Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-11C/51/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XXX, E. - F., zastúpeného advokátom: JUDr. Róbert Dupkala, so sídlom Radlinského 51, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: G. F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom H., o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a straty na zárobku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 14. novembra 2024 č. k. -290, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie náhrady straty na zárobku vo výške 21,31 eura mesačne počnúc mesiacom marec 2021 do 15. dňa príslušného mesiaca a v časti o zaplatenie náhrady straty na zárobku vyčíslenej za obdobie od 1.4.2018 do 28.2.2021 v sume 490,13 eura, rozsudok Okresného súdu Galanta zo 14.11.2024 č. k. -290 v časti o zaplatenie náhrady straty na zárobku vo výške 21,31 eura mesačne počnúc mesiacom marec 2021 do 15. dňa príslušného mesiaca a v časti o zaplatenie náhrady straty na zárobku vyčíslenej za obdobie od 1.4.2018 do 28.2.2021 v sume 490,13 eura r u š í a v tejto časti konanie z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.076,63 eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a vo zvyšku zamietnutia žaloby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

III. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady za stratu na zárobku v rozsahu 91,70 %.

IV. Žalovanej priznáva proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania v časti o zaplatenie bolestného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanej voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , Z. (ďalej len „“ alebo aj „OZ“).

3. Vecne dôvodil tým, že žalobca svojou žalobou doručenou súdu 1.3.2021 žiadal, aby súd rozhodol, že: I. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ... (bude doplnené po získaní posudku) ... eur; II. Žalovaná je povinná vyplácať žalobcovi ako peňažný dôchodok mesačne sumu vo výške 477,32 eura počnúc

mesiacom marec 2021, a to vždy k 15.-temu dňu príslušného mesiaca; III. Žalovaná je povinná v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17.172,68 eura ako náhradu peňažného dôchodku za obdobie od 1.4.2018 do 28.2.2021 a IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia náhradu za bolestné vo výške ... (bude doplnené po získaní posudku) ... eur.

4. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná dňa 1.3.2018 riadila motorové vozidlo EČV: B., pričom nerešpektovala dopravné značenie „Daj prednosť v jazde“ a nedala prednosť po hlavnej ceste idúcemu vozidlu žalovaného EČV: E., čím došlo ku zrážke oboch vozidiel. Pri dopravnej nehode žalobca utrpel zranenia - zlomeninu druhého krčného stavca, tržnú ranu v oblasti pravého líca. Uvedené zranenia si vyžiadali dlhodobú práceneschopnosť a následné obmedzenia v obvyklom spôsobe života. Žalovaná bola trestne stíhaná a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. bola uznaná vinnou a okrem trestu uloženým trestným rozkazom bola zaviazaná aj na náhradu škody, a to bolestného vo výške 2.672 eur v zmysle znaleckého posudku vypracovaného prof. MUDr. Jozefom Lohnertom CSc. V dôsledku zranení, ktoré žalobca utrpel pri nehode, sa stal invalidným a nie je schopný vykonávať prácu, ktorá by ho uživila. Tento stav bol potvrdený aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ktorá ho uznala trvale invalidným a bol mu od 18.4.2019 priznaný invalidný dôchodok vo výške 236,20 eura. Pred 18.4.2019 mu bol priznaný dočasný invalidný dôchodok vo výške 199 eur. Na základe živnosti žalobca dosahoval príjem cca 800 eur brutto mesačne. S ohľadom na zranenia, ktoré mu spôsobila žalovaná, bol žalobca vyradený z bežného života, nemôže sa venovať svojim záľubám a najmä sa nemôže riadne zamestnať a v konečnom dôsledku nie je schopný prispievať na výživu svojmu synovi. S ohľadom na uvedené skutočnosti v súlade s si žalobca uplatňuje náhradu bolesti, sťaženia spoločenského uplatnenia. Priznané bolestné nebolo vyplatené v celom rozsahu, nakoľko znalec prof. MUDr. Jozef Lohnert CSc. v posudku nezohľadnil celý rozsah zranenia, opomenul zlomeninu stavca čapovec - axis a toto bude predmetom revízie, resp. nového znaleckého posudku, ktorý doloží. Konkrétna výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bude vypočítaná a stanovená posudkom ošetrujúceho lekára. Žalobca žiadal z dôvodov hodných osobitného zreteľa o navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %. Posudok s určením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bude po získaní doložený. V čase dopravnej nehody mal žalobca aktívnu činnosť na poskytovanie služieb taxislužby, avšak túto činnosť vzhľadom na nízky príjem nechcel vykonávať, a preto mal prísľub od spoločnosti SUSS support, s.r.o., Vinohradská 39, Praha 2, Česká republika na prácu v pozícii obchodník - konzultant pre trh v SR s výškou hrubej mesačnej mzdy 900 eur. Teda dopravnou nehodou a škodou na zdraví mu bolo znemožnené nastúpiť do zamestnania a zarábať mesačne 900 eur, čo bolo v roku 2018 713,52 eura v čistom. Žalobca si uplatňoval náhradu straty na zárobku, ako rozdiel medzi možným dosahovaným príjmom 713,52 eura a výškou invalidného dôchodku. Stratu na zárobku si uplatňoval od 1.4.2018 do podania žaloby, vo výške 17.172,68 eura. Táto suma je vypočítaná ako súčet rozdielov medzi príjmom, ktorý mal byť zo zamestnania za obdobie 1.4.2018 do 17.4.2019, čo je 8.966,57 eura a príjmu z čiastočného invalidného dôchodku za uvedené obdobie 2.500,77 eura a rozdielu medzi príjmom, ktorý mal byť zo zamestnania za obdobie od 18.4.2019 do 28.2.2021, čo je 16.006,63 eura a príjmu invalidného dôchodku za uvedené obdobie, čo je 5.299,75 eura. Výška mesačného rozdielu medzi možným príjmom a aktuálnym príjmom z invalidného dôchodku je 477,32 eura.

5. Žalovaná vzniesla námietku premlčania proti nárokom žalobcu vo vzťahu k bolestnému, ako aj nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia. Dôvodila, že žalobca mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá už dňa 1.3.2018, kedy došlo k dopravnej nehode. O škode sa žalobca dozvedel najneskôr dňa 18.4.2018, kedy bol vyhotovený znalecký posudok, lebo tento deklaruje vytrpenú a zistenú bolesť. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že v čase vypracovania posudku bol zdravotný stav poškodeného ustálený, a teda mohlo dôjsť k ustáleniu hodnoty bolestného. Žalobca už od 18.4.2018 vedel všetky rozhodujúce okolnosti k tomu, aby začala plynúť subjektívna premlčacia doba na náhrady škody vo vzťahu k bolestnému. Jeho nárok sa premlčal dňa 18.4.2020, pričom žaloba bola podaná na súd 1.3.2021. Nárok žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia považovala žalovaná taktiež premlčaný z tých istých dôvodov, ako pri bolestnom. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo až jeden rok po nehode, vzhľadom na to, že toto tvrdenie odporuje znaleckému posudku. Žalobca mal možnosť nechať si vypracovať posudok v čase ustálenia jeho zdravotného stavu, t.j. dňa 18.4.2018. Od tohto dňa začala plynúť subjektívna premlčacia lehota vo vzťahu k nároku na náhradu za stratu spoločenského uplatnenia, ktorá uplynula dňa 18.4.2020, pričom žaloba bola podaná na súd 1.3.2021. Žalovaná poukázala aj na to, že žalobca bol invalidný už od roku 1989, teda jeho invalidita vznikla takmer 30 rokov pred dopravnou nehodou. Súčasne jeho trvalá

invalidita vznikla v dôsledku jeho správania, nakoľko odmietol operáciu, a tak si privodil nepriaznivé zdravotné dôsledky. Dôvody hodné osobitného zreteľa pri zvýšení SSU nemôžu existovať, pretože invalidita žalobcu nebola spôsobená žalovanou, ale invalidita u žalobcu bola od roku 1989, a preto nie je možné aplikovať ustanovenie

