Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-39-2025.pdf
PDF · 223.7 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/39/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: MBANK SPÓŁKA AKCYJNA, so sídlom Prosta 18, 00-850 Warszawa, Poľská republika, REGON: 001254524, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpeného Mgr. Lenkou Heřmánkovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Košická 56, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 50 239 406, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., o zaplatenie 20.127,78 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 300,- eur zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,02 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.03.2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 18.128,90 eura, zmluvné úroky vo výške 1.998,88 eura, úroky z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 18.128,90 eura od 15.11.2024 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 20.06.2022 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPÔŽIČKA plus č. HNN178716578/2022, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý dňa 20.06.2022 úver zo strany žalobcu vo výške 20.000,- eur. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť formou pravidelného splácania v mesačných splátkach vo výške 303,38 eura v dohodnutých termínoch po dobu 96 mesiacov a rovnako sa zaviazala platiť úroky z nesplatenej časti úveru v zmluvne dohodnutej úrokovej sadzbe vo výške 9,99 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky poskytovania úveru mPÔŽIČKA plus ako aj Všeobecné obchodné podmienky mBank. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou splatných splátok, keď nehradila riadne a včas splátky, žalobca ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy pred vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 14.10.2024. Nakoľko žalovaná záväzok v zmysle predmetnej výzvy nesplnila, vyhlásil žalobca podľa čl. 2.4. Obchodných podmienok poskytovania úveru mPÔŽIČKA plus, všetky pohľadávky súvisiace s poskytnutým úverom za splatné ku dňu 14.11.2024 a to vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 14.11.2024. K predloženému harmonogramu splátok žalobca uviedol, že rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 20.000,- eur a úhrad žalovanej započítaných na istinu vo výške 1.871,10 eura, predstavuje práve žalobcom požadovanú sumu v žalobnom návrhu vo výške 18.128,90
eura. Záverom žalobca uviedol, že v záujme mimosúdneho riešenia veci vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy listom zo dňa 28.02.2025, žalovaná však svoju povinnosť neplnila.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 07.04.2025 platobný rozkaz sp. zn.: 16Up/391/2025, proti ktorému žalovaná podala odpor, v ktorom uviedla, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a žiadala žalobu zamietnuť. Dôvodila, že predmetom sporu je spotrebiteľská úverová zmluva, ktorá je plná neprijateľných zmluvných podmienok a z opatrnosti vzniesla námietku premlčania. Poukázala na § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že následkom nesplnenia povinnosti s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver, je strata práva požadovať splatenie úveru jednorazovo v zmysle § 11 ods. 2 zákona. Namietala tiež povinnosť platiť zmluvné úroky po zosplatnení úveru. Namietala ďalej výšku požičanej istiny argumentujúc, že podľa zmluvy je to suma 20.000,- eur, ale žalobca požičanie tejto čiastky nepreukázal výpisom z bankového účtu. Tvrdila tiež, že žalobca súdu predložil len svoj interný doklad – Platobná disciplína, podľa ktorého sa pracným spôsobom dá vylúštiť, že žalovaná uhradila veriteľovi sumu 9.251,77 eura, čo je ale len podľa interného dokladu veriteľa a nie je možné predložené doklady považovať za relevantný dôkaz. Poplatky rozpísané v zmluve v § 4 označila za neprijateľnú zmluvnú podmienku tvrdiac, že veriteľ aj napriek svojej priebežnej verejne prezentovanej reklamnej kampani o svojej „úžasnosti“, preukázateľne porušuje spotrebiteľské zákony. Poukázala ďalej na predžalobnú upomienku zo dňa 28.02.2025, kde sa podľa nej veriteľ ani slovom nezmieňuje o výške už vykonaných vzájomných plnení a tiež tvrdila, že žalobca jej doposiaľ nezaslal oznámenie o zosplatnení pohľadávky z úveru. Namietala tiež, že zmluva nemá náležitosti v súlade so Zákonom č. 129/2010 Z. z. podľa § 9 ods. 1 a 2. Žalovaná tiež žiadala, aby si súd od žalobcu vyžiadal všetky dôkazy o tom, aké komplexné informácie mal žalobca o žalovanej k dispozícii pri zisťovaní a overovaní jej schopnosti splácať úver a tiež, aby súd uznesením uložil žalobcovi povinnosť v listinnej podobe predložiť písomné potvrdenie – kvitanciu o tom, že za predmetnú zmluvu bol dlh zo strany žalovanej úplne alebo čiastočne splnený.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že po podaní žalobnému návrhu eviduje zo strany žalovanej dňa 02.06.2025 čiastočnú úhradu vo výške 300,- eur a v tejto časti vzal žalobu späť. Vo vzťahu k obsahu podaného odporu uviedol, že vyjadrenia žalovanej v celom rozsahu popiera, keďže je nespochybniteľné, že s uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanej poskytnutý úver a finančné prostriedky sa žalobcovi žalovaná zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaná však uhradila len ich časť a ďalej úver prestala splácať, čím došlo k porušeniu zmluvných dojednaní. Dôvodil, že žalovanej poskytol úver na bežný účet žalovanej mKonto D., ktorý bol založený dňa 20.06.2022 a je vedený pod menom žalovanej. K zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobca uviedol, že zmluva jednoznačne pojednáva o výške poskytnutého bezúčelového spotrebiteľského úveru, o výške úrokovej sadzby, ročnej percentuálnej miere nákladov, ich priemernej hodnote či výpočte. Je stanovený dátum poskytnutia úveru, konečná splatnosť úveru, výška pravidelnej mesačnej splátky, termín jej splatnosti a tiež je stanovená konkrétna výška, ktorú má žalovaná na konci uhradiť. Uvedené potrebné náležitosti respektíve súhrnný prehľad lehôt sú v súlade so zákonom s ohľadom na dobu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, údaje sú priamo pomenované, prípadne pomenované analogicky, čo dáva prakticky jednoznačný súhrnný prehľad lehôt a podmienok splácania. Žalobca ďalej argumentoval, že spolu so žalobou predložil aj potvrdenia z registrov, v zmysle ktorých žalobca podľa zákona pred poskytnutím úveru, preveroval schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver a tiež osobitné vyjadrenie v tejto veci žalobcu ako banky, za ktorým tvrdením si žalobca jednoznačne stojí. Namietal, že nemá vedomosť o skutočnosti, že by žalovaná požiadala o vystavenie písomného potvrdenia o vzájomných plneniach v rámci predmetnej zmluvy, pričom tiež uviedol, že sa opakovane pokúšal nadviazať komunikáciu so žalovanou s cieľom vyriešiť vec mimosúdnou cestou, avšak neúspešne. Vo vzťahu k zosplatneniu úveru žalobca uviedol, že ho považuje za platné a zákonné pričom poukázal na to, že Okresný súd Banská Bystrica primárne skúma podmienky zosplatnenia pri posudzovaní návrhu na vydanie platobného rozkazu, a keby tieto podmienky neboli pre zákonné zosplatnenie nastali, tak by príslušný súd ani nevydal platobný rozkaz, ale návrh na jeho vydanie by odmietol. Výzva na zaplatenie dlžnej sumy pred vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 14.10.2024 pojednáva o skutočnosti, že je žalovaná v omeškaní viac ako 3 mesiace, sumarizuje konkrétne v akej výške za celý čas, výzva klasifikuje osobitne istinu a príslušenstvo a zároveň poskytuje lehotu 15 dní pre vyrovnanie podlžnosti a zároveň upozorňuje, aká skutočnosť môže nastať po 15 dňoch. Vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa 14.11.2024 opätovne spomína omeškanie, oznamuje jasne zosplatnenie. Predmetné dokumenty podľa žalobcu jednoznačne žalovanú včasne a zrozumiteľne upomínajú, a rovnako žalobca poskytol žalovanej dostatočnú zákonnú lehotu pre zaplatenie, aby následne mohol vec zákonne zosplatniť. Okrem iného
bolo žalovanej odoslaných niekoľko upomienok ešte pred samotnými výzvami, ktoré riešili zosplatnenie. Žalovaná bola dlhší čas v omeškaní pred zosplatnením, a to už od času splátky splatnej 23.08.2023. Záverom žalobca uviedol, že súhlasí s pokračovaní vo veci podľa CSP a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k úhrade sumy vo výške 17.828,90 eura, úroku z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 18.128,90 eura od 15.11.2024 do 02.06.2025, úroku z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 17.828,90 eura od 03.06.2025 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
4. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 06.08.2025.
