Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-26S/59/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, so sídlom C. XX/XX, D. E. – F. G., právne zastúpený: Mgr. Zuzana Vajdová, advokátka, so sídlom Ďatelinová 5530/10, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, IČO 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101028295/2021 zo dňa 11.06.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101028295/2021 zo dňa 11.06.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101985786/2020 zo dňa 15.12.2020 a vec vracia orgánu verejnej správny prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 101028295/2021 zo dňa 11.06.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „“) zamietol odvolanie, ktoré podal A. B. (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej len „správca dane“) č. 101985786/2020 zo dňa 15.12.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

II. Priebeh administratívneho konania

2. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie december 2012, pričom na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou správca dane vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 3.526,13 eur rozhodnutím zo dňa 26.11.2014 a ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 15.06.2015. Žaloba, ako aj kasačná sťažnosť žalobcu, voči týmto rozhodnutiam bola zamietnutá Krajským súdom v Nitre a Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. zo dňa 31.05.2018.

3. Správca dane preto prvostupňovým rozhodnutím podľa v nadväznosti na uložil daňovému subjektu pokutu vo výške 352za správny delikt podľa : uvedenie dane v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie december 2012 nižšie ako daň, ktorú mal uviesť podľa o dani z pridanej hodnoty.

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že prvostupňové rozhodnutie nebolo nezákonné, bolo vecne správne a zákonné. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správca dane správne odcitoval znenie a z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že správca dane uložil pokutu za správny delikt podľa . Z administratívneho spisu vyplýva, že na uloženie sankcie boli splnené všetky dôvody. Nevznikla tu pochybnosť ani o výklade právneho predpisu a ani o relevancii jeho aplikácie.

III. Správna žaloba

5. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca včas správnu žalobu a navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a súčasne žiadal aj priznať mu právo na náhradu trov konania.

6. Žalobca vidí ukrátenie na svojich právach v nesprávnom označení príslušných ustanovení právnych predpisov vo výroku prvostupňového rozhodnutia, s ktorým sa žalovaný stotožnil. Už v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu namietal nesprávne uvedenie ustanovení . Správca dane vo výroku uložil sankciu podľa za správny delikt podľa . Podľa sa tento správny delikt vzťahuje na uplatnený nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal daňovník právo uplatniť podľa osobitných právnych predpisov. V danom prípade nedošlo k uplatneniu vyššieho nároku, ako bol uplatnený nárok. V danom prípade došlo k priznaniu a zaplateniu nižšej dane, ako mala byť priznaná a zaplatená, a tak došlo k správnemu deliktu podľa a nie písm. g) . Zároveň sankcia podľa sa ukladá za správny delikt podľa a f) .

7. Žalovaný odkazuje na , ktorého uplatnenie však žalobca nespochybňoval.

8. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na strane 3 odkázal na to, že správca dane ukladá pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumu, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov; tá sa však ukladá za správny delikt podľa .

9. Žalobca poukázal na stranu 4 napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný uviedol, že správca dane vo svojom rozhodnutí správne odcitoval , avšak žalobcovi nie je zrejmé, kde vo výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný našiel odkaz na , keďže to bolo vydané podľa . Žalovaný zároveň vo výroku svojho potvrdzujúceho rozhodnutia nesprávne uviedol citáciu z prvostupňového rozhodnutia, keď zmenil na .

10. Žalobca tak zotrváva na tom, že rozhodnutia sú v rozpore s a 155 v znení účinnom do 31.12.2015. Na nezákonnosti rozhodnutí nič nemení ani fakt, ak by z odôvodnenia rozhodnutí bolo zrejmé a jasné, za aké správne delikty bola pokuta uložená.

IV. Ďalšie vyjadrenie účastníkov konania

11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 04.09.2024 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom navrhol žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť.

12. Žalovaný poukázal na znenie v znení účinnom do 31.12.2015, podľa ktorého správca dane uloží pokutu vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zo sumy, o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania za správny delikt podľa ikciu citovaného ustanovenia o správnom delikte mal žalovaný za to, že správca dane vo výroku rozhodnutia o pokute citoval správne zistenú skutkovú podstatu správneho deliktu podľa ,

ktorého sa žalobca preukázateľne dopustil. Žalovaný je toho názoru, že správca dane sa dopustil chyby v písaní, keď namiesto písm. e) uviedol vo výroku rozhodnutia písm. g), hoci skutkovú podstatu správneho deliktu podľa vzhľadom na zistený skutkový stav citoval správne. Z výroku je zrejmé, že správca dane uložil žalobcovi pokutu v súlade s v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na .

