Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cob-88-2024.pdf
PDF · 114.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-12C/109/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej veci žalobcu : Mgr. Stanislav Záhumenský, Fraňa Kráľa č. 1504, 022 01 Čadca, IČO: 37 811 100, právne zast. JUDr. Jurajom Štrbákom, 023 51 Raková č. 1445, IČO: 42 350 867, proti žalovanému : Okresné stavebné bytové družstvo, Gočárova č. 252, 022 47 Čadca, IČO: 31 622 704, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., Potočná č. 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 15.084,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 12C/109/2022 - 197 zo dňa 27. apríla 2023, v znení opravného uznesenia č.k. CA-12C/109/2022-222 zo dňa 21. novembra 2023 takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie Okresného súdu Čadca č.k. 12C/109/2022-197 zo dňa 27. apríla 2023, v znení opravného uznesenia č.k. CA-12C/109/2022-222 zo dňa 21. novembra 2023 potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. žalobu žalobcu zamietol. Vo výroku II. rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 15.084,- Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 25.03.2009 Zmluvu o právnej pomoci, v ktorej boli v čl. V. zmluvy vymedzené práva a povinnosti zmluvných strán. Žalobca konštatoval, že zmluvný vzťah sa ukončil dňom 04.09.2018. Žalobca poukázal na § 10 a § 13 Advokátskeho poriadku, podľa ktorých advokát poskytuje právne služby za odmenu, pričom má nárok na sumu klientovi prisúdenej náhrady trov konania (§ 263 CSP), pokiaľ má voči klientovi pohľadávku z neuhradenej odmeny a neuhradených náhrad za poskytnuté právne služby v tej istej veci. Advokát je pritom povinný bez zbytočného odkladu vec s klientom písomne finančne vysporiadať a vrátiť mu všetky doklady. Žalobca uviedol, že si svoju povinnosť uloženú mu v citovanom ustanovení splnil tým, že vrátil žalovanému spisy a súčasne žalovanému doručil dňa 20.09.2018 faktúry za poskytnutie právnej služby so splatnosťou 30.09.2018. Všetky faktúry predstavovali v sumáre výslednú sumu 15.084,63 Eur. Žalovaný si svoju povinnosť uhradiť pohľadávku z neuhradenej odmeny a neuhradených náhrad za poskytnuté právne služby nesplnil. Žalobca požadoval popri istine aj úrok z omeškania v súlade s Nariadením vlády č. 21/2013 Z.z. v sadzbe 8 % ročne zo sumy 15.084,- Eur od 01.10.2018 do zaplatenia.
3. Upomínací súd vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn. 14Up/1293/2022 zo dňa 10.10.2022, voči ktorému podal žalovaný odôvodnený odpor. Žalovaný v odpore potvrdil, že mal so žalobcom uzatvorenú Zmluvu o právnej pomoci zo dňa 25.03.2019, avšak poukázal na to, že v zmysle čl. II. sa zaviazal platiť žalobcovi dohodnutú paušálnu odmenu vo výške 332,- Eur, so splatnosťou po uplynutí príslušného mesiaca na účet žalobcu, v lehote uvedenej vo faktúre. Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade žalobca nemá nárok na sumu príslušnej náhrady trov konania z jednotlivých konaní, v ktorých žalobca žalovaného zastupoval, a za ktoré si žalobca vystavil bezdôvodne jednotlivé faktúry, nakoľko na tomto sa so žalovaným písomne nedohodol. Žalovaný konštatoval, že dohodnutá paušálna odmena bola žalobcovi až do ukončenia zmluvného vzťahu pravidelne hradená. Pokiaľ ide o ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žalovaný poukázal na to, že žalobca je v danom prípade iba platobným miestom, avšak nárok na náhradu trov konania prináleží sporovej strane, teda v danom prípade žalovanému. Žalobca tak vôbec nemal právny dôvod vystavovať faktúry, ktorých úhrady sa v tomto konaní domáha od žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že žalobca po ukončení vzájomnej spolupráce so žalovaným zaslal žalovanému dňa 20.09.2018 súbor faktúr v počte 130 ks, ktorých predmetom bola odmena za poskytnuté právne služby v jednotlivých konaniach, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto spore. Žalovaný žalobcovi neoprávnene vystavené faktúry vrátil listom zo dňa 27.09.2018, v ktorom ho upozornil na skutočnosť, že nemá nárok na úhradu fakturovaných súm. Žalovaný poukázal súčasne na to, že hoci si žalobca uplatňuje v texte žaloby nárok z nezaplatených faktúr v počte 58 ks, v roku 2018 sa domáhal úhrady faktúr v počte 130 ks, pričom k samotnej žalobe priložil faktúry len v počte 15 ks. V danom smere žalovaný namietol, že pri väčšine uplatnených faktúr nie je preukázaná ich splatnosť, keďže žalobca predmetné faktúry nepredložil spolu so žalobou. Vzhľadom na uvedené, žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku. Žalovaný súčasne poukázal na to, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na § 13 Advokátskeho poriadku, žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu z predmetného ustanovenia nesplnil a spisy žalovanému neodovzdal. Táto skutočnosť preto bola riešená so Slovenskou advokátskou komorou v roku 2018.
