Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26S-59-2021.pdf
PDF · 80.91 KB
Case nature
Subarea
26S/59/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: G. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. XX/XX, H. A. - časť R., zastúpený advokátom: Mgr. Zuzana Vajdová, sídlo Lamačská cesta 3A, Bratislava, IČO: 42 132 754, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101028295/2021 z 11.06.2021 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou, elektronicky podanou a doručenou Krajskému súdu v Nitre ako správnemu súdu (§ 19 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len "Správny súdny poriadok" alebo "SSP") dňa 02.09.2021, domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného označeného v záhlaví v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Nitra (ako orgánu verejnej správy prvého stupňa) číslo 101985786/2020 zo dňa 15.12.2020 a vrátenia veci tomuto orgánu na ďalšie konanie.
2. Predmetom správneho súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 101985786/2020 zo dňa 15.12.2020. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bola správcom dane podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1. daňového poriadku (v znení účinnom do 31.12.2015) v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku žalobcovi uložená pokuta vo výške 352,60 eura za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku - uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2012 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
3. Žalobca v rámci správnej žaloby zároveň navrhol tejto priznať odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP, ktorý odôvodnil tým, že v prípade výkonu vyššie uvedených rozhodnutí správnych orgánov by došlo k závažnej ujme a boli by mu tiež spôsobené existenčné problémy, nakoľko by bola ohrozená jeho schopnosť zabezpečovať si základné životné potreby a obživu a v prípade núteného výkonu týchto rozhodnutí, teda exekúcie na jeho majetok, by mu vznikla závažná majetková ujma a finančná škoda s nenapraviteľným následkom. Uviedol, že jeho príjmy po odpočítaní nevyhnutných výdavkov na bývanie sú už v súčasnosti na hranici životného minima a výkon napadnutých rozhodnutí by mu s ohľadom na výšku vymáhaných súm jednoznačne spôsobil existenčné problémy a závažnú ujmu. K správnej žalobe priložil fotokópiu rozhodnutia o priznaní čiastočného invalidného dôchodku a platobného dokladu SIPO II.
4. Správny súd uznesením č. k. 26S/59/2021 - 46 zo dňa 9. marca 2022 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe a aby predložil administratívny spis. Táto lehota bola s ohľadom na e-mailovú žiadosť žalovaného predĺžená o ďalších 30 dní.
5. Žalovaný na výzvu predložil správnemu súdu administratívny spis, avšak k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ako ani k správnej žalobe samotnej) sa ku dňu vydania tohto rozhodnutia nevyjadril.
6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
8. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. Podľa § 5 ods. 1 SSP, konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.
11. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
12. Podľa § 5 ods. 9 veta druhá SSP, účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.
13. Znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov Správny súdny poriadok normatívne (§ 184 SSP) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.
14. Správny súd konštatuje, že Správny súdny poriadok ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Súčasne žiadny osobitný predpis vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevylučuje. Za týchto okolností môže správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia Správnym súdnym poriadkom v § 185 ustanovených podmienok.
15. Ustanovenie § 185 v písm. a) a b) upravuje dva okruhy dôvodov, v prípade ktorých naplnenia správny súd prizná na návrh žalobcu správnej žalobe odkladný účinok.
16. V prejednávanej veci prichádza do úvahy priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu podľa § 185 písm. b) SSP je vylúčené totiž už tým, že žalobca ani len netvrdí, že by napadnuté rozhodnutie žalovaného malo podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, čo je primárnym predpokladom priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. b) SSP.
17. Z ustanovenia § 185 písm. a) SSP možno dovodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (1/ podanie návrhu žalobcom a 2/ prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a 2 podmienky hmotnoprávneho charakteru (1/ existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a 2/ absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
18. Čo sa týka uvedených dvoch podmienok procesného charakteru, tieto sú v prejednávanej veci splnené.
19. Prvou a súčasne najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej aj len ako „závažná ujma, značná škoda, či/prípadne/alebo iný vážny nenapraviteľný následok“).
20. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť (povinnosť tvrdenia - § 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 8 základných zásad Civilného sporového poriadku), ale predovšetkým nimi predložených konkrétnych dôkazov preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere preto potrebné, aby hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, vyplývala z takých konkrétnych tvrdení žalobcu, ktoré sú preukázané ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol za uvedeným účelom vyhodnotiť.
21. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku založil na tom, že nedisponuje takým majetkom a takými príjmami, aby mohol uhradiť uloženú pokutu a že splnenie tejto povinnosti by mu spôsobilo existenčné problémy. Poukázal i na potenciálny vznik závažnej majetkovej ujmy v prípade výkonu napadnutých rozhodnutí.
22. Napriek týmto skutkovým tvrdeniam, z ktorých žalobca vyvodzuje, že by mu okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím, s ktorým tvorí v zmysle zásady jednoty administratívneho konania jeden celok), a ktoré mali pritom v sebe nepochybne potenciál v prípade ich preukázania žalobcom predloženými dôkazmi naplniť uvedenú hmotnoprávnu podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe, žalobca do dňa rozhodnutia správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by správny súd mohol vykonať a následne vyhodnotiť, a na základe ktorých by dospel k záveru minimálne o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorý žalobcovi v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí, teda ním predložené dôkazy vzhľadom na výnimočný charakter inštitútu odkladného účinku správnej žaloby sú nepostačujúce. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalobca síce predložil rozhodnutie preukazujúce výplatu čiastočného invalidného dôchodku a platobný doklad na úradu zálohy za plyn a elektrinu, avšak zo samotných týchto dôkazov nie je možné objektívne posúdiť žalobcovu finančnú situáciu bez preukázania celkového stavu hotovosti, stavu na bankových účtoch, či disponuje hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom a ak áno akým a v akej výške, aká je výška všetkých jeho nevyhnutných výdavkov, vyživovacích povinností a pod., v kontexte ktorých by správny súd mohol posúdiť, či v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia (aj s
ohľadom na výšku uloženej pokuty, ktorá sa objektívne nejaví ako likvidačná) hrozí žalobcovi následok, ktorý je podľa § 185 písm. a) SSP dôvodom priznania odkladného účinku.
23. Žalobca taktiež v návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol, že by v danej veci bolo začaté exekučné konanie a k návrhu ani nepriložil rozhodnutie o začatí exekučného konania na podklade exekučného titulu - prvostupňového rozhodnutia, proti ktorému žalobca podal odvolanie, a ktoré bolo správnou žalobou napadnutým rozhodnutím zamietnuté. Ak preto žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj na skutočnostiach, ktoré môžu nastať v prípade, ak dôjde k nútenému výkonu rozhodnutia, nemôže ani z týchto dôvodov takýto návrh obstáť ako dôvodný. Obiter dictum však správny súd uvádza, že ani samotné začatie daňového exekučného konania, bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v § 185 písm. a) SSP, nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe.
24. Teda napriek tomu, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu toho, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo jeho inými právnymi následkami mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda alebo iný vážne nenapraviteľný následok, žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, v dôsledku čoho zostali neúplné tvrdenia žalobcu, na ktorých dôvodnosť svojho návrhu založil, nepodloženými a naplnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky nebolo v konaní preukázané.
25. Správny súd z týchto dôvodov, keď - ako uviedol už vyššie - nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe (spočívajúcej v existencii hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku [§ 185 písm. a/ SSP]), nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa § 188 SSP zamietol.
26. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).