5. Žalovaná vo svojom ďalšom vyjadrení zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu a žiadnu ďalšiu nad rámec už obsiahnutej v podanom odpore neuviedla. 6. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu, aby žalobca v zmysle § 150 ods. 2 CSP uviedol ďalšie podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia v zmysle požiadaviek súdu, zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že výzva na zaplatenie dlžnej sumy pred vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 14.10.2024, pojednáva o skutočnosti, že je žalovaná v omeškaní viac ako 3 mesiace, sumarizuje konkrétne v akej výške za celý čas, výzva klasifikuje osobitne istinu a príslušenstvo a zároveň poskytuje lehotu 15 dní pre vyrovnanie podlžnosti a zároveň upozorňuje, aká skutočnosť môže nastať po 15 dňoch. Vyhlásenie okamžitej splatnosti zo dňa 14.11.2024 opätovne spomína omeškanie, oznamuje jasne zosplatnenie. Vo vzťahu k preskúmaniu schopnosti žalovanej splácať požadovaný úver žalobca uviedol, že žalovaná v žiadosti o poskytnutie úveru uviedla príjem vo výške 836,- eur mesačne, čo pracovník banky skontroloval cez Sociálnu poisťovňu. Zo získaných údajov je zrejmé, že suma zodpovedá priemernému príjmu 835,78 eura. Žalovaná uviedla výdavky vo výške 150,- eur. Žalobca tak stanovil životné výdavky žalovanej po zohľadnení jej situácie podľa svojho interného ekonomického modelu na 218,06 eura. Žalobca poukázal ďalej na to, že žalovaná v žiadosti o poskytnutie úveru označila svoj rodinný stav ako slobodná bez vyživovanej osoby, pričom v časti záverečných ustanovení žiadosti vyhlásila, že všetky uvedené údaje v žiadosti sú pravdivé, úplné a poskytnuté dobrovoľne, pričom žiadne skutočnosti vedome nezamlčala. Vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobca uviedol, že zmluva jednoznačne pojednáva o výške poskytnutého bezúčelového spotrebiteľského úveru, o výške úrokovej sadzby, ročnej percentuálnej miere nákladov, ich priemernej hodnote či výpočte. Žalobca v zmluve uviedol všetky zákonom požadované predpoklady na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a bola vypočítaná podľa Prílohy 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022 tiež uviedol, že ani nesprávne uvedenie RPMN v spotrebiteľskej zmluve nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Vo vzťahu k zmluvným úrokom uviedol, že trvá na žalobe v časti uplatňovaných úrokov vo výške 1.998,88 eura pričom argumentoval, že vo svojom žalobnom návrhu uviedol zaplatenú sumu zo strany žalovanej vo výške 1.871,10 eura, ktoré započítal na istinu, pričom táto suma predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru vo výške 20.000,- eur a medzi požadovanou sumou v žalobnom návrhu vo výške 18.128,90 eura. Výpis mKonto len znázorňuje všeobecné pohyby na účte, pre výpočet žalovanej sumy je podstatný predložený harmonogram. K možnostiam splácania žalovanou uviedol, že v prípade, že bude jeho žalobnému návrhu vyhovené, súhlasí so splácaním pohľadávky vo výške 200,- eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky.
7. Žalovaná zaslala súdu ďalšie rozsiahle podanie, v ktorom opäť zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu a žiadnu ďalšiu nad rámec už uvedeného neuviedla.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovanej, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to najmä návrhom na vydanie platobného rozkazu, Žiadosťou o poskytnutie úveru mPÔŽIČKA plus zo dňa 13.06.2022, Formulárom pre verifikáciu osobných údajov – F1, Žiadosťou o zriadenie bežného alebo sporiaceho účtu zo dňa 13.06.2022, Zmluvou o vedení bankových, bežných a sporiacich účtov zo dňa 16.06.2022, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere mPÔŽIČKA plus č. HNN178716578/2022 zo dňa 13.06.2022, náhľadom do interného systému žalobcu, vyjadrením mBank SA, druhou výzvou k uhradeniu dlžnej čiastky zo dňa 31.08.2023, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy pred vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 14.10.2024 spolu s kópiou vrátenej zásielky, vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 14.11.2024 spolu s kópiou vrátenej zásielky, predžalobnou upomienkou zo dňa 28.02.2025, podacím hárkom, harmonogramom splátek k úvěru zo dňa 04.03.2025, Obchodnými podmienkami poskytovania úveru mPÔŽIČKA plus
s účinnosťou od 25.05.2018, Všeobecnými obchodnými podmienkami s účinnosťou od 01.10.2022, výpisom z poľského obchodného registra ohľadom žalobcu, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 16Up/391/2025 zo dňa 07.04.2025, odporom proti platobnému rozkazu, vyjadrením žalobcu k odporu s čiastočným späťvzatím žaloby a prílohami (harmonogram splátek, náhľad do interného systému žalobcu, formulár pre verifikáciu osobných údajov – F1, žiadosť o zriadenie bežného alebo sporiaceho účtu, zmluva o vedení bankových bežných a sporiacich účtov a náhľad do interného systému o prijatí úhrady vo výške 300,- eur), vyjadrením žalovanej zo dňa 04.09.2025, vyjadrením žalobcu zo dňa 11.09.2025 spolu s históriou operácii na účte, výsledkom výpočtu RPMN prostredníctvom interaktívnej kalkulačky MF SR, súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za prvý štvrťrok 2022, vyjadrením žalobcu na výzvu súdu zo dňa 30.09.2025 spolu s prílohami (náhľad do interného systému žalobcu, žiadosť o poskytnutie úveru, vyjadrenie spoločnosti mBank SA), náhľadom na webovú stránku MPSVaR SR, vyjadrením žalovanej zo dňa 09.10.2025, ospravedlnením neúčasti žalovanej s vyjadrením zo dňa 30.10.2025, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
9. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, bola dňa 13.06.2022 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere mPÔŽIČKA plus č. HNN178716578/2022, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 20.000,- eur. Žalovaná sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere zaviazala splatiť poskytnutý úver s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 9,99 % ročne, zaviazala sa splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok v počte 96 a vo výške 303,38 eura, vždy k 23. dňu každého mesiaca. RPMN poskytnutého úveru bola v zmluve uvádzaná vo výške 10,55 % s tým, že bola vypočítaná na základe údajov podľa zmluvy o úvere platných ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere a podľa prílohy 2 zákona. V zmluve sa ďalej uvádza, že predpokladom výpočtu RPMN informatívnej povahy je, že a) úver je čerpaný v deň podpisu zmluvy o úvere, b) dlžník bude riadne a včas plniť povinnosti podľa zmluvy o úvere. Celková čiastka, ktorú spotrebiteľ zaplatí je vyčíslená vo výške 29.176,51 eura, termín konečnej splatnosti dojednaný na deň 23.06.2030. Oprávnenie veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru vyplýva z bodu 3.1.5 Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.10.2022. V § 4 s označením ako „Poplatky“ sa okrem iného uvádza, že dlžník sa zaväzuje uhradiť E. poplatky podľa aktuálneho platného sadzobníka ku dňu vykonania platobnej operácie, a ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Z bodu 4.2 ďalej vyplýva, že E. jednorazovo v deň čerpania úveru a po čerpaní úveru odpíše z účtu a) poplatok za poskytnutie úveru vo výške 0,- eur, b) prípadné poplatky, ktoré súvisia s vedením bežného účtu mKonto, c) prípadné poistné a ďalšie poplatky podľa sadzobníka za služby E., o ktoré požiadal dlžník nad rámec poskytnutia úveru.