6. Nárok žalobcu na stratu na zárobku považovala žalovaná za nedôvodný, pretože žalobca nepreukázal ani výšku škody, ani príčinnú súvislosť. Žalobca pri výpočte tejto ním tvrdenej škody vychádzal z hypotetického príjmu 713,52 eura netto, ktorý mohol dosahovať u potencionálneho zamestnávateľa SUSS support, s.r.o., Praha 2, Vinohradská 39, Česká republika. Tento príjem však žalobca v skutočnosti nedosahoval a vôbec nepreukázal, že pri normálnom chode vecí by ho dosahovať mohol. Podľa predloženej zmluvy o budúcej zmluve mal žalobca vyzvať spoločnosť SUSS support, s.r.o. k uzatvoreniu pracovnej zmluvy. Takúto výzvu žalobca nepredložil. Rovnako nie je vôbec isté, či by daná spoločnosť svoj záväzok dodržala a zmluvu by uzatvorila. Podľa údajov zo živnostenského registra bol žalobca živnostníkom až do 28.2.2018, teda nie je zrejmé, či do času, kedy sa stala dopravná nehoda, došlo vôbec k výzve žalobcu na uzatvorenie zmluvy. Za týchto okolností a najmä za situácie, že žalobcom deklarovaný potenciálny príjem vo výške 713,20 eura, závisel od splnenia ďalších podmienok a vykonania ďalších úkonov, nemožno vôbec uvažovať o tom, že tento príjem by žalobca dosahoval za bežného chodu vecí. Žalobcovi nemohla vzniknúť škoda na zárobku, ktorý nikdy nedosahoval. Žalobca nepreukázal aká škoda na zárobku mu vznikla. Pred dopravnou nehodou mal aktívnu živnosť na poskytovanie taxislužieb a vedenie cudzích motorových vozidiel a príjem z tejto živnosti by mohol byť rozhodujúcim pre určenie skutočnej škody, avšak tento žalobca nedeklaroval a nepredložil žiadne doklady, čím si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Žalobca tiež nepreukázal, že trvalé poškodenie zdravia a invalidita sú následkom konania žalovanej. Bolo poukázané na znalecký posudok prof. Lohnerta, podľa ktorého žalobca odmietol operáciu, pričom znalec súčasne konštatoval, že prípadné trvalé následky zranení žalobcu by museli súvisieť s odmietnutím operačného spôsobu riešenia týchto zranení. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že zdravotný stav v čase vzniku ublíženia na zdraví žalobcu nebol celkom optimálny. Žalobca trpel Krabbeho chorobou a je otázne, či by sa zdravotný stav žalobcu nezhoršil aj bez dopravnej nehody.

7. Žalovaná vzniesla námietku premlčania aj voči nárokom žalobcu na náhradu škody na zárobku. Keďže sa jedná o nárok na náhradu škody, premlčuje sa v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote podľa . Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Žalobca uviedol, že čiastočný invalidný dôchodok od 1.3.2018 mal vo výške 199 eur, teda už dňa 1.3.2018 vedel, aký dosahoval príjem pred poškodením zdravia, teda po dopravnej nehode. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia. Subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 1.3.2020, pričom žaloba bola podaná 1.3.2021, z čoho vyplýva, že nárok žalobcu je premlčaný. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou o premlčaní, žalovaná žiadala pomerne rozdeliť škodu medzi škodcu a poškodeného. Žalovaná zdôraznila, že žalobcovi už uhradila škody na vozidle, ako aj bolestné, a to prostredníctvom Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorej spláca regresné plnenie.

8. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že jeho nárok vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia by bol premlčaný. Podľa žalobcu priznané bolestné mu nebolo vyplatené v celom rozsahu, nakoľko prof. MUDr. Jozef Lohnert CSc. v posudku nezohľadnil celý rozsah zranenia, opomenul zranenia stavca čapovec - axis. Toto bolo predmetom revízie resp. nového znaleckého posudku, ktorý hodlal žalobca doložiť. K ustáleniu zdravotného stavu a následkov spôsobenej škody na zdraví došlo v čase približne 1 rok po dopravnej nehode, v ktorej dôsledku došlo ku škode na zdraví. Pri nárokoch pri škode na zdraví začína plynúť subjektívna premlčacia doba až okamihom ustálenia zdravotného stavu, čiže po jednom roku od utrpenia úrazu. Po tejto dobe je už možné presne zistiť rozsah poškodenia a následkov, a teda je možné určiť výšku škody. Na základe toho možno uviesť, že nárok bol uplatnený v rámci premlčacej doby. K príčinnej súvislosti žalobca uviedol, že táto je zjavná, nakoľko žalovaná sa nevenovala vedeniu motorového vozidla, spôsobila vážnu dopravnú nehodu, z ktorej žalobca utrpel zranenia. Žalobca uviedol, že odmietnutie operácie bolo podložené názorom lekárskeho konzília. Absolvovanie operácie by znamenalo príliš vysoké riziko úmrtia alebo trvalých následkov. V časti nároku žalobcu týkajúcej sa straty na zárobku žalobca poukázal na to, že k

28.2.2018 ukončil živnosť, a to z dôvodu, že mal ísť pracovať na nové pracovné miesto v Prahe. Žiadosť o ukončenie živnosti bola podaná v priebehu mesiaca február 2018, teda pred dopravnou nehodou.

9. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom zo dňa 27.4.2023 tak, že konanie v časti nároku žalobcu voči žalovanému za bolestné zastavil a v ostatnej časti súd žalobu zamietol. Proti zamietajúcemu rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a Krajský súd Trnava svojim rozhodnutím zo dňa 2.11.2023, sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V predmetnom rozhodnutí Krajský súd Trnava zaujal právny názor. Po zrušujúcom rozhodnutí, predmetom sporu zostali nároky žalobcu na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu za stratu na zárobku. Uznesením zo dňa 12.1.2024 súd vyzval žalobcu, aby doplnil a opravil výrok žaloby. Na základe podania žalobcu, súd uznesením zo dňa 11.3.2024, pripustil zmenu I. petitu žaloby tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia čiastku 5.724 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli, a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. , znaleckým posudkom prof. MUDr. Jozefa Lohnerta, CSc., lekárskou správou I. J. K. z 15.10.2020, rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa 22.7.2019, zmluvou o budúcej zmluve z 8.1.2018, ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia vypracovaného I. J. K. dňa 23.6.2022 a zistil tento skutkový stav veci.

11. Trestným rozkazom vydaným dňa 4.6.2019 Okresným súdom Bratislava II, pod sp. zn. , bola žalovaná uznaná za vinnú, že dňa 1.3.2018 v čase asi o 10:17 hod. riadila v Bratislave po zjazde z diaľnice D1, v smere od Senca na Prístavnú ulicu, v pravom jazdnom pruhu osobné motorové vozidlo značky Renault Megane, čiernej metalízy, EČV: B., pričom v križovatke s kruhovým objazdom nerešpektovala zvislé dopravné značenie „Daj prednosť v jazde“ a nedala prednosť po hlavnej ceste idúcemu poškodenému A. B., ktorý viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, striebornej metalízy, EČV: E., čím došlo ku zrážke vozidiel, pri ktorej poškodený A. B. utrpel zranenia - zlomeninu tela druhého krčného stavca s posunom voči prvému stavcu, tržnú ranu v oblasti pravého líca s dobou liečenia minimálne 3 mesiace, určenou na základe znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia prof. MUDr. Jozefa Lohnerta, CSc., pričom vzniknuté zranenia pravdepodobne nezanechajú trvalé následky. Obvinená G. F. svojím konaním porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa o cestnej premávke a to porušením ustanovenia a písmeno b/ o cestnej premávke /povinnosť vodiča, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste, povinnosť vodiča poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Žalovaná sa dopustila prečinu ublíženia na zdraví a bola odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov. V predmetnej trestnej veci prof. MUDr. Jozef Lohnert, CSc., súdny znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - špecializácia traumatológia, podal znalecký posudok datovaný dňom 18.4.2018. V znaleckom posudku sa uvádza, že pri ošetrení pacient - žalobca, nebol v bezvedomí, nezvracal, neudával nevoľnosť. Sťažoval sa na bolesti hlavy a krku. Pri CT vyšetrení bola potvrdená zlomenina v oblasti hornej krčnej chrbtice. Pri neurologickom vyšetrení neboli zistené žiadne prejavy poranenia centrálneho nervového systému, len prejavy svalovej slabosti a deformácie dolných končatín, v rámci Krabbeho ochorenia, na ktoré sa pacient liečil od detstva. Následne bolo realizované zobrazenie krčnej chrbtice a miechy magnetickou rezonanciou a po konziliárnom vyšetrení bol pacient prijatý na I. Ortopedicko-traumatologickú kliniku LFUK a UNB Ružinov za účelom operačného riešenia zlomeniny. Absolvoval kompletné predoperačné interné a anestéziologické vyšetrenie, pri ktorom neboli zistené zdravotné kontraindikácie plánovanej operácie. Pacient s plánovanou operáciou nesúhlasil, a preto bola krčná chrbtica fixovaná. Na kontrolnom CT vyšetrení krčnej chrbtice nebol zistený sekundárny posun úlomkov a dňa 19.3.2018 bola hospitalizácia ukončená prepustením do ambulantnej starostlivosti. Žalobca znalcovi uviedol, že v čase vypracovania znaleckého posudku sa cíti dobre, fixáciu ortézou už nevydržal a vymenil ju za krčný golier na mieru vyhotovený z termoplastu. Staral sa o seba sám a okrem nákupov, ktoré mu zaobstarával priateľ, bol sebestačný a sám si dával aj injekcie. Občas mu pomáhala s domácnosťou dospievajúca dcéra. V čase vzniku ublíženia na zdraví, nebol zdravotný stav poškodeného celkom optimálny a líšil sa od normálu, predovšetkým, tzv. Krabbeho chorobou. V závere znaleckého posudku znalec udáva, že pacient utrpel zlomeninu druhého krčného stavca s posunom voči prvému krčnému stavcu, tržnú ranu tváre v oblasti pravého líca. Iné zranenia neboli dokumentované. U

