Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/14/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX, v zastúpení: VOLČKO & PARTNERS, s .r. o., so sídlom Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 55 968 058, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. CPBA-OP-2023/002132-004 zo dňa 24.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa z a m i e t a. II. Súd žalobu z a m i e t a . III. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Žalobca podal dňa 20.04.2023 žiadosť o prijatie do štátnej služby príslušníka PZ – vyšetrovateľ. V zmysle o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon“) bol v ten istý deň so žalobcom vykonaný informatívny pohovor, z ktorého bol vyhotovený písomný záznam č. p. CPBA-OP-2023/002132-003. Následne bola predložená predmetná žiadosť s hodnotením žalobcu z informatívneho pohovoru, ktorej súčasťou bol štruktúrovaný životopis, odpis z registra trestov, rodný list, vysvedčenie o štátnej skúške, diplom z vysokej školy a evidenčná karta vodiča, z dôvodu ich posúdenia v rámci prijímacieho konania menovaného.

2. Na základe predloženého spisového materiálu žalovaný v zmysle rozhodol o zamietnutí žiadosti bez zdôvodnenia. Následne bolo žalobcovi dňa 24.04.2023 pod č. p. CPBA-OP-2023 zaslané Oznámenie o zamietnutí žiadosti bez zdôvodnenia. (ďalej aj ako „opatrenie“)

II.

Rozsah a dôvody správnej žaloby (Argumentácia žalobcu)

3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. p. CPBA-OP-2023 zo dňa 24.04.2023, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

4. Je toho názoru, že opatrenie nemá štandardy pre odôvodnenie rozhodnutia, má znaky arbitrárnosti, keďže ho nie je možné akýmkoľvek spôsobom preskúmať a ani dospieť k záveru, z akého dôvodu bola žiadosť žalobcu do služobného pomeru zamietnutá. Súčasne žalobca poukázal na diskriminačný prístup k prístupu k služobnému pomeru príslušníka PZ vo vzťahu k iným právnym predpisom v obdobných odvetviach – napr. vojakov, hasičov.

5. Napriek tomu, že rozhodnutie žalovaného je formálne označené ako „oznámenie“, žalobca toto považuje za rozhodnutie, čo vyvodzuje z Rozhodnutie žalovaného nespĺňa, podľa názoru žalobcu, základne a všeobecné požiadavky rozhodnutia, najmä pre absenciu dostatočného a presvedčivého odôvodnenia ako aj pre absenciu poučenia. riadne a dostatočne neupravuje proces rozhodovania, preto je žalobca toho názoru, že je nutné postupovať a nasledovať minimálne štandardy pre rozhodnutie v zmysle o správnom konaní (Správny poriadok). Práve absenciu úpravy postupu a rozhodovania žalovaného o zamietnutí žiadosti o prijatie do štátnej služby v zákone je možné podľa žalobcu zaradiť pod procesnú medzeru a analogicky využiť aj všeobecné právne princípy správneho práva, aj na také konanie, pre ktoré zákon vylučuje aplikáciu správneho poriadku. Žalobca sa domnieva, že súd by mal pri posudzovaní postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného prihliadnuť na princípy dobrej verejnej správy koncipované v Odporúčaní CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov o dobrej verejnej správe, ktoré by orgány verejnej správy mali aplikovať pri ich rozhodovacej činnosti. Štát musí poskytnúť garanciu toho, aby absencia špeciálnej právnej úpravy z dôvodu vylúčenia uplatnenia všeobecného právneho predpisu nezakladala možnosť a priestor na ľubovôľu orgánu verejnej správy.