4. Žalobca v žalobnej replike poukázal na to, že v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu bol platný a účinný Advokátsky poriadok, ktorý bol schválený konferenciou advokátov dňa 16.06.2007, podľa ktorého: „Nárok na sumu klientovi prisúdenej náhrady trov konania (§ 149 ods. 1 OSP) má advokát vtedy, ak sa na tom s klientom výslovne dohodol.“ Žalobca poukázal na to, že citované ustanovenie Advokátskeho poriadku bolo v tomto znení platné a účinné do 19.06.2010 a až 19.06.2010 nadobudol účinnosť nový Advokátsky poriadok, ktorý zmenil znenie § 10 tak, ako ho uvádza žalovaný. Žalobca zdôraznil, že so žalovaným sa výslovne dohodli na tom, že žalobca bude nielen platobným miestom na náhradu trov konania v súdnych a iných veciach, v ktorých bol žalovaný úspešný, ale bude aj prijímateľom náhrad trov konania. Na preukázanie uvedených tvrdení žalobca pripojil ako dôkazy faktúry, na základe ktorých žalovaný poukázal na účet žalobcu náhradu trov konania. K námietkam žalovaného v tom smere, že si uplatnil len nárok z 58 ks nezaplatených faktúr žalobca poukázal na to, že má záujem spor uzavrieť dohodou, preto si fakticky uplatnil len polovicu z neuhradených svojich nárokov. Uvedené faktúry pritom nedoručil ako súčasť žalobného návrhu priamo k žalobe, avšak prílohy boli doručené príslušnému súdu 29.09.2022 prostredníctvom všeobecnej agendy, keďže scanovanie príloh v nižšej kvalite by bolo nečitateľné.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že zotrváva na tom, že nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko pri každej faktúre, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní sa aplikuje 3-ročná premlčacia lehota v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Nárok musí byť premlčaný, keďže všetky faktúry, ktoré si žalobca uplatňuje, boli splatné v roku 2018 a žaloba bola podaná až v roku 2022. V ďalšom žalovaný uviedol, že v jednotlivých konaniach boli vymáhané pohľadávky jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na základe zák. č. 182/1993 Z.z. a zmluvy o výkone správy v bytovom dome, a teda bola právna služba žalobcom poskytnutá de facto v prospech spotrebiteľov, z ktorého dôvodu sa jedná o vzťah spotrebiteľský, kedy je potrebné aplikovať i ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedeného žalovaný namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní s poukazom na to, že pasívna legitimácia by mohla svedčiť jedine a výlučne jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorých pohľadávka bola vymáhaná v tom - ktorom súdnom konaní.
6. Žalobca v konaní pred súdom trval na podanej žalobe. Poukázal na to, že medzi stranami bola dohodnutá paušálna odmena a zároveň bolo medzi stranami sporu dohodnuté, že vyplácané trovy nebudú platobným miestom u advokáta, ale stanú sa jeho trovami. Poukázal na uzatvorenie takejto dohody, ktorú uzatvárala JUDr. Oľga Krőnová ako predsedníčka predstavenstva v rozhodnom čase a
do tohto zaužívaný stav akceptovali aj ďalší predsedovia, a to p. A. alebo p. B., ktorí nežiadali upraviť danú zmluvu.