poškodeného boli poranené štruktúry chrbtice, avšak miecha nebola úrazom postihnutá, a preto zranenie nepredstavovalo pre poškodeného priame ohrozenie na živote. Pri neoperačnom riešení je doba liečenia cca 4 mesiace a viac. Znalec uviedol, že s vysokým stupňom pravdepodobnosti u A. B. zranenia nezanechajú trvalé následky, v zmysle Prípadné trvalé následky (obmedzenie krčnej chrbtice) by museli súvisieť s odmietnutím obvyklého operačného spôsobu riešenia zranení, a teda by sa netýkali následkov zranenia ako takého. V závere znalec uvádza, že znalecký posudok bol vypracovaný na podklade zdravotnej dokumentácie poškodeného, konzultácie s poškodeným a ošetrujúcimi lekármi.

12. Z lekárskej správy I. J. K. zo dňa 15.10.2020 bolo zistené, že pacient udával trvalé následky a lekár doporučil posudkové riešenie, nakoľko pacient nezvládal fyzickú záťaž, a ani dlhodobú statickú záťaž. Žalobca k žalobe pripojil rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa 22.7.2019, ktorým rozhodnutím mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 228,80 eura. Z lekárskeho posudku (č. l. 13 spisu) bolo zistené, že žalobca v roku 1989 poberal čiastočný invalidný dôchodok. Je v starostlivosti ortopéda po luxačnej zlomenine druhého krčného stavca s trvalými následkami. Sledovaný je pre Morbus Krabbe od detstva. Jedná sa o vrodenú svalovú hypopláziu s progresiou a výrazným obmedzením mobility. Stav je trvalý a neliečiteľný. Prišlo k zhoršeniu zdravotného stavu, na základe danej diagnózy, ako aj v zmysle následkov po úraze krčnej chrbtice. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, podľa , je po navýšení 75% od 18.4.2019. Zdravotný stav je trvalý a neliečiteľný s tendenciou k zhoršovaniu, kontrola je nepotrebná. Posudok bol vyhotovený 15.7.2019. Žalobca k žalobe pripojil tiež zmluvu o budúcej zmluve, kde obchodná spoločnosť z Českej republiky sa zaviazala, že do 30 dní, odkedy bude vyzvaná žalobcom, uzavrie s ním pracovnú zmluvu s miestom výkonu práce v Bratislave a pri mzde 900 eur mesačne. Ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (č.l. 156 spisu) vykonané dňa 23.6.2022 I. J. K., bolo stanovené na 200 bodov. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 29.11.2018 bol žalobcovi od 1. januára 2019 zvýšený invalidný dôchodok na 167,60 eura mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 28.11.2019 bol žalobcovi od 1. januára 2020 zvýšený invalidný dôchodok na 243,80 eura mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 3.12.2020 bol žalobcovi od 1. januára 2020 zvýšený invalidný dôchodok na 251,60 eura mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 2.12.2021 bol žalobcovi od 1. januára 2022 zvýšený invalidný dôchodok na 254,90 eura mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 1.12.2022 bol žalobcovi od 1. januára 2023 zvýšený invalidný dôchodok na 285 eur mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 6.7.2023 bol žalobcovi od 1. júla 2023 zvýšený invalidný dôchodok na 315,30 eura mesačne.

13. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. , že žalovaná dňom 1.3.2018 spôsobila dopravnú nehodu a spôsobila žalobcovi škodu na zdraví, z čoho vyplýva, že za túto škodu zodpovedá. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia je nárokom na náhradu škody na zdraví, čo vyplýva aj s ustanovenia . Premlčacia doba je dvojročná. Žalobca mal vedomosť o zodpovednom subjekte už dňa 1.3.2018, kedy došlo k dopravnej nehode. Keďže dňa 18.4.2018 bol vypracovaný znalecký posudok prof. MUDr. Lohnertom, CSc. už v tejto dobe bol ustálený zdravotný stav žalobcu. Od 18.4.2018 žalobca vedel všetky rozhodujúce okolnosti k tomu, aby si mohol uplatniť nároky na sťaženie spoločenského uplatnenia. Dvojročná premlčacia doba na uplatnenie týchto nárokov uplynula 18.4.2020. Že zdravotný stav žalobcu bol ustálený ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku vyplýva z toho, že liečenie bolo ukončené a zdravotný stav ustálený v dôsledku odmietnutia operácie. Taktiež nároky žalobcu na náhradu škody na zárobku sú premlčané. Aj tento nárok sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej lehote, v zmysle . Subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku pred poškodením a po poškodení zdravia. Keď žalobca uvádzal, že jeho čiastočný invalidný dôchodok bol od 1.3.2018 vo výške 199 eur, z toho vyplýva, že dňa 1.3.2018 v čase dopravnej nehody vedel aký dosahoval príjem pred a po poškodení zdravia. Nárok na náhradu straty na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia. Subjektívna premlčacia doba uplynula 1.3.2020. Žaloba bola podaná 1.3.2021. Čo sa týka rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní plného invalidného dôchodku, k tomu súd uviedol, že Sociálna poisťovňa neskúma zavinenie ani príčinnú súvislosť medzi následkom na zdraví a predchádzajúcim protiprávnym úkonom z hľadiska nároku na náhradu škody. Zdravotný stav žalobcu bol ustálený skôr ako rozhodla Sociálna poisťovňa o nároku na plný invalidný dôchodok. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50% je nedôvodné aj z toho dôvodu, že žalobca bol invalidný od roku 1989. V a 8 sa stanovujú náležitosti pre vydanie lekárskeho posudku. Posudok bol vydaný 23.6.2022, pričom zdravotný stav žalobcu bol ustálený už 18.4.2018.

14. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne ust. , od. 1 (ďalej len „“), vecne plným procesným úspechom žalovanej.

15. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. /súhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v časti náhrady škody zo sťaženia spoločenského uplatnenia je uplatnený nárok premlčaný. V trestnom konaní vedenom proti žalovanej bol vypracovaný znalecký posudok č. 90/18 za účelom zodpovedania o.i. aj otázky bodového ohodnotenia zranení, ktoré znalec ohodnotil na 140 bodov. Zároveň znalec uviedol, že zranenia poškodeného s vysokým stupňom pravdepodobnosti nezanechajú trvalé následky. Vzhľadom na to, že práceneschopnosť žalobcu trvala od 1.3.2018 do 18.4.2019, jeho zdravotný stav bol posudzovaný príslušnou LPK, ktorá skonštatovala, že vzhľadom na trvalé následky, ktoré zranenie zanechalo, doporučuje žalobcovi požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie plného invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX L. zo dňa 22.7.2019 žalobcovi priznala plný invalidný dôchodok počnúc dňom 18.4.2019. Z posudku, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia vyplýva, že k zhoršeniu zdravotného stavu prišlo na základe následkov po úraze krčnej chrbtice a na tomto základe bol aj žalobcovi priznaný plný invalidný dôchodok. Je zrejmé, že toto poškodenie zdravia nastalo v súvislosti so zraneniami, ktoré žalobca utrpel dňa 1.3.2018 a následky ktorých sa objavili neskôr. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 25.7.2019 spolu s posudkom o zdravotnom stave žalobcu sa nachádza v súdnom spise a z jeho obsahu vyplýva, že posudok bol vypracovaný dňa 15.7.2019 a rozhodnutie samotné bolo vypracované 25.7.2019. Ak by aj premlčacia doba mala začať plynú dňom vyhotovenia rozhodnutia, žaloba bola podaná dňa 1.3.2021, teda včas. Žalobca sa o obsahu posudku a rozhodnutí Sociálnej poisťovne dozvedel neskôr po doručení týchto dokladov. Súd prvej inštancie sa týmto nezaoberal, jeho obsah nevyhodnotil a svoje hodnotenie nepremietol do odôvodnenia napadnutého rozsudku, čím naplnil odvolací dôvod v / . Súd prvej inštancie sa neriadil vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (bod 33 a 36) a nevysporiadal sa s otázkou, kedy prišlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu a k začiatku plynutia premlčacej doby. Z tohto pohľadu nie je napadnutý rozsudok odôvodnený v súlade s požiadavkami zákona a trpí nedostatkom vykonania dokazovania v tomto smere.

16. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (/ napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), po zopakovaní dokazovania na pojednávaní v potrebnom rozsahu listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa čiastočne zmeniť a čiastočne ako vo výroku vecne správny podľa potvrdiť.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu domáhajúceho sa náhrady za sťaženie spoločenské uplatnenia a náhrady straty na zárobku v celom rozsahu z dôvodu premlčania zamietol.

19. Žalobca v podanom odvolaní so závermi súdu v napadnutom rozhodnutí nesúhlasil a namietal nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ako aj nesprávny procesný postup, ktorým odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, a to nedostatočným odôvodnením rozhodnutia.

20. Žalobca v odvolaní označil aj odvolací dôvod / , t.j. nevykonanie navrhnutých dôkazov, avšak k tomuto odvolaciemu dôvodu absentovala akákoľvek odvolacia argumentácia.

Odvolanie musí byť niektorou z vád odôvodnené, čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Odvolací súd preto naplnenie tohto odvolacieho dôvodu nemohol preskúmať, keďže je odvolacími dôvodmi uplatnený v lehote na podania odvolania viazaný.

21. Na prejednanie veci odvolací súd nariadil pojednávanie, pretože považoval za potrebné zopakovať dokazovanie listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci.

22. Žalobca sa na odvolacom pojednávaní pridržal svojich predchádzajúcich vyjadrení vo veci. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania bol tohto názoru, že žaloba bola podaná včas. Žalobca sa dozvedel o vzniku škody ako takej z ustálenia zdravotného stavu vykonaného posudkovou komisiou Sociálnej poisťovne, ktorá navrhla žalobcovi, aby požiadal o priznanie plného invalidného dôchodku vzhľadom na charakter utrpených zranení a následky. Náhrada škody na zárobku vyplynula z priznaného plného invalidného dôchodku na základe rozhodnutia sociálnej poisťovne a z predpokladaného zárobku, ktorý by bol žalobca dosahoval u zamestnávateľa, u ktorého sa však v dôsledku utrpených zranení nemohol zamestnať. Žalobca mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá a o výške škody, o osobe zodpovednej sa dozvedel s rozhodnutia súdu v trestnom konaní, v ktorom bola žalovaná uznaná za vinnú a výške vzniknutej škody ako aj zdraví sa dozvedel z dokladov, ktoré sme do spisu založili. Pokiaľ ide o otázku príčinnej súvislosti žalobca mal za to, že ak by žalovaná nespôsobila nehodu, tak by sa nemusel súdnou cestou dožadovať náhrady, nič by sa mu nestalo. Príčinná súvislosť je zrejmá, pretože z dopravnej nehody vzniklo poškodenie jeho zdravia. Rok bol práceneschopný a v čase, ktorý tvrdí žalovaná, nemohol vedieť o tom, ako to celé dopadne. Návrhy na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania žalobca nemal.

23. Na odvolacom pojednávaní žalobca tiež zobral svoju žalobu späť v časti o zaplatenie náhrady straty na zárobku vo výške 21,31 eura mesačne počnúc mesiacom marec 2021 do 15. dňa príslušného mesiaca a v časti o zaplatenie náhrady straty na zárobku vyčíslenej za obdobie od 1.4.2018 do 28.2.2021 v sume 490,13 eura. Žalovaná nevyjadrila svoj nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, keď napriek výzve odvolacieho súdu sa v určenej lehote nevyjadrila k čiastočnému späťvzatiu žaloby, čím bol daný zákonný predpoklad, že voči čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá námietky.

24. Podľa až 3 ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

25. Ak v prejednávanej veci žalobca vzal žalobu čiastočne späť po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie, avšak skôr ako tento nadobudol právoplatnosť, teda v čase, kedy na to súd prvej inštancie už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad čiastočného späťvzatia žaloby pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie. Čiastočným späťvzatím žaloby žalobca privodil stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) otázkou prípustnosti čiastočného späťvzatia žaloby. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa ol nesúhlas žalovanej z vážnych dôvodov, ten tu však nebol. Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, o zrušení rozsudku v späťvzatej časti a o zastavení konania. Žalobca, ktorému prislúchalo právo disponovať so žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využil a privodil rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Odvolací súd preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku I. výroku tohto rozsudku.

26. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 5.724 eur, zaplatenie sumy 456,01 eura mesačne ako peňažného dôchodku počnúc mesiacom marec 2021 do 15. dňa príslušného mesiaca a zaplatenie sumy 16.682,55 eura titulom náhrady peňažného dôchodku za obdobie od 1.4.2018 do 28.2.2021.

27. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná dňa 1.3.2018 spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej žalobca utrpel ujmu na zdraví, a to zlomeninu tela druhého krčného stavca s posunom voči prvému stavcu a tržnú ranu v oblasti pravého líca, za ktorý skutok bola právoplatne odsúdená. Žalobca

bol 1.3.2018 privezený RZP do Univerzitnej nemocnice Bratislava – Ružinov. Pri CT vyšetrení bola potvrdená zlomenina v oblasti hornej krčnej chrbtice, pri neurologickom vyšetrení neboli zistené žiadne prejavy poranenia centrálneho nervového systému, len prejavy svalovej slabosti a deformácie dolných končatín, v rámci Krabbeho ochorenia, na ktoré sa pacient liečil od detstva. Následne bolo realizované zobrazenie krčnej chrbtice a miechy magnetickou rezonanciou a po konziliárnom vyšetrení bol pacient prijatý na I. Ortopedicko-traumatologickú kliniku LFUK a UNB Ružinov za účelom operačného riešenia zlomeniny. Absolvoval kompletné predoperačné interné a anestéziologické vyšetrenie, pri ktorom neboli zistené zdravotné kontraindikácie plánovanej operácie, ale žalobca s plánovanou operáciou nesúhlasil, a preto bola krčná chrbtica fixovaná. Na kontrolnom CT vyšetrení krčnej chrbtice nebol zistený sekundárny posun úlomkov a dňa 19.3.2018 bola hospitalizácia ukončená prepustením do ambulantnej starostlivosti. Žalobca sa v čase vypracovania znaleckého posudku č. 90/2018 z 18.4.2018 sa cítil dobre, fixáciu ortézou už nevydržal a vymenil ju za krčný golier na mieru vyhotovený z termoplastu. Staral sa o seba sám a okrem nákupov, ktoré mu zaobstarával priateľ, bol sebestačný a sám si dával aj injekcie. Občas mu pomáhala s domácnosťou dospievajúca dcéra. V čase vzniku ublíženia na zdraví, nebol zdravotný stav poškodeného celkom optimálny a líšil sa od normálu, predovšetkým, tzv. Krabbeho chorobou, následkom ktorej je nenádorové hromadenie tukového tkaniva v miestach, kde normálne nie je a ktorá sa prejavuje svalovou slabosťou a deformáciami končatín. Okrem toho bol žalobca v čase nehody liečený pre chorobu vysokého krvného tlaku a depresívny syndróm. Podľa záverov znaleckého posudku č. 90/2018 žalobca pri dopravnej nehode utrpel zlomeninu druhého krčného stavca s posunom voči prvému krčnému stavcu, tržnú ranu tváre v oblasti pravého líca, iné zranenia neboli dokumentované. Znalec uviedol, že pre zranenia, ktoré boli preukázané u žalobcu je celková doba potrebného liečenia cca 3-4 mesiace. Pracovná nespôsobilosť do väčšiny zamestnaní je potrebná počas akútneho štádia a pri operačnom riešení cca 3 mesiace, avšak pri neoperačnom – konzervatívnom liečení je doba liečenia cca 4 mesiace a viac. Znalec konštatoval, že s vysokým stupňom pravdepodobnosti u žalobcu zranenia nezanechajú trvalé následky, v zmysle a prípadné trvalé následky (obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice) by museli súvisieť s odmietnutím obvyklého operačného spôsobu riešenia zranení, a teda by sa netýkali následkov zranenia ako takého. Znalecký posudok č. 90/2018 bol vypracovaný na podklade zdravotnej dokumentácie poškodeného, konzultácie s poškodeným a ošetrujúcimi lekármi.

