Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Cb-21-2020.pdf
PDF · 119.66 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava v konaní právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., IČO: 36857033, Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti žalovanej: Ing. Eva Orbanová, IČO: 42 089 301, Švábska 6821/24, 080 05 Prešov v konaní právne zastúpená: Mgr. Ondrej Barna, advokát, Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov o zaplatenie 3492,80 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 3.492,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.492,80 EUR od 02.05.2016 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.04.2020 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3492,80 EUR spolu s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 16.10.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej1 úver vo výške 11 328 EUR (správne má byť 5 000 EUR). Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť v 48 mesačných splátkach každá vo výške 236 EUR v dohodnutých termínoch splatnosti. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru, uviedol, že listom zo dňa 17.04.2006 na žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátok a súčasne jej oznámil, že v dôsledku nesplácania splátok je oprávnený v súlade s príslušnými ustanoveniami zosplatniť všetky záväzky zo zmluvy a uviedol, že celková splátka predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zohľadnené na základe uvedeného to predstavuje sumu 2360 EUR. Súčasne si uplatnil s poukazom na ustanovenia článku 12., ods. 12. 1 zmluvy nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a to v sume 2 x 566,40 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne.
2. Vo veci bolo rozhodnuté v skrátenom konaní platobným rozkazom dňa 17.06.2020 voči ktorému podala žalovaná odpor, kde uviedla, že prioritne poukazuje na to, že v súdenej veci ide v skutočnosti o spotrebiteľskú právnu vec. Uviedla, že úver použila pre osobnú potrebu a nie na podnikanie, požiadala, aby jej súd poskytol ochranu, podľa spotrebiteľského práva, namietala, že žalobca má prax, že pod zámienkou vyžiadania údajov zistil, že ide o podnikateľa následne pripravil zmluvu pre dlžníka s obchodným menom, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Poukázala na rozhodnutie ÚS ČR, sp. zn. I.ÚS1930/2011, z 10.1.2012, ako aj na uznesenie KS Prešov sp.zn. 6Co84/2011, z 26.5.2011. Uviedla, že žiadala úver, ako fyzická osoba a na účely preukázania predložila výpisy z obratov na účte a tiež deklarovala, že podniká a preto má z čoho splácať. Namietala, že všetky údaje do žiadosti boli zakomponované žalobcom. Namietala, že nemala žiadnu možnosť ovplyvniť čo do žiadosti žalobca uviedol, nebola si vedomá, že jej poskytol úver ako podnikateľke. Namietala, že istina tohto úveru nie je v podnikateľskom účtovníctve zaúčtovaná. Taktiež poukázala na to, že pri aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. absentuje povinná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) úroková sadzba, písm. j) RPMN, písm. y) priemerná výška RPMN. Preto je tento úver bezúročným a bez poplatkov. Zmluvné pokuty paušálne generované žalobcom sú v rozpore s dobrými mravmi, rovnako ako zmluvná odmena, ktorá podľa žalobcu mala byť vo sume vyššej, ako je istina poskytnutého úveru. Ide o konanie, ktoré je ukážkovým príkladom vykonávania úžery. Celkovo vyčerpala sumu 5000 EUR a zaplatila 8 968 EUR. Istina poskytnutého úveru už bola žalobcovi vrátená. Z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania, s poukazom na skutočnosť, že žalobca mal úver zosplatniť listom zo 17.04.2016 a žaloba bola podaná 25.04.2020, t. j. po viac ako 3 rokoch.
