Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-20-2025.pdf
PDF · 111.91 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/20/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., právne zastúpený: JUDr. Peter Behúň, advokát, Nám. sv. Egídia 44, Poprad, IČO: 52 461 092, proti žalovanej: A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, H. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Mária Dideková, advokátka, Zdravotnícka 2, Poprad, IČO: 52 866 742, o vrátenie daru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C/4/2024-111 zo dňa 15.01.2025, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) zamietol žalobu a priznal žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3, § 100, § 101, § 628, § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).
3. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej vydať mu dar – osobné motorové vozidlo značky D. I. J.. Žalobu odôvodnil tým, že označené motorové vozidlo zakúpil dňa XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 5.000,- eur. So žalovanou žili v družskom vzťahu od roku XXXX a narodil sa im K. L. C.. Dlhoročne spolu obývali byt v objekte K. M. E.. V lete 2023 si žalobca všimol náhlu zmenu správania žalovanej, čo malo za následok narušenie ich partnerského vzťahu. Predmetné vozidlo tak, ako to bolo v priebehu minulých rokov bežne zaužívané v rodine, používali všetci jej členovia. V júli 2023 došlo k udalosti, keď žalobca použil predmetné motorové vozidlo ako obvykle, avšak žalovaná túto skutočnosť osobne nahlásila na polícii, že jej údajne zobral auto, na čo ho následne poverený príslušník polície vyzval na jeho vrátenie žalovanej, pretože mu nepatrí. Žalovaná napokon pristúpila k radikálnemu ukončeniu dlhoročného vzťahu a bez akéhokoľvek upozornenia vymenila zámky na byte, ktorý spoločne obývali, čím sa náhle ocitol bez osobných vecí a zároveň ostal odkázaný na cudziu pomoc. Žalovaná mu taktiež v predmetnom byte zrušila trvalý pobyt. Takéto správanie žalovanej priamo a intenzívne ohrozilo existenčné potreby žalobcu. Žalovaná od tohto konania neupustila, pretrváva v ňom, čo má za následok zánik darovacieho vzťahu. Žalovaná mu ako darcovi neprejavuje primeranú vďaku, preto ju prostredníctvom právneho zástupcu požiadal listami zo dňa 20.09.2023 a 07.12.2023 o vrátenie daru. Žalovaná sa voči žalobcovi správa neúctivo, svojim správaním hrubo porušuje dobré mravy a ako obdarovaná odmietla vrátiť dar mimosúdnou cestou.
4. Súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou, pričom ju vyhodnotil ako nedôvodnú. K uzavretiu darovacej zmluvy došlo v N. XXXX, ku konaniu žalovanej, ktoré žalobca označil ako rozporné s dobrými mravmi, došlo v júli 2023 a žaloba bola podaná na súd 12.01.2024, čo znamená, že bola podaná v rámci trojročnej premlčacej doby.
5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za ustálený skutkový stav, že medzi stranami sporu nie je sporným, že v roku XXXX došlo k uzavretiu ústnej darovacej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, žijúcich v tom čase v družskom vzťahu, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. D. I. J.. Prijatím daru, prevzatím kľúčov od auta najneskôr počas vianočných sviatkov 2021, sa žalovaná stala vlastníčkou danej hnuteľnej veci. Ostatné skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa porušenia dobrých mravov a povinností vrátenia daru žalobcovi žalovaná strana poprela, teda ostali spornými.
6. Z podania žalobcu z mesiaca december 2023 a z písomnej žaloby podanej na súd, je zrejmé, že žalobca sa voči žalovanej domáhal vrátenia daru pre jej konanie. Tohto konania sa mala žalovaná dopustiť v letných mesiacoch tým, že na žalobcu podala polícii oznámenia týkajúce sa neoprávneného užívania motorového vozidla jeho osobou. Ďalej mala hrubo porušiť dobré mravy tým, že v mesiaci júl 2023 vymenila zámok na byte, ktorý strany užívali ako druh a družka a spolu s nimi byt užíval ich K. L.. Žalobca sa tak stal odkázaný na pomoc cudzích osôb. V byte mu zrušila trvalý pobyt. Obdobné skutkové tvrdenia obsahuje samotná žaloba, kde žalobca konštatuje zároveň neprejavovanie primeranej vďaky obdarovanej voči jeho osobe a neúctivé správanie.
