Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cob-40-2024.pdf
PDF · 189.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9Cb/42/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci žalobcu: Mgr. Robert Antal, so sídlom Kláry Jarukovej 2, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu SAPUCHA, s.r.o., so sídlom Závodná 3, Bratislava, IČO: 46 879 501, zast. JUDr. Martinom Dianiškom, LL.M., so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 016 071, proti žalovanému: BIOMILA spol. s r.o., so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava – mestská časť Bratislava
- mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 46 849 513, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 141.338,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. NM-9Cb/42/2018-415 zo dňa 16. februára 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolanie žalobcu voči výroku I. rozhodnutia Okresného súdu Trenčín č.k. NM-9Cb/42/2018-415 zo dňa 16. februára 2024 odmieta.
II. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. NM-9Cb/42/2018-415 zo dňa 16. februára 2024 vo výroku I., II. a III. p o t v r d z u j e .
III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 37,08%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 44.465,96 Eur spolu s príslušenstvom v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom III. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 38 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy pôvodne vo výške 28.585,26 Eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 03.06.2017 do zaplatenia ako aj náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trov konania. Žalobca žiadal predmetný nárok priznať ako bezdôvodné obohatenie za neoprávnené užívanie baliacej linky NEW PROJECT, model P25F, ktorá patrí žalobcovi, ktorú žalovaný bez akéhokoľvek právneho dôvodu užíva. Žalobca poukázal na to, že žalovanú sumu určil v súlade s mesačnými úverovými splátkami dohodnutými v zmluve o spotrebnom úvere č. ÚZF/13/10286 zo dňa 28.10.2013 uzatvorenej medzi právnym predchodcom úpadcu (ECOTREND MYJAVA spol. s r.o.) a A. B., C.. Bratislava. Mesačná splátka predstavuje sumu 1.588,07 Eur a žalovaná suma je 18-násobkom tejto sumy.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že nemá vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré mal na úkor úpadcu získať. Žalovaný poukázal na to, že správca úpadcu zverejnil v Obchodnom vestníku dňa 24.03.2017 doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o majetok - peňažnú pohľadávku vo výške 28.585,26 Eur s príslušenstvom z právneho dôvodu - bezdôvodné obohatenie, voči dlžníkovi BIOMILA spol. s r.o., v súpisnej hodnote 28.585,26 Eur. Žalovaný na toto doplnenie súpisu reagoval a správcu žiadal o vylúčenie neexistujúcej pohľadávky, nakoľko dôvodil, že žiadne bezdôvodné obohatenie na úkor úpadcu nezískal, pretože baliacu linku neužíval. Poukázal pritom na to, že mal baličku od spoločnosti Hungaro Pasta Kft., ktorú nadobudol v roku 2014. Taktiež poukázal na to, že baliacu linku úpadcu nemohol používať pre jej technické problémy, čo je preukázateľné aj z výpovede dodávateľa baliacej linky. Pripustil, že predmetnú baličku si žalovaný od právneho predchodcu žalobcu prenajal zmluvou o nájme zo dňa 05.09.2015 za účelom jej užívania, pričom mesačné nájomné predstavovalo splátku spotrebiteľského úveru voči A. B., C.. Spotrebiteľský úver mal žalovaný zámer prevziať a následne investovať do technickej zmeny, ktorú si linka vyžadovala. Nakoľko sa nepodarilo prevzatie úveru, pre problémy na strane leasingovej spoločnosti, žalovaný nemal možnosť cudziu vec prispôsobiť svojim prevádzkovým potrebám. Z uvedeného dôvodu prenájom ukončil a baliacu linku vrátil konateľovi úpadcu. Predmetnú linku úpadcu vôbec neužíval. Žalovaný tak správcovi žalobcu dňa 31.03.2017 oznámil, že sa na jeho úkor bezdôvodne neobohatil. Naopak, mal za to, že sa obohatil úpadca vo výške 15.880,70 Eur, nakoľko žalovaný za neho zaplatil 10 leasingových splátok na účet A., aj keď baliacu linku nepoužíval. Z opatrnosti vzniesol žalovaný aj námietku premlčania voči uplatnenému nároku.
4. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.02.2023 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný má byť zaviazaný k zaplateniu sumy 93.696,13 Eur spolu s príslušenstvom.
5. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.11.2023 č.k. NM-9Cb/42/2018-391 súd pripustil ďalšiu zmenu žaloby tak, že žalovaný má byť zaviazaný k zaplateniu sumy 141.338,23 Eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 28.585,26 Eur od 03.06.2016 do zaplatenia, 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 65.110,88 Eur od 13.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 47.642,10 Eur od 06.11.2023 do zaplatenia a k zaplateniu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.
6. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že baliaca linka NEW PROJECT, model P25F, výrobné č. 007/2013, patrila pôvodne spoločnosti ECOTREND MYJAVA spol. s r.o., ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z protokolu o prevzatí predmetu financovania k predmetnej úverovej zmluve. Za účelom financovania predmetu kúpy poskytla spoločnosť A. B., C. spoločnosti ECOTREND MYJAVA spol. s r.o. úver vo výške 83.250,- Eur, pričom časť kúpnej ceny vo výške 27.760,- Eur uhradila táto spoločnosť z vlastných prostriedkov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že spoločnosť ECOTREND MYJAVA spol. s r.o. nikdy neužívala. Stroj sa mal dostať do dispozície žalovaného. Spoločnosť ECOTREND MYJAVA spol. s r.o. zanikla v dôsledku s zlúčenia so spoločnosťou Cycle s.r.o., so sídlom Bratislava, Svetlá 1, pričom následne došlo k zmene obchodného mena tejto spoločnosti na SAPUCHA s.r.o., ktorá spoločnosť je od 21.01.2016 v konkurze a správcom konkurznej podstaty tohto úpadcu je žalobca.
7. Okresný súd konštatoval, že žalobca sa domáha svojho nároku titulom zaplatenia bezdôvodného obohatenia, nakoľko tvrdí, že žalovaný užíval predmetný stroj bez právneho dôvodu. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca odvodzuje od výšky mesačných úverových splátok, ktoré boli dohodnuté pri poskytnutí úveru na kúpu predmetného stroja.
8. Okresný súd poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporné, že stroj sa dostal do sféry dispozície žalovaného, avšak sporné bolo, na základe akého právneho titulu, akým spôsobom, a či vôbec došlo k ukončeniu užívania stroja žalovaným. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný stroj užíval bez právneho dôvodu, žalovaný predložil súdu nájomnú zmluvu zo dňa 05.09.2015 uzatvorenú medzi žalovaným a spoločnosťou ECOTREND MYJAVA spol. s r.o. a taktiež žalovaný predložil doklad o hradení nájomného formou úhrady jednotlivých mesačných splátok úveru. Okresný súd konštatoval, že žalobca síce uvádzal, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo, toto však v konaní nepreukázal a nepreukázal ani to, že došlo k účelovému vytvoreniu nájomnej zmluvy. Okresný súd konštatoval, že samotná tá skutočnosť, že správca konkurznej podstaty nemal vedomosť o existencii danej nájomnej zmluvy ešte neznamená, že táto nájomná zmluva aj reálne neexistovala. Žalovaný totiž nemal reálne dôvod platiť splátky úveru
za spoločnosť ECOTREND MYJAVA spol. s r.o. vo výške nájomného, kedy k uzatvoreniu takejto nájomnej zmluvy nedošlo. Okresný súd mal za to, že za obdobie trvania nájomnej zmluvy nevzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, avšak žalobca mal právo domáhať sa svojho nároku titulom uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 05.09.2015.
9. Okresný súd v ďalšom konštatoval, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia, preto bolo vecou súdu posúdiť, či je možné priznať plnenie žalobcovi z iného právneho titulu.
10. V ďalšom okresný súd poukázal na to, že medzi zmluvnými stranami nájomnej zmluvy bolo nájomné dohodnuté vo výške splátok 1.588,07 Eur mesačne, ktoré vychádzali zo zmluvy o spotrebnom úvere č. ÚZF/13/10286 zo dňa 18.10.2013. Predmetná nájomná zmluva nadobudla účinnosť dňom jej uzatvorenia, t.j. 05.09.2015, pričom žalovaný splácal splátky v období od 01.10.2015-01.07.2016, následne už nájomné nehradil.
11. V ďalšom okresný súd poukázal na to, že je zrejmé, že v čase, kedy malo dôjsť údajne k odovzdaniu stroja konateľovi úpadcu SAPUCHA s.r.o., bola už táto spoločnosť viac ako 5 mesiacov v konkurze, ktorá skutočnosť bola všeobecne známa. Z uvedeného dôvodu boli dlžníci povinní všetky pohľadávky plniť správcovi, inak záväzok nemohol zaniknúť, ibaže by sa plnenie dostalo do rúk správcu, čo v danom prípade nenastalo. Žalovaný údajne stroj odovzdal konateľovi úpadcu, nie správcovi. Tento jeho záväzok odovzdať stroj späť prenajímateľovi preto nemohol zaniknúť, ale stále trval. Zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by došlo aj k zániku nájomnej zmluvy zo dňa 05.09.2015 pred dňom, ktorý bol stanovený ako deň jej skončenia. Okresný súd poukázal na to, že nájomná zmluva neobsahuje konkrétne ustanovenia o spôsobe ukončenia nájmu, obsahuje však dobu trvania nájmu, ktorá bola viazaná na dobu trvania úveru. V konaní nebolo preukázané, že nájomná zmluva zanikla pred dňom jej trvania dohodnutým v jej obsahu, preto patrí žalobcovi za dobu od augusta 2016 (posledná splátka nájomného bola uhradená v júli 2016) až do 01.11.2018 nájomné podľa predpisu splátok uvedeného v zmluve o spotrebnom úvere. Okresný súd tak uzavrel, že žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty splátky č. 33-60 po 1.588,07 Eur, teda celkovo 28 splátok vo výške 44.465,96 Eur.