28. Z lekárskeho posudku o invalidite z 15.7.2019 bolo zistené, že žalobca od roku 1989 poberal čiastočný invalidný dôchodok. Je v starostlivosti ortopéda po luxačnej zlomenine druhého krčného stavca s trvalými následkami. Sledovaný je pre Morbus Krabbe od detstva, jedná sa o vrodenú svalovú hypopláziu s progresiou a výrazným obmedzením mobility, stav je trvalý a neliečiteľný. Prišlo k zhoršeniu zdravotného stavu, jednak na základe danej diagnózy, aj v zmysle následkov po úraze krčnej chrbtice, už nespĺňa podmienky kritériá čiastočnej invalidity, ale spĺňa kritériá invalidity, zmena od 18.4.2019. Rozhodujúce zdravotné postihnutie – choroby pohybového systému, choroby svalov, svalové myelopatie, stredne závažné poruchy – 65 % (choroba Morbus Krabbe – vrodená svalová hypoplázia); iné zdravotné postihnutie – ostatné diagnózy – zvýšenie percentuálnej miery o 10 % (úraz – zlomenina chrbtice stavca C2). Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti podľa , je po navýšení 75% od 18.4.2019. Zdravotný stav je trvalý a neliečiteľný s tendenciou k zhoršovaniu, kontrola je nepotrebná. Invalidita vznikla v dôsledku choroby.

29. Z oznámenia sociálnej poisťovne z 3.4.2024 vyplýva, že žalobca bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku od 12.4.1989 v sume 555,- Sk mesačne. Od 18.4.2019 mu vznikol nárok na invalidný dôchodok v sume 236,20 eura mesačne, ktorý bol následne pravidelne zvyšovaný. Rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku z 18.4.2019 bolo zaslané do vlastných rúk a doručené žalobcovi dňa 8.8.2019.

30. Podľa zmluvy o zmluve budúcej /prísľub práce/ uzavretej dňa 8.1.2018 medzi spoločnosťou SUSS support s.r.o., so sídlom Vinohradská 939/39, Vinohrady, 120 00 Praha 2, IČ: 290 21 022 (ako budúcim zamestnávateľom) a žalobcom (ako budúcim zamestnancom), sa spoločnosť SUSS support, s.r.o. ako budúci zamestnávateľ zaviazala, že do 30 dní od výzvy žalobcu ako budúceho zamestnanca na plnenie podľa tejto zmluvy, uzavrie so žalobcom pracovnú zmluvu, ktorej predmetom bude uzavretie hlavného pracovného pomeru v zaradení „obchodník/konzultant pre trh v SR“ s miestom výkonu práce Bratislava, Slovensko. Mzdové zaradenie bude upravené v rámci mzdového listu na čiastku 900 eur mesačne brutto, a bude navýšené o osobné ohodnotenie vzhľadom k dosiahnutým pracovným výsledkom. Budúci zamestnávateľ tiež upozornil žalobcu, že ak nedôjde k výzve k plneniu podľa tejto zmluvy v lehote 90 dní

od jej uzavretia, potom záväzok budúceho zamestnávateľa dojednaný podľa tejto zmluvy bez ďalšieho zaniká (por. § 1788 odst. 1 občánskeho zákoníku v platnom znení).

31. Ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu bolo vykonané dňa 23.6.2022 I. J. K., bolo stanovené podľa položky 304c – poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice na 200 bodov, so zdôvodnením stredne ťažké obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice.

32. Podľa ustanovenia až 3 , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

33. Podľa , pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

34. Podľa , strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

35. Podľa , náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.

36. Podľa , náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov.

37. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť za škodu je založená na subjektívnom zodpovednostnom princípe, pričom zavinenie sa prezumuje ( ). Predpokladom vzniku všeobecnej subjektívnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia je porušenie právnej povinnosti, t. j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (právnym poriadkom), ďalej vznik škody - ujmy na zdraví na strane poškodeného (žalobcu), príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody, a prezumované zavinenie. Poškodený (tu žalobca) musí preukázať porušenie právnej povinnosti, ďalej existenciu škodlivého následku na strane poškodeného, a existenciu kauzálneho nexu medzi protiprávnym konaním a vzniknutým škodlivým následkom na strane poškodeného. Vyššie uvedené predpoklady (porušenie právnej povinnosti, existencia škody a kauzálny nexus) majú objektívnu povahu a dôkazné bremeno ich preukázania leží na poškodenom. Škodca ako subjekt zodpovednosti musí preukázať, že vzniknutú škodu nezavinil (musí sa vyviniť, čiže exkulpovať), a to ani z tzv. ľahkej, nevedomej nedbanlivosti.

38. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou (protiprávnym konaním škodcu) a vzniknutou škodou. Porušenie zdravia nie je samo osebe (na rozdiel od poškodenia majetku) dôvodom vzniku škody, resp. samo nie je škodou, ktorá by sa nahradzovala alebo za ktorú by sa malo poskytnúť zadosťučinenie, ale len vtedy, ak je spojené so spôsobením bolesti, so sťažením spoločenského uplatnenia alebo s majetkovou škodou. Príčinná súvislosť je síce objektívnym predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, ale nemožno ju celkom abstrahovať od subjektívnej stránky škodcu, t. j. od jeho zavinenia. Bolo by v rozpore so zásadou slušnosti, keby škodca mal byť zaviazaný na náhradu škody aj v takých prípadoch, keď jeho konanie je v konkrétnom prípade sprostredkovanou (nepriamou) príčinou vzniku škody, pričom takýto následok nebolo možné za normálnych okolností predvídať ani očakávať.

39. Skúmanie príčinnej súvislosti je vždy spojené s hľadaním javu, ktorý škodu spôsobil. Všeobecne však platí, že ak existuje vo vzťahu ku škode niekoľko relevantných príčin, je potrebné zistiť a vyhodnotiť ich vplyv a odstupňovanie (gradáciu) vo vzťahu k následku (škode). Otázka príčinnej súvislosti medzi

určitým protiprávnym úkonom a konkrétnou škodou je skutkovou otázkou; súd zisťuje jej existenciu. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou ako príčinou tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú sa požaduje náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť (rozsudok NS ČR z 27.8.2008, sp. zn. ).

40. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla škoda následkom protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva; príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodlivý následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o jedinú príčinu, ale stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o podstatnú príčinu. Ak je príčin viac, pôsobia z časového hľadiska buď súbežne, alebo následne bez toho, aby sa časovo prekrývali; v takom prípade je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený (prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok inú príčinu a tá postupne prípadne ďalšie príčiny), že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno odôvodnene vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Na druhej strane reťazec príčin nezakladá príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou vtedy, ak do deja vstupuje iná, od konania škodcu nezávislá skutočnosť, ktorá je rozhodujúca pre vznik škody. Príčinná súvislosť je prerušená aj v prípadoch, keď je bezprostrednou príčinou škody skutočnosť, ktorá je už sama následkom, za ktorý škodca zodpovedá z iného právneho dôvodu (R 7/1979).

41. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.