7. Z výpovedí strán, ako aj z predložených rozhodnutí správneho orgánu a policajného orgánu nepochybne vyplýva, že najneskôr v letných mesiacoch roku 2023 vyvrcholili konflikty a nezhody medzi stranami týkajúce sa ich spolužitia, citovej náklonnosti a majetkových sporov. Nezhody vyvrcholili hádkou v byte dňa 23.07.2023, keď došlo k ich určitému fyzickému stretu, ktorý žalovaná vyhodnotila ako obmedzujúci vo vzťahu k jej telesnej integrite zo strany žalobcu, ktorého konania sa žalobca v minulosti nikdy nedopustil. Žalovaná na to reagovala privolaním hliadky polície, ktorá už žalobcu nezastihla z dôvodu jeho odchodu, a k následnému podaniu oznámenia žalovanou o priestupku dňa 28.07.2023. Žalovaná danú situáciu riešila výmenou zámku na vchodových dverách bytu, čo odôvodnila strachom o svoju bezpečnosť. Žalobcovi bolo umožnené byt následne užívať poskytnutím kľúčov jeho K. po cca 4 dňoch. Od uvedenej doby žalovaná nebránila žalobcovi v užívaní bytu. Konanie žalovanej spočívajúcej vo výmene zámku v kontexte konania žalobcu, nie je možné za daných súvislostí vyhodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.
8. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že podľa tvrdenia žalovanej žalobca v súvislosti s popísanými udalosťami zobral z bytu jeden kľúč od motorového vozidla D. I. J. patriaci žalovanej (druhým disponoval sám) a napriek tomu, že vozidlo nepoužil, znemožnil jej jeho užívanie. Práve k uvedenému smerovalo ďalšie podanie žalovanej policajnému orgánu, za súčinnosti ktorého žalovanej boli kľúče od motorového vozidla žalobcom prostredníctvom syna vrátené, a toto mohla naďalej používať. Skutkové tvrdenie žalobcu, že motorové vozidlo použil ako obvykle, na jeho užívanie mal podľa dohody právo, a nebol dôvod na podanie oznámenia policajnému orgánu, žalobca nepreukázal. Netvrdil, že vozidlo bol nútený práve vtedy použiť pre svoje potreby. V konečnom dôsledku žalovanej nebolo vrátené vozidlo, odstavené na parkovisku pred bytom, ale iba kľúče od motorového vozidla. Preto ani toto konanie žalovanej požadujúcej súčinnosť polície na možnosť opätovného užívania vozidla nie je možné posúdiť ako konanie hrubo porušujúce dobré mravy.
9. Ďalšie skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná sa k nemu správa neúctivo a v súvislosti s poskytnutým darom mu nepreukazuje vďaku, súd vyhodnotil ako skutkové tvrdenia všeobecné a neurčité, preto sami o sebe nemôžu byť kvalifikovaným dôvodom vyhodnotené ako porušovanie dobrých mravov. Rovnako rozpad vzťahu strán a nadviazanie iného vzťahu žalovanou, ktoré bolo zavŕšené uzavretím manželstva, nie je možné kvalifikovať ako vážne porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej. Nebolo preukázané, aby konanie žalovanej v popísaných skutkoch žalobcom bolo konaním účelovým s cieľom vysťahovania žalobcu z bytu a začatie užívania bytu novým partnerom. V mesiaci júl žalobca opäť začal byt užívať a byt užíval naďalej. Rovnako nebolo preukázané, aby byt užíval nový partner žalovanej a synovi strán bolo užívanie znemožnené. Majetkový spor strán k bytu je riešený v inom súdnom konaní a od jeho výsledku bude závisieť administratívny záznam, či zrušenie trvalého pobytu žalovanou bolo oprávnené.