6. V súvislosti s podnetom žalobcu na podanie návrhu v zmysle SR je žalobca toho názoru, že podmienky prijatia stanovené v , konkrétne podmienky a definícia bezúhonnosti zakladá priam diskriminačné a rigidné obmedzenie prístupu k služobnej pozícii príslušníka PZ. Ustanovenie sa podľa žalobcu prieči SR, pretože takú právnu úpravu je možné považovať za priečiacu sa korektnému obmedzovaniu základných práv a slobôd. Predmetná právna úprava je vzhľadom na prístup k štátnej službe príslušníka PZ nedôvodne prísna, rigidná, neprimerane obmedzujúca, diskriminačná a diskvalifikujúca kohokoľvek, kto sa dopustil akéhokoľvek úmyselného trestného činu bez zohľadnenia časového momentu spáchania a skutkových okolností. Neprimerane zasahuje do práv občana uchádzajúceho sa o štátnu službu príslušníka PZ a takáto úprava v podstate zakladá neodôvodnenú rozdielnosť zaobchádzania s osobami v analogickom, či obdobnom postavení, keďže výkon štátnej služby je v prvom rade vykonávaný v prospech SR a z toho dôvodu diskriminuje široký počet občanov uchádzajúcich sa o pozíciu príslušníka PZ, a to aj napriek tomu, že vykonávajú štátnu službu v inom odvetví, v ktorom sú považovaní za bezúhonných. V zmysle uvedeného žalobca navrhol, aby súd po prijatí žalobného návrhu na začatie konania inicioval konanie v zmysle písm. a) SR, ako aj v zmysle SR a predložil Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade s , a 2, , 2 v spojení s SR s a , 2 Listiny základných práv a slobôd a Dohovoru o ochrane Ľudských práv a základných slobôd. Podľa žalobcu sa ust. javí byť v rozpore s princípom rovnosti, zákazom diskriminácie a právom na slobodnú voľbu povolania. Vzhľadom na uvedené navrhol, v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), aby súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania na ústavnom súde.

III.

Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.11.2023 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Uviedol, že podľa môže byť príslušníkom PZ občan SR, čo znamená, že nemá právny nárok na prijatie ani pri splnení všetkých podmienok prijímacieho konania. Možnosť prijatia uchádzača je fakultatívna a zároveň limitovaná voľnými miestami, ich skladbou, požiadavkami

na výkon neobsadených funkcií. Z ustanovenia vyplýva, že nie je povinnosťou žalovaného vydať rozhodnutie, ako sa mylne domnieva žalobca. Zákon jednoznačne pripúšťa zamietnutie žiadosti uchádzača o prijatie do služobného pomeru príslušníka PZ bez uvedenia dôvodu, ako to bolo aj v žalobcovom prípade. Podľa sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem výkonu rozhodnutia.

9. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného nesúhlasí s právnou argumentáciou žalovaného. Uvádza, že žalovaný nereagoval na podstatné a základné argumenty žalobcu. Zotrváva na názore, že zamietnutie žiadosti je nutné považovať za formu rozhodnutia.

IV.

Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

10. Správny súd v Bratislave bol zriadený o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a svoju činnosť začal od 1. júna 2023.

11. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu ( , SSP) napadnuté opatrenie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania opatrenia ( v spojení s ), za splnenia procesných podmienok vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 25.11.2025 a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

12. Právny zástupca žalobcu zotrval na svojich tvrdeniach v žalobe a navrhol opatrenie žalovaného zrušiť a priznať mu náhradu trov konania.

13. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na dôvodoch uvedených vo vyjadrení k žalobe a žalobu navrhla ako nedôvodnú zamietnuť.

14. Podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom v rozhodnom čase, tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „“).

15. Podľa , tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len ""), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu") a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky

16. Podľa , prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti občana o prijatie do služobného pomeru.

17. Podľa , nadriadený je povinný vykonať s občanom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby a s platovými a inými náležitosťami. Z informatívneho pohovoru sa vyhotovuje písomný záznam.

18. Podľa , prijímacie konanie sa končí vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru, späťvzatím žiadosti o prijatie alebo zamietnutím žiadosti o prijatie bez zdôvodnenia. Prijímacie konanie sa skončí aj v prípade úmrtia občana.

19. Podľa , občan, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie.

20. Podľa , podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

21. Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 52) okrem výkonu rozhodnutia.

V.

Právne posúdenie správnym súdom

22. Predmetom prieskumu pred správnym súdom bolo opatrenie žalovaného - oznámenie, ktorým žalovaný podľa žiadosť žalobcu o prijatie do služobného pomeru zamietol bez uvedenia dôvodu a skončil s ním prijímacie konanie.

23. Štátnu službu príslušníkov policajného zboru upravuje , ktorý vo svojich ustanoveniach stanovuje podmienky prijatia do služobného pomeru, ako aj spôsob rozhodovania o prijatí uchádzača. Podrobnosti o prijímacom konaní do služobného pomeru príslušníka PZ upravuje výnos MV SR z 15. júna 1998 č. 42/1998, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , upravuje rozsah podkladov, ktoré je potrebné k prijímaciemu konaniu priložiť a požiadavku písomného súhlasu na spracovanie osobných údajov.