7. Žalovaný v konaní poukázal na to, že zo zmluvy nevyplýva, že by túto uzatvorila C. D. ako štatutárny zástupca. Z písomnej zmluvy však ani nevyplýva takýto záväzok, od ktorého odvodzuje žalobca svoj nárok. Z čl. V. vyplýva, že ide o režijné náklady, avšak nie trovy právneho zastúpenia. Rovnako ani predložené faktúry z roku 2012 nepotvrdzujú tvrdenia o tom, že by takáto dohoda medzi stranami mala existovať.
8. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že nevykonal výsluch svedkov, ktorých navrhol žalovaný, nakoľko na ich výsluchu v ďalšom netrval a súd mal za to, že na základe písomných podaní bol skutkový stav dostatočne zistený. Na základe zisteného skutkového stavu okresný súd konštatoval, že žalobca vystupuje ako podnikateľ a družstvo je taktiež podnikateľským subjektom zapísaným v obchodnom registri, preto nejde o vzťah spotrebiteľský, avšak je ho potrebné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Okresný súd uplatnený nárok žalobcu posúdil podľa ust. § 269 ods. 2, § 566 a nasl., § 369 Obchodného zákonníka. Uzatvorenú zmluvu okresný súd po právnej stránke posúdil ako mandátnu zmluvu podľa § 566 Obchodného zákonníka, pričom konštatoval, že na uzavretie mandátnej zmluvy musí existovať dohoda o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú: 1/ určenie zmluvných strán, 2/ identifikácia mandanta a mandatára, 3/ určenie obchodnej záležitosti, ktorá má byť pre mandanta v jeho mene uskutočnená a spôsobe jej zariadenia a 4/ dojednanie odplaty za uskutočnenie obchodnej záležitosti.
9. Okresný súd v ďalšom konštatoval, že nárok na odmenu advokáta je upravený zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Advokáti vykonávajú svoju činnosť a poskytujú právne služby ako podnikatelia za odmenu. Popri nároku na odmenu má advokát nárok aj na náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, ktoré musia byť účelné a advokát ich musí byť schopný preukázať. Zmluvnú odmenu je pritom možné dohodnúť ako hodinovú, paušálnu, či podielovú. Advokát a klient sa môžu dohodnúť aj na tarifnej odmene, čo je najbežnejší spôsob dohody o odmene advokáta, pričom tarify sú upravené Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z.
10. Okresný súd v ďalšom konštatoval, že z citovaného čl. II. zmluvy vyplynulo dojednanie zmluvných strán o paušálnej odmene, pričom zmluva zároveň obsahuje v čl. VI. bod 5 ustanovenie, že ustanovenia zmluvy je možné meniť len vzájomnou dohodou zmluvných strán formou písomného dodatku k tejto zmluve. Okresný poukázal na to, že písomný dodatok k zmluve nebol preukázaný, ale ani tvrdený. Pokiaľ žalobca poukazoval na dohodu so štatutárnym zástupcom žalovaného C. D., išlo iba o tvrdenie, avšak vo vzťahu k odmene mala byť dohoda písomná a pokiaľ nebola, nie je to možné považovať za platný právny úkon. Okresný súd poukázal na to, že v celej zmluve nie je uvedené, že žalobca (ako advokát) má právo účtovať vo vzťahu k žalovanému aj odmenu, ktorá bola priznaná rozhodnutím súdu ako náhrada trov konania voči neúspešnému žalovanému podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. V čl. II. zmluvy bol dohodnutý spôsob platenia odmeny (odplaty) a jej výška za činnosti uvedené v čl. I. s dôrazom na dohodnutú odmenu formou zmluvnej paušálnej odmeny. Táto dohoda platila počas trvania a existencie zmluvy a išlo o dohodu o paušálnej odmene, preto žalovanému ako mandantovi trvala povinnosť platiť žalobcovi ako mandatárovi zmluvne dohodnutú paušálnu odmenu spôsobom vyplývajúcim z čl. II. a III. po dobu trvania zmluvy.