10. Súd písomnou formou vypočul ako svedka L. C., spoločného K. žalobcu a žalovanej. Ten odpovedal na otázky vopred položené stranami sporu. Vo svojej písomnej odpovedi sa vyjadril, že vlastníkom predmetného bytu, v ktorom žalobca a žalovaná bývali a z ktorého ho mala vyhodiť, je podľa dokumentov jeho mama, čiže žalovaná. Počas konfliktu medzi mamou a otcom, po ktorom bola privolaná polícia, nebol prítomný. Podľa slov otca ho mama vyhodila z bytu a následne sa nemal ako dostať dnu a vziať si z bytu svoje osobné veci. Podľa udania svedka otec mamu po tom, čo zistil, že bol vymenený zámok, nekontaktoval ohľadom toho, že si chce z bytu vziať svoje osobné veci. O situácii, počas ktorej žalovaná mala byť žalobcom fyzicky a slovne atakovaná, bol informovaný iba sprostredkovane, nakoľko sa počas toho nenachádzal doma. Od doby, čo sa táto situácia odohrala, jeho rodičia spolu nekomunikujú.
11. Súd konštatoval, že z hľadiska etického a morálneho hodnotenia správania sa žalovanej k darcovi v žalobcom popísanom konaní, pri zohľadnení samotného konania žalobcu, toto nebolo v hrubom rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami vzájomných vzťahov medzi stranami v čase rozpadu ich vzťahu. Preto nebolo možné konštatovať, že konanie žalovanej sa hrubo prieči dobrým mravom.
12. Z dôvodu hospodárnosti konania súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania predložený žalobcom na dopočutie svedka L. C., pričom zohľadnil aj jeho psychický stav a možný negatívny zásah do jeho zdravia opakovaným vypočúvaním. Svedok L. C. bol k veci vypočutý, zodpovedal na otázky žalobcu a vecná forma odpovedí neodôvodňuje jej vyhodnotenie ako neúplnej svedeckej výpovede. Predmetom vrátenia daru je najmä udalosť zo dňa 23.07.2023, pri ktorej svedok nebol prítomný.
13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.
14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), a f) CSP. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý situáciu týkajúcu sa výmeny zámku na byte (čo žalobca považuje za hrubo porušujúce dobré mravy, a teda odôvodňujúce žiadosť žalobcu o vrátenie daru), považoval za skratové konanie žalovanej nezakladajúce úvahy o porušení dobrých mravov. Podľa žalobcu išlo o úmyselné a ľstivé konanie žalovanej, pričom za porušenie dobrých mravov považoval aj fakt, že ho žalovaná vyhodila z bytu, ktorý 25 rokov zveľaďoval. Podľa jeho slov na neho žalovaná opakovane podávala trestné oznámenia. Z vyššie uvedených skutočností má žalobca zato, že žalovaná sa dopúšťala niekedy viac, niekedy menej intenzívneho, ale zato sústavného porušovania dobrých mravov. Namietal aj konštatovanie súdu, že jeho skutkové tvrdenia o tom, že sa k nemu žalovaná správa neúctivo a nepreukazuje mu vďaku, by mali byť tvrdeniami všeobecnými a neurčitými. Podľa žalobcu ho tým žalovaná vystavila nepredstaviteľnému poníženiu a znevážila dôstojnosť svojho bývalého dlhoročného partnera. Žalobca v odvolaní uviedol aj toto: „Žalovaná sofistikovane vymyslela spleť lží a klamstiev, aby ma vykreslila ako tyrana, no pravdou je, že som sa 30 rokov ukážkovo staral o svoju rodinu, aj dcéru žalovanej, nikdy žalovanú akýmkoľvek spôsobom fyzicky nenapadol ani ju vulgárne neurážal.“ Za najzávažnejšie porušenie jeho práv prvoinštančným súdom považoval skutočnosť, že súd nevykonal navrhovaný dôkaz, a to výsluch syna L. C., ktorý bol podľa jeho názoru pre zistenie rozhodujúcich skutočností potrebný. Takýto procesný postup súdu mu podľa jeho názoru znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedené malo za následok chybné vyhodnotenie, čo vyústilo v nesprávny postup súdu a zároveň prispelo k nesprávnemu záveru pri vytváraní skutkového základu. Navrhovaný dôkaz bol podľa žalobcu jednoznačne spôsobilý priniesť také relevantné skutkové zistenia, ktorými by žalobca bez pochyby uniesol svoje dôkazné bremeno. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