12. Pokiaľ ide o námietku premlčania, okresný súd konštatoval, že nárok žalobcu nie je premlčaný s poukazom na § 387 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko ide o zmluvný vzťah dvoch podnikateľských subjektov, a teda platí úprava premlčania v Obchodnom zákonníku, ktorá je v danom prípade 4-ročná. Keďže prvá splátka bola splatná 01.08.2016 a návrh na súd bol podaný 06.03.2018, teda pred uplynutím zákonom stanovenej premlčacej lehoty, k premlčaniu nedošlo. To isté platí aj pre ostatné, neskôr splatné splátky, ktorých bolo 17.
13. Súd sa v ďalšom zaoberal prípadným nárokom na bezdôvodné obohatenie žalobcu po dobe trvania nájmu, teda od 02.11.2018 až do súčasnosti, pričom konštatoval, že žalobca v danom smere musí preukázať, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje tým, že získava plnenie bez právneho dôvodu, prípadne z neplatného právneho úkonu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpad.
14. Okresný súd pritom konštatoval, že žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa žalovaný na jeho úkor obohatil. Tvrdil iba, že neoprávnene žalovaný užíva baliacu linku, avšak v konaní nebolo preukázané užívanie baliacej linky žalovaným po termíne ukončenia nájomnej zmluvy. Okresný súd poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný riadne baliacu linku žalobcovi neodovzdal, hoci tak mal urobiť okamžite po skončení nájmu, avšak nebolo preukázané aké bezdôvodné obohatenie tým na strane žalovaného vzniklo. Žalobca výšku bezdôvodného obohatenia viazal na výšku úverovej splátky, ktorú mal žalovaný platiť v zmysle zmluvy o spotrebnom úvere. V žalobe však žalobca neuviedol, prečo je bezdôvodné obohatenie vo výške 1.588,07 Eur mesačne, teda prečo ho odvodzuje práve od výšky mesačnej úverovej splátky dohodnutej v zmluve o spotrebnom úvere. Pokiaľ sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, musí súčasne preukázať, že žalovaný využívaním stroja, ktorý nevrátil, získava prospech, ktorý by inak patril žalobcovi. Toto však žalobca nepreukázal a dôkazy na takéto tvrdenie súdu nepredložil. Súd tak nemal možnosť posúdiť, prečo sa žalovaný práve v sume 1.588,07 Eur mesačne obohacuje na úkor žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný prišiel k príjmu z využívania zdroja, ktorý by mal patriť žalobcovi, alebo že žalobca mohol získať príjem z využívania stroja vo výške, ktorú požaduje od žalovaného. Z uvedeného dôvodu nebolo možné po ukončení nájmu priznať žalobcovi bezdôvodné obohatenie.
15. Okresný súd okrajom konštatoval, že na strane žalobcu mohla vzniknúť škoda, avšak zo strany žalobcu neboli predložené daným titulom žiadne dôkazy. Okresný súd na okraj konštatoval, že pokiaľ sa žalobca domáhal sumy 141 338,23 Eur, táto suma prevyšuje vysoko hodnotu stroja, ktorú mal na počiatku pri jeho kúpe.
16. Pokiaľ ide o účtovaný úrok z omeškania, okresný súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania s jednotlivých splátok nájomného, a to vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti až do zaplatenia. Ku dňu 03.06.2016, odkedy žalobca požaduje priznať úrok z omeškania zo sumy 28.585,26 Eur (18 splátok nájomného) priznal súd žalobcovi nárok na úrok z omeškania z jednotlivých splátok vo výške 1.588,07 Eur za dobu od 02.08.2016 do 02.01.2018 až do zaplatenia.
17. Okresný súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie sumy 40,- Eur ako náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
18. Nárok žalobcu v časti o zaplatenie istiny prevyšujúcej sumu 44.465,96 Eur a príslušenstva ako nedôvodný zamietol.
19. Záverom okresný súd konštatoval, že nevykonal dokazovanie výsluchmi ďalších svedkov, ktoré by nepriniesli objasnenie základných skutočností - napr. vznik bezdôvodného obohatenia. Taktiež neoboznámil registrový spis za účelom posúdenia, či žalovaný správne konal s konateľom úpadcu pri odovzdávaní stroja, čo by rovnako nemalo vplyv na posúdenie veci, keďže bola dôležitá skutočnosť, že stroj mal byť odovzdaný správcovi konkurznej podstaty úpadcu. Okresný súd rovnako nevykonal ani obhliadku na mieste samom, keďže v konaní bolo preukázané, že stroj sa nenachádza v priestoroch žalovaného, a to výsluchom svedka D. a E. F..
20. O trovách konania okresný súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že keďže v danom prípade bol žalobca v konaní úspešný v rozsahu 31 % a žalovaný v rozsahu 69 %, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38 %.
21. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca aj žalovaný.
22. Žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca namietal závery súdu prvej inštancie o tom, že nepreukázal, že nájomná zmluva zo dňa 05.09.2015 bola vyrobená len pre účely tohto súdneho konania a pre účely obrany žalovaného; že žalovaný po skončení doby, na ktorú bola nájomná zmluva uzatvorená získal na úkor úpadcu bezdôvodné obohatenie ako aj výšku prípadného bezdôvodného obohatenia.
23. Žalobca mal za to, že vykonaným dokazovaním boli všetky uvedené skutočnosti dostatočne preukázané. Žalobca má za to, že žalovaný užíval baliacu linku bez právneho dôvodu. Poukázal na to, že obrana žalovaného, že baliacu linku si prenajal a následne ju dňa 03.06.2016 odovzdal úpadcovi je účelová a nedáva žiadny logický, ekonomický a ani iný zmysel. V danej súvislosti žalobca poukázal predovšetkým na to, že:
- nie je uveriteľné, že by si riadny, racionálny podnikateľský subjekt kúpil v roku 2013 baliacu linku za 111.000,- Eur bez toho, aby vedel, či mu táto bude vyhovovať
- nie je uveriteľné, že pokiaľ podnikateľský subjekt zistí, že baliaca linka nie je použiteľná, že by túto nevrátil, nereklamoval, alebo nedokúpil prípadné chýbajúce komponenty a naďalej by bez akéhokoľvek využitia splácal úverové splátky
- nie je uveriteľné, že by dva podnikateľské subjekty uzatvorili 05.09.2015 nájomnú zmluvu, hoci museli vedieť, že linku využívať nebudú môcť
- nie je uveriteľné, že žalovaný odovzdal baliacu linku dňa 03.06.2016 G. G., konateľovi úpadcu, a to deň po tom ako bol tento zapísaný ako konateľ úpadcu do obchodného registra, pričom obaja konatelia žalovaného vedeli, že úpadca je v konkurze
- nie je uveriteľné, že by podnikateľský subjekt, ktorý má baliacu linku v nájme bez akejkoľvek komunikácie, bez dohody o skončení nájmu vydal zo dňa na deň predmet nájmu konateľovi úpadcu a tento si ju v tento deň aj údajne odviezol
- baliacu linku si odviezol G. G. - občan Bulharska, ktorý neexistuje
- F. G., konateľ žalovaného, sa stal konateľom úpadcu v novembri 2016, a teda musel byť v kontakte s jeho jediným spoločníkom G. G., a teda mal možnosť zistiť, kde sa linka nachádza
- obrana žalovaného, že linku nevyužíval, pretože si zakúpil inú linku z Maďarska nemôže obstáť, nakoľko inú linku kúpila maďarská spoločnosť Ekotrend Kft., a nie žalobca, a jej cena bola cez 12.000,- Eur, teda sa nejednalo o porovnateľnú linku. Navyše, táto linka bola zakúpená už v roku 2014, kedy žalovaný nemal baliacu linku prenajatú od právneho predchodcu úpadcu, teda nie je zrejmé na čo si prenajímal žalovaný linku od právneho predchodcu úpadcu, keďže tvrdí, že používal linku inej spoločnosti, v ktorej sú spoločníkmi a konateľmi F. G. a E. F..
- žalovaný ničím nevysvetlil prečo uhrádzal nájomné ako úverové splátky aj za mesiac jún a júl 2016, keď baliacu linku údajne odovzdal konateľovi úpadcu už 03.06.2016
- konateľ žalovaného navrhol výsluch zamestnanca žalovaného, ktorý mal dosvedčiť odovzdanie linky G. G., avšak tento svedok nemal o odovzdaní baliacej linky žiadnu vedomosť.
