný. Tieto okolnosti pritom musia byť naplnené vo výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania (k tomu porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.3.2019). Za takéto úmyselné konanie však v okolnostiach prípadu nemožno považovať ani tvrdené vyhlásenie konateľa žalovaného, že žalovaný v roku 2014 vyjadril záujem uhradiť záväzky splátkovým kalendárom, prípadne podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu, keď v priebehu ďalších rokov plynutia premlčacej doby žalobca, ani jeho právny predchodca, nevyvinuli (žalobca nič také netvrdil ani nepreukázal) žiadnu relevantnú aktivitu pre zabezpečenie svojich pohľadávok voči žalovanému. Už pri postúpení pohľadávok žalobcovi zmluvou z 20.7.2016 muselo byť žalobcovi zrejmé, že pohľadávky z faktúr č. 1303507, č. 3030603, č. 13030740, č. 13030959 a č. 14032078 nemožno považovať za uznané žalovaným žiadnym zákonom predpokladaným spôsobom (t. j. ani písomným uznaním záväzku a ani čiastočnou úhradou), ktorý by u nich viedol k začiatku plynutia novej premlčacej doby. K prvej čiastočnej úhrade najstaršej z faktúr č. 13030507 došlo až po postúpení pohľadávky žalobcovi dňa 17.10.2016, preto len v prípade pohľadávky z tejto dodávky začala plynúť nová premlčacia lehota. V konaní sa tvrdenie žalobcu, že každú z jednotlivých čiastkových úhrad realizoval žalovaný na čiastočnú úhradu rôznych pohľadávok voči žalobcovi, ukázalo s poukazom na variabilný symbol uvádzaný pri jednotlivých platbách ako nepravdivé. Ani obsah čestného vyhlásenia predloženého žalobcom na pojednávaní a ani oneskorené návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania, na ktoré súd s ohľadom na neprihliadol neboli spôsobilé zásadne ovplyvniť právny záver, že žalobou uplatnený nárok v rozsahu sumy 35 210,68 Eur sa voči žalovanému premlčal v štvorročnej premlčacej dobe, ktorá vzhľadom na splatnosť poslednej faktúry č. 14032078 uplynula už 9.1.2019, t.j. viac ako 17 mesiacov pred podaním žaloby.

46. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

48. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa s prihliadnutím na zhodnotiac, že žalobca podal žalobu dôvodne v rozsahu nároku na zaplatenie sumy 2 000,- Eur z pôvodne žalovaného nároku v sume 37 210,68 Eur, čo predstavuje rozsah jeho úspechu v konaní, zatiaľ čo žalovaný bol úspešný v rozsahu nároku v sume 35 210,68 Eur, čo predstavuje 94,63%. Preto bol v konaní prevažne úspešnejší žalovaný a to v rozsahu rozdielu, t.j. 89,26% a v tomto rozsahu

súd žalovanému aj priznal nárok na náhradu trov konania. V konaní neboli súdom vzhliadnuté žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal podľa prevažne úspešnej strane konania nárok na náhradu trov konania priznať.

49. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť

ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.