15. K odvolaniu žalobcu zaslala žalovaná súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie. Vykonal aj výsluch svedka, ich K. L. C., ktorý osobnú neúčasť na pojednávaní ospravedlnil svojim zdravotným stavom, k čomu pripojil aj lekárske potvrdenie. Súd svoj procesný postup v rozsudku odôvodnil. Žaloba podaná žalobcom je postavená na udalostiach zo dňa 23.07.2023, pričom k tejto udalosti sa svedok jednoznačne vyjadril, že nebol jej účastníkom a nenachádzal sa v byte, kde sa incident odohral. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu uviedla, že žalobca svoje tvrdenia nepreukázal. Jej konanie v rozpore s dobrými mravmi malo podľa názoru
žalobcu spočívať vo výmene zámkov po konflikte a tiež v tom, že žalovaná mala naňho údajne opakovane podávať trestné oznámenie. Tieto tvrdenia však nijako nepreukázal. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaná žiadne trestné oznámenie v tomto smere voči osobe žalobcu nepodala. Vo vzťahu k priestupkovému konaniu po udalostiach dňa 23.07.2023 žalovaná poukázala na to, že žalobca svoje konanie najprv popieral, avšak pred príslušným orgánom napokon uviedol, že sa ho dopustil, avšak samotný fyzický kontakt mohol byť subjektívne vnímaný žalovanou ako horší a nebezpečnejší, ako v skutočnosti bol. Konanie o priestupku bolo preto zastavené. V odvolaní sa žalobca snaží navodiť dojem o tom, že žalovaná je nemorálna osoba, ktorá od neho mala „ľstivo vylákať rôzne plnenia“ okrem iného aj sporné vozidlo, pričom strany sporu zhodne vypovedali, že vozidlo bolo darom a o jeho kúpe žalovaná nevedela, nakoľko to bolo prekvapenie. K výmene zámkov po incidente v júli 2023 žalovaná dodala, že žalobca sa napokon po pár dňoch do bytu vrátil a nerušene ho užíval takmer ďalší rok, a to až do doby, keď v lete 2024 byt sám dobrovoľne opustil. Ďalšieho obývania bytu sa žalovaný začal domáhať na jeseň 2024, keď sa žalovaná rozhodla riešiť situáciu a podala na Okresný súd Poprad návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bolo jej bývalému partnerovi, žalobcovi, uložené nevstupovať do jej bytu. Podľa názoru žalovanej podmienky pre vrátenie daru neboli splnené, nakoľko dôvody, ktoré žalobca považoval za hrubé porušenie dobrých mravov, neboli preukázané. V konaní pred súdom prvej inštancie nedokázal preukázať ani „opakované vyháňanie z bytu“, ani podávanie trestných oznámení v súvislosti s vozidlom. Tiež sa žalovanému nepodarilo bližšie špecifikovať svoje tvrdenia o tom, ako sa podľa neho žalovaná k nemu správa neúctivo a neprejavuje mu vďaku. S poukazom na uvedené žalovaná zastáva názor, že záver súdu prvej inštancie o tom, že jej konanie nie je konaním hrubo priečiacim sa dobrým mravom a zakladajúcim dôvod na vrátenie daru, je vecne správny a súd dospel po rozsiahlom dokazovaní k správnym skutkovým zisteniam, pričom nedošlo ani k zásahu do procesných práv žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
16. Ďalšie vyjadrenia neboli do odvolacieho konania podané.
17. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) osobou oprávnenou podať odvolanie (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie, ktoré rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne uvedené do uplynutia odvolacej lehoty (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 219 ods. 3 CSP).
18. Odvolací súd konštatuje, že pri svojom rozhodovaní je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), čo znamená, že je oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody, vo vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd sa preto zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné.
19. Žalobca v odvolaní v zásade replikoval argumentáciu uplatnenú už v žalobe, resp. v priebehu konania na súde prvej inštancie. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná vymenila zámok na byte, ktorý v tej dobe spoločne obývali a podala naňho trestné oznámenia. Tiež namietal, že žalovaná sa k nemu správa neúctivo a neprejavuje mu patričnú vďaku. Takéto konanie považoval za hrubé porušenie dobrých mravov a odôvodňujúce postup podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a len na zdôraznenie dodáva:
21. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
22. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také závadné správanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity a pri zohľadnení vzájomného konania účastníkov právneho vzťahu, nevzbudzuje z hľadiska spoločenského a objektivizovaného (nie len podľa subjektívneho názoru darcu) pochybnosti o hrubej kolízii s dobrými mravmi. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci apod. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi, napĺňa znaky skutkovej podstaty § 630 Občianskeho zákonníka. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nielen podľa subjektívneho názoru darcu.
23. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme zreteľ tiež na správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva, alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 2018/2010).
24. Konanie žalovanej, ktorá po konflikte so žalobcom vymenila zámky na spoločne obývanom byte z dôvodu strachu z ďalších slovných a eventuálne aj fyzických atakov, nemožno považovať za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby žalovaná tak činila bezdôvodne, len v úmysle škodiť žalobcovi, ale išlo o jej reakciu na konanie žalobcu. Tu je potrebné zohľadniť princíp vzájomnosti. Takéto konanie však neodôvodňuje vrátenie daru žalobcovi, nakoľko o niekoľko dní bolo žalobcovi umožnené vrátiť sa do bytu a užívať ho, čo bolo preukázané dokazovaním na súde prvej inštancie.
25. Skutočnosť, že žalovaná privolala políciu, ktorá primäla žalobcu vrátiť žalovanej kľúče od motorového vozidla, ktoré jej vlastnícky patrilo a ktoré je predmetom daného sporu, tiež nevykazuje takú intenzitu závažnosti, aby sa dalo uvažovať o konaní v rozpore s dobrými mravmi. Je zjavné, že takéto konanie žalovanej bolo tiež založené na princípe vzájomnosti, keďže žalovaný kľúče od motorového vozidla vzal, v dôsledku čoho žalovaná nemohla vozidlo použiť.
26. Pokiaľ ide o ukončenie partnerského vzťahu a zrušenie trvalého pobytu žalobcu v byte, aj podľa názoru odvolacieho súdu nejde o výnimočnú reakciu medzi bývalými partnermi, ktorých vzájomné vzťahy boli narušené. Navyše v čase inkriminovaného konania byt vlastnícky patril výlučne žalovanej, pričom aj ohľadom tejto skutočnosti prebieha na súde iné konanie, v ktorom sa žalobca domáha voči žalovanej ochrany svojich práv. Tieto skutočnosti vyplynuli z dokazovania na súde prvej inštancie.
27. Žalobca tvrdil, že žalovaná ho vystavila nepredstaviteľnému poníženiu. Uvedené tvrdenie však žalobca nepreukázal. Nie je zrejmé, v akej oblasti žalobca toto poníženie pociťoval, keďže vo vzťahu k tomu neuviedol ďalšie skutkové tvrdenia a nepredložil ďalšie dôkazy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa po konflikte v júli 2023 do bytu vrátil a užíval ho.
28. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie o tom, že spomínaný incident, ktorým žalobca odôvodňoval opodstatnenosť svojho nároku, sa odohral z dôvodov vzájomne vyhrotených vzťahov v dôsledku pretrvávajúcich partnerských nezhôd. Z výpovedí oboch strán sporu vyplýva, že ich vzťah bol v tej dobe natoľko rozvrátený, že sa uchyľovali k neprijateľnému správaniu voči sebe navzájom. Nemožno teda dospieť k záveru, že konanie žalovanej bolo motivované inou skutočnosťou, ako len reakciou na vyhrotené vzťahy v spoločnej domácnosti, čo vyeskalovalo až do nutnosti privolania policajnej hliadky.
29. Odvolateľ namietal, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tiež namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to s poukazom na to, že súd nepristúpil k osobnému vypočutiu jeho K. L. C..
30. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd uvádza, že nevykonanie dôkazu, v danej veci osobného výsluchu svedka – syna strán sporu, súd prvej inštancie dostatočne zdôvodnil, čo vyplýva z bodu 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie poukázal na psychický stav svedka a zároveň poskytol zákonnú alternatívu jeho výsluchu, a to tým, že umožnil obom stranám sporu položiť svedkovi otázky, na ktoré bol povinný písomne odpovedať. Sám svedok vo svojej písomnej odpovedi uviedol, že pri konflikte rodičov, po ktorom musela zasahovať polícia v domácnosti, nebol, a teda sa k tomu nevie vyjadriť inak ako sprostredkovane. Žalobca nekonkretizoval, ktoré ďalšie rozhodujúce skutočnosti by tento svedok svojím osobným výsluchom vedel ozrejmiť.
31. Ak súd návrhu nevyhovie, je povinný uviesť dôvody svojho rozhodnutia. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany možno zdôvodniť len 3 predpokladmi. Po prvé tým, že tvrdená skutočnosť, k overeniu alebo vyvráteniu ktorej má dôkaz slúžiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Po druhé navrhnutý dôkaz neoverí alebo nevyvráti tvrdenú skutočnosť, t.j. že nemá výpovedný potenciál. Po tretie ide o nadbytočný dôkaz, t. j. ak určité tvrdenie, ktoré má byť navrhovaným dôkazom overené, už bolo v konaní bezpečne overené alebo vyvrátené. Je nepochybné, že súd prvej inštancie odôvodnil nevykonanie dôkazu tretím z uvedených predpokladov, a teda jeho nehospodárnosťou a vo svojej podstate nadbytočnosťou.
32. Odvolací súd podotýka, že ani vo výzve na vrátenie daru, ani v žalobe sa ako dôvod vrátenia daru neobjavilo dostatočne zrozumiteľné a konkrétne vymedzené iné správanie žalovanej voči žalobcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré by malo naplniť intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov v období pred incidentom z 23.07.2023. Konanie žalovanej spočívajúce vo výmene zámku na byte, privolaní policajnej hliadky, v zrušení trvalého pobytu a ukončení partnerského vzťahu, v kontexte správania žalobcu, súd prvej inštancie, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd, nevyhodnotil ako hrubé porušenie dobrých mravov.
33. Judikatúra Najvyššieho súdu SR v minulosti formulovala isté všeobecné právne závery z hľadiska posudzovania intenzity konania obdarovaného voči darcovi alebo príslušníkom jeho rodiny (viď rozhodnutie z 24. februára 2011 sp. zn. 3Cdo/218/2010). Podľa tohto rozhodnutia právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997).
34. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa precízne vysporiadal so všetkými tvrdeniami strán sporu, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie tejto veci a z vykonaného dokazovania správne ustálil skutkový stav, na ktorý aj správne aplikoval príslušné právne normy.
35. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil a reagoval aj na nevykonanie žalobcom navrhovaného dôkazu (osobný výsluch svedka – K. L.), ktorý označil za nehospodárny.
36. Skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v zhode s názormi žalobcu, resp. jeho prianím, nemôže zakladať záver o tom, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím porušil zákon, resp. že jeho rozhodnutie je nesprávne alebo neodôvodnené. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).