24. Žalobca v ďalšom vyčítal súdu prvej inštancie, že pokiaľ tento vyhodnotil, že žalobca nepreukázal v konaní využívanie linky žalovaným dodnes, že od neho očakáva dokázanie nemožného. Žalobca má za to, že žalovaný dôveryhodne nepreukázal jej odovzdanie jednak osobe, ktorá neexistuje, osobe ktorá koná zjavne v zhode minimálne s F. G., pričom žalovaným označená osoba ako svedok odovzdanie linky nepotvrdila a nakoniec F. G., ako konateľ úpadcu, mohol zabezpečiť výsluch tejto osoby G. G. pred súdom a mohol zistiť, kde sa linka nachádza, alebo komu bola predná, avšak tak neurobil a ani sa o to nepokúsil.
25. Žalobca má za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že linka sa nachádza u žalovaného, ktorý ju dodnes využíva, pričom jej odovzdanie konateľovi úpadcu je len účelová obrana, ktorá je podložená listinami, ktoré si žalovaný vedel vyhotoviť pre potreby tohto súdneho konania, keďže konateľmi žalovaného a právneho predchodcu úpadcu sú či boli E. F. a F. G..
26. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, žalobca poukázal na to že vychádzal zo sumy mesačnej úverovej splátky, nakoľko je to jediná známa referenčná hodnota, ktorú má žalobca k dispozícii. Porovnanie s obdobnými nájomnými vzťahmi je problematické, pretože baliace linky sa v zásade nekupujú za účelom ich ďalšieho prenajímania, preto žalobca nemá k dispozícii ceny za prenájom porovnateľných baliacich liniek. Pokiaľ si žalovaný linku prenajal, ako tvrdí, potom tak nepochybne urobil za trhovú cenu.
27. Žalobca prisvedčil, že je pravdou, že žalovaná suma prekračuje nadobúdaciu cenu baliacej linky, avšak jej cena bola rozložená do 60-tich splátok, t.j. na 5 rokov a žalobca sa domáha bezdôvodného obohatenia za obdobie viac ako 7,5 roka.
28. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie a žalovanému zaviaže nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu.
29. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že rozhodnutie súdu považuje za vecne správne vo vzťahu k výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vo svojom podaní uvádza rôzne tvrdenia, pričom sa zaoberá otázkou, či niečo je alebo nie je uveriteľné. Tieto úvahy žalobcu sú absolútne irelevantné, pričom podstatné je to čo sa podarilo v konaní stranám preukázať.
30. Žalovaný má za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že baliaca linka bola odovzdaná konateľovi spoločnosti SAPUCHA s.r.o., t.j. osobe vystupujúcej pod menom G. G.. Nájomná zmluva bola pritom uzavretá na dobu určitú, t.j. na dobu splatenia leasingových splátok. Žalobca bol pritom povinný v konaní nielen tvrdiť, ale aj preukázať spôsob určenia bezdôvodného obohatenia, pričom v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca v konaní nepreukázal, že baliaca linka sa nachádza u žalovaného, preto nemá nárok na bezdôvodné obohatenie v rozsahu, v akom si ho uplatnil pred súdom. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že baliaca linka sa nachádza u žalovaného. V danom smere žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/81/2010 zo dňa 31.05.2010, podľa ktorého je potrebné pri posudzovaní dôkazného bremena rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje.
31. Žalovaný má za to, že výpoveďou G. D. bolo jednoznačne preukázané, že baliaca linka sa u žalovaného nenachádza. Podľa výpovede daného svedka sa baliaca linka nenachádza v priestoroch žalovaného od obdobia, kedy končila svoju činnosť spoločnosť EKOTREND Myjava spol. s r.o., čo zodpovedá obdobiu, kedy si po baliacu linku prišiel konateľ spoločnosti SAPUCHA s.r.o. Drobné rozpory vo výpovediach, na ktoré poukazuje žalobca, môžu byť spôsobené plynutím času, nakoľko po tak dlhej dobe je samozrejmé, že sa vyskytnú nezrovnalosti. Všetci svedkovia sa však zhodli na tom, že baliaca linka sa u žalovaného nenachádza už niekoľko rokov.
32. Žalovaný mal za to, že žalobca sa vo svojom odvolaní zaoberá viacerými úvahami, ktoré s konaním nijako nesúvisia. Irelevantné sú úvahy žalobcu o tom, že žalovaný nevysvetlil, prečo platil za nefunkčný stroj, keď z výpovede E. F. jednoznačne vyplynulo, že bol záujem túto baliacu linku v budúcnosti sprevádzkovať a jednalo sa tak o jeho podnikateľské rozhodnutie. Rovnako boli irelevantné aj úvahy žalobcu o tom, prečo žalovaný platil splátky za mesiac jún a júl 2016, keď z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaný uhradil splátku aj za júl 2016.
33. Žalovaný mal za to, že zo svedeckej výpovede E. H. F. a F. I. G. vyplynulo, že nájomná zmluva zo dňa 05.09.2015 zanikla. Žalovaný sa s prenajímateľom na ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 05.09.2015 dohodli neformálnym spôsobom, teda nie písomnou formou. Ukončenie nájomnej zmluvy nepriamo potvrdil aj preberací protokol, resp. listina s názvom „Odovzdanie predmetu nájmu zo dňa 03.06.2016“, z ktorej vyplýva, že predmet nájmu prevzala spoločnosť žalobcu prostredníctvom svojho konateľa. Žalovaný v danom smere poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej je potrebné právne úkony vykladať s ohľadom na princíp preferencie platnosti právneho úkonu.
34. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že žalovaný konal s konateľom spoločnosti SAPUCHA s.r.o. p. G., ktorý bol zapísaný ako konateľ v obchodnom registri, ktorý sa pri konaní preukázal výpisom z obchodného registra. V danom smere žalovaný poukázal na to, že zápis o vyhlásení konkurzu sa v obchodnom registri objavil po prvýkrát až 23.08.2016. V danom smere žalovaný poukázal na § 9 ods. 4 Obchodného zákonníka a na to, že ani jeden z vymenovaných správcov si nesplnil povinnosť z uvedeného ustanovenia zverejniť v obchodnom registri vyhlásenie konkurzu, túto povinnosť si splnili až so značným časovým oneskorením. Z uvedeného dôvodu žalovaný nemal odkiaľ sa dozvedieť, že na spoločnosť žalobcu bol vyhlásený konkurz. Pokiaľ aj správca konkurznej podstaty JUDr. Levrinc zasielal žalovanému výzvu na súčinnosť zo dňa 22.01.2016, táto výzva mu doručená nebola, nakoľko sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.
35. Žalovaný tak poukázal na princíp negatívnej materiálnej publicity obchodného registra, z ktorej vyplýva, že zapísaná osoba nemôže namietať pravdivosť zápisu voči tretej osobe, ktorá konala v dobrej viere v tento zápis. Keďže žalobca ako správca úpadcu neuverejnil včas v obchodnom registri informáciu o vyhlásení konkurzu, žalovaný nepochybil, pokiaľ nájomnú zmluvu ukončil po dohode s konateľom zapísaným v obchodnom registri a tomuto odovzdal predmet nájmu. Z uvedeného dôvodu žalovaný považoval ukončenie nájomnej zmluvy zo dňa 05.09.2015 za platné. Vzhľadom na uvedené tak žalobca nemá nárok ani na zaplatenie sumy 44.465,96 Eur z titulu neuhradeného nájomného, ani zo žiadneho iného titulu. Žalobca nemá nárok ani na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 141.338,23 Eur.
36. Z uvedeného dôvodu žalovaný namietal, že odvolanie žalobcu nemá náležitosti podľa ust. § 363 CSP, a preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol. Pokiaľ odvolací súd odvolanie žalobcu neodmietne, žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu vo výroku II. ako vecne správne potvrdil a vo zvyšku aby rozhodol v zmysle odvolania žalovaného.
37. Žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I. a III., a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
38. Žalovaný predovšetkým namietal závery súdu prvej inštancie o tom, že nemal z vykonaného dokazovania za preukázané, že nájomná zmluva zo dňa 05.09.2015 zanikla pred dňom, ktorý bol stanovený ako deň jej skončenia. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie žalovaný nesúhlasil. Poukázal v danom smere na výpovede p. E. H. F. a F. I. G., z ktorých vyplynulo, že predmetná nájomná zmluva zanikla po dohode žalovaného s konateľom spoločnosti SAPUCHA s.r.o., ktorý bol oprávnený predmet nájmu od žalovaného prevziať. Žalovaný sa s prenajímateľom na ukončení nájomnej zmluvy dohodli neformálnym spôsobom, teda nie písomnou formou. Ukončenie nájomnej zmluvy nepriamo
potvrdzuje aj preberací protokol, resp. listina s názvom Odovzdanie predmetu nájmu zo dňa 03.06.2016, z ktorého vyplýva, že predmet nájmu prevzala spoločnosť SAPUCHA s.r.o. konajúca prostredníctvom svojho konateľa. V danom smere žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 01.04.2015, sp. zn. I.ÚS 640/2016, podľa ktorého je potrebné preferovať pre výklad právnych úkonov výklad v prospech ich platnosti a nie neplatnosti.