3. Namietala, že zmluva taktiež bez pochybností obsahuje zmluvné podmienky, ktoré svojim obsahom vytvárajú hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy v jej neprospech, čo by súd mal ex offo zohľadniť a vyhlásiť za neprijateľné. Poukázala na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-448/17, z 20.19.2018 podľa ktorého: „Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd.“
4. K odporu voči platobnému rozkazu sa právny zástupca žalobcu vyjadril a uviedol, že popiera tvrdenia žalovanej, že v predmetnej súdnej veci ide o spotrebiteľskú právnu vec. Poukázal na to, že tvrdenia žalovanej sú v rozpore s obsahom žiadosti o úver a so zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 16.10.2013. Zároveň ich hodnotil za nevierohodné aj vzhľadom na osobné a odborné postavenie žalovanej, ako správcu konkurznej podstaty, jej správanie pred a následne aj po uzavretí zmluvného vzťahu. Poukázal na to, že v žiadosti o úver, ktorú žalovaná podala a podpísala, vyplýva, že o úver požiadala, ako podnikajúca fyzická osoba a účel úveru špecifikovala ako cit.: „podnikateľská činnosť.“ Žiadosť o úver bola podpísaná dňa 17.10.2013. Ako predmet svojej činnosti uviedla cit.: „právne činnosti.“ Podľa zmluvy o úvere, čl. 1 ods. 1.1: „Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 11 328,00 EUR do 8 (ôsmich) pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto Zmluvy Dlžníkom Veriteľom vrátane všetkých jej príloh (ďalej len „Deň poskytnutia úveru“).“. Súčasne poukázal na to, či ide o zmluvu spotrebiteľskú alebo o podnikateľskú neurčuje následný spôsob použitia peňažných prostriedkov, pretože (i) ide o jednostrannú skutočnosť, nie o spoločný postup zmluvných strán, (ii) ide o jednostrannú skutočnosť danú konaním jednej zo zmluvných strán, (iii) ide o skutočnosť, ktorá nemá spätný účinok (ku dňu uzavretia zmluvy). V súvislosti s tvrdeniami žalovanej poukázal na to, že tvrdenie o „spotrebiteľskom“ charaktere zmluvného vzťahu sa objavuje v roku 2020 (teda 7 rokov po uzavretí zmluvy) a práve v čase súdneho sporu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 81/2011, podľa ktorého: „ Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže, byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania.“
5. Žalobca namietal, že žalovaná uzavrela zmluvu, ako správkyňa konkurznej podstaty, teda, ako podnikajúca fyzická osoba a vzhľadom na svoje vysokoškolské vzdelanie, odborné vedomosti a skúsenosti musela objektívne vedieť, akú zmluvu uzatvára.
6. Predpokladom pre zápis do zoznamu správcov je preukázanie odborných znalostí vrátane znalostí z oblasti práva. Zápis v zozname správcov žalovaná preukazovala žalobcovi potvrdením vydaným v roku 2009. Ako vyplýva z verejne dostupných informácií z registra úpadcov, žalovaná vykonáva resp. vykonávala funkciu správcu najmenej v 108 prípadov konkurzov a reštrukturalizácii. Nesporne teda žalovaná na základe svojej činnosti musí mať viac ako bežné / štandardné právne povedomie, keďže súčasťou jej činnosti sú aj otázky právne, riešenie právnych vzťahov a ich ekonomických súvislostí. Preto aj s ohľadom na jej doterajšie konanie a postoj, kedy povaha zmluvného vzťahu medzi ňou a žalobcom nebola 7 rokov sporná nesporne vedela, že koná ako podnikateľský subjekt. Žalobca poukázal na to, že podnikateľské postavenie žalovanej neodvodzuje od toho, či je držiteľom iného oprávnenia vykonávať podnikateľskú činnosť, ale od skutočností uvádzaných žalovanou v predzmluvnom, ako aj zmluvnom vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná už pri predkladaní dokladov potrebných pre poskytnutie úveru (osvedčenie o zápise, daňové priznanie a pod.) musela vedieť, že o úver žiada a vystupuje ako podnikateľka, nie ako spotrebiteľ. Žalobca upozornil na to, že Súdny dvor Európskej únie pri riešení výkladu únijného práva (smernica 93/13/ EHS) vo vzťahu k tomu, aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi, ako podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom, rozhodol takto: „Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG).“ Tento záver je pritom opakovane preberaný vrcholnými súdnymi inštanciami členských štátov EÚ, napríklad: „Rovnako, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva“ (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04).
7. Poukázal na to, že správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali, s akými pohnútkami do zmluvného vzťahu vstupovali a čo jej uzavretím sledovali. Tvrdiť s odstupom času, že žalovaná uzatvorila zmluvu ako spotrebiteľský subjekt, je dôkazom o zavádzaní, a to buď v čase uzatvárania zmluvy (čo nepožíva právnu ochranu, v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí), alebo pre účely tohto konania. Pritom zmluva ako listina je preukázateľne podpísaná. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami, počnúc správnosťou údajov v označení strán, končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať.
