Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/7/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpeného Mgr. Petrom Hargašom, advokátom so sídlom Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci – kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 2906/12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu , ČRZ: 101534/2020 zo dňa 17.09.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 06.08.2021 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci spísania a podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3451/20 zo dňa 08.07.2021, vydaného rozhodcom A. E. F., v konaní o zaplatenie 68,09 Eur s príslušenstvom.

2. Žalovaný rozhodnutím č. spisu , ČRZ: 101534/2020 zo dňa 17.09.2021 podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení (ďalej len „“) žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej právnej veci nepriznal z dôvodu, že nebola splnená podmienka hodnoty sporu v zmysle v spojení s

II.

Žaloba

3. Žalobou zo dňa 11.10.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.10.2021, doplnenou podaním zo dňa 06.02.2022, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z dôvodov podľa v znení účinnom do 30.06.2015 (ďalej len „“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

4. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože v ňom absentuje spôsob výpočtu hodnoty sporu, a teda nie je možné overiť, ako žalovaný určil hodnotu sporu a ako dospel k záveru, že táto podmienka nebola splnená.

5. Ďalej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Mal za to, že predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom žiadal o poskytnutie právnej pomoci, nie je konkrétna čiastka, ale posúdenie, či boli dodržané procesné podmienky na vydanie rozhodcovského rozsudku a či existovala právomoc rozhodcovského súdu. Žalovaný tak nesprávne aplikoval , pretože z povahy konania o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je možné ustáliť konkrétnu hodnotu sporu, a preto je nutné ho považovať za konanie bez možného vyčíslenia hodnoty sporu.

6. Pre prípad, že súd dospeje k záveru, že hodnotu sporu v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné vyčísliť a zároveň bude názoru, že žalovaný túto hodnotu sporu v rozhodnutí uviedol, poukázal žalobca na to, že v rozhodcovskom konaní mal záujem nárokovať si od protistrany vzájomnou žalobou čiastku, ktorá prevyšuje sumu 68,09 eur. Žalovaný určil nesprávnu výšku hodnoty sporu, pretože neuviedol výšku trov rozhodcovského konania, nevyčíslil príslušenstvo a nezobral do úvahy výšku nároku uplatneného žalobcom vzájomnou žalobou.

III.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.05.2025 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že aj keď konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá primárne za cieľ rozhodovanie o peňažnom plnení, jeho výsledok má priamy vplyv na majetkové práva strany, a preto ide o spor s majetkovou povahou. Ďalej poukázal na to, že neurčuje presne spôsob ako určiť výšku hodnoty sporu. Žalovaný preto podporne využíva vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a Sadzobník súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Z charakteru zložiek príslušenstva tak, ako sú uvedené v vyhlášky č. vyplýva, že majú charakter buď sankcie za neplnenie alebo za oneskorené plnenie istiny (úrok z omeškania, poplatok z omeškania, náklady na vymoženie pohľadávky) alebo majú charakter odplaty, ktorú musí dlžník zaplatiť veriteľovi za to, že mu veriteľ poskytol na istý čas istinu v podobe peňažného plnenia (úrok), pričom ich suma sa iba mechanicky odvíja a je závislá od sumy istiny, ktorej hmotnoprávny titul nie je sporný. Ak je však hmotnoprávny titul istiny sporný, právna pomoc sa týka práve obhajovania alebo popierania dôvodov vzniku a trvania tohto hmotnoprávneho titulu istiny, nie však právneho titulu príslušenstva tejto istiny, ktoré je odvodené (závislé) od istiny. Hodnota príslušenstva by predstavovala základ pre určenie hodnoty sporu iba v prípade, ak by bola samostatne predmetom sporu, a teda výhradne jej by sa týkala právna pomoc. Hodnotou sporu je teda výška popieranej alebo obhajovanej istiny. Žalovaný tak zotrval na tom, že v predmetnej právnej veci nebola splnená podmienka hodnoty sporu, keď išlo o sumu 68,09 Eur a hodnota minimálnej mzdy v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného bola v sume 623 eur.

IV.

Replika žalobcu, duplika žalovaného

8. Žalobca v replike zo dňa 27.06.2025 zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.

9. Žalovaný v duplike zo dňa 04.07.2025 zotrval na argumentoch uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe.

V.

Konanie na správnom súde

10. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť v Bratislave (ďalej len „“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným

rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu a vedená pod sp. zn. .

VI.