24. Zo skutkových okolností je zrejmé, že žalobca sa uchádzal o prijatie do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, jeho žiadosť však bola žalovaným zamietnutá bez odôvodnenia a bolo s ním skončené výberové konanie. Žalobca brojí proti spôsobu, akým mu bolo oznámené zamietnutie jeho žiadosti. Namieta, že oznámenie nemá náležitosti rozhodnutia a neobsahuje odôvodnenie. Domnieva sa, že keďže je postup a rozhodovanie žalovaného o zamietnutí žiadosti o prijatie do štátnej služby bez špecifickej úpravy konania, možno analogicky uplatniť všeobecné právne princípy správneho práva, a to najmä vtedy, keď je aplikácia správneho poriadku vylúčená. Dovoláva sa uplatnenia princípov dobrej verejnej správy.

25. Úvodom je potrebné uviesť, že policajtom môže byť občan SR, ktorý spĺňa zákonné podmienky, pričom prijatie do služby má fakultatívny charakter, t. j. nevzniká právny nárok na prijatie do služobného pomeru. Obsadzovanie miesta policajtov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systematizácie a je voľné (§ 5 ods. 4 zákona).

26. v ustanovení upravuje aj spôsob skončenia prijímacieho konania. Prijímacie konanie sa môže skončiť vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru, späťvzatím žiadosti o prijatie alebo zamietnutím žiadosti o prijatie bez zdôvodnenia.

27. Žalovaný v prípade žalobcu postupoval podľa § 15 ods. 6 zákona a žiadosť o prijatie do služobného pomeru zamietol bez udania dôvodu, teda postupoval v súlade so zákonom, ktorý mu poskytuje širokú mieru úvahy. Ide o diskrečnú právomoc orgánu verejnej správy pri výbere osôb do ozbrojených bezpečnostných zložiek štátu. Zamietnutie žiadosti o prijatie do služobného pomeru bez udania dôvodu žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 24.04.2023. Oznámenie nemá charakter rozhodnutia, preto ani náležitosti rozhodnutia neobsahuje a zákon výslovne uvádza, že ani odôvodnenie. (k tomu bližšie pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 26.03.2025, bod 21) Uvedená zákonná úprava obsiahnutá v ustanovení § 15 ods. 6 zákona obmedzuje procesné záruky a tým aj rozsah uplatnenia princípov dobrej verejnej správy, tie totiž nemôžu rozširovať procesné práva nad rámec zákona. Orgány verejnej správy sú viazané ústavným princípom zákazu svojvôle, tento princíp však nemôže byť vykladaný tak, že by zakladal povinnosť odôvodňovať oznámenie o zamietnutí žiadosti o prijatie a ukončení prijímacieho konania do služobného pomeru príslušníka PZ, pokiaľ zákon výslovne stanovuje, že sa vydáva bez uvedenia dôvodu. Navyše, žalobca neuviedol konkrétne dôvody netransparentnosti postupu žalovaného v prijímacom konaní žalobcu, skôr len všeobecne vyjadril obavu, aby absencia špeciálnej právnej úpravy z dôvodu vylúčenia všeobecného predpisu nezakladala možnosť a priestor na svojvôľu v činnosti štátnych orgánov. S prihliadnutím na uvedené, nemožno súhlasiť s názorom žalobcu v tom smere, že predmetné oznámenie je potrebné považovať za rozhodnutie so všetkými jeho procesnými dôsledkami.

28. Vo vzťahu k podanému návrhu žalobcu na iniciovanie konania na ústavnom súde podľa SR k údajnému nesúladu s SR, správny súd konštatuje, že nevzhliadol dôvod na vyhovenie tomuto návrhu. Právna úpravu stanovená v nevyvoláva dôvodné pochybnosti o svojej ústavnosti, keďže rozdielne zákonné podmienky, ktoré sú kladené na uchádzačov o prijatie do služby príslušníkov jednotlivých ozbrojených zborov, vychádzajú z ich odlišného charakteru, právomoci a účelu, na ktorý boli príslušnými zákonmi zriadené. Z uvedeného dôvodu súd nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa a tento vo výroku zamietol.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa zamietol.

30. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy možno ich náhradu priznať iba výnimočne.

31. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.