8. K tvrdeniu žalovanej, že jej bol poskytnutý úver na jej nepodnikateľský súkromný účet žalobca uviedol, že zákon pri fyzických osobách podnikateľoch nevyžaduje vedenie samostatného podnikateľského účtu. Rovnako aj to, či žalovaná predmetné finančné prostriedky eviduje vo svojom účtovníctve, je výlučne v dispozícii žalovaného, pričom právo ona je zodpovedná za riadne vedenie účtovníctva. Žalobca poprel tvrdenie žalovanej, že poskytnutá výška úveru mala byť nižšia, ako jeho suma uvedená v zmluve. Podľa článku 1., ods. 1.1 úverovej zmluvy: „Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 13 248,00 EUR do 8 (ôsmich) pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto Zmluvy Dlžníkom Veriteľom vrátane všetkých jej príloh.“ Podľa článku 4., ods. 4.1 úverovej zmluvy: „Za poskytnutie úveru sa Dlžník zaväzuje zaplatiť Veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Zmluvná odmena predstavuje 6 328,00 EUR a je splatná ku dňu poskytnutia úveru.“ Podľa článku 9., ods. 9.1 úverovej zmluvy: „Zmluvné strany sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok vyplývajúcich z tejto Zmluvy ku Dňu poskytnutia úveru, a to pohľadávky Dlžníka podľa článku 1.1 oproti pohľadávke Veriteľa podľa článku 4.1 tejto Zmluvy. Rozdiel bude ku dňu poskytnutia úveru uhradený Veriteľom na vyššie uvedený bankový účet Dlžníka.“ V zmysle uvedeného a po započítaní vzájomných pohľadávok bola zostávajúca časť v sume 4 000 EUR ( správne malo byť uvedené 5000 EUR) vyplatená na účet dlžníka - žalovanej. Namietal, že tento postup žalovaná nikdy nespochybnila, neodstúpila od úverovej zmluvy z dôvodu jej nesplnenia (§ 345 Obchodného zákonníka), poskytnutie úveru nevypovedala (§ 500 ods. 2 Obchodného zákonníka) a ani žiadnym spôsobom nenapádala. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej ohľadom vznesenej námietky premlčania, žalobca poukázal na to, že predmetná žaloba bola podaná pred uplynutím premlčacej doby.
9. Na pojednávaní dňa 13.07.2021 sa právny zástupca žalobcu a žalobca nezúčastnili. Svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Súd podľa § 180 CSP pojednával v ich neprítomnosti.
10. Na pojednávanie sa nedostavila žalovaná, ani jej právny zástupca, u ktorého mal súd vykázané doručenie predvolania dňa 26.05.2021, pričom svoju neúčasť neospravedlnil.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú: zmluva o revolvingovom úvere č. 179708-76003, splátkový kalendár k zmluve, žiadosť o poskytnutie úveru, prehľad úhrad zo strany žalovanej, faktúra č. 916000236, č. 916001338, pokus o zmier pred začatím súdneho konania , odpoveď na žiadosť zo dňa 23.06.2016, výpis z účtu č.10, osvedčenie o zápise do zoznamu správcov zo dňa 17.09.2009, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
12. Podľa žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná, ako podnikateľ požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 5 000 EUR na podnikateľskú činnosť, kde bolo predbežne dohodnuté, že úver bude splatný v 48 mesačných splátkach, každá vo výške 236 eur, splatných do 28.dňa v mesiaci. Nominálna hodnota úveru bola vo výške 11 328 EUR.
13. Dňa 16.10.2013 bola podpísaná zmluva o úvere na základe, ktorej poskytol žalobca žalovanej na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 11 328 EUR, pričom však v zmysle bodu 4.1 zmluvy úver predstavoval 5 000 EUR a úroky za poskytnutie úveru vo výške 6328 EUR. Išlo o zmluvnú odmenu, ktorá bola splatná ku dňu prevedenia revolvingu. Úver bol splatný v 48 mesačných splátkach každá vo výške 236 EUR. V prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne splatnosti bol žalobca oprávnený podľa bodu 12.1 požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 5 % z nominálnej výšky úveru na základe vystavenej penalizačnej faktúry.
14. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná uhradila len sumu 8968 EUR. Faktúrou zo dňa 17.01.2016 č. 916000236 a faktúrou zo dňa 17.04.2016 č. 916001338 bola žalovanej účtovaná zmluvná pokuta na základe zmluvy o revolvingovej pôžičke, a to 5 % z výšky pôžičky v sume 566,40 EUR ( 5 % zo sumy 11 328 EUR).
15. Žalobca predložil taktiež listinný dôkaz a to osvedčenie o zápise do zoznamu správcov podľa § 24 ods. 5 zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydaným ministerstvom spravodlivosti slovenskej republiky dňa 17.09.2009 č. 31541/2009-52 SKP, s tým, že žalovaná bola zapísaná v zozname správcov pod značkou správcu S1365.
16. Žalobca taktiež predložil výpis zo zoznamu správcov vyhotovený ku dňu 14.10.2013. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011, 2012 kde bola identifikovaná ako daňový subjekt žalovaná v zmysle, ktorého bolo uvedené ako hlavná prevažná činnosť „ právne činnosti “.
