Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_72C-29-2024.pdf
PDF · 106.24 KB
Case nature
Subarea
72C/29/2024
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom Bratislava 811 06, Hodžovo námestie 3, zastúpeného advokátskou kanceláriou RASLEGAL, s.r.o., IČO: 36 855 561, so sídlom Bratislava 811 02, Mostová 2, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, za účasti B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
„Žalovanému sa z a k a z u j e nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese Nové Mesto nad Váhom, v obci D., v katastrálnom území D., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX ako:
- pozemok parcela registra „E.“, parc. č. 1271, záhrada o výmere 366 m2,
- pozemok parcela registra „E.“, parc. č. 1272, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 421 m2,
- rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku par. č. 1272, a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, a to až do právoplatného skončenia predmetného konania.“
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.03.2024 žiadal, aby súd určil, že právny úkon – kúpna zmluva, zapísaný v katastri nehnuteľností v rámci konania č. V-2433/2023 v časti, predmetom ktorého je prevod vlastníctva, či už vcelku alebo v časti spoluvlastníckeho podielu nasledujúcich nehnuteľností: pozemok parcela registra „E.“, parcela číslo 1271, záhrada o výmere 366 m2, pozemok parcela registra „E.“, parcela číslo 1272, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 421 m2, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcely číslo 1272; to všetko zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území D., v obci D., v okrese F. B. F. G., je voči žalobcovi právne neúčinný. Ďalej žiadal, aby súd určil, že právny úkon – kúpna zmluva, zapísaný v katastri nehnuteľností v rámci konania č. V-2433/2023 v časti, predmetom ktorého je zriadenie vecného bremena v prospech B. B., nar. XX.XX.XXXX (ako žalovaného 2/), spočívajúceho v práve bezodplatného doživotného bývania a užívania nasledujúcich nehnuteľností: pozemok parcela registra „E.“, parcela číslo 1271, záhrada o výmere 366 m2, pozemok parcela registra „E.“, parcela číslo 1272, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 421 m2, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcely číslo 1272; to všetko zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území D., v obci D., v okrese F. B. F. G., je voči žalobcovi právne neúčinný. Žiadal tiež žalovaných nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.
2. Uviedol, že dňa 22.10.2020 ako veriteľ uzavrel so spoločnosťou PMS-Montage, s.r.o., so sídlom Nábrežná 1635/7, 911 01 Trenčín, IČO: 47 979 631 (ďalej ako „PMS-Montage“ alebo aj ako „obligačný dlžník“) ako hlavným, resp. obligačným dlžníkom a žalovaným 2/ ako ručiteľom v zmysle ustanovení §§ 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a súvisiacu Dohodu o ručení (ďalej len „Zmluva“). Vychádzajúc z údajov o priezvisku a dátumov narodenia žalovaných sa domnieva, že títo sú navzájom blízkymi osobami - súrodencami. Poukázal na výpis z listu vlastníctva k rodinnému domu v obci D., kde má žalovaný 2/ evidovaný trvalý pobyt. Obligačnému dlžníkovi v zmysle Zmluvy poskytol splátkový úver vo výške 150.000,00 Eur. Nakoľko obligačný dlžník povinnosti vyplývajúce pre neho zo Zmluvy a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas, pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Obligačného dlžníka a rovnako aj ručiteľa (žalovaného 2/) osobitnými výzvami vyzval na vrátenie dlžnej sumy (106.112,90 Eur). Obligačný dlžník ani ručiteľ napriek tomu svoj dlh nesplnili, a to ani v dodatočnej lehote, ktorú