42. Predmetom konania sú tri samostatné nároky na náhradu škody uplatnené žalobcom ako poškodeným, a to nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok na náhradu straty na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti, a nárok na náhradu straty na zárobku pri invalidite.

43. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhradou za nemajetkovú ujmu spočívajúcu v tom, že došlo k vyradeniu, resp. oproti minulosti k menej intenzívnemu zapojeniu poškodeného do spoločenského, osobného rodinného a pracovného života a jeho závislosti na pomoci od okolia; je teda kompenzáciou za „pokazený život“. V súdenej veci žalobca preukázal protiprávne konanie žalovanej, ako aj ujmu na zdraví v podobe sťaženia spoločenského uplatnenia – poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice v zmysle bodového hodnotenia zo dňa 23.6.2022, avšak nepreukázaná zostala príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaní žalovanej a vznikom sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu. Ako totiž vyplynulo zo znaleckého posudku č. 90/2018, zranenia žalobcu s vysokým stupňom pravdepodobnosti u žalobcu zranenia nezanechajú trvalé následky v zmysle a prípadné trvalé následky (obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice) by museli súvisieť s odmietnutím obvyklého operačného spôsobu riešenia zranení, a teda by sa netýkali následkov zranenia ako takého. Žalobca vzhľadom na námietky žalovanej ohľadom absencie príčinnej súvislosti v konaní tvrdil, že príčinná súvislosť je zjavná, pretože nebyť dopravnej nehody spôsobenej žalovanou, neutrpel by zranenia, na základe ktorých bol uznaný trvale invalidným. K odmietnutiu operácie uviedol (pred súdom prvej inštancie), že jeho rozhodnutie bolo podložené lekárskym konzíliom, absolvovanie operácie by znamenalo príliš vysoké riziko úmrtia alebo trvalých následkov v podobe paraplégie. Skutočnosť, že riziko nepodstúpiť operáciu bolo správne, chcel žalobca preukázať aj výsluchom odborníka – A. I. I. C., A.. V ďalšom priebehu konania však žalobca nemal návrhy na doplnenie dokazovania, a to ani na odvolacom pojednávaní, pričom odvolací súd v rámci postupu v zmysle v spojení s §

378 ods. 1 jasne uviedol, že spornou skutočnosťou je o.i. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej, ktorým spôsobila dopravnú nehodu a vznikom škody na zdraví žalobcu spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia, a rovnako tak príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej, ktorým spôsobila dopravnú nehodu a stratou na zárobku žalobcu jednak počas pracovnej neschopnosti, a jednak pri invalidite, pretože absencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovanej a sťažením spoločenského uplatnenia žalobcu, ako aj stratou na zárobku žalobcu, bola žalovanou opakovane v konaní namietaná. Súčasne odvolací súd uviedol, že sa bude zaoberať otázkou naplnenia všetkých predpokladov vzniku nároku na náhrady škody na zdraví žalobcu (t.j. protiprávne konanie, škoda na zdraví/strata na zárobku, príčinná súvislosť, zavinenie), a to jednak pokiaľ ide o nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia, a jednak pokiaľ ide o nárok na náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti a pri invalidite a vec bude právne posudzovať podľa . Súd ale nemôže stranám poskytovať návod, čo by mali alebo mohli vykonať, resp. aké dôkazy by mali navrhnúť na preukázanie svojich tvrdení, inak by tým porušil princíp rovnosti sporových strán (Čl. 6 ), ako aj princíp kontradiktórnosti (Čl. 9 ). Pokiaľ teda odvolací súd označil ako spornú otázku príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovanej, ktorým spôsobila dopravnú nehodu a vznikom škody na zdraví žalobcu spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia, pričom žalobca v tejto súvislosti nepredniesol žiadne návrhy na zopakovanie, resp. doplnenie dokazovania v tomto smere, bolo potrebné vychádzať zo záverov znaleckého posudku, podľa ktorého prípadné trvalé následky (obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice) by museli súvisieť s odmietnutím obvyklého operačného spôsobu riešenia zranení. Zároveň možno mať i dôvodné pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalobcu, že jeho rozhodnutie o odmietnutí operácie bolo podložené lekárskym konzíliom, keď naopak znalec v znaleckom posudku výslovne uviedol, že po konziliárnom vyšetrení bol pacient prijatý na I. Ortopedicko-traumatologickú kliniku LFUK a UNB Ružinov za účelom operačného riešenia zlomeniny, absolvoval kompletné predoperačné interné a anestéziologické vyšetrenie, pri ktorom neboli zistené zdravotné kontraindikácie plánovanej operácie, ale žalobca s plánovanou operáciou nesúhlasil. Práve rozhodnutie žalobcu o odmietnutí štandardného operačného riešenia zlomeniny stavca krčnej chrbtice, bolo tou skutočnosťou, ktorá spôsobila prerušenie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovanej, ktorým spôsobila žalobcovi ujmu na zdraví (zlomeninu stavca krčnej chrbtice) a sťažením spoločenského uplatnenia žalobcu (obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice). V posudzovanej veci teda priamym dôsledkom dopravnej nehody spôsobenej žalovanou bolo poškodenie zdravia žalobcu, a to zlomenina krčného stavca a tržná rana tváre, avšak žalobca v súdenej veci nepreukázal, že jeho rozhodnutie o odmietnutí operačného zákroku bolo skutočne objektívne odôvodnené poznatkami lekárskej vedy, pričom závery znalca svedčia o opaku. V danom prípade tak absentuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej (ako škodcu) a vzniknutou škodou na zdraví žalobcu v podobe sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože do tohto deja vstúpilo rozhodnutie žalobcu (ako poškodeného) o odmietnutí vykonania štandardného operačného zákroku, ako iná, od konania žalovanej ako škodcu nezávislá skutočnosť, ktorá bola rozhodujúca pre vznik škody na zdraví žalobcu v podobe sťaženia spoločenského uplatnenia. V danom prípade tak sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu predstavuje nepriamu škodu, pretože kauzálna súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody bola prerušená. Za nepriamu škodu považovať aj škodu, ktorá vznikla z dôvodu, že jedinou príčinou, ktorá škodu spôsobila, nie je len škodlivá skutočnosť, ale k tejto príčine môže pristúpiť aj náhoda alebo iná okolnosť, ktorá okrem samotnej škodlivej skutočnosti zapríčiní vznik škody. Judikatúra i doktrína presadzuje názor, že za súčasného právneho stavu prislúcha poškodenému nárok na náhradu škody len v prípade priamej škody a nepriama škoda náhrade nepodlieha. Z tohto dôvodu bolo potom právne bezvýznamným, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu v súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia došlo dňa 18.4.2019, a teda by si žalobca uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rámci subjektívnej premlčacej doby (dňa 1.3.2021), pretože za túto škodu žalovaná pre absenciu príčinnej súvislosti nezodpovedá.

44. Nemožno súhlasiť so žalobcom ani v tom, že nebyť dopravnej nehody spôsobenej žalovanou, neutrpel by zranenia, na základe ktorých bol uznaný trvale invalidným. Zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že invalidita žalobcu vznikla v dôsledku choroby (65 %) – vrodená neliečiteľná choroba žalobcu Morbus Krabbe, pričom v dôsledku úrazu (zlomenina stavca C2) došlo len k navýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Pri tomto navýšení však opätovne platí vyššie uvedené zdôvodnenie, že za tieto poúrazové následky žalovaná nezodpovedá. Z týchto dôvodov bol potom vecne správny výrok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcu v časti nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

45. Ako už odvolací súd uviedol v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, náhradou za stratu na zárobku ( ) sa nenahrádzajú samotná strata či zníženie pracovnej spôsobilosti, ale majetková ujma, ktorá sa prejavuje tým, že trvalou stratou (znížením) pracovnej spôsobilosti následkom ujmy na zdraví prichádza poškodený úplne alebo čiastočne o zárobok, ktorý by dosiahol, nebyť poškodenia zdravia. Nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodenému vzniká (z hľadiska príčinnej súvislosti) len vtedy, ak nie je schopný pre svoje zdravotné postihnutie, za ktoré škodca zodpovedá, vykonávať doterajšiu prácu (prácu rovnakého druhu) a dosahovať tak zárobok, ktorý predtým mal, príp. keby bol uznaný invalidným alebo čiastočne invalidným (Rc 65/2003). Ustanovenie predpokladá, že poškodený mal v dobe vzniku škody na zdraví príjem, z ktorého sa náhrada podľa tohto ustanovenia vypočíta. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má poškodený na tento druh náhrady nárok aj v tom prípade, ak v čase vzniku škody takýto príjem nemal (R 29/2004). Občianskoprávny nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa premlčuje ako celok, nie iba nároky na jednotlivé mesačne opakujúce sa plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme peňažného dôchodku (Rc 36/2007).