39. Žalovaný v ďalšom poukázal na ust. § 9 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je podnikateľ povinný uvádzať obchodné meno spolu s dodatkom označujúcim jeho súčasný právny stav. V danom smere žalovaný namietal, že ani jeden vymenovaný správca žalobcu si nesplnil povinnosť zverejniť v obchodnom registri vyhlásenie konkurzu. Zápis o vyhlásení konkurzu sa tak v obchodnom registri objavil po prvýkrát až 23.08.2016. Žalovaný sa tak nemal ako dozvedieť, že spoločnosť SAPUCHA s.r.o. je v konkurze. Ten argument, že v Obchodnom vestníku bolo viac ako 5 mesiacov uverejnené oznámenie o začatí konkurzu nedokazuje, že by žalovaný skutočne vedel o vyhlásení konkurzu. V danom smere žalovaný poukázal na princíp negatívnej materiálnej publicity obchodného registra, z ktorej vyplýva, že zapísaná osoba nemôže namietať pravdivosť zápisu voči tretej osobe, ktorá konala v dobrej viere v tento zápis. Pre posúdenie postavenia tretích osôb, ktoré konali v dobrej viere zapísaných skutočností, je právne relevantný stav vyplývajúci z obchodného registra. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje ukončenie nájomnej zmluvy zo dňa 05.09.2015 za platné, keďže nájomná zmluva bola platne ukončená neformálnou dohodou so spoločnosťou SAPUCHA s.r.o., v mene ktorej konal riadne zapísaný konateľ spoločnosti. Z uvedeného dôvodu žalobca nemá nárok na zaplatenie sumy 44.465,96 Eur z titulu neuhradeného nájomného, ani zo žiadneho iného titulu.
40. Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, z ktorého dôvodu navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že žalobu žalobcu zamietne a vo výroku III. zmenil tak, že žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
41. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného (produkované po uplynutí lehoty na vyjadrenie k odvolaniu dňa 14.04.2025) uviedol, že tvrdenia žalovaného o tom, že nájomná zmluva zo dňa 05.09.2015 bola platne ukončená neformálnou dohodou a žalovaný sa nemal ako dozvedieť, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz, sú celkom neopodstatnené, účelové a nesprávne.
42. Žalobca poukázal na to, že v priebehu konania poukazoval na jednotlivé dôkazy a argumenty, z ktorých pri ich vyhodnotení jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti vyplýva, že nájomná zmluva v skutočnosti medzi úpadcu a žalovaným uzatvorená nebola. Jedná sa o nasledovné dôkazy a argumenty:
- žalovaný vo výzve zo dňa 31.03.2017 adresovanej žalobcovi poukázal na to, že spoločnosť BIOMILA spol. s r.o. nikdy neprevádzkovala baličku úpadcu pre technické problémy, avšak z dôvodu zodpovedného prístupu k povinnostiam vyplývajúcim zo spotrebného úveru a zachovania dobrých vzťahov s financujúcou bankou uhrádzala mesačné splátky aj za úpadcu. Z uvedeného jasne vyplýva, že žalovaný neplatil nájomné, ale platil úverové splátky za úpadcu z dôvodu zodpovedného prístupu k povinnostiam vyplývajúcim zo spotrebného úveru. Je preto logické, že žalovaný chcel po úpadcovi vstúpiť do úverového vzťahu a týmto spôsobom si baličku kúpiť, čo nevyšlo, tak prestal splátky uhrádzať,
- samotná spoločnosť BIOMILA spol. s r.o. poskytla súdu nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že úhrady realizovala bezdôvodne, a teda nie na základe nájomnej zmluvy,
- súd prvej inštancie tento listinný dôkaz - výzvu žalovaného zo dňa 31.03.2017 síce v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje (bod 17 odôvodnenia rozhodnutia), avšak uvedený dôkaz nijako nevyhodnotil. Naopak, uveril obrane žalovaného napriek tomu, že v mnohých smeroch a bodoch bola vyslovene nelogická, protirečivá a nedávala a nedáva žiadny zmysel.
43. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bráni tým, že baličku odovzdal G. G., konateľovi úpadcu dňa 03.06.2016, o čom svedčí odovzdanie predmetu nájmu, tento dôkaz nie je dôveryhodný z viacerých dôvodov:
- v konaní bolo jednoznačne listinnými dôkazmi preukázané, že osoba G. G. s dátumom narodenia XX.XX.XXXX a ID kartou č. XXXXXXXXX neexistuje. Vzhľadom k tomu potom takáto osoba nemohla za úpadcu ani prevziať žiadny majetok a nemohla ani uzatvárať či ukončovať akékoľvek zmluvy za úpadcu, resp. v jeho mene,
- konatelia F. G. a E. F. zamlčali pred žalobcom nielen existenciu baličky, ale aj skutočnosť, že mali údajne túto odovzdať G. G. dňa 03.06.2016. Až následne, keď žalobca zistil existenciu baličky, doručili mu údajný odovzdávací protokol,
- konatelia žalovaného si nepamätajú, resp. pamätajú rôzne odovzdanie baličky G. G.. F. G. na pojednávaní 23.02.2023 uviedol, že F. dával predmetný stroj majiteľovi SAPUCHY a naproti tomu E. F. vypovedal na pojednávaní dňa 19.10.2023, že stroj odovzdal jeden z konateľov, pričom ju pomáhali nakladať ľudia zo skladu.
44. E. F. na pojednávaní 19.10.2023 uviedol, že v prípade potreby sa pokúsi dohľadať dohodu o ukončení nájmu, avšak v odvolaní žalovaný uvádza, že zmluva bola ukončená neformálne.
45. Pokiaľ nájomná zmluva neexistovala, nemohol byť predmet nájmu odovzdaný 03.06.2016 G. G., z ktorého dôvodu je odovzdanie predmetu nájmu celkom nedôveryhodný listinný dôkaz.
46. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že nahliadnutím do registrového spisu úpadcu zistil, že dňa 10.05.2016 obchodná spoločnosť EKOTREND kft., ktorej spoločníkmi a konateľmi boli F. G. a E. F. a ktorá bola jediným spoločníkom úpadcu, rozhodla o prevode svojho 100%-ného obchodného podielu v úpadcovi na G. G., ktorého zároveň ustanovila za konateľa úpadcu. E. F. ako svedok klamal na pojednávaní dňa 19.10.2023, keď tvrdil, že si nepamätá ako overovali, či ten, kto preberá stroj, je konateľom EKOTREND-u, domnieva sa, že sa táto osoba preukázala výpisom z registra. Pritom E. F. sám osobne ustanovil G. G. za konateľa 10.05.2016 a stroj mu údajne odovzdával 03.06.2016.
47. Žalobca poukázal na to, že osoba G. G. formálne neexistuje, preto samozrejme nemala žiadny záujem stať sa spoločníkom a konateľom úpadcu a táto osoba bola použitá len ako „tzv. biely kôň“. Bol preto ochotný kedykoľvek podpísať dokumenty pripravené F. G. a E. F. a taktiež aj preberací protokol pri údajnom odovzdaní baličky.
48. Žalobca poukázal na to, že pred súdom prvej inštancie opakovane argumentoval, že keď sa F. G., konateľ žalovaného stal konateľom úpadcu koncom roka 2016, nič mu nebránilo v tom, aby baličku vydal žalobcovi, ak teda žalovaný tvrdí, že ju odovzdal úpadcovi. V opačnom prípade mohol súdu predložil listinné dôkazy o tom, ako bolo s baličkou naložené - či bola predaná, prenajatá, zlikvidovaná a podobne. Taktiež mohol navrhnúť výsluch G. G. na pojednávaní a zabezpečiť tam jeho účasť, keďže s ním komunikuje, avšak nič z toho neurobil.
49. Žalobca nahliadnutím do registrového spisu napokon zistil, že zmyslom a účelom prevodu obchodného podielu v úpadcovi na G. G. a jeho ustanovenie za konateľa úpadcu bola snaha F. G. a E. F. o zmarenie konkurzného konania na majetok úpadcu tým, že by došlo k zlúčeniu úpadcu s obchodnou spoločnosťou Vasilev s.r.o., čo sa však napokon nepodarilo, nakoľko obchodný register Okresného súdu Bratislava I odmietol vykonanie zápisu v obchodnom registri z dôvodu, že na majetok jednej zo zlučujúcich sa spoločností bol vyhlásený konkurz.
50. Žalobca poukázal na to, že v rámci vyjadrenia k odvolaniu predložil dôkazy a listiny, ktoré žalobca nepredložil v konaní pred súdom prvej inštancie a neargumentoval skutočnosťami z nich vyplývajúcimi, nakoľko o nich nemal vedomosť. Hoci bol registrový spis úpadcu pripojený k súdnemu spisu na základe návrhu žalovaného, žalobca až nahliadnutím do neho začiatkom roka 2025 náhodou zistil vyššie označené listiny a z nich vyplývajúce skutočnosti. Poukázal tak na to, že tieto nemohol bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie.
51. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že na Okresnom súde v Banskej Bystrici sú vedené konania pod sp. zn. 60Cbi/3/2017 a pod sp. zn. 28Cbi/6/2017, ktorých predmetom je vylúčenie majetku z konkurznej podstaty úpadcu SAPUCHA s.r.o., pričom žalobca a jeho právny zástupca úplne jednoznačne a opakovane uviedli na pojednávaní dňa 23.02.2023, že nájom stroja - baliacej linky trval od 01.10.2015 do 03.06.2016 na základe nájomnej zmluvy z 05.09.2015 a pred touto žiadny iný nájom nebol, avšak v konaní 60Cbi/3/2017 a 28Cbi/6/2017 naopak uviedli, že baličku mali v nájme od 07/2014 - 01.10.2015, čo je v úplnom rozpore s jeho tvrdeniami v tomto konaní. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalovaný uvádza pred rôznymi konajúcimi súdmi nekorektné, nepravdivé, zavádzajúce tvrdenia k nájmu baliacej linky, ktoré upravuje v závislosti od potreby v jednotlivých konaniach.
52. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ žalovaný za právneho predchodcu úpadcu EKOTREND Myjava spol. s r.o. skutočne platil úverové splátky, tak táto skutočnosť potvrdzuje tvrdenie žalobcu o tom, že bez právneho dôvodu užíva baličku patriacu do majetku úpadcu, a to najneskôr od 01/2016, kedy bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz, túto dodnes užíva bez toho, aby ju bol vydal G. G.. Tvrdenie žalovaného o nefunkčnosti, resp. o technických nedostatkoch baličky nie sú pravdivé. Žalovaný sériou scudzovacích právnych úkonov „vytuneloval“ právneho predchodcu úpadcu, t.j. všetky nehnuteľnosti, hnuteľný majetok, motorové vozidlá, ochranné známky, technologické výrobné zariadenia, teda aj baličku, a napokon aj zamestnancov a od 03/2014 vykonáva podnikateľskú činnosť EKOTREND-u Myjava spol. s r .o. a naopak, EKOTREND Myjava spol. s r.o. od tohto obdobia nevykazuje podnikateľské aktivity, ale len záporný hospodársky výsledok a napokon bol na jeho majetok vyhlásený konkurz. V danom smere žalobca v rámci vyjadrenia k odvolaniu žalovaného pripojil dôkazy – výpis a predloženie dôkazov z 10.03.2025 – 60Cbi/3/2017, prípis a predloženie dôkazov z 13.03.2025 – 28Cbi/6/2017 a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbi/5/2017 - 469 s poukazom na to, že súd prvej inštancie na uvedené dôkazy neprihliadal, pretože vznikli po rozhodnutí súdu prvej inštancie, čo je dôvodom, pre ktorý ich možno uplatniť v odvolacom konaní podľa ust. § 366 písm. d) CSP.
53. Žalobca taktiež poukázal na to, že balička bola od začiatku plne funkčná, kompletná a používala sa vo výrobnom procese. Žalovaný pritom nepredložil ani jediný listinný dôkaz o vade baličky, ani o tom, že sa snažil odstrániť jej technické nedostatky a ani o tom, že by vôbec riešil prevod práv a povinností z úpadcu s A. B., C..
54. Žalobca taktiež namietal obranu žalovaného o tom, že sa nemal ako dozvedieť o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Pokiaľ žalovaný vyčíta pôvodnému a súčasnému správcovi úpadcu, že nezabezpečili zápis o konkurze v obchodnom registri, žalobca poukázal na to, že správca nemá vo vzťahu k zapisovaným údajom úpadcu v obchodnom registri žiadnu povinnosť a najmä žiadnu právomoc, nakoľko nemôže meniť či navrhovať zmeny zapisovaných údajov úpadcu v obchodnom registri. V danom smere poukázal na to, že práve žalovaný po vyhlásení konkurzu opakovane vykonával zmeny zapisovaných údajov úpadcu v obchodnom registri, prevádzal obchodný podiel a opakovane menil konateľov.
55. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že jeho konatelia nevedeli o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Upozornil na to, že žalovaný konal v rozhodnom čase dvomi samostatne konajúcimi konateľmi F. G. a E. F., pričom F. G. sa nikdy v konaní nebránil tým, že by o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu nevedel. Sám F. I. G. sa osobne zúčastnil na schôdzi veriteľov v konkurze vyhlásenom na úpadcu, ktorá sa konala dňa 26.04.2016, teda nemôže tvrdiť, že v čase údajného odovzdania linky dňa 03.06.2016 o vyhlásenom konkurze nevedel. Vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu bolo v Obchodnom vestníku pritom zverejnené dňa 21.01.2016, pričom na informácie, ktoré sú povinne zverejňované v Obchodnom vestníku sa vzťahuje tzv. zásada materiálnej publicity, teda, že majú právnu záväznosť voči tretím osobám. Žalovaný bol účastníkom konania v tej jeho časti, z ktorej mu vyplývali práva a povinnosti. Keďže mal informácie o majetku patriacom do konkurzu a dokonca s týmto majetkom disponoval, bol nevyhnutne účastníkom konkurzného konania. A nakoniec, samotný E. F. uviedol, že o vyhlásení konkurzu sa dozvedel z nejakého vestníka. Je preto samozrejmé, že išlo o Obchodný vestník, keďže v inom vestníku sa vyhlásenie konkurzu nezverejňuje. Teda žalovaný a aj jeho obaja konatelia v čase údajného odovzdania baliacej linky G. G. o vyhlásenom konkurze na majetok úpadcu nepochybne vedeli, resp. vedieť mali a museli.
56. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a žalovanému uloží povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
57. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu dôvodil, že podstatná časť vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného je založená len na spochybňovaní tvrdení žalovaného, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nepodstatné. Navyše, tieto tvrdenia žalobcu sú len dohadmi, ktoré žalobca nijako nepreukázal. Žalovaný opakovane poukázal na to, že žalobca nepreukázal existenciu podstatných okolností a skutočností pre priznanie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Bez akéhokoľvek dôkazu tvrdí, že žalovaný má vo svojej dispozičnej sfére stroj ktorý používa, a tak sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. O tomto však žalobca nepredložil jediný dôkaz, a to, že by sa baliaca linka nachádzala po 03.06.2016 v dispozičnej sfére žalovaného. Žalovaný uviedol, že týmto strojom nedisponuje, pričom označil aj
konkrétny deň, odkedy tento stroj nemá. Žalobcovi nestačí na preukázanie nároku na bezdôvodné obohatenie po 03.06.2016 tvrdiť, že tento stroj žalovaný stále má, hoci to tento popiera. Žalobca je povinný uvedené tvrdenie preukázať.
58. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na konania sp zn. 60Cbi/3/2017 a sp. zn. 28Cbi/6/2017, z ktorých odvodzuje nepravdivosť a rozporuplnosť tvrdení žalovaného, žalovaný poukázal na to, že žalobca účelovo manipuluje s tvrdeniami žalovaného a navyše v nesúvisiacich konaniach. Žalobca sa zaoberá nesúvisiacimi okolnosťami, pričom do dnešného dňa nijako nepreukázal, že má žalovaný predmetný stroj vo svojej dispozičnej sfére.
59. Žalovaný poukázal na koncentráciu konania s odôvodnením, že žalobcovi bolo odvolanie žalovaného doručené dňa 15.03.2024, pričom žalobca až po vyše roku od doručenia odvolania žalovaného splnomocnil na zastupovanie v uvedenom konaní advokáta, a to navyše v čase, keď bol spis už predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Žalovaný preto namietol, že žalobca uplatňuje prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v rozpore s ust. § 373 Civilného sporového poriadku, a preto odvolací súd nesmie na novoty v odvolacom konaní prihliadať. Žalobca mohol uplatniť novoty v odvolacom konaní za podmienok uvedených v ust. § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku, a to najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Žalobca tak mohol novoty v odvolacom konaní uplatniť najneskôr v lehote do 25.03.2024, pričom v danom prípade sa jedná o lehotu, ktorej zmeškanie nie je možné odpustiť.
60. Tvrdenie žalobcu o tom, že sa náhodou pri nahliadnutí do spisu dozvedel o existencii nejakých listín je účelové a nevieryhodné, nakoľko žalobca mal možnosť počas celého konania na súde prvej inštancie sa oboznámiť s listinami, na ktoré vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného odkazuje. Preto tvrdenie žalobcu o tom, že tieto nemohol bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, je nepravdivé.
61. Tvrdenie žalobcu o tom, že nájomná zmluva zo dňa 05.09.2015 bola vytvorená žalovaným dodatočne pre účely tohto konania je ničím nepodložené tvrdenie žalobcu. Žalobca musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že žalovaný baliacu linku využíva alebo v rozhodnom období využíval a táto sa nachádza v dispozičnej sfére žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že žalobca na jednej strane spochybňuje nájomnú zmluvu zo dňa 05.09.2015, avšak zároveň si neváha nárok na bezdôvodné obohatenie vypočítať v súlade s touto nájomnou zmluvou.