im poskytol. Vzhľadom na tieto okolnosti sa rozhodol svoje nároky uplatniť súdnou cestou, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu, resp. žalobou v upomínacom konaní, ktoré je v súčasnosti vedené Okresným súdom Banská Bystrica. V tejto súvislosti v rámci prípravy žaloby na portáli katastra nehnuteľností zaevidovali skutočnosti, ktoré v ňom vyvolali presvedčenie o tom, že žalovaný 2/ (ktorý je zároveň jeden zo spoločníkov a bývalý konateľ obligačného dlžníka) sa v nadväznosti na nepriaznivé a neúspešné podnikanie, následne spojené s neuhrádzaním poskytnutého úveru, pravdepodobne zbavil svojho nehnuteľného majetku, a to v prospech svojho brata – žalovaného 1/. Rovnako týmto poukázal na to, že obligačný dlžník, spoločnosť PMS-Montage, je aktuálne dlžníkom aj pri daniach a na verejnom poistení. Reálna vymožiteľnosť nárokov žalobcu voči obligačnému dlžníkovi je tak v súčasnosti nepravdepodobná. O to viac považuje za nutné vymáhať svoje nároky po ručiteľoch (ktorí sú spoločníkmi a konateľmi tejto spoločnosti), ktorí evidentne skrývajú svoj hodnotný majetok, na ktorý by žalobca ako ich veriteľ mal dosah pri uspokojení svojich splatných nárokov. Týmto poukázal na list vlastníctva číslo XXXX, na ktorom je žalovaný 1/ uvedený ako výlučný vlastník dvoch rodinných domov a priľahlých pozemkov v obci D., pričom ako právny titul nadobudnutia sú zaznamenané nasledujúce právne úkony: a. Kúpna zmluva V 1357/2010 z 05.08.2010 VZ 58/10; b. Kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena V-2433/2023, vklad povolený dňa 20.09.2023 – zm.č. 155/23 (ďalej len „Kúpna zmluva“). Zároveň je na liste vlastníctva uvedené vecné bremeno spočívajúce v práve bezodplatného dožitia a užívania v prospech žalovaného 2/, zriadené Kúpnou zmluvou, a to na nehnuteľnosti s nasledovnou špecifikáciou: pozemok parcela registra „E.“, parcela č. 1271, záhrada o výmere 366 m2, pozemok parcela registra „E.“, parcela číslo 1272, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 421 m2, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcely číslo 1272; to všetko zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom pre katastrálne územie D., v obci D., v okrese F. B. F. G., a to príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom (ďalej len „Nehnuteľnosti“). Vzhľadom na uvedené má za to, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, na ktoré bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného v 2/, sa pôvodne nachádzali vo vlastníctve žalovaného 2/. Následne v roku 2023, po tom ako sa obligačný dlžník dostal do finančných problémov a žalovaný 2/ očakával zosplatnenie úveru, za ktorý sa zaručil (k tomu došlo len necelé dva (2) mesiace po povolení vkladu), žalovaný 2/ previedol svoj spoluvlastnícky podiel Kúpnou zmluvou na žalovaného 1/ – zjavne svojho brata – a to za súčasného zriadenia práva „bezodplatného doživotného bývania a užívania“ rodinného domu so súpisným číslom XXX a priľahlých pozemkov. Pokiaľ ide o ostatné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, na ktoré nebolo zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného 2/, t. j.: pozemok parcela registra „E.“, parcela číslo 633, záhrada o výmere 169 m2, pozemok parcela registra „E.