Verejné vyhlásenie rozsudku

11. v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

12. rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 20.11.2025, pretože boli splnené podmienky podľa v spojení s . Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 30.09.2025 oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovej stránke správneho súdu. Vzhľadom na avizovanú neprítomnosť predsedníčky senátu 3S, JUDr. Vladimíry Slobodovej, na základe čl. III a V Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025, upravujúcich Zásady zastupovania predsedov senátov a sudcov, bola predsedníčkou senátu JUDr. Lucia Tóth, predsedníčka zastupujúceho senátu 4S. Senát správneho súdu tak vo veci rozhodol dňa 20.11.2025 v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

VII.

Relevantné právne predpisy

13. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

14. Podľa v znení účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.

15. Podľa tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu) v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa sa účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených.

17. Podľa fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného

osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

18. Podľa podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.

19. Podľa ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa knuté. Ustanovenie sa použije primerane.

20. Podľa o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa tohto zákona.

VIII.

Právne posúdenie veci správnym súdom

21. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci spísania a podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3451/20 zo dňa 08.07.2021, vydaného rozhodcom A. E. F., v konaní o zaplatenie 68,09 Eur s príslušenstvom.

22. Za kľúčovú v danej veci považoval otázku právneho posúdenia potreby skúmania podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to hodnoty sporu v zmysle v prípadoch, kedy žiadateľ žiada o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaniach pred súdom vo veci spísania a podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Sporným je teda posúdenie, či v prípade konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku ide o spor a či sa má skúmať splnenie podmienky minimálnej hodnoty sporu, resp. či je vôbec možné túto vyčísliť.

23. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že základným účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám resp. v prevažnej miere znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť, a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy.

24. V zmysle je vznik práva na poskytnutie právnej pomoci podmienený súčasným splnením troch podmienok, a to preukázaním, že (i) príjem žiadateľa nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a že si žiadateľ nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, (ii) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a (iii) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Zákonodarca v ustanovení stanovil tieto podmienky kumulatívne, čo znamená, že na to, aby bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci posúdená kladne, je nevyhnutné splniť všetky v uvedenom zákonnom ustanovení upravené podmienky. Dve z troch predmetných podmienok musia byť navyše splnené počas celého trvania poskytovania právnej pomoci (viď ). Jednou z takýchto podmienok je práve určenie hodnoty sporu, v rámci ktorého sa o právnu pomoc žiada. Hodnota takého sporu musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej v príslušnom období.

25. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa ako žiadateľ obrátil na žalovaného so žiadosťou o právnu pomoc vo veci spísania a podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3451/20 zo dňa 08.07.2021, vydaného rozhodcom A. E. F., ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti Orange Slovensko, a.s. sumu 68,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne od 04.11.2018 až do zaplatenia a trovy konania v sume 81,83 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Žalovaný napadnutým rozhodnutím žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej právnej veci nepriznal z dôvodu, že nebola splnená podmienka hodnoty sporu. Žalovaný ustálil, že hodnota sporu, s ktorým sa žalobca ako žiadateľ na žalovaného obrátil so žiadosťou o právnu pomoc predstavuje sumu 68,09 Eur, ktorá neprevyšovala hodnotu minimálnej mzdy na rok 2021 v sume 623,- Eur.

26. Žalobca s uvedeným právnym posúdením veci žalovaným nesúhlasil. Mal za to, že predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konkrétna čiastka, ale posúdenie, či boli zachované procesné podmienky pre vydanie rozhodcovského rozsudku a či bola daná právomoc rozhodcovského súdu. Predmet takéhoto konania nie je podľa žalobcu možné vyčísliť.

27. Po dôkladnom preskúmaní veci konštatuje, že je povinnosťou žalovaného pri posudzovaní žiadosti žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci skúmať splnenie podmienok podľa Jednou z týchto podmienok je podľa písm. c) uvedeného zákonného ustanovenia aj hodnota sporu, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci, ktorá musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej osobitným právnym predpisom v rozhodnom období. Táto podmienka sa netýka sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Účelom stanovenia takéhoto peňažného limitu je zabezpečiť, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Medzi základné ciele sledované ustanovením tejto podmienky patrí tiež snaha zamedziť zneužívaniu inštitútu právnej pomoci osobami, ktoré sa neprimerane často obracajú na súdy.