62. Žalovaný záverom konštatoval, že v konaní bolo listinnými dôkazmi, ako aj svedeckými výpoveďami jednoznačne preukázané, že sa baliaca linka v priestoroch žalovaného nachádzala, ale nikdy nebola využívaná. Svedok G. D. uviedol, že stroj sa nachádzal zabalený v sklade, pričom tento stroj sa v priestoroch žalobcu nenachádzal už v čase, kedy svoju činnosť začínal žalovaný. Taktiež z výpovede E. H. F. vyplýva, že baliaca linka bola dňa 03.06.2016 odovzdaná osobe vystupujúcej pod menom G. G. a odovzdanie baliacej linky osobe vystupujúcej pod menom G. G. potvrdil aj F. G.. Odovzdanie baliacej linky vyplýva aj z preberacieho protokolu zo dňa 03.06.2016, kde táto osoba G. G. potvrdila prevzatie baliacej linky. Žalobca je povinný vzhľadom na uplatnený nárok predložiť dôkazy preukazujúce, že sa baliaca linka nachádza v dispozičnej sfére žalovaného a je žalovaným využívaná. Keďže si žalobca v konaní uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak musí rozhodujúce skutočnosti pre priznanie tohto nároku preukázať, čo sa doposiaľ nestalo. Je pritom zrejmé, že osoba vystupujúca pod menom G. G. existovala a preukázala sa dokladmi, ktoré predkladala príslušným orgánom. Z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že takáto osoba neexistuje, vyplýva len to, že osoba vystupujúca pod menom G. G. vystupovala pod nepravou a falošnou identitou.
63. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s návrhom žalovaného uvedeného vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 15.03.2024.
64. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.05.2025 opakovane poukázal na to, že použitie listinných dôkazov - vyjadrení žalovaného v konaniach vedených pod sp. zn. 60Cbi/3/2017 a 28Cbi/6/2017 nie je v rozpore so zásadami CSP. Žalobca v danom smere poukázal na to, že sa jedná o listinné dôkazy, ktoré vznikli len v marci 2025. Pokiaľ sa jedná o listiny pripojené z registrového spisu úpadcu, žalobca riadne vysvetlil priebeh udalostí, teda prečo sa o listinných dôkazoch dozvedel až začiatkom roka 2025.
65. Žalobca má za to, že žalovaný nepreukázal v rámci svojej obrany, že by linka už v jeho dispozícii nebola, pričom tak mohol urobiť viacerými spôsobmi, avšak nenavrhol výsluch G. G., ale len jeho písomné vyjadrenie vo veci. Pokiaľ žalobca trval na jeho výsluchu, tak ho už žalovaný nevedel na pojednávaní zabezpečiť.
66. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, žalobca opakovane poukázal na to, že vychádzal z mesačných splátok úveru, prostredníctvom ktorého úpadca baliacu linku nadobudol, nakoľko to bola jediná referenčná hodnota, ktorá mohla byť na tento účel použitá. Pokiaľ žalovaný predložil do súdneho spisu nájomnú zmluvu, táto obsahovala dohodu o výške nájomného, a to rovnakú, na akú určil žalobca bezdôvodné obohatenie.
67. K osobe G. G. žalobca uviedol, že nikde netvrdil, že takáto osoba fyzicky neexistuje, tvrdil len, že sa nemohol stať konateľom úpadcu a ani vykonať platné právne úkony, keďže sa nestal konateľom zákonným spôsobom, ale s falošnou identitou a falošnými dokladmi.
68. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu.
69. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP), preto preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie iba v rozsahu stranami sporu vymedzených odvolacích dôvodov a námietok. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 18.11.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP) a taktiež, podľa dispozície právneho zástupcu žalovaného, aj elektronicky.
70. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie:
71. Zmluvou o spotrebnom úvere č. ÚZF/13/10286 zo dňa 18.10.2023, uzatvorenou medzi A. B., C. ako veriteľom a ECOTREND MYJAVA spol. s r.o. ako dlžníkom, poskytol veriteľ dlžníkovi účelový spotrebný úver na financovanie predmetu financovania - baliaca linka NEW PROJECT, MODEL P25F, výrobné č. 007/2013. Kúpna cena predmetu financovania predstavovala výšku 111.000,- Eur s DPH, pričom dlžník časť kúpnej ceny uhradil vopred vo výške 27.760,- Eur a výška spotrebného úveru tak predstavovala čiastku 83.250,- Eur. Splátka úveru spolu s poistením bola dojednaná vo výške 1.588,10 Eur mesačne. Konečná splatnosť úveru bola 60 mesiacov od čerpania úveru. Súčasť zmluvy tvoril predpis splátok, v rámci ktorého bola uvedená hodnota splátky, výška istiny, úroku a poistného. Prvá splátka bola splatná 01.12.2013, posledná splátka 01.11.2018.
72. Z protokolu o prevzatí predmetu financovania vyplýva, že ECOTREND MYJAVA spol. s r.o. prevzal od dodávateľa predmetnú baliacu linku spolu s príslušenstvom uvedeným v protokole dňa 31.10.2013. Prevzatie realizoval za ECOTREND MYJAVA spol. s r.o. E. H. F..
73. Žalovaný predložil v rámci odporu písomnú nájomnú zmluvu zo dňa 05.09.2015 uzatvorenú medzi žalovaným ako nájomcom a spoločnosťou ECOTREND MYJAVA spol. s r.o. ako prenajímateľom. Predmetom nájmu bola uvedená baliaca linka. Žalovaný sa zaviazal platiť za prenajímateľa pravidelné mesačné splátky vo výške 1.588,07 Eur až do celkového splatenia úveru. Doba nájmu bola dohodnutá zmluvnými stranami na dobu trvania úveru s právom prednostnej kúpy predmetu nájmu.
74. Z dokladu o hradení platieb vyplýva, že žalovaný hradil platby vo výške 1.588,07 Eur v období od 01.10.2015-01.07.2016.
75. Z dokladu s názvom „Odovzdanie predmetu nájmu zo dňa 03.06.2016“ vyplýva, že žalovaný mal predmet nájmu odovzdať prenajímateľovi – SAPUCHA s.r.o., ktorý bol zastúpený konateľom G. G. dňa 03.06.2016.
76. Zo zápisnice z výsluchu E. H. F. zo dňa 24.05.2019 v rámci trestného konania (bez bližšieho označenia) vyplýva, že E. H. F. ako svedok vypovedal, že baliaca linka nebola nikdy spustená, mala technický nedostatok, ani ECOTREND MYJAVA spol. s r.o. ani BIOMILA linku nepoužívali. Nájomná zmluva medzi ECOTREND MYJAVA spol. s r.o. a BIOMILOU bola uzatvorená, mesačné splátky úveru uhrádzala BIOMILA, chcela plniť záväzok ECOTREND MYJAVA spol. s r.o., aj keď baliacu linku nevyužívala. Linku si prevzal a odviezol pán G. niekedy v roku 2016. Technologickú linku prišiel prebrať so špedíciou, naložil si ju a odviezol, nevie kde sa nachádza.
77. Zo správy Ministerstva vnútra SR zo dňa 11.02.2020 vyplýva, že osoba s menom G. G., narodený XX.XX.XXXX, ani ID karta neexistujú v registri obyvateľov v rámci Interpolu Sofia.
78. Cestou dožiadania bulharských justičných orgánov okresný súd zistil, že identifikačné č. osoby G. G. nezodpovedá menu osoby G. G..
79. Listom zo dňa 17.10.2016 veriteľ A. B., C. určil predčasnú splatnosť úveru a oznámil spoločnosti ECOTREND MYJAVA spol. s r.o. začatie výkonu záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva. Určením predčasnej splatnosti sa stal splatným aj zostatok spotrebného úveru vo výške 37.046,35 Eur, teda ECOTREND MYJAVA spol. s r.o. mal veriteľovi zaplatiť celkom sumu vo výške 40.222,49 Eur do 18.11.2016.
80. Z výzvy na vylúčenie majetku zo súpisu podstaty úpadcu SAPUCHA s.r.o. zo dňa 31.03.2017 vyplýva, že žalovaný žiadnu baličku patriacu úpadcovi nepoužíval, nakoľko mal inú od spoločnosti J. K. z roku 2014. Žalovaný nikdy nesprevádzkoval baličku úpadcu pre technické problémy, avšak uhrádzal mesačné splátky za úpadcu. Nakoľko financujúca banka nebola schopná vyriešiť prevod úveru na žalovaného, nebol žalovaný ochotný investovať do technických riešení na sprevádzkovanie baličky, preto prestal splácať splátky úveru a baličku odovzdal konateľovi úpadcu. Žalovaný žiadal o vylúčenie pohľadávky zo súpisu majetku úpadcu.
81. Listom zo dňa 26.06.2017 žalobca, ako správca, reagoval na uvedený list a oznámil žalovanému, že pohľadávku z podstaty nevylúči. Uviedol, že od tretej osoby má preukázané komu bola balička odovzdaná, kedy bola inštalovaná a kto ju v danom období uhrádzal. Žiadal, aby v prípade odovzdania baličky tretej osobe žalovaný toto preukázal. Žiadal o odôvodnenie realizácie jednotlivých splátok za baličku, ktorá žalovanému podľa jeho tvrdení nikdy nepatrila a nikdy ju neužíval.