“, parcela číslo 638, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 123 m2, dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcela číslo 638, má za to, že tieto neboli predmetom prevodu, na základe Kúpnej zmluvy z roku 2023, ale skoršej kúpnej zmluvy z roku 2010, čo podľa neho preukazuje skutočnosť, že na tieto nehnuteľnosti nebolo zriadené vecné bremeno v prospech žalovaného 2/. Tieto ručiteľ zrejme neužíva a nachádzajú sa v inej časti obce. Z dôvodu primeranosti preto túto odporovaciu žalobu smeruje žalobca výlučne vo vzťahu k nehnuteľnostiam, na ktorých sa nachádza vecné bremeno zriadené v prospech dlžníka – žalovaného 2/ (rodinný dom so súpisným číslom XXX a priľahlé pozemky číslo 1271 a číslo 1272), vyhradzuje si však právo žalobu primerane upraviť v nadväznosti na príslušné listiny, ktoré súčasne (nižšie v texte) žiada prostredníctvom súdu z katastra nehnuteľností zabezpečiť. Na základe týchto skutočností má za to, že za daných okolností išlo o prevod nehnuteľností, ktorým žalovaný 2/ zámerne vyňal nehnuteľnosti zo svojej dispozičnej sféry, a to tak, aby naň nemali dosah veritelia, vrátane žalobcu, a to za súčasného zachovania bezodplatného užívacieho práva a práva dožitia v týchto nehnuteľnostiach. To všetko v úmysle, aby nehnuteľnosti zostali v jeho rodine a užívaní a aby sa z nich veritelia nemohli uspokojiť. Pokiaľ ide o odporovateľnosť prevodu, žalobca má za to, že v danom
prípade išlo o účelový prevod s úmyslom ukrátiť uspokojenie žalobcovej pohľadávky ako aj ďalších veriteľov žalovaného 2/. Možno dôvodne predpokladať, že žalovaný 2/ je blízkou osobou žalovaného 1/ (podľa popísaných okolností a v nadväznosti na účel danej transakcie). Navyše, tento prevod podľa žalobcu ani nemal žiadny ekonomický zmysel, nakoľko žalovaný 1/ predmetné nehnuteľnosti zjavne neužíva a trvalý pobyt má registrovaný na úplne inej adrese, dokonca v inej obci. Naopak, nehnuteľnosti celkom zjavne dlhodobo užíva výlučne žalovaný 1/, ktorý v nich má a mal registrovaný trvalý pobyt, a to ešte pred uzatvorením Kúpnej zmluvy, a očividne ich zamýšľa bezodplatne užívať aj naďalej, o čom svedčí zriadené vecné bremeno. Neúčinnosť Kúpnej zmluvy voči žalovanému 1/ aj s ohľadom na charakter tohto právneho úkonu je tak možné odporovať podľa ust. § 42a ods. 3 písm. a) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Tiež poukázal na časové hľadisko a výpis z úverového účtu obligačného dlžníka s prehľadom splácania úveru poskytnutého obligačnému dlžníkovi, z ktorého vyplýva, že obligačný dlžník si neplnil svoje finančné povinnosti riadne a včas v zmysle dohodnutých podmienok v Zmluve. Poslednú úhradu (a aj to v nižšej ako dohodnutej výške) eviduje žalobca v júni 2023, čiže približne dva (2) mesiace pred uzatvorením Kúpnej zmluvy. Prevod na žalovaného 1/ tak bol zrealizovaný v čase, kedy obligačný dlžník už bol v omeškaní, o čom zjavne žalovaný 2/ ako jeho spoločník vedel. Žalovanému 2/ bolo teda zrejmé, že je ako ručiteľ povinný platiť za hlavného dlžníka. Zároveň žalobca predložil informáciu o sledovaní zásielky s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zaslanej žalovanému 2/, ktorý o nej vedel, bola mu riadne oznámená, uložená na pošte a túto si neprevzal v odbernej lehote. Evidentne vediac, čo táto obsahuje. Spoločnosti bola totižto doručená dňa 20.11.2023. Do podania žaloby sú spoločnosť PMS-Montage a žalovaný 2/ ako jeden z ručiteľov i naďalej v rozsiahlom omeškaní s plnením si svojich povinností. I napriek tomu, že žalobca nemá k dispozícii Kúpnu zmluvu, ktorou boli prevedené Nehnuteľnosti, prípadne príslušný spoluvlastnícky podiel, platí, že žalovaní sú blízkymi osobami. Preto žalovaný 1/ pri prevode dotknutých Nehnuteľností musel vedieť aj o úmysle svojho brata ako prevodcu ukrátiť svojich veriteľov. Jeho vedomosť sa v zmysle zákona prezumuje. Žalobca je presvedčený, že jediným zámerom a účelom prevodu Nehnuteľností bolo znemožniť uspokojenie nárokov veriteľov, o čom mohol a mal mať žalovaný 1/ priamu vedomosť. Na základe vyššie uvedených okolností žalobca preukázal úmysel žalovaného 2/ ukrátiť uspokojenie žalobcu, ako aj (prezumovanú) vedomosť žalovaného 1/ o úmysle zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu, či iných veriteľov jeho brata. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je žalobca nútený domáhať sa neúčinnosti Kúpnej zmluvy súdnou cestou. Čo sa týka odporovateľnosť zmluvy o zriadení vecného bremena žalobca uviedol, že právnou doktrínou všeobecne akceptovaným účelom odporovateľnosti právnych úkonov je ochrana veriteľa voči úkonom dlžníka, ktorými dlžník podstatne sťažuje uspokojenie pohľadávky svojho veriteľa a teda napraviť ujmu, ktorú zákon označuje ako ukrátenie veriteľa a opätovne umožniť jeho uspokojenie. Právne úkony, ktoré možno odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku, ale každý úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky. Tento názor prezentoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 01.07.2011 vo veci sp. zn. 5 Cdo/181/2010. Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že odporovať možno aj úkony, ktoré priamo a bezprostredne nadväzujú na scudzovacie úkony, ktorými došlo k zmenšeniu majetku žalovaného 2/, a to vrátane zmluvy o zriadení vecného bremena, ako je tomu v tomto prípade. S prihliadnutím na účel právnej úpravy je podľa žalobcu pod pojmom „odporovateľný právny úkon“ nevyhnutné rozumieť aj sled viacerých bezprostredne nadväzujúcich právnych úkonov, ktoré sú previazané spoločným úmyslom dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Je evidentné, že zmluva o zriadení vecného bremena v prospech žalovaného 2/ bola uzatvorená v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s Kúpnou zmluvou. Zároveň tak táto zmluva podľa žalobcu evidentne sama o sebe sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky a ukracuje žalobcu, nakoľko je nepravdepodobné, že by sa Nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom in personam podarilo pri exekúcii speňažiť. Predajom týchto Nehnuteľností totiž právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech oprávneného naďalej trvá, t.j. je naviazané na oprávneného. Okrem toho, akékoľvek vecné bremeno zriadené na prevádzanom majetku sa priamo odráža aj na hodnote majetku, osobitne pokiaľ bolo zriadené bezodplatne ako je tomu v tomto prípade, a to tak, že v dôsledku vecného bremena dochádza k zníženiu hodnoty majetku. Aj zriadením vecného bremena potom dochádza k zmenšeniu majetkového substrátu žalovaného 2/ ako ručiteľa a ukráteniu veriteľa. Zmluva o zriadení vecného bremena sama o sebe predstavuje odporovateľný právny úkon, a teda je možné sa následne domáhať jej neúčinnosti, a to aj keď táto bola realizovaná ako samostatný právny úkon. Neúčinnosť zmluvy o zriadení vecného bremena je tak možné podľa žalobcu rovnako odporovať v zmysle ust. § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka. S ohľadom na uvedené sa domáha vyslovenia neúčinnosti aj zmluvy o zriadení vecného bremena in personam v prospech oprávneného z práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, t.j. v prospech žalovaného 2/.
3. S podanou žalobou žalovaný žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakáže nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálnym odborom, nachádzajúcimi sa v okrese Nové Mesto nad Váhom, v obci D., v katastrálnom území D., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX ako: pozemok parcela registra „E.“, parc. č. 1271, záhrada o výmere 366 m2, pozemok parcela registra „E.“, parc. č. 1272, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 421 m2, rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku par. č. 1272, a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, a to až do právoplatného skončenia predmetného konania.