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 26.06.2019 konštatoval, že „ v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „spor“. Z vymedzenia rozsahu pôsobnosti tohto zákona podľa a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc“ podľa / je vo všeobecnosti pod pojmom „spor“ možné rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania, ale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Pojem „spor“ preto nie je možné vykladať striktne gramaticky. To platí primerane aj vo vzťahu k výkladu pojmu „hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť napr. konania v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Na základe uvedeného je potom aj prípady v rámci správneho súdnictva (o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov), v ktorých sa žiada o poskytnutie právnej pomoci, potrebné posudzovať tak, či spĺňajú podmienky stanovené v , a to aj vo vzťahu k podmienke pod písm. c/, t. j. hodnoty sporu. Samozrejme za predpokladu, že sa hodnota sporu v rámci správneho súdnictva dá vyčísliť v peniazoch. Prípad žalobcu patrí práve do tejto skupiny sporov, keďže jeho predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorými mu bola vyrubená daň z nehnuteľnosti v presne stanovenej výške.“

29. Uvedené závery možno podľa názoru správneho súdu aplikovať aj v prejednávanej veci. Keďže aj konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno subsumovať pod pojem ,,spor“, je potrebné

zaoberať sa v každom jednotlivom prípade otázkou, či je možné vyčísliť hodnotu takéhoto sporu. Aj napriek tomu, že predmetom tohto typu ,,sporu“ je posúdenie, či sú splnené zákonné podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku alebo nie, ako určitej peniazmi neoceniteľnej kategórie, v konečnom dôsledku však nemožno opomenúť ani sekundárny aspekt tohto sporu, ktorým je vyčíslené peňažné plnenie v rozhodcovskom rozsudku, v danom prípade suma 68,09 Eur. Uvedené nemožno ignorovať alebo vnímať izolovane, práve naopak, treba prihliadať na oba tieto aspekty. Pokiaľ by bol žalobca v konaní, pre ktoré žiadal poskytnutie právnej pomoci úspešný a rozsudok rozhodcovského súdu by bol zrušený, nevznikol by mu úbytok na majetku v sume 68,09 Eur. Naopak, ak by úspešný nebol, úbytok v sume 68,09 Eur by mu vznikol. Stále tak ide v konečnom dôsledku o to, či bude žalobca zaviazaný k peňažnému plneniu uvedenému vo výroku rozhodcovského rozsudku alebo nie, takže uloženú povinnosť zaplatiť sumu 68,09 Eur možno na účely aplikácie považovať za hodnotu sporu.

30. Ani skutočnosť, že za žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa platí súdny poplatok podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov v jednotnej sume 331,50 Eur, sama o sebe nevyvracia skutočnosť, že určenie hodnoty sporu na účely poskytnutia právnej pomoci je v tejto veci možné.

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 26.02.2020 v tejto súvislosti uviedol, že „...posúdenie hodnoty sporu, ak je táto vyčísliteľná, je prostriedkom pre zabezpečenie hospodárneho nakladania so štátnymi prostriedkami. Trovy právneho zastúpenia v prípade tzv. bagateľných sporov totiž spravidla značne prevyšujú hodnotu sporu tak, ako by tomu bolo v prejednávanom prípade. Je tak odrazom určitej racionality, že pri bagateľných sporoch sa právna pomoc neposkytne. Orgány aplikujúce právo musia pri svojej činnosti postupovať tak, aby interpretačné a aplikačné problémy riešili s maximálnou mierou racionality. Právny normatívny systém totiž predstavuje iba jeden zo spôsobov riešenia spoločenských konfliktov, ktorý nie je možné od ostatných systémov celkom oddeliť (a nebolo by to ani zmysluplné) a preto pri myšlienkových postupoch v oblasti práva nie je možné abstrahovať od všeobecne platných pravidiel a predstáv.“, a tiež že „Prílišný formalizmus by neodzrkadľoval požiadavku materiálneho právneho štátu. Pri riešení otázky hodnoty sporu sa treba zaoberať aj účelom resp. dôvodom potreby jej zistenia.“

32. Najvyšší Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 29.09.2021 tiež uviedol, že „Ustanovením určitých podmienok zákonodarca nemal za cieľ negatívne zasiahnuť do práva žiadateľa na súdnu a inú právnu ochranu, práve naopak, prebral na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Bolo by totiž neúnosné, pokiaľ by sa právna pomoc v rozsahu, v akom ju v základnom rámci garantuje citovaný zákon, poskytovala v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia určitých racionálnych limitov, akým je napr. hranica odkázanosti, a bez presnejšej špecifikácie rozsahu konaní, v ktorých sa poskytuje. Tento pozitívny záväzok štátu, ktorý je naplnením a pridanou hodnotou k ústavnému právu podľa SR, a ktorý na seba štát dobrovoľne prebral, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v stanovených prípadoch. Ustanovenie podmienok možno považovať za ústavnokonformné už len s prihliadnutím na samotné znenie SR, ktoré pri realizácii práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu predpokladá bližšiu úpravu podmienok na úrovni zákona. Kasačný súd v tomto smere konštatuje, že neustanovenie právneho zástupcu žalobcovi z dôvodu, že nie je dodržaná podmienka hodnoty sporu, nemá negatívny dopad na právo žalobcu na súdnu ochranu podľa SR.“ Najvyšší Slovenskej republiky v tomto rozsudku zároveň poukázal na prax Ústavného súdu Slovenskej republiky pri bagateľných sporoch (uznesenie sp. zn. zo dňa 15.03.2016), kedy samotný Ústavný súd Slovenskej republiky takéto spory spravidla nepreskúmava, pričom uvádza, že v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavný súd ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu.

