Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-149-2025.pdf
PDF · 94.46 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/149/2025
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v C. D. E. D. F. E. G. XXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Radoslavom Sotákom so sídlom advokátskej kancelárie v Michalovciach na Námestí Slobody č. 7 proti odporkyni H. B., nar. X.X.XXXX bývajúcej v C. D. E. D. F. E. G. XXX/XX o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 7C/18/2025-55 zo dňa 18.8.2025 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Odporkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) v poradí druhým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva (výrok II.).
2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd zakázal odporkyni nakladať, disponovať, vykonávať výbery, vykonávať prevody a iné bankové operácie a ďalšie dispozície s peňažnými prostriedkami na jej bankovom účte, a to tak, aby stav finančných prostriedkov na tomto účte neklesol pod sumu vo výške 40.000 €, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žiadal, aby súd uložil povinnosť C. I. J., K. na bankovom účte odporkyni neumožniť jej nakladať, disponovať, vykonávať výbery, vykonávať prevody a iné bankové operácie a ďalšie dispozície s finančnými prostriedkami na jej bankovom účte a to tak, aby stav finančných prostriedkov na tomto účte neklesol pod sumu vo výške 40.000 €, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa § 391 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2 písm. c/,d/, § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a konštatoval, že nie sú dané dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že dôkazné bremeno na preukázanie potreby nariadiť neodkladné opatrenie zaťažuje navrhovateľa, pričom jeho povinnosťou je osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Z predložených dôkazov nemal za osvedčené, že navrhovateľ nadobudol 40.000 €. Nepredložil žiaden dôkaz o vlastníctve uvedenej sumy, či už v hotovosti alebo na bankovom účte. V ďalšom žiadnym spôsobom nepreukázal prevod celej sumy 40.000 € na účet odporkyne. Z predložených dôkazov vyplýva, že odporkyňa realizovala jednu platbu v sume 8,03 € a vybrala zo svojho účtu hotovosť 200 €. Nakoniec nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Dôkaz z printsscreenu mobilnej aplikácie neobsahoval dostatočné údaje preukazujúce navrhovateľom tvrdené skutočnosti. Nie je osvedčené, kto, kedy a akým spôsobom nakladá a s akými finančnými prostriedkami. Navrhovateľ v návrhu nepredložil jediný relevantný a osvedčený dôkaz, ktorý
by preukazoval jeho tvrdenia a teda argumentáciou nepresvedčil súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie. Taktiež neosvedčil naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Súd vyhodnotil dôkazy ako nepostačujúce a tiež neodôvodňujúce potrebu nariadenia opatrenia.
4. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1,262 ods. 1,2 CSP a úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a zároveň mu priznal náhradu trov konania. Uviedol, že z predloženej komunikácie medzi stranami sporu vyplýva, že žalovaná uskutočňovala prevody zo škótskej banky na uvedený účet, pričom sama priznala, že na účte bola suma 40 000 €, s ktorými nakladá. Odporkyňa nespochybnila, že ide o spoločné peniaze, a nespochybnila ani ich výšku. Z obsahu komunikácie je zrejmá nezhoda medzi stranami sporu (manželmi), keď uviedla, že si užíva v zahraničí a navrhovateľ nech sa stará o deti. Tieto skutočnosti osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Rovnako uviedol, že nemá priamy dôkaz o aktuálnom zostatku na účte odporkyne, pretože nie je jeho majiteľom ani disponentom. Napriek tomu však navrhol, aby si súd vyžiadal od C. I. J., K. potvrdenie o vedení účtu a o stave finančných prostriedkov na účte v rozhodnom období 2024 – 2025. Nevykonaním tohto navrhnutého dôkazu súd mu odňal možnosť efektívne konať pred súdom, a tým porušil jeho procesné práva. Odporkyňa v komunikácii zo dňa 12.4.2025 priznala, že z účtu vybrala sumu a že tam môže byť už len 10 000 €, čo potvrdzuje, že na účte sa pôvodne nachádzala suma približne 40 000 €. Nezhody medzi účastníkmi, opustenie spoločnej domácnosti a fakt, že o deti sa stará výlučne sám, teda tvrdenia z predloženej komunikácie, potvrdila aj odporkyňa v konaní o rozvod manželstva, vedenom pod sp. zn.11P/31/2005 (zrejme 11P/31/2025). Na pojednávaní dňa 12.9.2025 odporkyňa uviedla, že aktuálne žije v Grécku a od februára 2025 deti nevidela. Táto skutočnosť podčiarkuje potrebu rýchlej a efektívnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia a pravdivosť tvrdení navrhovateľa.
6. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Obligatórne podľa § 380 ods. 2 CSP sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené stranou sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach Právneho poriadku SR okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd porušenie týchto ustanovení v konaní nezistil.
13. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
14. Z odvolania žalobcu vyplýva, že podal odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Obsah tohto práva je pomerne široký. Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na nestranný a nezávislý súd, právo na zákonného sudcu, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ale aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Pre procesnú stranu z práva na spravodlivý súdny proces nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP nie je nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu a preto nie je dôvodná odvolacia argumentácia žalobcu o nevykonaní navrhovaného dokazovania.