10. Žalovaná dňa 16.062022 uzavrela so žalobcom aj Zmluvu o vedení bankových bežných a sporiacich účtov a Zmluvu o používaní platobných kariet E..
11. Žalovaná úver čerpala, riadne a včas ho však nesplácala, v dôsledku čoho ju veriteľ listom označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy pred vyhlásením okamžitej splatnosti“ zo dňa 14.10.2024, upozornil, že ku dňu vyhotovenia výzvy eviduje voči nej viac ako 3 splátky po termíne splatnosti, ktoré predstavujú dlžnú sumu v celkovej výške 4.120,57 eura. Vyzval ju ďalej na úhradu dlžnej sumy najneskôr v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Ďalej ju tiež upozornil, že ak uvedená pohľadávka nebude uhradená v plnej výške, E. ako veriteľ môže uplatniť právo na vyhlásenie splatnosti a teda požadovať úhradu celej pohľadávky. Predmetná výzva sa žalobcovi vrátila s poznámkou, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Listom označeným ako „Vyhlásenie okamžitej splatnosti“ zo dňa 14.11.2024 oznámil žalobca žalovanej, že vyhlásil okamžitú splatnosť a zároveň žiada o splatenie celej dlžnej sumy, ktorá predstavuje čiastku vo výške 20.127,78 eura. Uvedená listina sa vrátila žalobcovi dňa 01.12.2024 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Predžalobnou upomienkou zo dňa 28.02.2025 vyzval právny zástupca žalobcu žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 20.569,49 eura a to najneskôr do 07.03.2025, avšak neúspešne.
12. Zo „Žiadosti o poskytnutie úveru mPÔŽIČKA plus“ vyplýva, že žalovaná je slobodná, bez vyživovacej povinnosti, so stredoškolským vzdelaním s maturitou a býva s príbuznými, bez nákladov na bývanie. V zmysle žiadosti je tiež zamestnaná s čistým mesačným príjmom vo výške 836,- eur.
13. Z náhľadu do interného systému žalobcu nevyplýva úverové zaťaženie žalovanej a tiež tvrdenie o overenom netto príjme žalovanej v Sociálnej poisťovni vo výške 835,78 eura.
14. Z vyjadrenia mBank SA vyplýva tvrdenie, že veriteľ posúdil úverovú schopnosť dlžníka v súvislosti s jeho Žiadosťou/Zmluvou o poskytnutí úveru HNN178716578 z 13.06.2022 na základe údajov o príjmoch, výdavkoch, záväzkoch a ďalších informácií uvedených dlžníkom. Klient na žiadosti uviedol príjem vo výške 836,- eur, čo pracovník banky skontroloval cez Sociálnu poisťovňu. Zo získaných údajov je zrejmé, že suma zodpovedá priemernému príjmu 835,78 eura. Klient na žiadosti uviedol výdavky vo výške 0,- eur. Banka stanovila životné výdavky klienta po zohľadnení jeho situácie podľa svojho interného ekonomického modelu (pracujúceho so štatistickými dátami a aktuálnymi údajmi životných nákladov a normatívnych nákladov na bývanie) na 218,06 eura. Klient na žiadosti uviedol splátky mimo banky, u ktorej žiada o úver, vo výške 0,- eur. Banka dotazom do SBCB a vlastných systémov zistila, že klient mal v čase úverovej žiadosti nasledujúce poskytnuté úvery so splátkovým zaťažením vo výške 0,- eur. Dlžník nebol vedený ako osoba so záväzkami po splatnosti. V opačnom prípade by veriteľ dlžníkovi úver neposkytol. Veriteľ v rámci postupu posudzovania úveruschopnosti žiadateľov vykonáva ďalšie doplnkové kontroly, a to v a) internom blackliste, b) registri neplatných a odcudzených dokladov, c) centrálnom registri exekúcií, d) databáze MOiA, e) Cribis (Kontrola insolvencií/konkurzov a oddlžení) f) živnostenskom registri, g) obchodnom registri, h) kontrola nedoplatkov u poisťovní, dani (SZČO, vlastná spoločnosť). Z výsledku uvedených kontrol nevyplynuli skutočnosti spochybňujúce hodnovernosť veriteľom poskytnutých informácií alebo iné skutočnosti, ktoré by dôvodne spochybnili schopnosť dlžníka spotrebiteľský úver splácať. V nadväznosti na zisťovanie a overovanie príjmov a výdavkov žiadateľa vykonáva veriteľ za účelom posúdenia úveruschopnosti, prepočet disponibilného (čistého) príjmu žiadateľa, ktorý je daný rozdielom čistého príjmu žiadateľa a celkových životných výdavkov žiadateľa, vr. mesačných splátok finančných záväzkov žiadateľa. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností banka stanovila maximálne zaťaženie klienta pre novú splátku na sumu vo výške 370,63 eura. Banka zároveň obdobne k ukazovateľu DSTI stanovila hranicu pomeru splátkového zaťaženia k priemernému príjmu, ktorý v tomto prípade predstavoval 49 % po poskytnutí úveru. Splátka nového úveru predstavovala 303,38 eura. Nové splátkové zaťaženie teda činilo 303,38 eura. Veriteľ sa domnieva, že vyššie uvedenými postupmi overil informácie poskytnuté mu dlžníkom za účelom posúdenia úveruschopnosti žiadateľa o úver spôsobom primeraným danej situácii, a to vrátane použitia nezávisle overiteľných údajov (otázka do SBCB a ďalších verejných registrov). Veriteľ teda nemal dôvod považovať informácie poskytnuté mu dlžníkom za nevierohodné, či nespoľahlivé v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.
15. Z listiny označenej ako „História operácií na účte“ vyplýva, že k poskytnutiu úveru došlo dňa 20.06.2022 a to vo výške 20.000,- eur na účet žalovanej. Z uvedenej listiny tiež vyplýva úhrada splátok v celkovej výške 3.684,83 eura.
16. Z výsledku výpočtu RPMN prostredníctvom interaktívnej kalkulačky Ministerstva financií Slovenskej republiky vyplýva pri zadaných parametroch sporného úveru RPMN vo výške 9,99 % a splatená suma vo výške 29.124,48 eura.
17. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2022, vyplýva pri zmluvnej splatnosti nad 5 do 10 rokov pri ostatných spotrebiteľských úveroch, priemerná RPMN vo výške 8,97 %.
18. Z náhľadu na webovú stránku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vyplýva od 01.07.2021 suma životného minima vo výške 218,06 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.
19. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
20. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
21. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
22. Podľa § 1 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
23. Podľa § 2 písm. a), písm. b) bod 7, písm. c), d) a e) Zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie: zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, finančnou službou služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania,7), dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
24. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
27. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
31. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
32. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v a) percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, 2. jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok, b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, 3. opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100, c) percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, 2. jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov, 3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.
33. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
34. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
35. Podľa § 1a ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
36. Podľa § 1a ods. 5 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa zaokrúhľujú na dve desatinné miesta nahor.
37. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
38. Podľa § 2 písm. a), b), a d) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
39. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
40. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, i) výšku, počet frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
41. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)
42. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
43. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
44. Podľa § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)
45. Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
46. Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo
viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
47. Podľa § 7 ods. 23 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
48. Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa. 49. Podľa § 1 Opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 14.11.2017 č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ďalej len Opatrenie NBS) v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, toto opatrenie sa vzťahuje na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona, na banku, zahraničnú banku a pobočku zahraničnej banky1) (ďalej len „veriteľ“) a upravuje metodiku na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ďalej len „ukazovateľ schopnosti splácať“), a) spôsob zohľadnenia možného nárastu úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru, b) čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, c) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch spotrebiteľa, d) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru, e) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu, f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.
50. Podľa § 2 ods. 1 Opatrenia NBS, ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku 3 a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítavajú na obdobie jedného mesiaca.
51. Podľa § 2 ods. 2 Opatrenia NBS, limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1.
52. Podľa § 2 ods. 3 Opatrenia NBS, výdavky na peňažné záväzky spotrebiteľa sa na účely odseku 1 určujú ako súčet a) výšky splátky poskytovaného spotrebiteľského úveru podľa § 7 ods. 20 písm. c) zákona pri zohľadnení odsekov 12 a 13 a § 4 a b) sumy peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. d) zákona pri zohľadnení odsekov 14 až 21.
53. Podľa § 2 ods. 4 Opatrenia NBS, celková výška čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. a) zákona sa vypočíta ako aritmetický priemer čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za obdobie bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať.
54. Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS, výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima2) spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť3) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu, ak odseky 8 a 9 neustanovujú inak; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.
55. Podľa § 5 ods. 1 Opatrenia NBS, na účely overovania údajov o príjmoch spotrebiteľa sa za interné zdroje informácií o príjme spotrebiteľa považujú kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa na platobnom účte,7) vedenom u veriteľa, ktorý je poskytovateľom platobných služieb.
56. Podľa § 5 ods. 2 Opatrenia NBS, na účely overovania údajov o príjmoch spotrebiteľa sa za externé zdroje informácií o príjme spotrebiteľa považujú a) potvrdenie o príjme spotrebiteľa od zamestnávateľa nie staršie ako tri mesiace, b) výpisy z platobného účtu spotrebiteľa, za obdobie nie staršie ako tri mesiace, ktorý nie je vedený u veriteľa, a na ktorom sú také kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa, c) informácie o jednom alebo viacerých platobných účtoch spotrebiteľa poskytnuté spôsobom, ktorý umožňuje ukladať a reprodukovať nezmenené informácie,8) za obdobie nie staršie ako tri mesiace, ktoré nie sú vedené u veriteľa, a na ktorých sú také kreditné obraty, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa, d) pracovná zmluva vrátane jej dodatkov, e) potvrdenie správcu dane o výške príjmov zistených z podaného daňového priznania k dani z príjmov a súčasne doklad preukazujúci príjmy spotrebiteľa v období medzi podaním posledného daňového priznania a posúdením schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, f) aktuálne potvrdenie o výške dávky spotrebiteľa podľa osobitných predpisov9) spravidla nie staršie ako tri mesiace, g) overenie výšky príjmu spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni,10, h) iný doklad preukazujúci výšku príjmov spotrebiteľa.
57. Podľa § 6a ods. 1 Opatrenia NBS, podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu sa vypočíta ako podiel celkovej zadlženosti spotrebiteľa podľa odseku 6 k 12-násobku celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 2 ods. 4.
58. Podľa prvej vety § 6a ods. 2 Opatrenia NBS, limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu nemôže prekročiť hodnotu 8.
59. Podľa § 6a ods. 6 Opatrenia NBS, celkovou zadlženosťou spotrebiteľa sa na účely tohto paragrafu rozumie súčet výšky novoposkytovaného spotrebiteľského úveru a zostatkových hodnôt existujúcich spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie spotrebiteľa overených v registri údajov o spotrebiteľských úveroch podľa § 7 ods. 17 zákona a v registri údajov o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu11b) a vypočíta sa ako súčet zostatkových hodnôt úverov na bývanie, spotrebiteľských úverov, aktuálnej zostatkovej hodnoty spotrebiteľských úverov poskytnutých vo forme vyčerpaného povoleného prečerpania a vo forme vyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet a sumy zodpovedajúcej 20 % zo schválených nevyčerpaných povolených prečerpaní a zo schválených nevyčerpaných úverových rámcov kreditných kariet spotrebiteľa. Pri poskytovaní spotrebiteľského úveru vo forme povoleného prečerpania alebo vo forme úverového rámca kreditnej karty sa výška tohto úveru započítava vo výške zodpovedajúcej 20 % zo schváleného povoleného prečerpania alebo vo výške zodpovedajúcej 20 % zo schváleného úverového rámca kreditnej karty. Výška celkovej zadlženosti spotrebiteľa sa môže znížiť o zostávajúcu hodnotu existujúcich úverov alebo ich častí, ktorá bude pri čerpaní poskytovaného spotrebiteľského úveru vyplatená, ak je čerpanie poskytovaného úveru podmienené vyplatením tejto zostávajúcej hodnoty existujúcich úverov alebo ich častí. 60. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
61. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.10.2024), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
62. Podľa § 879y ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.11.2024, ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.
63. Podľa § 879y ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.11.2024, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 9 a 10 v znení účinnom od 1. novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu práva obchodníka podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024 nepoužijú.
64. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
65. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
66. Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.
67. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.03.2025 pôvodne domáhal zaplatenia sumy vo výške 18.128,90 eura, zmluvných úrokov vo výške 1.998,88 eura, úrokov z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 18.128,- eura od 15.11.2024 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a to titulom nárokov vyplývajúcich zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere mP?ŽIČKA plus č. HNN178716578/2022, ktorú žalobca uzatvoril so žalovanou prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie dňa 13.06.2022. Žalobca podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 300,- eur späť a žiadal, aby súd zviazal žalovanú na zaplatenie sumy 17.828,90 eura, úrokov z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 18.128,- eura od 15.11.2024 do 02.06.2025, úrokov z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 17.828,90 eura od 03.06.2025 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Súd v dôsledku porovnania žalobných návrhov vyzval žalobcu, nech súdu okrem iného ozrejmí, či trvá na podanej žalobe v časti uplatňovaných úrokov vo výške 1.998,88 eura, keď tieto úroky v rámci svojich vyjadrení už v navrhovaných žalobných petitoch neuvádza. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.10.2025 uviedol, že na žalobe v časti uplatňovaných úrokov vo výške 1.998,88 eura trvá, v dôsledku čoho tak súd konanie v časti o zaplatenie sumy 300,- eur v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil, keď súhlas žalovanej sa v zmysle § 146 ods. 1 CSP nevyžadoval. Predmetom sporu je tak zaplatenie sumy vo výške 17.828,90 eura, zmluvných úrokov vo výške 1.998,88 eura, úrokov z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 18.128,- eura od 15.11.2024 do 02.06.2025, úrokov z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 17.828,90 eura od 03.06.2025 do zaplatenia, ako aj na náhrada trov konania.
68. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd posúdil jednak ako Zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ale zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetný zmluvný vzťah súd posúdil aj v zmysle ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
69. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Preskúmaním zmluvy o úvere dospel súd k záveru, že zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Súd ďalej v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka preskúmal výšku odplaty poskytnutého úveru, či táto v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 1 a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. neprekračuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov
požadovať, keď prekročenie najvyššej prípustnej odplaty je spojené s následkom absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže by odporovala zákonu. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. V danom prípade pozostáva odplata len zo zmluvného úroku vo výške 9,99 % ročne, ktorý na účel výpočtu odplaty napĺňa predpoklady obsiahnuté v § 1 ods. 3 písm. a) bodu 3. predmetného nariadenia vlády, podľa ktorého odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, pričom podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Priemerná RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok sa v zmysle § 2 vyhlášky Ministerstva financií SR č. 289/2010 zverejňuje najneskôr v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka. Keďže zmluva bola uzavretá dňa 13.06.2022, bolo potrebné pre posúdenie najvyššej prípustnej výšky odplaty vychádzať z priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk za 1. štvrťrok roku 2022, pričom priemerná RPMN spotrebiteľských úverov poskytnutých bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2022 pri zmluvnej splatnosti nad 5 do 10 rokov vrátane, predstavovala hodnotu 8,97 % pri obdobnom spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho súd konštatuje, že odplata za poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 9,99 % neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty 17,94 % (9,99 % < 2 x 8,97 %) s poukazom na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1 a § 1a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
70. Súd tiež preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka skúmajúc, či táto neobsahuje ustanovenia, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tieto v predmetnej zmluve nevzhliadol.
71. Preskúmaním predmetnej zmluvy podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. dospel súd k záveru, že nesprávne je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď celková čiastka uvádzaná v úverovej zmluve vo výške 29.176,51 eura sa nerovná súčinu počtu a výšky splátok (96 splátok x 303,38 eura = 29.124,48 eura). V tejto súvislosti má však súd za to, že rozdiel vo výške 52,03 eura pri poskytnutom úvere vo výške 20.000,- eur, nie je hodnota spôsobilá v spotrebiteľovi vzbudiť taký skreslený údaj o poskytovanom úvere, že by mal súd dospieť k záveru, že pre jej nesprávne uvedenie sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom súd tiež dodáva, že tento údaj navyše nie je v neprospech spotrebiteľa. Hoci sa v zmluve uvádza RPMN poskytnutého úveru vo výške 10,55 %, v zmysle výsledku výpočtu RPMN úveru prostredníctvom interaktívnej kalkulačky MFSR predstavuje táto hodnotu 9,99 %, avšak táto nie je v zmluve uvádzaná v neprospech spotrebiteľa tak, ako to má na mysli § 11 ods. 1 písm. d) zákona. RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru či už vo výške 9,99 % alebo vo výške uvádzanej v zmluve o hodnote 10,55 %, neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty 17,94 % stanovenej podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1 a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v zmysle požiadavky § 11 ods. 1 písm. g) Zákona č. 129/2010 Z. z., keď priemerná RPMN úverov poskytnutých bankami a pobočkami zahraničných bánk predstavovala za 1. štvrťrok roku 2022 pri zmluvnej splatnosti nad 5 do 10 rokov vrátane, hodnotu 8,97 % (9,99 % < 2 x 8,97 %, resp. 10,55 % < 2 x 8,97 %).
72. Dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je však absencia obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. h) zákona, a síce neuvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN. V zmysle článku 5 ods. 1 písm. g) Smernice európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2018 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zrušení smernice Rady 87/102/EHS platí, že v dostatočnom predstihu pred tým, ako sa spotrebiteľ zaviaže akoukoľvek zmluvou o úvere alebo ponukou, veriteľ a prípadne sprostredkovateľ úveru poskytnú spotrebiteľovi na základe podmienok úveru ponúkaných veriteľom, prípadne preferencií spotrebiteľa a informácií, ktoré spotrebiteľ poskytol, informácie potrebné na porovnanie rôznych ponúk, aby sa mohol s dobrou znalosťou veci rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie. Tieto informácie sa písomne alebo na inom trvalom nosiči poskytnú prostredníctvom tlačiva
pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere uvedeného v prílohe II. Požiadavky na veriteľa uvedené v tomto odseku a v článku 3 ods. l a 2 smernice 2002/65/ES, týkajúce sa poskytovania informácií, sa považujú za splnené, ak veriteľ poskytol štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Tieto informácie sa týkajú g) ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery. Ďalej článok 10 ods. 2 písm. g) smernice zakotvuje, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.
73. Z uvedeného teda vyplýva, že veriteľ je povinný uviesť predpoklady na výpočet RPMN prostredníctvom reprezentatívneho príkladu už v rámci požiadavky na poskytnutie informácií pred uzavretím zmluvy a to prostredníctvom „štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere“, pričom aj v samotnej zmluve o úvere sa uvedú všetky predpoklady na výpočet tejto miery.
74. V tejto súvislosti súd dáva žalobcovi ďalej do pozornosti aj rozhodnutie Súdneho dvora ES C – 677/23 z 23.01.2025, podľa ktorého „Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90 sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy“. Súdny dvor v bode 59. rozhodnutia argumentuje, že toto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal RPMN, a ak nie, uplatniť svoje právna, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku 14 smernice 2008/48. V bode 63. rozhodnutia ďalej súdny dvor argumentuje, že vzhľadom na to, že ako to bolo pripomenuté v bode 55. tohto rozsudku, predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje. Tu súd upriamuje ďalej pozornosť na to, že judikatúra Súdneho dvora Európskej únie má všeobecnú záväznosť a výklad Súdneho dvora Európskej únie je záväzný nielen pre súd, ktorý o výklad požiadal, štát alebo inštitúciu Európskej únie, ktorej je rozhodnutie určené, ale aj pre všetky členské štáty.
75. Posúdením zmluvy v tomto smere dospel súd k záveru, že žalobca v zmluve uvádza len, že RPMN je vypočítaná na základe údajov podľa zmluvy o úvere platných ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere a predstavuje 10,55 %, a že bola vypočítaná podľa prílohy 2 zákona. Uvádza ďalej, že predpokladom výpočtu RPMN informatívnej povahy je, že a) úver je čerpaný v deň podpisu zmluvy o úvere, b) dlžník bude riadne a včas plniť povinnosti podľa zmluvy o úvere. Ak však má byť naplnený účel smernice a uvedenie predpokladov má umožniť spotrebiteľovi overiť, či veriteľ správne vypočítal RPMN, potom je podľa názoru súdu nevyhnutné v zmluve uviesť výpočet RPMN s dosadením jednotlivých veličín do vzorca na výpočet RPMN, prípadne uviesť vzorec a k jednotlivým symbolom uviesť konkrétnu veličinu, ktorá sa má do vzorca pre verifikáciu výpočtu dosadiť. Nič z uvedeného sa však v zmluve nenachádza. Za ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru považuje súd hrubé porušenie povinnosti žalobcu konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 11 ods. 2 zákona, ku ktorému dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa súd vyjadrí v ďalšej časti tohto rozhodnutia.