11. Okresný súd tak uzavrel, že zo samotného zmluvného dojednania vyplýva, že žalobca má nárok iba na paušálnu odmenu, nie na trovy právneho zastúpenia priznané žalovanému v rámci súdnych konaní, ktoré žalobca špecifikoval vo faktúrach. Pokiaľ právny zástupca žalobcu poukazoval na dojednanie v Advokátskom poriadku platnom v čase uzatvorenia zmluvy (§ 10), tak okresný súd uviedol, že aj z tohto ustanovenia vyplýva, že musí jestvovať opätovne dohoda medzi zmluvnými stranami, ktorá v písomnej podobe preukázaná nebola. Okresný súd poukázal na to, že tak z ust. § 149 ods. 1 OSP, ako aj z aktuálnej úpravy v zmysle § 263 CSP vyplýva, že v prípade úhrady trov konania na účet advokáta išlo iba o platobné miesto, pokiaľ boli tieto priznávané samotnému právnemu zástupcovi. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
12. Záverom okresný súd konštatoval, že nárok žalobcu je navyše premlčaný. Poukázal pritom na to, že zmluvný vzťah bol ukončený výpoveďou, pričom 2-mesačná výpovedná doba podľa samotného žalobcu
uplynula 04.09.2018, teda premlčacia 4-ročná doba by tak uplynula 05.09.2022, avšak žaloba bola na súd doručená až 28.09.2022. Z uvedeného dôvodu je nárok žalobcu aj premlčaný.
13. O trovách konania okresný súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
14. Voči uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Žalobca poukázal na to, že v zmysle zmluvy o právnej pomoci mal poskytovať právne služby v rozsahu uvedenom v čl. I., pričom odmena vo výške 332,- Eur bola dohodnutá len za zastupovanie a poskytovanie právnych služieb žalovanému ako správcovi bytových domov, s ktorým mal žalovaný uzatvorenú zmluvu o výkone správy. Žalobca poskytoval právne služby žalovanému aj zmysle čl. V. zmluvy o právnej pomoci, na základe čoho bol povinný v zákonnej lehote uplatňovať pohľadávky klienta na príslušných orgánoch a bol povinný zastupovať žalovaného vo všetkých veciach, ku ktorým bude splnomocnený.
16. Žalobca v danom smere poukázal na § 8b zák. č. 182/1993 Z.z. (Zákon o vlastníctve bytov) s poukazom na to, že žalovaný je v danom prípade zákonným zástupcom vlastníkov bytového domu, pričom zo zákona vzniká priame zastúpenie, na základe ktorého správca uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle v mene a na účet zastúpeného (bytového domu). Žalobca teda poskytoval žalovanému právne služby ako správcovi a zároveň žalobca zastupoval aj vlastníkov bytového domu, v ktorom bol evidovaný nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu (dlžník). Náklady súvisiace v týchto súdnych konaniach boli na ťarchu vlastníkov bytového domu. Po úspešnom skončení súdneho konania bol dlžník bytového domu povinný zaplatiť na účet bytového domu nielen istinu, ale aj trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Žalobca si v týchto súdnych konaniach neuplatňoval finančnú zálohu na trovy právneho zastúpenia od vlastníkov bytového domu. Pokiaľ dlžník bytového domu uhradil na účet bytového domu aj trovy právneho zastúpenia, žalobca vystavil faktúru, na základe ktorej žalovaný trovy právneho zastúpenia poukázal na účet žalobcu. Žalobca tak zdôraznil, že predmetom tohto konania sú trovy právneho zastúpenia, kde žalobca ako advokát zastupoval vlastníkov bytového domu na základe plnej moci udelenej žalovaným. V danom smere žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného založené na čl. 157 spisu, kde žalovaný konštatoval, že v súdnych konaniach vystupoval nie na vlastný účet, ale na účet vlastníkov bytov, ktorých zastupuje v zmysle zmluvy o výkone správy. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/25/2008, podľa ktorého: „Správca je špecifický subjekt, ktorý od dodávateľov zabezpečuje služby pre vlastníkov bytov a nesie zodpovednosť za úhradu týchto služieb, a to v súlade s obsahom dohodnutých zmluvných podmienok ...“ Žalobca tak konštatoval, že žalovaný je ako správca nositeľom nielen aktívnej, ale aj pasívnej legitimácie. Žalobca vykonával svoju činnosť (poskytoval právne služby) na základe uzatvoreného plnomocenstva, ktoré mu udelil žalovaný. Finančné sumy, ktoré sú predmetom tohto konania, boli na základe právoplatných rozhodnutí súdu uhradené jednotlivými dlžníkmi na účty správcu.