46. Pokiaľ ide o ďalší žalobcom uplatnený nárok, a to náhradu za stratu na zárobku pri invalidite ( ), v súlade s vyššie uvedeným odôvodnením, žalobca sa nestal invalidným v dôsledku úrazu, ktorý utrpel pri dopravnej nehode zavinenej žalovanou, ale jeho invalidita vznikla v dôsledku jeho vrodenej neliečiteľnej choroby. I v tomto prípade absentuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a strate na zárobku žalobcu pri invalidite, pretože ani za poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice, na základe čoho bol zvýšený pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, žalovaná nezodpovedá. Preto nebolo možné žalobcovi uplatnený nárok na náhradu straty na zárobku pri invalidite priznať, i keď premlčaný by nebol.

47. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku na náhradu straty na zárobku žalovanou, odvolací súd uvádza, že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite ( ) začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku/ čiastočného invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku (tzv. renty). Tento nárok možno uplatniť žalobou na súde až potom, čo bolo príslušným orgánom vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel (Rc 36/2007). Právna otázka premlčania nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite bola ustálená súdnou praxou dovolacieho súdu (R 28/1980, , ). V danom prípade bolo rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku doručené žalobcovi dňa 8.8.2019, teda premlčacia doba na uplatnenie nároku na stratu na zárobku pri invalidite ( ) plynula od 9.8.2019 a uplynula by dňa 9.8.2021, teda tento nárok žalobcu (v prípade, ak by bola splnená podmienka príčinnej súvislosti) by premlčaný nebol, pretože žaloba bola podaná na súde dňa 1.3.2021.

48. Zároveň však niet pochýb o tom, že v dôsledku ujmy na zdraví, za ktorú žalovaná zodpovedá (zlomenina 2. stavca krčnej chrbtice a tržná rana tváre), žalobca nemohol vykonávať zárobkovú činnosť a bol práceneschopný. Práceneschopnosť žalobcu vyplývala i zo znaleckého posudku č. 90/2018 a trvala od 1.3.2018, ako aj v čase vypracovania posudku dňa 18.4.2018. V čase vzniku ujmy na zdraví nemal žalobca žiadny príjem, živnosť ukončil k 28.2.2018 a sám žalobca tvrdil, že chcel do novej práce nastúpiť od 1.4.2018, preto aj ukončil svoju živnosť. Ako vyplýva zo znaleckého posudku č. 90/2018, priemerná a primeraná doba liečenia zranení, ktoré následkom dopravnej nehody utrpel (zlomenina 2 krčného stavca a tržná rana tváre) bola v rozsahu 3 – 4 mesiace, pričom dlhšia doba liečenia opäť súvisí s odmietnutím štandardného operačného zákroku. Odvolací súd má tak za to, že pokiaľ ide o primeranú a priemernú dobu liečenia 4 mesiace zranení žalobcu, za ktoré žalovaná zodpovedá, v tejto časti sú splnené podmienky pre náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti ( ). V tomto rozsahu už z pôsobenia prvotnej príčiny (dopravnej nehody) možno odôvodnene vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku – straty na zárobku počas primeraného liečenia v trvaní 4 mesiace od vzniku ujmy na zdraví žalobcu následkom dopravnej nehody. Pokiaľ však ide o ďalšie trvanie pracovnej neschopnosti žalobcu (podľa jeho nesporných tvrdení do 18.4.2019), žalobca nepreukázal, že odmietnutie operačného zákroku bolo skutočne odôvodnené ním tvrdeným vysokým rizikom úmrtia

alebo trvalých následkov, a teda nepreukázal, že nedošlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi prvotnou príčinou (dopravnou nehodou) a jeho pracovnou neschopnosťou presahujúcou 4 mesiace. Preto mu náhradu straty na zárobku za ďalšie obdobie trvania pracovnej neschopnosti (nad 4 mesiace) nebolo možné priznať.

49. Pokiaľ ide o premlčanie nároku na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti ( ) poškodený sa dozvie o konkrétnej výške spravidla až pri výplate poslednej dávky náhrady príjmu alebo poslednej dávky nemocenského poistenia. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že od 1.3.2018 do 17.4.2019 mal príjem len čiastočný invalidný dôchodok vyplácaný v súvislosti s jeho vrodenou chorobou, teda nemal nárok ani na náhradu príjmu ani na nemocenské (opak v konaní tvrdený nebol). Od 18.4.2019 mu bol vyplácaný invalidný dôchodok vo výške 236,20 eura. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, odvolací súd konštatuje, že nárok žalobcu na náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti ( ) premlčaný nie je, pretože tento nárok si žalobca mohol žalobcu prvýkrát uplatniť dňa 18.4.2019 a premlčacia doba by uplynula dňa 18.4.2021, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 1.3.2021.

50. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, za odškodniteľnú stratu na zárobku žalobcu, za ktorú žalovaná zodpovedá, možno považovať primeranú a priemernú dobu liečenia zranení žalobcu v trvaní 4 mesiace (od 1.3.2018 do 1.7.2018) v zmysle záverov znaleckého posudku č. 90/2018. Pokiaľ však žalobca žiadal priznať náhradu straty na zárobku od 1.4.2018, potom mu odvolací súd v zmysle jeho žalobnej žiadosti s ohľadom na viazanosť žalobným petitom ( ) mohol priznať náhradu straty na zárobku za 3 mesiace, t.j. od 1.4.2018 do 1.7.2018. Žalobca si uplatnil náhradu straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti ako súčet rozdielu medzi príjmom, ktorý mal mať zo zamestnania za obdobie od 1.4.2018 do 17.4.2019 (8.966,57 eura; 12 x 713,52 eura + alikvotná časť za mesiac apríl 404,33 eura) a príjmom z čiastočného invalidného dôchodku (2.500,77 eura; 12 x 199 eur + alikvotná časť za mesiac apríl 112,77 eura); spolu v sume 6.465,80 eura. Následne po čiastočnom späťvzatí žaloby na odvolacom pojednávaní dňa 28.10.2025 si teda žalobca v zmysle žaloby uplatňoval náhradu straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti ako súčet rozdielu medzi príjmom, ktorý mal mať zo zamestnania za obdobie od 1.4.2018 do 17.4.2019 (8.036,52 eura; 12 x 692,21 eura + alikvotná časť za mesiac apríl 392,25 eura) a príjmom z čiastočného invalidného dôchodku (2.500,77 eura; 12 x 199 eur + alikvotná časť za mesiac apríl 112,77 eura); spolu v sume 5.928 eur.

51. Napriek skutočnosti, že žalobca v čase vzniku škody na zdraví nebol zamestnaný a nedosahoval ani žiadny príjem (živnosť ukončil dňa 28.2.2018), ustálená judikatúra už uznala odškodniteľnosť straty na zárobku aj v prípade, keď poškodený v čase úrazu nepracoval, ale preukázateľne mal do zamestnania nastúpiť a len v dôsledku úrazu sa tak nestalo (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky sp. zn. ). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu na zdraví teda nie je nárok na náhradu za stratu na zárobku podmienený trvaním zárobkovej činnosti poškodeného v čase škodovej udalosti (úrazu); vychádza sa z možnosti poskytnúť náhradu aj vo vzťahu k zárobkovej činnosti, ktorá je v okamihu škodovej udalosti len predpokladaná a ktorej výkon by začal neskôr, nebyť škodovej udalosti (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 29. júla 2004). Chýbajúca zárobková činnosť potom vo väzbe na podmienky vzniku povinného nemocenského poistenia môže mať za následok, že poškodený v čase dočasnej pracovnej neschopnosti vyvolanej poškodením zdravia nemá nárok ani na náhradu mzdy, ani na nemocenské, a tak ani na náhradu straty na zárobku (por. nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 10.10.2018).