33. Na základe uvedeného dospel k záveru, že pokiaľ výrok rozhodcovského rozsudku obsahuje jasne určenú a fixnú výšku peňažného plnenia, túto možno na účely aplikácie vnímať ako hodnotu sporu. Na podporu svojej argumentácie poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.11.2016, v ktorom bola posudzovaná obdobná vec.

34. sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, keď z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaný ustálil, že hodnota sporu, s ktorým sa žalobca ako žiadateľ na žalovaného obrátil so žiadosťou o právnu pomoc, predstavuje sumu 68,09 Eur, ktorá neprevyšovala hodnotu minimálnej mzdy na rok 2021 v sume 623,- Eur.

35. neurčuje presný spôsob, ako určiť výšku hodnoty sporu. dáva v tejto súvislosti do pozornosti uznesenie sp. zn. zo dňa 29.10.2015, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (t. j. veci hlavnej) podľa ustanovenia a znášajú osud hlavnej veci, preto ak sú uplatnené spolu s istinou, netvoria osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí.“ V zmysle takého výkladu možno uzavrieť, že hodnotou sporu nie je cena príslušenstva, ale iba istina. Cena príslušenstva by mohla byť hodnotou sporu iba v prípade, ak je príslušenstvo samostatným predmetom konania. Takto by sa pri peňažných pohľadávkach do hodnoty sporu započítavali úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s ich uplatnením len vtedy, ak sú ustálené, vyčíslené a samostatne uplatňované.

36. Žalobca tiež namietal, že v rozhodcovskom konaní mal záujem nárokovať si od protistrany vzájomnou žalobou podľa čiastku, ktorá prevyšuje sumu 68,09 Eur uvedenú v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Pre posúdenie tejto konkrétnej veci však bolo pre kľúčové, že zo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nevyplýva, že žalobca žiadal poskytnutie právnej pomoci vo vzťahu k uplatňovaniu pohľadávky formou vzájomnej žaloby. Hodnotu tejto protipohľadávky žalobca nijako nešpecifikoval a ani nevyčíslil. Pokiaľ teda žalovaný vychádzal pri určení hodnoty sporu z údajov uvedených v žiadosti, vrátane príloh, jednou z ktorých bol aj rozhodcovský rozsudok, nevidí pochybenie žalovaného, tvrdené žalobcom. v tejto súvislosti poznamenáva, že žalobca neuviedol hodnotu protipohľadávky, ktorú (údajne) hodlal uplatniť vzájomnou žalobou ani v správnej žalobe a ani v jej doplnení.

37. Pre úplnosť poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.09.2023, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu ako sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -57 zo dňa 02.03.2023, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: , ČRZ: 59992/2020 zo dňa 25.05.2020 o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie 68,09 Eur s príslušenstvom, vedenej rozhodcom A. E. F. pod sp. zn. 3451/20. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nebola splnená podmienka minimálnej hodnoty sporu v zmysle v spojení s Najvyšší Slovenskej republiky v tomto rozsudku konštatoval, že „Tvrdenie sťažovateľa o zmarení účinnej obrany jeho práv je treba posudzovať aj v kontexte toho, že v konkrétnom rozhodcovskom konaní sa bránil sťažovateľ voči žalobe, ktorá znela na značne nižšiu sumu (68,08 €) ako bola suma minimálnej mzdy (580,- €), ktorá bola rozhodujúca pre priznanie právnej pomoci v zmysle / zákona o poskytovaní právnej pomoci.“ Najvyšší Slovenskej republiky v predmetnej veci, v ktorej žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci v dotknutom rozhodcovskom konaní, takisto vychádzal pri určení hodnoty sporu z istiny v sume 68,09 Eur.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené sa stotožnil so záverom žalovaného, že vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, nebola splnená podmienka hodnoty sporu podľa , ako jedna z troch podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, ktoré vyplývajú z ustanovenia , a ktoré musia byť pre úspešné priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci splnené súčasne. Za takéhoto stavu už nebolo povinnosťou žalovaného zaoberať sa splnením ďalších podmienok, vyplývajúcich z uvedeného zákonného ustanovenia. preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa zamietol.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.