15. Neodkladným opatrením sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov, nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (kumulácia nie je vylúčená), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Uvedené podmienky musia byť splnené v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení, sa upravujú pomery strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Pretože pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo
výnimočných a odôvodnených prípadoch (§ 329 CSP). Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah odvolaním napadnutého uznesenia i argumenty odvolateľa (navrhovateľa) bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol, pokiaľ jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
18. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neosvedčil dostatočným spôsobom pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a ani potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu (potrebu neodkladnej úpravy pomerov), na čo súd prvej inštancie správne poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia. Je na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby v procesnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označil také skutočnosti a okolnosti, ktoré sú spôsobilé aspoň osvedčiť tvrdené naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán, aby opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochranu a tiež uviesť akého neodkladného opatrenia sa domáha, prečo práve proti označenému subjektu je jeho právo dané a aby k návrhu pripojil listiny osvedčujúce ním tvrdené skutočnosti. V rámci posudzovania návrhu z hľadiska jeho opodstatnenosti je potom na súde posúdiť, či navrhovateľom uvádzané skutočnosti (ne)odôvodňujú súdnu ochranu vo forme navrhovaného neodkladného opatrenia. Ak súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietne, neodkladné opatrenie nariadi, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh zamietne. Pre neodkladné opatrenie je pritom rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
19. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že manželstvo strán sporu doposiaľ trvá, pričom podľa navrhovateľa prebieha konanie o rozvod manželstva na konajúcom súde vedené pod sp. zn. 11P/31/2025. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ nepreukázal dostatočným spôsobom, že suma 40 000 € bola na bankovom účte odporkyne, ktorú jej mal poslať a nesúhlasí so spôsobom ich nakladania. V tomto smere odkazuje na 143 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), pričom vznik bezpodielového vlastníctva nie je viazaný na skutočné spolužitie manželov po uzavretí sobáša. Predmet osobného spoluvlastníctva manželov tvorí všetko, čo môže byť predmetom spoluvlastníctva, pričom ide o majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci nadobudnuté dedičstvom alebo darom. Do BSM nepatria ani veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobným potrebám alebo výkonu povolania jedného z manželov. Veci, ktoré nadobudol jeden z manželov pred uzavretím manželstva, zostávajú aj naďalej v jeho výlučnom vlastníctve, aj keď ich do manželstva vniesol a spoločne ich užívajú (to platí aj o majetku v peniazoch). Právo užívania veci v BSM patrí obom manželom spoločne (§ 144 OZ). Ak zanikne BSM, vykoná vysporiadanie podľa § 150 OZ. Dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia nie je ani skutočnosť, že majiteľkou účtu je odporkyňa, pričom na tento účet mal navrhovateľ poslať sumu 40 000 €, s ktorými nakladá, avšak nijakým spôsobom neosvedčil, že uvedenú sumu v uvedenej výške na účet aj poslal.
20. K argumentom navrhovateľa, že odporkyňa z účtu vybrala 10 000 € a uvedené potvrdzuje, že na účte sa mala nachádzať suma približne 40 000 € (komunikácia medzi stranami sporu, avšak bez dátumu), odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom, prečo by mal súd nariadiť neodkladné opatrenie. V čase vydania neodkladného opatrenia manželstvo strán sporu naďalej právne trvá, pričom majetok, ktorý nadobudol jeden z manželov tvorí BSM a navrhovateľ nijako neosvedčil opak. Skutočnosťami, na ktoré poukazuje navrhovateľ odvolávajúc sa pri tom na okolnosť, že majiteľkou účtu je odporkyňa, neosvedčil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Rovnako takouto okolnosťou nie je ani to, že odporkyňa žije v zahraničí a navrhovateľ zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti. Napokon na uvedenú skutočnosť, podľa skutkových okolností, bude možné prihliadať pri vyporiadaní BSM (§ 150 OZ). Navrhovateľ je zodpovedný za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu i jeho príloh. Odvolací súd preto odvolaciu argumentáciu navrhovateľa, že mu súd
má poskytnúť súdnu ochranu nariadením neodkladného opatrenia poukazujúc na správanie odporkyne, považuje za nedôvodnú, nakoľko v prípade rozvodu manželstva a po právoplatnosti rozhodnutia sa v rámci vyporiadania BSM môže domáhať vyporiadania celého majetku (okrem iného pohľadávok i dlhov). Nenariadením neodkladného opatrenia totiž nedochádza k strate možností domáhať sa ochrany svojho práva vo veci samej.
21. K ostatnej odvolacej argumentácii navrhovateľa, že v danom prípade je daná bezodkladnosť na poskytnutie ochrany vyplývajúca zo správania odporkyne a vykonanie dokazovania, odvolací súd odkazuje na zákonné ustanovenia, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení, sa upravujú pomery strán pokiaľ je to bezodkladne potrebné alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.
22. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok II. o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie vyslovil, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva. Nakoľko vo vzťahu k výroku II. o trovách konania nebola uplatnená žiadna odvolacia argumentácia, s ktorou by bolo potrebné osobitne sa vyporiadať, odvolací súd ho potvrdil, nakoľko je vecne správny.
23. Pretože súd prvej inštancie vo veci správne a zákonne rozhodol, pričom navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením, pričom skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého uznesenia a doplnil na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd nezdieľa názor navrhovateľa, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné a nesprávne a v rozpore s účelom inštitútu neodkladného opatrenia a poznamenáva, že vo vzťahu k obsahovým požiadavkám odôvodnenia rozhodnutia vyplývajúce z ústavného práva na spravodlivé súdne konanie, Ústavný súd SR sformuloval záver, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranám), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia preto nepostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovaný právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).
24. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej odporkyni voči navrhovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko ho nežiadala priznať a zo spisu nevyplýva, žeby jej vznikli trovy odvolacieho konania. Dôvodom rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že odporkyňa síce bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 CSP o priznaní nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď povinnej strane žiadne trovy nevznikli by bolo nie len nerozumné, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
26. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).