52. Pri stanovení výšky náhrady odvolací súd preto s prihliadnutím na vyššie uvedené judikatórne závery vychádzal zo zmluvy o budúcej pracovnej zmluve z 8.1.2018 predloženej žalobcom, keď touto bolo dostatočne preukázané, že v prípade ak by žalobca do 90 dní od 8.1.2018 vyzval spol. SUSS support, s.r.o. (ako budúceho zamestnávateľa) k plneniu podľa zmluvy, došlo by k uzavretiu pracovnej zmluvy s týmto zamestnávateľom so mzdou 900 eur brutto. Skutočnosť, že žalobca mal záujem urobiť výzvu v zmysle predmetnej zmluvy možno vyvodiť aj zo správania žalobcu pred vznikom ujmy na zdraví, keď k 28.2.2018 ukončil svoju živnosť. Žalobca s poukazom na predloženú zmluvu o budúcej zmluve tvrdil, že jeho čistý príjem z tohto zamestnania by predstavoval 713,52 eura, ktorú výšku žalovaná nerozporovala. Následne na odvolacom pojednávaní dňa 28.10.2025 sám žalobca túto sumu čistej mzdy upravil, resp. zobral čiastočne späť a žiadal vychádzať z čistého príjmu, ktorý by dosiahol u budúceho zamestnávateľa vo výške 692,21 eura. Keďže zo strany žalovanej nebola táto suma čistého príjmu spochybnená, odvolací súd vychádzal z čistého príjmu žalobcu vo výške 692,21 eura a uložil žalovanej

zaplatiť žalobcovi náhradu straty na zárobku za 3 mesiace v celkovej výške 2.076,63 eura, a to 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Nebolo pritom dôvodné znižovať príjem žalobcu, ktorý by dosiahol na základe pracovného pomeru u zamestnávateľa SUSS support, s.r.o. (692,21 eura mesačne) o príjem z čiastočného invalidného dôchodku (199 eur mesačne), pretože tento nebol žalobcovi vyplácaný v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, ktorú zavinila žalovaná, ale bol mu vyplácaný v súvislosti s jeho vrodenou chorobou. V konaní pritom nebolo sporné, že žalobca počas doby pracovnej neschopnosti nepoberal náhradu príjmu ani nemocenské, preto bolo dôvodné priznať žalobcovi náhradu straty na zárobku v plnej výške čistého príjmu, ktorý by mu bol vyplatený z budúceho zamestnania, avšak pracovná zmluva s budúcim zamestnávateľom nebola uzavretá, a ani pracovný pomer nevznikol práve v dôsledku úrazu, ktorý utrpel pri škodovej udalosti zavinenej žalovanou.

53. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd (vo výroku II.) rozsudok súdu prvej inštancie (v časti, v ktorej na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom po rozhodnutí súdu prvej inštancie, nebol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a konanie v tejto časti zastavené) čiastočne zmenil podľa v časti zamietnutia žaloby na náhradu za stratu na zárobku za dobu pracovnej neschopnosti tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.076,63 eura a vo zvyšku zamietnutia žaloby rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa potvrdil.

54. O nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho), s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa , , a to aj s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 25.5.2023 (publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 36/2023), podľa ktorého rozhodnutie o náhrade trov konania v civilnom spore, v ktorom si sťažovateľka uplatnila viacero nárokov na náhradu škody ako následku dopravnej nehody, ktoré vychádza z toho, že pomer jej úspechu v spore treba vyjadriť priemerom pomerov úspechu pri jednotlivých čiastkových nárokoch na náhradu škody, je zjavný právny omyl, ktorý zakladá porušenie ústavných práv podľa a dohovoru. Rovnako mylný je i právny názor, podľa ktorého sa o náhrade trov konania má rozhodnúť samostatnými výrokmi o náhrade trov konania vo vzťahu k jednotlivým nárokom na náhradu škody. Ustanovenia a neobsahujú žiadne prvky, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že pluralita rôznych nárokov na náhradu škody uplatnených jednou žalobou by mala byť hľadiskom rozhodovania o náhrade trov konania. Obe ustanovenia používajú vo vzťahu k hmotnoprávnej úprave celkom indiferentné pojmy vec, konanie a pomer úspechu. Čo bolo vecou strán a čoho sa - namietané konanie týkalo, bolo určené v žalobe uplatnenom peňažnom nároku. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania treba len posúdiť rozsah, v ktorom bolo žalobe vyhovené a v ktorom bola žaloba zamietnutá.

55. Odvolací súd pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania vychádzal z toho, že žalobca si podanou žalobou uplatnil 4 nároky, a to bolestné (nevyčíslené), sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5.724 eur, stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 6.465,80 eura (od 1.4.2018 do 17.4.2019), stratu na zárobku pri invalidite vo výške 10.706,88 eura za obdobie od 18.4.2019 do 28.2.2021 a následne vo výške 477,32 eura počnúc mesiacom marec 2021 vždy k 15. dňu príslušného mesiaca. Uplatnený nárok na zaplatenie bolestného žalobca v konaní nevyčíslil, v podaní zo 6.6.2022 uviedol, že bolestné nebolo vyplatené v celom rozsahu, pretože znalec v posudku opomenul zlomeninu stavca čapovec axis a toto bude predmetom nového znaleckého posudku, ktorý žalobca predloží. Následne na pojednávaní dňa 27.4.2023 (č.l. 178) zobral žalobca žalobu v časti bolestného v celom rozsahu späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Na odvolacom pojednávaní dňa 28.10.2025 zobral žalobca čiastočne späť žalobu aj v časti o zaplatenie náhrady straty na zárobku vo výške 21,31 eura mesačne počnúc mesiacom marec 2021 do 15. dňa príslušného mesiaca a v časti o zaplatenie náhrady straty na zárobku vyčíslenej za obdobie od 1.4.2018 do 28.2.2021 v sume 490,13 eura.

56. Žalobca teda podanou žalobou žiadal zaplatiť vyčíslenú sumu 50.082,61 eura, t.j. sumu 22.896,68 eura (5.724 eur + 17.172,68 eura) + sumu 27.185,93 eura (vyčíslenú ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu /25.11.2025/, t.j. 477,32 eura x 56 mesiacov + 456,01 eura). V časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť dňa 28.10.2025 na odvolacom pojednávaní /t.j. v časti o zaplatenie straty na zárobku vo výške 21,31 eura mesačne počnúc mesiacom marec 2021 do 15. dňa príslušného mesiaca a v časti o zaplatenie náhrady straty na zárobku vyčíslenej za obdobie od 1.4.2018 do 28.2.2021 v sume 490,13 eura/, došlo k späťvzatiu žaloby bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovanej. V zásade potom platí, že žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania, takže má zodpovedať za trovy zastaveného konania podľa , a teda náhrada trov konania musí byť v tejto časti priznaná žalovanej. Kritérium

procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcimi nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Použitý termín zavinenie nemožno interpretovať - čo zodpovedá ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany sporu, a teda aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (por. nález Ústavného súdu SR , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Zároveň platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. Aj v týchto prípadoch treba teda postupovať analogicky k a porovnať navzájom pomer časti konania, za ktorej trovy zodpovedá jedna strana na princípe zavinenia, a časti konania, za ktorej trovy zodpovedá druhá strana na zásade úspechu.

57. Žalobca mal v konaní úspech len v časti o zaplatenie sumy 2.076,63 eura, v ktorej odvolací súd žalobe v časti náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti vyhovel. Čistý úspech žalovanej je v rozsahu 91,70 % (hrubý úspech žalovanej 95,85 % - hrubý úspech žalobcu 4,15 %), avšak bez zohľadnenia uplatneného nároku na náhradu bolestného, ktorý zobral žalobca späť bez jeho vyčíslenia. Odvolací súd preto priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady za stratu na zárobku v rozsahu 91,70 % (výrok III.).

58. Aj v časti o zaplatenie bolestného platí vyššie uvedené zdôvodnenie, teda žalobca zobral žalobu v časti bolestného späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovanej, preto sa úspech aj v tejto časti pričítal žalovanej. Keďže však žalobca bolestné v priebehu konania nevyčíslil, nemohol odvolací súd pri rozhodovaní o nároku trov konania v tejto časti vychádzať z nálezu Ústavného súdu , a preto v časti o zaplatenie bolestného priznal žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti (výrok IV.).

59. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).