17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
19. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Správca je fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná do zoznamu správcov (§ 21). Správcovskú činnosť môže vykonávať len správca.2)- ( odkaz na ustanovenie § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka)
20. Podľa § 2 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka - Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
21. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy, ktorá predstavovala časť nesplateného úveru poskytnutého žalovanej žalobcom ako aj zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom.
22. Z ustanovenia § 497 a ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. Záväzok zaplatiť úroky patrí k pojmovým znakom zmluvy o úvere a je jeho podstatnou náležitosťou. Úroky zo zmluvy o úvere predstavujú odplatu za peňažné prostriedky, ktoré boli dlžníkovi na požiadanie poskytnuté podľa zmluvy o úvere. Tieto sú v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky. Úroky sú splatné v dohodnutej dobe, inak spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Podstatou zmluvy o úvere je záväzok veriteľa poskytnúť peniaze do určitej sumy v prospech dlžník a na jeho požiadanie čomu zodpovedá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Podstatnými časťami úverovej zmluvy sú určenie zmluvných strán, určenie sumy do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie poskytnúť peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky spolu s úrokmi. V uzavretej zmluve o spotrebnom úvere uvedené podstatné náležitosti zmluvy o úvere nechýbajú a teda došlo ku vzniku úverovej zmluvy medzi sporovými stranami, kde ako veriteľ vystupuje žalobca a ako dlžník žalovaná.
23. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada, kde je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
24. Podľa čl. 8 CSP sú strany sporu „povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.“.
25. Rovnaké povinnosti ich zaťažujú aj v ďalšom priebehu konania (najmä § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“).
26. Žalobca v konaní pred súdom svoje tvrdenia riadne preukázal, žalovaná potvrdila uzavretie zmluvy o úvere.
27. Súd mal nepochybne za preukázané, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, pokiaľ úver poskytoval. A preto je potrebné ho považovať s odkazom na ustanovenie § 52 OZ za dodávateľa. Žalovaná vystupovala pri uzatváraní takejto zmluvy ako fyzická osoba, avšak v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti.
28. V konaní žalovaná tvrdila, že je potrebné považovať zmluvu za spotrebiteľskú, že a to z toho dôvodu, že predmetný úver použila na osobnú spotrebu a pokiaľ ide o predložené listinné dôkazy a to daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby ako aj osvedčenie o zápise do zoznamu správcov podľa § 24 ods. 5 zákona č.8/2005 Z.z. o správcoch o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov uviedla, že uvedené musela predložiť z toho dôvodu, aby preukázala bonitu ohľadom možnosti splácať úver.
29. Vo vzťahu k žalovanej súd poukazuje na to, že táto vystupovala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba, avšak úver bol čerpaný na podnikateľskú činnosť, ktorú vykonávala na základe osvedčenia o zápise do zoznamu správcov. Súd v tomto smere poukazuje na to, že zákonodarca upravil charakter správcovskej činnosti a to prostredníctvom odkazu na ustanovenie § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka priznal správcovskej činnosti charakter podnikateľskej činnosti t.j. činnosti vykonávanej sústavne samostatne podnikateľom vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.
30. Žalovanej nie je možné priznať postavenie spotrebiteľa tak, ako to v konaní tvrdila. Súd vo veci poukazuje na to, že v prípade pochybnosti o tom, či ide alebo nejde o spotrebiteľskú zmluvu, zaťažuje dôkazné bremeno dodávateľa, avšak súd má za to, že v prejednávanej veci neexistujú ani len pochybnosti o tom, že zmluvu o úvere uzatvorenú v zmysle Obchodného zákonníka uzatvárala žalovaná v postavení dlžníka na základe žiadosti o úver so žalobcom ako veriteľom, kde už v žiadosti uviedla úveru „v súvislosti s podnikateľskou aktivitou “.
31. Navyše aj zo samotného obsahu, ktorú si iste prečítala pred podpisom, zmluvy o úvere konkrétne v článku 1 bodu 1. 1 je zreteľ a jasne uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 11 328 EUR do ôsmich pracovných dní od doručenia jedného podpisového vzoru tejto zmluvy dlžníkom veriteľovi vrátane všetkých jeho príloh. Súčasne v záhlaví samotnej zmluvy o úvere je žaloba na identifikovaná ako správca konkurznej podstaty označená identifikačným číslom, takisto s poznámkou že zapísaná štatistickom registri organizácií, právna forma 105- slobodné povolanie - fyzická osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského zákona. Súd v tomto smere neuveril žalovanej ohľadom tohto tvrdenia nakoľko samotnom záhlaví zmluvy je uvedené že túto uzatvárala ako podnikateľ, tak zreteľne, že nie je možné mať pochybnosť o tom, že by bola uvedená do omylu. Sama pritom uvádzala tak žiadosti o úver, že predmetom podnikania sú právne činnosti ako aj daňových priznaniach je teda logické, že je možné od nej požadovať vyššiu úroveň dôslednosti prístupe pri uzatváraní právnych úkonov.