76. Keďže termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na deň 23.06.2030, zaoberal sa súd ďalej skutočnosťou, či zo strany veriteľa došlo k platnému zosplatneniu úveru v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti však súd poukazuje najskôr na to, že veriteľ nie je ani oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru a to s poukazom na § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., pokiaľ veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 a pred uzavretím zmluvy ako aj pred opakovanými zmenami zmluvy spočívajúcimi v opakovanom navýšení spotrebiteľského úveru, neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 16 predmetného zákona, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Podľa § 7 ods. 17 predmetného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi. Ak je okrem iného veriteľom banka tak, ako je to nepochybne aj v prípade žalobcu, sprísňuje zákon požiadavku na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak, že veriteľ je povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
77. V zmysle § 11 ods. 2 predmetného zákona ďalej platí, že v prípade hrubého porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa však ďalej považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Veriteľ, ktorým je okrem iného aj banka tak, ako je to aj v prípade žalobcu, môže poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi podľa § 7 ods. 23 zákona len vtedy, ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. Podrobnosti na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver ako aj výšku jednotlivých limitov, upravuje Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017 v platnom znení. Podľa § 2 ods. 2 predmetného opatrenia, limit ukazovateľa schopnosti splácať nemôže prekročiť hodnotu 1 a limit na podiel celkovej zadlženosti k príjmu, nemôže prekročiť podľa § 6a ods. 2 opatrenia hodnotu 8, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak. Tiež je takýto veriteľ v zmysle § 7 ods. 27 predmetného zákona povinný použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Veriteľ, ktorým je okrem iného aj banka, je povinný bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra.
78. Ako teda vyplýva z jednotlivých vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z. z., zákon sankcionuje veriteľa za nedodržanie ustanovení zákona na úseku posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver jednak nemožnosťou veriteľa požadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie úveru a v prípade hrubého porušenia týchto ustanovení aj bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Súd dáva žalobcovi ďalej do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, II. ÚS 530/2024 zo dňa 12.02.2025 podľa ktorého „Súd rozhodujúci vo veci je teda povinný (ex offo) sa vysporiadať so všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu a v rámci rozhodnutia spotrebiteľovi odôvodniť, prečo preskúmanie jeho bonity veriteľom bolo/nebolo v súlade nielen so slovenskými právnymi predpismi, ale aj normami európskeho práva. Ak vychádzame z myšlienky, že spotrebiteľ nedisponuje potrebnými znalosťami a skúsenosťami na posúdenie jeho možnosti a schopnosti splácať úver v čase jeho poskytnutia, potom nemožno očakávať ani to, že tieto skúsenosti zrazu nenadobudne v priebehu súdneho konania. Odôvodnenie preto musí zodpovedať tomuto základnému predpokladu – spotrebiteľ by mal z rozhodnutia pochopiť aspoň v základoch, čo a prečo veriteľ zisťoval, čo zistil, ako sa s tými skutočnosťami vysporiadal a napokon či to urobil správne, a preto mu mohol úver poskytnúť.“
79. Súd dáva tiež žalobcovi do pozornosti, že podľa § 7 ods. 16 Zákona č. 129/2010 Z. z. je veriteľ povinný hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti a teda je povinný okrem iného hodnoverne preukázať aj to, že u žiadateľa v čase poskytovania úveru preskúmal limity podľa § 7 ods. 23 zákona a že žiadateľ v čase posudzovania schopnosti splácať požadovaný úver (rovnako tak aj v prípadoch navýšenia úverového rámca) spĺňal tak limit pre ukazovateľ schopnosti splácať úver, ktorý nemôže presiahnuť hodnotu 1 ako aj limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu, ktorý nesmie presiahnuť hodnotu 8. Ak totiž žiadateľ tieto limity nespĺňa, nesmie mu veriteľ úver poskytnúť, keďže účelom predmetného zákonného ustanovenia a na neho nadväzujúceho opatrenia NBS je chrániť spotrebiteľa pred takým neúmerným zadlžením, ktoré spotrebiteľ nie je reálne schopný už od počiatku zmluvného
vzťahu znášať. Zákon ďalej v § 11 ods. 2 konštatuje, že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie § 7 ods. 23, čo má za následok nástupu nielen zákonnej sankcie spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, ale aj sankcie spočívajúcej v nemožnosti požadovať od dlžníka jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru, pretože opak by mal za následok, že spotrebiteľ, ktorý nie je ani schopný riadne a včas splácať úver, a ktorému ani spotrebiteľský úver z uvedených dôvodov poskytnutý nemal byť, je povinný v dôsledku zosplatnenia úveru zo strany veriteľa, jednorázovo splatiť celý úver, na ktorého vrátenie ani len v pravidelných mesačných splátkach, nespĺňal už v čase poskytnutia úveru zákonom kladené požiadavky.
80. Žalobca v súvislosti s preskúmavaním schopnosti žalovanej splácať úver predložil súdu žiadosť o poskytnutie úveru podpísanú žalovanou, z ktorej vyplýva, že žalovaná je slobodná, má stredoškolské vzdelanie s maturitou a býva s príbuznými. Zo žiadosti tiež vyplýva, že je zamestnaná na dobu neurčitú s čistým mesačným príjmom vo výške 836,- eur. Žalobca súdu v tejto súvislosti predložil ďalej náhľad do svojho interného elektronického systému, z ktorého má podľa žalobcu objektívne vyplývať preverenie žalovanej v úverovom registri s výsledkom bezúverového zaťaženia žalovanej a tiež preverenie príjmu žalovanej v Sociálnej poisťovni, s pozitívnym výsledkom ohľadom vymeriavacieho základu žalovanej vo výške 1.107,- eur. Hoci súd upozornil žalobcu, že náhľad do interného systému žalobcu nie je možné bez ďalšieho považovať za objektívny dôkaz, žalobca súdu iné dôkazy nepredložil a ani sa k uvedenému nijako nevyjadril. Súd ďalej vyzval žalobcu, aby preukázal preskúmanie bonity žalovanej v čase uzatvorenia zmluvy okrem iného s poukazom práve na § 7 ods. 23 Zákona č. 129/2010 Z. z., v ktorej súvislosti žalobca uviedol, že žalovaná v žiadosti o poskytnutie úveru uvádzala príjem 836,- eur, čo pracovník banky skontroloval cez Sociálnu poisťovňu a zo získaných údajov je zrejmé, že suma zodpovedá priemernému príjmu 835,78 eura. Žalobca ďalej argumentoval, že žalovaná v žiadosti uviedla výdavky vo výške 0,- eur, pričom banka stanovila životné výdavky podľa svojho ekonomického modelu (pracujúceho so štatistickými dátami a aktuálnymi údajmi životných nákladov a normatívnych nákladov na bývanie) na 218,06 eura. Žalobca vykonal prepočet disponibilného (čistého) príjmu žiadateľa, ktorý je daný rozdielom čistého príjmu žiadateľa a celkových životných výdavkov žiadateľa, vrátane mesačných splátok finančných záväzkov žiadateľa a po zohľadnení všetkých uvedených okolností, banka stanovila maximálne zaťaženie klienta pre novú splátku vo výške 370,63 eura, pričom splátka nového úveru predstavovala sumu 303,38 eura.