82. Listom zo dňa 25.07.2017 žalovaný oznámil žalobcovi, že nešpecifikoval peňažnú pohľadávku zahrnutú do súpisu podstaty úpadcu a opakovane poukázal na to, že baličku nepoužíval. Doplnil, že žalovaný si prenajal baličku od právneho predchodcu úpadcu so zámerom jej užívania, pričom výška mesačného nájomného predstavovala splátky spotrebiteľského úveru voči A. B., C.. Žalovaný mal zámer prevziať úver a následne investovať do technickej zmeny baličky, avšak k prevzatiu úveru nedošlo, preto došlo k ukončeniu nájmu a k vráteniu baličky.
83. Žalobca listom zo dňa 09.08.2018 uznal pohľadávku A. B. C., Bratislava uplatnenú konkurznou prihláškou zo dňa 24.11.2016 v celkovej sume 40.259,13 Eur.
84. Z výsluchu konateľa žalovaného F. I. G. vyplýva, že nájomná zmluva musela existovať, nakoľko žalovaný musel mať titul na to, aby mohol platiť splátky, ktoré si mohol následne uplatniť ako náklady. F. dával baličku majiteľovi SAPUCHY. Od G. vie, že linku previezol niekde do Krtíša. V čase, keď G. linku preberal, bol konateľom úpadcu. Nájomná zmluva bola ukončená tým, že stroj odovzdali úpadcovi a prestali jednotlivé splátky platiť. Výška nájmu bola viazaná na jednotlivé úverové splátky. Nájom platili v období od 01.10.2015-01.07.2016 a stroj odovzdali 03.06.2016.
85. Z výsluchu E. H. F. vyplýva, že balička mala technickú vadu, bolo potrebné k nej dokúpiť ďalšie príslušenstvo, aby fungovala. Žalovanému bola prenajatá v roku 2015 alebo 2016. ECOTREND MYJAVA spol. s r.o. sa potom zlúčil so spoločnosťou Cycle a nový majiteľ spoločnosti Cycle rozhodol, že stroj odvezie. Prišla nejaká špedičná firma a stroj odviezli. Stroj sa nachádzal v Rudníku, v pôvodnom sídle ECOTREND MYJAVA spol. s r.o., neskôr BIOMILY. Stroj si spoločnosť Cykle zobrala, lebo jej patril, zrejme došlo k nejakej dohode o ukončení nájmu. Stroj preberal konateľ firmy G.. Nevie kam stroj išiel. Stroj bol v podstate stále na jednom mieste, išlo o budovu v tom istom areáli, kde sídlila spoločnosť
ECOTREND MYJAVA spol. s r.o. a aj spoločnosť BIOMILA. Splátky nájomného riadne platili až do odovzdania stroja. Stroj pomáhali nakladať pri odovzdávaní ľudia zo skladu. Nemal vedomosť o tom, že právo nakladať s majetkom mal v čase odovzdania správca. Pri nakladaní linky tam bol skladník pán D., pričom linka bola ako celok nakladaná nejakým vysokozdvižným zariadením.
86. Z výsluchu svedka D. vyplynulo, že pracuje u žalovaného ako skladník a vodič. Vie, že niekoľko rokov dozadu nejaký stroj v sklade bol, bol zabalený, nezaujímal sa o oň. Nevedel komu stroj patrí, ako sa tam dostal a ako dlho tam bol. Nebol pri tom, keď stroj odtiaľ odchádzal. Mohlo to byť vtedy, keď končila spoločnosť ECOTREND MYJAVA spol. s r.o. s činnosťou a s činnosťou začínal žalovaný.
87. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa ba úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
88. Odvolací súd preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to len v rozsahu odvolania a z odvolacích dôvodov uvedených žalobcom a žalovaným v podanom odvolaní a dospel k záveru, že nemá inú možnosť ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdiť. Odvolací súd nezistil ani ex offo prieskumom vady týkajúce sa procesných podmienok, pričom opätovne zdôrazňuje, že nebol oprávnený preskúmavať procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý nebol predmetom odvolacích námietok strán sporu, keďže bol viazaný rozsahom odvolania a odvolacími námietkami.
89. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, a preto len s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).
90. Žalobca podal odvolanie voči označenému rozsudku Okresného súdu Trenčín, pričom bližšie nešpecifikoval, voči ktorému výroku rozhodnutia odvolanie podáva, odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie z odvolacích dôvodov žalobcu len v rozsahu výroku II., keďže v tejto časti bol žalobca neúspešný (žaloba bola v tejto časti zamietnutá). Žalobca tak nebol oprávnený namietať závery súdu prvej inštancie ohľadne výroku I., v ktorom okresný súd žalobcovi vyhovel (čo do sumy 44.465,96 Eur s príslušenstvom). Z uvedeného dôvodu nebol odvolací súd oprávnený ani preskúmavať námietky žalobcu ohľadne okolností uzavretia nájomnej zmluvy. Dôvodom neposudzovania odvolania žalobcu voči tejto časti rozhodnutia je absencia subjektívneho oprávnenia strany žalobcu podať odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré vyznelo v jeho prospech. Odvolací súd tak odvolanie žalobcu čo do výroku I. postupom podľa § 359 CSP v spojení s § 386 písm. b) CSP odmietol, keďže bolo podané neoprávnenou osobou.
91. K námietke žalovaného, že odvolanie žalobcu nespĺňa náležitosti podľa § 363 CSP odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Žalobca v podanom odvolaní označil, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, taktiež špecifikoval dôvody podania odvolania ako aj to, čoho sa domáha (odvolací návrh). S tou skutočnosť, že žalobca neoznačil rozsah, v ktorom rozhodnutie okresného súdu napáda, sa odvolací súd vysporiadal tým, že v časti, v ktorej nebol žalobca oprávnený podať odvolanie (pre absenciu jeho oprávnenia), odvolací súd odvolanie odmietol.
92. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Hoci žalobca v odvolaní namietal, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa linka nachádza u žalovaného, ktorý ju doposiaľ využíva, a preto jej prenájom a odovzdanie konateľovi úpadcu je len účelový, odvolací súd v danom smere poukazuje na to, že táto obrana vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku II. (ktorým bola žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia od 02.11.2018 až do súčasnosti zamietnutá), nemá žiadnu právnu relevanciu. Okresný súd v bode 38 odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že "žalovaný riadne baliacu linku žalobcovi neodovzdal (odovzdal ju neoprávnenej osobe), hoci tak urobiť mal okamžite po skončení nájmu, ale nebolo preukázané, aké bezdôvodné obohatenie tým na jeho strane vzniklo.“ Súd prvej inštancie tak prisvedčil žalobcovi, že pokiaľ bola baliaca linka odovzdaná konateľovi úpadcu v čase vyhláseného konkurzu, žalovaný nepostupoval správne. Práve z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok
na plnenie vo výške 44.465,96 Eur (hoci z titulu nájomnej zmluvy a nie žalobcom sa dožadovaného bezdôvodného obohatenia), a teda súd prvej inštancie nepovažoval odovzdanie baliacej linky zo dňa 03.06.2016 za relevantné, keďže nebolo odovzdané správcovi úpadcu. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (keď zamietol nárok žalobcu vo výroku II.), na konštatovaní, že žalobca nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia. Preto akákoľvek polemika žalobcu ohľadne nedôveryhodnosti odovzdania linky osobe ktorá neexistuje, nie je relevantná. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v tom smere, že argumentácia žalobcu, že výška bezdôvodného obohatenia vychádza zo sumy mesačnej úverovej splátky ako jedinej známej referenčnej hodnoty, ktorú mal žalobca k dispozícii, neobstojí. Dané úvahy žalobcu sú irelevantné, keďže výška nájomného sa tvorí vôľou zmluvných strán. Pokiaľ si žalobca myslí, že by to malo byť inak, mal to v konaní preukázať. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že pokiaľ sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, musí preukázať, aký prospech žalovaný využívaním stroja získal na úkor žalobcu. Takéto bezdôvodné obohatenie mohol žalobca odvodiť napríklad od bežného nájomného za užívanie obdobného stroja, avšak žalobca žiadne takéto dôkazy v konaní neprodukoval.
93. K výške bezdôvodného obohatenia odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že baliaca linka žalobcu bola užívaná žalovaným bez akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, aby bola za jej užívanie platená náhrada, teda išlo o plnenie bez právneho dôvodu, bol povinný rozsah bezdôvodného obohatenia relevantným spôsobom špecifikovať. Je pravdou, že užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, pričom pokiaľ nie je stanovený jeho rozsah predpisom, rovná sa peňažnej čiastke, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie prenajatej veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob jej užívania, Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Je možné sa stotožniť so žalobcom v tom smere, že obvyklé nájomné je nájomným tržným. Pri absencii podkladov sa môže vychádzať aj z výšky náhrad v iných prípadoch. Pokiaľ napríklad nie je možné zistiť obvyklé nájomné pri určitom druhu predmetu nájmu (baliaca linka), je možné uvažovať o existencii obdobných nájomných vzťahov. Inak povedané, pokiaľ nemožno určiť obvyklé nájomné pri baliacej linke, prichádza do úvahy porovnanie nájomného pri obdobných strojoch. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že žalobca sa domáhal sumy bezdôvodného obohatenia, ktorá sa rovná výške splátky úveru, a to bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia, hoci uzavretie nájomnej zmluvy v celom konaní popieral. Výška splátky úveru pritom vychádza z úplne iných výpočtových parametrov ako je to pri tvorbe odplaty za užívanie hnuteľnej veci. Správne sú preto závery súdu prvej inštancie, keď konštatoval, že žalobca v danom smere neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia, preto nebolo možné jeho žalobe v danej časti (výrok II.) vyhovieť. Z uvedeného dôvodu postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ konštatoval, že žalobca v danom smere neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a jeho žalobu výrokom II. vo zvyšnej časti zamietol.
94. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný v rozsahu výroku I. a závislého výroku III.. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné. Odvolací aj na tomto mieste zdôrazňuje, že žalovaný nenamietal závery súdu prvej inštancie ohľadne vzniku nájomného vzťahu. Žalovaný odvolaním napádal len závery okresného súdu týkajúce sa zániku nájomného zmluvného vzťahu, ktorými námietkami bol odvolací súd viazaný, a preto mohol preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie len v danom rozsahu. Žalovaný predovšetkým namietal závery súdu prvej inštancie o tom, že nájomná zmluva zo dňa 05.09.2015 nezanikla, keďže predmet nájmu mal byť odovzdaný neoprávnenej osobe vzhľadom na vyhlásený konkurz a prechod oprávnenia konať v mene spoločnosti na správcu. Žalovaný vo svojich odvolacích námietkach zotrval na tom, že došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy zo dňa 05.09.2015 neformálnym spôsobom pri odovzdaní predmetu nájmu dňa 03.06.2016 konateľovi úpadcu p. G.. Odvolací súd na danom mieste, držiac sa rozsahu odvolania a odvolacích námietok žalovaného, preskúmal závery súdu prvej inštancie ohľadne oprávnenosti konateľa úpadcu G. G. (v čase vyhláseného konkurzu na úpadcu) prebrať baliacu linku a ukončiť tak žalovaným tvrdený nájomný vzťah. Odvolací súd konštatuje, že boli správne právne závery súdu prvej inštancie, keď konštatoval, že žalovaný odovzdal predmet nájmu neoprávnenej osobe, keďže v konaní bolo nepochybne preukázané (a nakoniec to vyplýva aj z verejne publikovaných údajov Obchodného vestníka), že dňa 21.01.2016 bol na úpadcu vyhlásený konkurz. V zmysle ust. § 44 ods. 1 ZKR daným okamihom prechádza oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, na správcu. V konaní nebolo sporné, že baliaca linka vlastnícky patrila úpadcovi, a preto aj akékoľvek úkony týkajúce sa
prípadného ukončenia nájmu, či odovzdania predmetu nájmu úpadcovi, sú od momentu vyhlásenia konkurzu v kompetencii správcu. Pokiaľ žalovaný odovzdal dňa 03.06.2016 majetok patriaci úpadcovi osobe odlišnej od správcu (hoci táto bola v tom čase konateľom tejto spoločnosti), správne poukázal okresný súd na to, že neodovzdal predmet nájmu oprávnenej osobe.
95. V danom smere nemôžu obstáť ani námietky žalovaného ohľadne toho, že o vyhlásenom konkurze nevedel, keďže si úpadca nesplnil povinnosť v zmysle § 9 ods. 4 Obchodného zákonníka a nevykonal zmeny v obchodnom registri v súlade s jestvujúcim právnym stavom tak, aby z obchodného registra vyplývalo, že daná spoločnosť je v konkurze. Argument žalovaného, že sa nemal odkiaľ dozvedieť, že na spoločnosť SAPUCHA s.r.o. bol vyhlásený konkurz nemôže obstáť, keďže z verejne dostupných údajov zverejnených v Obchodnom vestníku vyplýva, že vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku už v januári 2016 (Obchodný vestník č. 13/2016, deň vydania 21.01.2016). Je nepochybné, že žalovaný disponoval v čase vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu s majetkom, ktorý vlastnícky patril úpadcovi, a preto sa v tejto časti stal účastníkom konkurzného konania, keďže bol povinný tento majetok vydať do konkurznej podstaty. Pritom aj z ust. § 76 ods. 1 ZKR jasne vyplýva, že súpis majetku úpadcu vyhotovuje správca aj na základe informácií od iných osôb, ktorými sú v zmysle ust. § 75 ods. 4 ZKR aj osoby majúce u seba majetok podliehajúci konkurzu. Zverejnením uvedených údajov v Obchodnom vestníku tak nastávajú hmotnoprávne a procesnoprávne účinky, ktoré sa týkajú nielen samotného úpadcu, ale aj tretích osôb. V zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii pritom platí, že účastníkmi konkurzu sú aj osoby, o ktorých právach alebo povinnostiach sa má v tomto konkurznom konaní konať (§ 24 ods. 3 ZKR). Zákonom stanovené účinky nastanú bez ohľadu na to, či sa úpadca alebo iné dotknuté osoby dozvedeli o vyhlásení konkurzu, pričom tieto účinky trvajú až do zrušenia konkurzu. V danom prípade preto nie je namieste námietka žalovaného, že ako tretia osoba sa nemohol dozvedieť o vyhlásení konkurzu, keďže z obchodného registra táto skutočnosť nevyplývala. Žalovaný ako tretia osoba, v ktorej dispozícii bol majetok úpadcu, sa nemôže dovolávať ochrany tretích osôb konajúcich v dobrej viere v zápis údajov v obchodnom registri, keďže informácia o vyhlásení konkurzu bola okamihom 21.01.2016 zverejnená v Obchodnom vestníku s účinkami pre všetky osoby disponujúce majetkom úpadcu, a teda aj pre žalovaného. Z uvedeného dôvodu tá skutočnosť, že v obchodnom registri nebol zverejnený údaj o vyhlásenom konkurze na úpadcu, nemôže byť relevantná vo vzťahu k žalovanému, ktorý disponoval k dátumu vyhlásenia konkurzu majetkom úpadcu.
96. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu, ako aj z odvolacích námietok žalovaného, ktoré smerovali len k dôvodom zániku nájomnej zmluvy zo dňa 05.09.2015, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho vo výroku I. potvrdil.
97. Pokiaľ žalobca produkoval v odvolacom konaní vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, ktoré je datované dňa 14.04.2025, odvolací súd poukazuje na to, že toto vyjadrenie bolo produkované v rozpore s ust. § 373 ods. 4 CSP. V zmysle uvedeného ustanovenia možno prostriedky procesného útoku, či obrany, uplatniť najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Zo spisového materiálu pritom vyplýva, že odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi na vyjadrenie dňa 07.03.2024. Pokiaľ sa potom žalobca k odvolaniu vyjadril (prostredníctvom ustanoveného právneho zástupcu) až podaním zo dňa 14.04.2025 (teda po viac ako roku od jeho doručenia), hoci mu bola stanovená lehota na vyjadrenie 10 dní od jeho doručenia, toto vyjadrenie bolo zaslané po lehote, a preto nie je možné naň prihliadnuť. Táto lehota žalobcovi uplynula dňom 17.03.2024, teda prostriedky žalobcu, ktoré uplatnil v podaní zo dňa 14.04.2025 boli produkované po lehote. Taktiež v zmysle ust. § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nemohol na argumentáciu a predložené dôkazy žalobcom vo vyjadrení zo dňa 14.04.2025 prihliadnuť. Žalobca tieto prostriedky procesného útoku neuplatnil včas, a to v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, keďže tieto produkoval až po vyše roku od výzvy súdu na jeho vyjadrenie. Na uvedenej skutočnosti nemôže nič zmeniť ani to, či týmito skutočnosťami disponoval v konaní pred súdom prvej inštancie, alebo nie, keďže aj novoty v odvolacom konaní je možné uplatniť (za splnenia podmienok podľa § 366 CSP) len do uplynutia lehoty na vyjadrenie k odvolaniu, a táto lehota žalobcovi uplynula dňom 17.03.2024.
98. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. (voči ktorému podal odvolanie žalovaný) a II. (voči ktorému podal odvolanie žalobca) potvrdil postupom podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP, keďže na podklade podaných odvolaní odvolací súd nemohol konštatovať, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, či dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Odvolací súd pritom opakovane zdôrazňuje, že nebol oprávnený preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie z iných dôvodov ako tých, ktoré boli produkované stranami sporu v podaných odvolaniach.
99. Strany sporu podali odvolanie aj do závislého výroku III. o trovách konania, avšak k danej časti neuviedli žiadnu odvolaciu argumentáciu, preto neumožnili odvolaciemu súdu jeho odvolací prieskum. Potom vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vychádza z pomeru úspechu strán vo veci, odvolací súd aj toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
100. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil medzi strany sporu podľa úspechu v odvolacom konaní. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v časti 44.465,95 Eur (úspech 31,46%) a žalovaný v časti 96.872,27 (úspech 68,54 %), teda čistý úspech žalovaného predstavuje 37,08%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
101. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).