32. Na tom nič nemení ani okolnosť, na ktorú žalovaná poukazovala, že použila finančné prostriedky na osobnú spotrebu a nie na podnikateľské aktivity, ako sa to v zmluve uvádza, na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd za to, že je zrejmé, že so žalobcom žalovaná vystupovala v rámci svojich podnikateľských aktivít .
33. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
34. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinností druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať, alebo uznať súd ako povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
35. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak je premlčacia doba 4 roky.
36. Námietka premlčania predstavuje jednostranný výslovný a adresovaný úkon povinnej osoby, teda dlžníka, ktorým je premlčanie uplatnené.
37. Žalovaná uplatnila z opatrnosti aj námietku premlčania s poukazom na to, že úver mal zosplatniť žalobca listom zo dňa 17.04.2016 a žaloba bola podaná na súd 25.04.2020 teda viac ako po troch rokoch. Súd však posúdil postavenie žalovanej ako podnikateľky a teda pokiaľ ide o charakter premlčacích dôb v Obchodnom zákonníku majú objektívny charakter čo znamená, že začiatok ich plynutia nie je závislý od subjektívnych okolností, teda napr. od vedomosti subjektu o svojom práve, prípadne o splatnosti dlhu a podobne. Začiatok ich plynutia je ustanovený konkrétnym dňom.
38. Žaloba žalobcu v tejto veci bola na súd podaná dňa 25.04.2020.
39. Podľa článku 7 bodu 7. 4. Zmluvy, ak bude prospech veriteľa vykonaná úhrada od dlžníka, je veriteľ oprávnený použiť túto čiastku na úhradu splatných záväzkov dlžníka.
40. V konaní zo strany žalobcu bola predložená sumarizácia vykonaných platieb žalovanou v celkovej sume 8963 EUR, zostala teda neuhradená časť splátok vo výške 2360 EUR t.j. 10 splátok za obdobie od 30.01.2017 do 30.10.2017.
41. Na ustálenie začiatku plynutia premlčacej doby, súd potreboval ustáliť z akého titulu sa žalobca domáha svojho nároku, v konaní predložil žalobca do spisu pokus o zmier pred začatím súdneho konania, v ktorom uvádzal, že spoločnosť je oprávnená zosplatniť všetky záväzky, súčasne v tomto podaní upozornil žalovanú, aby najneskôr do troch dní uhradila všetky svoje záväzky v opačnom prípade uviedol, že dôjde k zosplatneniu úveru.
42. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti však žalobca nepredložil. Žalovaná bola povinná plniť i naďalej v dohodnutých splátkach. Keďže žaloba bola podaná dňa 25.04.2020 s prihliadnutím na štvorročnú premlčaciu dobu nárok žalobcu nebol premlčaný.
43. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
44. Zmluvná (konvenčná) pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku a na túto úpravu nadväzuje úprava v Obchodnom zákonníku, ktorý úpravu zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku dopĺňa a modifikuje pre obchodné vzťahy. Ide o vzťah všeobecnej právnej úpravy (Občiansky zákonník) a osobitnej právnej úpravy (Obchodný zákonník), pričom osobitná právna úprava má prednosť pred všeobecnou. Osobitná úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku sa týka zodpovednostného princípu. Zatiaľ čo Občiansky zákonník upravuje zmluvnú pokutu na princípe zodpovednosti za zavinenie, t.j. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil, Obchodný zákonník uprednostňuje princíp zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu.
45. Vo vzťahu k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 5 % z nominálnej výšky úveru súd uvádza, že preskúmaním úverovej zmluvy neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali neplatnosti takéhoto zmluvného dojednania, a preto dohodnutú zmluvnú pokutu súd žalobcovi priznal. Zmluvnú pokutu žalobca žalovanej vyčíslil faktúrami č. č. 916000236 vo výške 566,40 EUR a č. 916001338 vo výške 566,40 EUR.
46. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
47. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
48. Podľa § 369 ods. 2 prvá veta Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
49. Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a Nariadenie vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (úplne nové vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku).
50. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
51. Keďže žalovaná bola s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nej nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi požadované úroky z omeškania v ním požadovanej výške.
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. Žalobca bol v konaní úspešný súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovanej v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.