4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú okrem iného aj tomu, že v budúcnosti môže dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s Nehnuteľnosťami, prípadne to, že sa žalovaný 1/ začne zbavovať Nehnuteľností v úmysle zamedziť žalobcovi alebo iným veriteľom získať späť to, čo neoprávnene ušlo z majetku jeho brata. Už z doterajšieho vývoja vecí podľa žalobcu vyplýva, že účastníci sporného prevodu konajú na základe vopred pripraveného plánu, pričom jednotlivé kroky vykonávajú koordinovane. K prevodu Nehnuteľností došlo v septembri 2023, no žalovaný 2/ má v nich vedený trvalý pobyt do súčasnosti. Nehovoriac o tom, že žalovaný 1/ má vedený trvalý pobyt v úplne inej obci. Je tak evidentné, že svoje bytové potreby má vysporiadané bez obývania dotknutých Nehnuteľností, ktoré vecným bremenom ponechal bezodplatne v užívaní žalovaného 2/. Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia v tejto veci teda spočíva v tom, že vymožiteľnosť a teda exekúcia v prospech žalobcu by mohla byť a aktuálne aj je ohrozená. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, podľa ktorej: „Potreba dočasnej právnej úpravy pomerov strán sporu v danom prípade je osvedčená existenciou samotného sporu o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy. Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia ako opatrenia mimoriadneho, avšak v tomto prípade nevyhnutne potrebného. V čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môže byť žalobca v spore vo veci samej úspešný, no i napriek tomu dospel k záveru, že predmetný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, v akom mu bolo súdom prvej inštancie vyhovené, je skutkovo dôvodný a právne opodstatnený a to z dôvodu že navrhované neodkladné opatrenie má za cieľ, aby sa spor vo veci samej (v ktorom žalobca môže, ale i nemusí byť úspešný), vyriešil medzi pôvodnými stranami sporu, a aby nebol realizovaný eventuálny prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na tretie osoby, alebo aby nedošlo k inému faktickému alebo právnemu zaťaženiu predmetných nehnuteľností. Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho (ale i faktického) postavenia žalobcu v spore vo veci samej... ...Na základe uvedeného je zrejmé, že ak by bol žalobca v konaní úspešný, môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak by to nebolo možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Ďalším prevedením nehnuteľností by tak došlo k podstatnému sťaženiu až znemožneniu vymáhania samotnej pohľadávky žalobcu. Nariadením predmetného neodkladného opatrenia sa zabezpečí účel konania a zároveň do rozhodnutia vo veci samej už nedôjde k ďalšiemu prevodu predmetných nehnuteľností...“ (napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č. k.: 16Cob/2/2020-167 zo dňa 31.01.2020). Zároveň žalobca poukázal aj na to, že za danej situácie nevie na zabezpečenie svojich nárokov využiť inštitút sudcovského záložného práva ako zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 343 a nasl. Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný 1/ nie je našim dlžníkom a žalovaný v 2. rade žiadnu nehnuteľnosť nevlastní. Tým by nebol naplnený základný predpoklad tohto inštitútu. Navrhujeme tak miesto toho nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zakáže žalovanému v 1. rade Nehnuteľnosti previesť na ďalšie osoby až do skončenia prebiehajúceho konania a zabezpečí sa tak možnosť, aby sme sa v budúcnosti mohli uspokojiť z majetku, ktorý z nášho pohľadu ušiel z dispozície jeho brata. V prípade, ak by súd nevyhovel nášmu návrhu, existuje tu dôvodná obava, že žalovaný v 1. rade prevedie Nehnuteľnosti na ďalšie osoby s cieľom vytvoriť zdanie dobromyseľnosti nových nadobúdateľov, čím nenávratne dôjde k zmareniu uspokojenia našej pohľadávky. Taktiež to zmarí úspešnosť tejto žaloby, nakoľko bude nevyhnutné v zmysle ust. § 42b ods. 4 OZ, vety za bodkočiarkou, zmeniť žalobu na žalobu na plnenie z titulu náhradovej pohľadávky v dôsledku zmeny okolností v majetkovej sfére žalovaného 1/. Rovnako dodávame, že vecné bremeno,
ktoré na Nehnuteľnostiach aktuálne viazne a vytvára zdanie o nemožnosti takéhoto prevodu, nie je reálnou prekážkou možného konania žalovaného 1/. Ide totiž o vecné bremeno v prospech príbuzného v priamom rade, pričom žalovaný 2/ už konal v úmysle ukrátiť svojich veriteľov. Na naplnenie tohto zámeru aj v budúcnosti preto pochopiteľne žalovanému 2/ nebude brániť, aby sa práva z vecného bremena vzdal alebo na jeho zániku potenciálne dohodol so žalovaným 1/, či akýmikoľvek novými vlastníkmi.
5. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil listinné dôkazy, a to Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a Dohodu o ručení, kópiu z listu vlastníctva č. XXXX, žalobu na Okresnom súde v Banskej Bystrici, sledovanie doručenia zásielky, výpis z účtu úverového dlžníka.
6. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia písomne nevyjadril.
7. Súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP (Náležitosti návrhu neodkladného opatrenia) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do tridsiatich dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
12. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami alebo obava z ohrozenia exekúcie.
14. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je opis skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Tieto skutočnosti musia byť aspoň osvedčené, nemusia byť nepochybne preukázané.
15. Preskúmaním návrhu a priložených listinných dôkazov má súd za to, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.
16. Žalobca žiada, aby súd neodkladným opatrením zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva číslo XXXX, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území D., v obci D., v okrese F. B. F. G., k a to k pozemok parcely registra „E.“ číslo 1271, záhrady o výmere 366 m2, k pozemku parcely registra „E.“ číslo 1272, zastavanej plochy a nádvoria o výmere 421 m2, k rodinnému domu so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku parcely číslo 1272, a to najmä previesť
vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, tieto nehnuteľnosti prenajať, vypožičať, odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť neupotrebiteľnými alebo nakladať s nehnuteľnosťami iným spôsobom, a to až do právoplatného skončenia predmetného konania.
17. Súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný ako kupujúci od predávajúceho B. B., nar. XX.XX.XXXX, kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 20.09.2023. V rámci tejto kúpnej zmluvy bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve bezodplatného dožitia a užívania v prospech predávajúceho B. B., nar. XX.XX.XXXX. Výpisom z registra obyvateľov bolo zistené, že predávajúci a kupujúci sú súrodenci.
18. Žalobou vo veci samej žalobca žiada, aby súd určil, že vyššie uvedená kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena sú voči žalobcovi v zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka právne neúčinné, nakoľko má žalobca za to, že B. B., nar. XX.XX.XXXX, ako predávajúci (žalovaný 2/) právnymi úkonmi, ktorým nadobudol žalovaný 1/ ako kupujúci vyššie uvedené nehnuteľnosti, a ktorým bolo v prospech žalovaného 2/ zriadené právo bezodplatného dožitia a užívaniach, ukracujú uspokojenie pohľadávky žalobcu, ktorú má žalobca voči žalovanému 2/ titulom ručenia záväzku vo výške 150.000,00 Eur. Naviac, žalobou zo dňa 19.03.2024, podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici si žalobca uplatňuje zaplatenie tejto svojej zosplatnenej pohľadávky okrem žalovaného 2/ ako ručiteľa aj voči hlavnému dlžníkovi a ďalšiemu ručiteľovi.
19. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca žalobou o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy, ktorou B. B. ako ručiteľ žalobcovej zabezpečenej pohľadávky, previedol svoje nehnuteľnosti bezprostredne po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, na svojho brata - žalovaného 1/, osvedčil dôvodnosť a trvanie svojho nároku.
20. Účelom takejto žaloby je, aby v prípade preukázania sa, že dlžník zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa, mohol veriteľ žiadať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovateľného právneho úkonu, teda akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.
21. Napriek tomu, že pohľadávka žalobcu, ktorú si uplatňuje žalobca v upomínacom konaní, nie je pohľadávkou vymáhateľnou, a teda priznanou vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu, uvedené nemá vplyv na dôvodnosť podanej žaloby v tomto konaní. Pre vyhovenie odporovacej žalobe je postačujúce, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa sa stane vymáhateľnou (vykonateľnou) v priebehu odporovacieho konania (v čase rozhodovania súdu) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo 253/2012 zo 17.12.2013.
22. Rovnako tak žalobca osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, potrebu zabezpečiť uspokojenie svojej dosiaľ nie právoplatne priznanej pohľadávky pred prevodom týchto nehnuteľností na ďalšiu osobu. Obavy z ohrozenia exekúcie vyplývajú z toho, že žalovaný je bratom predávajúceho, je dôvodné sa domnievať, že žalovaný o ručení svojho brata má vedomosť a podaním predmetnej žaloby sa bude chcieť, aby nedošlo k plneniu z majetku patriaceho do rodiny.
23. Nariadením neodkladného opatrenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, bude zabezpečené uspokojenie žalobcovej pohľadávky, nakoľko to nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Platnosť neodkladného opatrenia súd obmedzil do rozhodnutia vo veci samej.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia podľa § 332 ods. 1 CSP.