13. Žalobca sa ďalej nevyjadril.

V. Relevantná právna úprava

14. Podľa orgán, ktorý rozhodnutie vydal, opraví na podnet účastníka konania alebo z vlastného podnetu chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti v rozhodnutí a upovedomí o tom oznámením účastníka konania.

15. Podľa správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť.

16. Podľa správneho deliktu sa dopustí ten, kto uplatní si nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov.

17. Podľa správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa a f).

18. Podľa správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny delikt podľa .

19. Podľa ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5 %, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5 % z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku

20. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. , bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. .

21. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (, ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby ( , SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

22. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa , keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.11.2025 ( ).

VII. Právne posúdenie veci správnym súdom

23. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie finančných orgánov v oblasti správneho trestania, keď žalobcovi uložili pokutu vo výške 352,60 eur, pričom úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či tieto rozhodnutia sú poznačené vadami zmätočnosti, nezrozumiteľnosti a nedôvodnosti tak, ako to tvrdil žalobca v žalobe.

24. Správny súd preskúmal prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a konštatuje, že v prvostupňovom rozhodnutí správca dane vymedzil správny delikt žalobcu číselným a písmenným označením „“ , no textovo ho uviedol slovami „uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012 nižšej ako daň, ktorú mal odviesť podľa v znení neskorších predpisov“, t. j. odcitoval znenie . Úlohou súdu bolo v celom kontexte vydaných rozhodnutí a ich odôvodnenia posúdiť, či táto nepresnosť spôsobila zmätočnosť rozhodnutí finančných orgánov.

25. Správny súd konštatuje, že v prejednávanom prípade daná nepresnosť spôsobila zásadný nedostatok rozhodnutia v dôsledku ktorého je rozhodnutie správcu dane nepreskúmateľné, a to vzhľadom na text odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktoré z hľadiska právneho posúdenia cituje presné znenia , a (ktoré opätovne odkazujú na / ). Toto rozhodnutie tak neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by obsahovo súviseli s . Z kontextu takto vymedzeného právneho stavu sa preto podľa názoru správneho súdu javí, že vo výroku mal byť správne vymedzený text , a teda, že tam je nesprávne uvedený prepísaný text z . V napadnutom rozhodnutí však následne na to žalovaný vo výroku uviedol, že potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola „uložená pokuta vo výške 352,60 eur ... za správny delikt podľa “, a zároveň v odôvodnení (s. 4, tretí odsek) uviedol, že správca dane správne odcitoval znenie a že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutie je zrejmé, že správca dane uložil pokutu za správny delikt podľa . Tento postup žalovaného v konečnom dôsledku spôsobil zmätočnosť vo veci vydaných rozhodnutí daňových orgánov.

26. Podľa názoru správneho súdu z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, že správca dane uložil žalobcovi pokutu za správny delikt podľa , keďže v jeho odôvodnení sa nachádza len zhrnutie skutkového stavu, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia o pokute, prepis zákonných ustanovení (pozri bod 24 odôvodnenia tohto rozsudku) a následne na to je tam uvedená základná úroková sadzba ECB a prepočet výpočtu pokuty. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je tak postihnuté vadou zmätočnosti, keď nekorešponduje s výrokom rozhodnutia, pričom táto vada nebola zhojená ani v odvolacom konaní žalovaným, ktorý sa bez ďalšieho vysporiadal s námietkou žalobcu len všeobecným poukázaním na to, že odôvodnenie prvostupňového preukazuje naplnenie skutkovej podstaty podľa .

27. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe (s. 3) síce uviedol, že správca dane sa dopustil zrejmej chyby v písaní, avšak tento záver nevyplýva z jeho napadnutého rozhodnutia. Účastníka konania pritom zaväzuje výlučne rozhodnutie vydané v správnom konaní. Vyjadrenia v rámci správneho súdneho konania nemajú slúžiť na dopĺňanie nových dôvodov odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ktoré majú byť v prvom rade súčasťou rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti preto správny súd poukazuje na znenie , ktorý vymedzuje procesný postup finančných orgánov v prípade, ak rozhodnutie obsahuje chyby v písaní, počítaní, chýbajúce formálne náležitosti a iné zrejmé nesprávnosti; tento postup však žalovaný v napadnutom rozhodnutí celkom zrejme neaplikoval.

28. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, a preto napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie podľa zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou žalovaného a správcu dane bude v rozhodnutí vo výroku riadne naformulovať skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorý naplnil žalobca a následne na to tento výrok dostatočne odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia.

29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa .

30. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní ( v spojení s / účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).