81. Vyhodnotiac argumentáciu žalobcu a predložené listinné dôkazy súd konštatuje, že žalobca napriek výzve súdu v konaní nepreukázal, že v čase pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať požadovaný úver, keď žalobca v konaní ani netvrdil nieto ešte preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 23 predmetného zákona. Žalobca tak v konaní netvrdil a už vôbec nepreukázal, že by na strane spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy preskúmaval „limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ (tento limit nesmie prekročiť hodnotu „1“) a „limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu“ (ktorý nesmie prekročiť hodnotu „8“) a s akým výsledkom, a to napriek tomu, že ak ich spotrebiteľ nespĺňa, nesmie veriteľ úver žiadateľovi poskytnúť, nakoľko ako už súd uviedol, zmyslom a účelom zákona a na neho nadväzujúceho opatrenia NBS v tejto súvislosti je, chrániť spotrebiteľa pred takým neúmerným zadlžením, ktoré spotrebiteľ nie je reálne schopný už od počiatku zmluvného vzťahu znášať. Ide tak o dva najdôležitejšie ukazovatele na úseku posudzovania schopnosti splácať požadovaný úver žiadateľom, ktoré je veriteľ povinný preskúmať prísne v súlade s vypracovanou metodikou obsiahnutou v Opatrení NBS a nijako inak, nakoľko iba tento postup je spôsobilý ochrániť spotrebiteľa pred neúmerným zadlžením. Akékoľvek zjednodušenie posudzovania schopnosti splácať úver, vrátane spôsobu ako ho popísal žalobca (porovnanie čistého príjmu a výdavkov žiadateľa), je flagrantným porušením ustanovení zákona a na neho nadväzujúceho opatrenia NBS, na ktoré nemožno neprihliadať. Výpočty oboch limitov sú komplikované, a súd len príkladmo uvádza, že napríklad na účely výpočtu jedného zo vstupného údaja potrebného pre výpočet „limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“, ktorým je tzv. „celková výška čistých príjmov“ podľa § 2 ods. 4 opatrenia, je potrebné vychádzať z aritmetického priemeru čistých skutočných príjmov spotrebiteľa za obdobie bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať, čo si nepochybne vyžaduje aj predloženie potvrdení o výške príjmu od zamestnávateľa žiadateľa tak, ako to ukladá § 5 opatrenia a preverenie vymeriavacieho základu v Sociálnej poisťovni tak na tento účel ani nepostačuje (vymeriavací základ ? čistý príjem). Rovnako tak pri určovaní ďalšieho vstupného údaja, ktorým je tzv. „celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa“, nie je možné vychádzať len zo sumy životného minima, keď za splnenia konkrétnych predpokladov obsiahnutých v
opatrení, je túto sumu potrebné zvýšiť o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu a životného minima. Už z uvedeného, hoci opatrenie upravuje ďalšie podrobné postupy a pravidlá pri preskúmavaní oboch limitov, nepochybne vyplýva, že porovnanie príjmov a výdavkov spotrebiteľa spôsobom ako učinil žalobca na účely preskúmavania schopnosti žalovanej splácať požadovaný úver, je hrubou ignoráciou zákona a na neho nadväzujúceho opatrenia NBS.
82. V zmysle vyššie uvedených skutočností tak nemožno konštatovať nič iné, než že žalobca bezpochyby porušil svoje povinnosti zakotvené v § 7 ods. 23 Zákona č. 129/2010 Z. z., čo sa v zmysle § 11 ods. 2 považuje za hrubé porušenie povinnosti a uvedené má za následok nielen nástup zákonnej sankcie spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, ale aj sankcie spočívajúcej v nemožnosti požadovať od žalovanej jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru, keď hrubé porušenie jednoznačne subsumuje v zmysle intencií zákona, aj menej závažné porušenie. Žalobca v dôsledku hrubého porušenia svojich povinností zakotvených v § 7 ods. 23, kedy na strane spotrebiteľa preukázateľne nepreskúmal limity podľa tohto ustanovenia, ani nebol oprávnený žalovanej poskytnúť úver, v dôsledku čoho tak musí nastúpiť aj sankcia spočívajúca v nemožnosti požadovať od žalovanej jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru, pretože opak by mal za následok, že spotrebiteľ, ktorý nie je ani spôsobilý riadne a včas splácať úver, a ktorému ani spotrebiteľský úver z uvedených dôvodov poskytnutý nemal byť, je povinný v dôsledku zosplatnenia úveru zo strany veriteľa, jednorázovo splatiť celý úver, na ktorého vrátenie ani len v pravidelných splátkach, nespĺňal už v čase poskytnutia úveru zákonom kladené požiadavky. Nenastúpenie oboch sankcií by tak v danom prípade bolo v rozpore so zmyslom a účelom zákona a na neho nadväzujúceho opatrenia NBS, ktorých prvoradým účelom ako už súd zdôraznil, je chrániť spotrebiteľa pred takým neúmerným zadlžením, ktoré spotrebiteľ nie je reálne schopný už od počiatku zmluvného vzťahu znášať.
83. Keďže žalobca nebol oprávnený poskytnutý spotrebiteľský úver zosplatniť, súd sa ďalšími predpokladmi zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.10.2024) z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal. Súd len príkladmo opäť uvádza, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) dňa 14.10.2024, teda v čase účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31.10.2024. V zmysle aktuálnej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít však na to, aby bolo možné upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.10.2024) považovať za kvalifikované a platné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí toto obsahovať označenie konkrétnej splátky, vo vzťahu ku ktorej veriteľ mieni dané právo uplatniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 34/2025 (sp. zn.: 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025), podľa ktorého bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Obdobne súd poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, sp. zn.: 5Cdo/188/2023, sp. zn.: 5Cdo/2/2023, sp. zn.: 6Cdo/15/2023. 84. Ako vyplýva z listiny označenej ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy pred vyhlásením okamžitej splatnosti“ zo dňa 14.10.2024, žalobca upozornil žalovanú, že napriek predošlým urgenciám nedošlo k zaplateniu dlhu, ktorý ku dňu vyhotovenia výzvy eviduje v rozsahu viac ako 3 splátok po termíne splatnosti, ktoré predstavujú dlžnú sumu v celkovej výške 4.120,57 eura. Z predmetnej výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak nepochybne nevyplýva, s ktorou splátkou je žalovaná v omeškaní, resp. pre ktorú splátku môže dôjsť zosplatneniu, v dôsledku čoho tak nemožno túto výzvu považovať za určitú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide tak o neplatný právny úkon a teda nevyvolávajúci právne účinky predpokladané § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a mimoriadne zosplatnenie úveru tak nemožno tiež považovať za súladné so zákonom a teda platné. V zmysle uvedeného sa potom súd splnením ďalších predpokladov potrebných pre platné zosplatnenie úveru nezaoberal.
85. Za stavu, keď žalobca v konaní uplatnil svoj nárok na tom skutkovom základe, že došlo z jeho strany k zosplatneniu úveru a domáha sa tak zaplatenia celej sumy prináležiacej mu zo zmluvného vzťahu, hoci k platnému zosplatneniu úveru nedošlo a dlžné sú len jednotlivé splatné splátky úveru, nemožno žalobou uplatnenému nároku vyhovieť v žiadnom rozsahu.
86. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, podľa ktorého nemožno priznať veriteľovi právo na zaplatenie splátok úveru splatných ku dňu rozhodnutia súdu, ak si v žalobe veriteľ uplatňoval zaplatenie celého predčasne zosplatneného úveru a súd dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru je neplatné. Najvyšší súd Slovenskej republiky uzavrel, že síce by šlo o plnenie z rovnakej zmluvy, ale súd by neprípustne priznal plnenie z iného skutkového stavu, než aký bol vymedzený v žalobe. V žalobe pritom žalobca jednoznačne tvrdil, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru k 10.12.2017 (a aj odôvodňoval, akým postupom sa tak stalo), ktoré súd posúdil nakoniec ako neplatné a žalobca žiadal priznať práve a len takto zosplatnený úver. Najvyšší súd Slovenskej republiky pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal za takéhoto stavu nárok na zaplatenie jednotlivých splatných splátok, porušil by tým zásadu „ne ultra petitum“, a teda prekročil by rámec vymedzeného petitu, čo je neprípustné. Predmetné rozhodnutie prešlo aj kontrolou ústavnosti, keď Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.: I. ÚS 528/2024 zo dňa 02.10.2024, ústavnú sťažnosť proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Cdo/85/2021 z 12.02.2024 odmietol, pričom v odôvodnení odmietajúceho rozhodnutia tiež uviedol, že „...všeobecný súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo/15/2010 z 27. júla 2011, obdobne I. ÚS 122/2012).“ „...Rovnako nedôvodný je aj odkaz sťažovateľky na skutočnosť, že zo samotných skutkových zistení vyplynulo, že pohľadávka z úverovej zmluvy nie je splnená, keďže z dispozičného princípu, ktorý ovláda civilné sporové konanie, vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z uvedeného dôvodu má teda pre posúdenie dodržania zásady viazanosti súdu petitom rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe, pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom posúdení vychádza.“
87. Súd v civilnom sporovom konaní nemôže nahrádzať úkony sporových strán, ktoré zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (§ 150 CSP, s výnimkou a v zákonom rozsahu v prípade spotrebiteľských sporov pri ochrane slabšej strany). Ak žalobca v spore tvrdil, že riadne splnil svoju povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovanej splácať úver a zároveň, že tak bol oprávnený úver vyhlásiť za predčasne splatný, bol povinný tieto svoje tvrdenia aj náležite preukázať. Podľa judikatúry súdov dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila tak, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Súd nad rámec ešte poznamenáva, že zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, ktorá zmena ani nenastala, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP).
88. Súd dáva ďalej žalobcovi do pozornosti, že ani v prípade neprihliadnutia na právne závery vyplývajúce z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, by nebolo možné žalobcovi vzhľadom na zistený skutkový stav, priznať ani len bezúročné a bezpoplatkové splatné splátky a úroky z omeškania s nimi spojené a to pre neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena zo strany žalobcu. Tu je v prvom rade nutné konštatovať, že hoci žalovaná spochybňovala výšku požičanej istiny, skutkové tvrdenie o tom, v akej výške jej mal žalobca teda úver poskytnúť, neuviedla. Súd tak vychádzal z výšky požičanej istiny uvedenej v zmluve o úvere, ktorá bola navyše preukázaná listinou označenou ako „história operácií na účte“, ktorá istina bola žalovanej zaslaná na bežný účet žalovanej mKonto D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 20.06.2022. Súd v konaní ale vyzval žalobcu, aby uviedol a preukázal, kedy a aké čiastky boli žalovanou titulom poskytnutého úveru žalobcovi plnené, ako boli tieto započítané na istinu, úroky, poplatky atď., keď žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná uhradila sumu 1.871,10 eura, ktorá bola započítaná na istinu, avšak z „histórie operácií“ vyplýva, že uhradila sumu vo výške 3.684,83 eura. Na uvedené žalobca reagoval, že už v žalobnom návrhu uviedol zaplatenú sumu zo strany žalovanej vo výške 1.871,10 eura, ktorú započítal na istinu a táto suma predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru vo výške 20.000,- eur a medzi požadovanou sumou vo výške 18.128,90 eura. Žalobca v tejto súvislosti tiež uviedol, že výpis mKonto len znázorňuje všeobecné pohyby na účte, pre výpočet žalovanej sumy je podstatný predložený harmonogram. Súdu však nie je zrejmé, ako by mohol byť pre výpočet dlžnej sumy podstatný harmonogram splátok, ktorý určuje len výšku a termín jednotlivých splátok a bližšie tiež konštatuje, v akej výške sa započítava tá ktorá splátka na
istinu a úroky. Za účelom unesenia bremena tvrdenia na základe výzvy súdu s poukazom na bezúročnosť a bezpolatkovosť úveru bolo úlohou žalobcu viesť, kedy konkrétne a v akej výške žalovaná jednotlivé splátky uhradila, a v akej výške boli tieto započítané nielen na istinu, ale aj úroky, poplatky, atď., pričom tieto tvrdenia bol žalobca tiež povinný súdu aj preukázať. Súd zdôrazňuje, že skutkové tvrdenia ohľadom výšky žalovanej sumy, postup ako žalobca k žalovanej sume dospel a to s odkazom na konkrétne úhrady zo strany žalovanej a špecifikáciou toho, ako sa tieto započítali na istinu a úroky, prípadne poplatky atď., bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať už v samotnej žalobe. Nič z uvedeného sa tak v žalobe, ako ani vo vyjadrení nasledujúcom vo výzve súdu nenachádza, hoci samotná žalovaná skutočnosť, že žalobca toto v konaní nepreukázal, namietala. Súd v tejto súvislosti tiež udáva, že ani žalovaná svoje skutkové tvrdenie o tom, že žalobcovi uhradila sumu 9.251,77 eura, napokon nijakým spôsobom v konaní nepreukázala. Vzhľadom však k právnemu posúdeniu veci (nedôvodná žaloba na plnenie) súd napokon návrh žalovanej na doplnenie dokazovania v tomto smere považoval za nadbytočný a rozpore s hospodárnosťou konania, a preto ho uznesením vyhláseným na pojednávaní zamietol.
89. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností tak súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a vzhľadom na zistený skutkový stav a na to nadväzujúcu právnu argumentáciu, sa súd už s ďalšou procesnou obranou žalovanej v konaní s poukazom na hospodárnosť konania nezaoberal.
90. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
91. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
92. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
93. Hodnota sporu predstavovala spolu sumu 20.127,78 eura (18.128,90 eura + 1.998,88 eura). Keďže žalobca bol v spore úspešný v sume 300,- eur (čiastočné späťvzatie žaloby v tejto výške zavinila žalovaná vykonaním úhrady po podaní žaloby), čo predstavuje úspech 1,49 % a žalovaná v sume 19.827,78 eura, čo je úspech v prepočte 98,51 %, dospel súd k záveru, že po porovnaní ich vzájomného pomeru úspechu a neúspechu, predstavuje úspech žalovanej rozsah 97,02 % (98,51 % - 1,49 %). O nároku na náhradu trov konania tak rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako strane v konaní úspešnejšej, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,02 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).