17. Žalobca v odvolaní opakovane poukázal na § 10, ako aj § 13 Advokátskeho poriadku s odôvodnením, že si splnil svoju povinnosť a vrátil spisy žalovanému, pričom dňa 20.09.2018 doručil žalovanému faktúry z neuhradených odmien do zániku zmluvy o právnej pomoci.
18. Žalobca záverom namietal závery súdu prvej inštancie o tom, že jeho nárok je premlčaný, keď premlčaciu dobu odvodzoval od ukončenia zmluvného vzťahu 04.09.2018, pričom poukázal na to, že splatnosť faktúr vyznačil analogicky s čl. III. zmluvy o právnej pomoci, podľa ktorého: „Splatnosť odmeny sa zaväzuje platiť advokátovi v lehote uvedenej vo faktúre“. Žalobca tak poukázal na to, že jeho nárok nemôže byť premlčaný, keďže splatnosť jednotlivých faktúr bola stanovená žalobcom na deň 30.09.2018.
19. Žalobca bol tak toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci predčasne, keď nezistil skutkový stav veci a z daného dôvodu nesprávne aplikoval ustanovenia bývalého procesného predpisu (OSP), ako aj ust. § 263 CSP. Zároveň súd nesprávne aplikoval začiatok plynutia premlčacej lehoty.
20. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanému uloží povinnosť uhradiť nárok žalobcu v celom rozsahu, spolu s trovami konania.
21. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu o nedôvodnosti žaloby. Poukázal pritom na to, že zo zmluvy o právnej pomoci nevyplýva, že by mal žalobca nárok na ďalšie plnenia titulom odmeny za poskytnuté právne služby. V zmysle čl. VI. zmluvy o právnej pomoci je možné ustanovenia predmetnej zmluvy meniť len vzájomnou dohodou zmluvných strán, a to formou písomného dodatku k tejto zmluve. Ku zmluve však nebol žiadny dodatok uzatvorený, teda je zrejmé, že žalobca nemá nárok na žiadnu ďalšiu odmenu okrem tej, ktorá mu bola reálne v zmysle čl. II. zmluvy o právnej pomoci uhradená. Žalobca má tak nepochybne nárok iba na paušálnu odmenu, avšak nie na trovy právneho zastúpenia priznané žalovanému v rámci súdnych konaní, ktoré žalobca uviedol v jednotlivých faktúrach. Predmetný nárok na úhradu faktúr žalobcovi nevyplýva nielen z predloženej zmluvy o právnej pomoci, ale ani z Advokátskeho poriadku, preto je vylúčené, aby bol žalobca v tomto konaní úspešný.
22. Žalobca sa stotožnil aj so závermi súdu prvej inštancie, ktorý považoval nárok žalobcu za premlčaný.
23. K tvrdeniam žalobcu, že právne služby okrem žalovaného poskytoval aj v prospech vlastníkov bytového domu žalovaný poukázal na to, že tým žalobca popiera aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného.
24. Záverom žalovaný uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za presvedčivé a po právnej stránke riadne odôvodnené, a preto navrhol, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a súčasne žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
25. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu postupom podľa § 379 CSP (viazaný rozsahom odvolania), § 380 CSP (viazaný odvolacími dôvodmi) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Na prejednanie odvolania žalobcu odvolací súd nenariadil pojednávanie v súlade s § 385 ods. 1 CSP, nakoľko nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem. Odvolací súd vyhlásil rozhodnutie verejne dňa 25. novembra 2025 v súlade s ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP.
26. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dokazovanie nezopakoval ani nedoplnil, bol v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:
27. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 25.03.2009 Zmluvu o právnej pomoci, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal uplatňovať pohľadávky žalovaného a zastupovať žalovaného vo všetkých veciach, ku ktorým bude splnomocnený.
28. Zmluvný vzťah strán sporu bol ukončený na základe podania žalovaného s názvom „Rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou“ dňa 04.09.2018.
29. Podľa čl. I. zmluvy o právnej pomoci,
1. Advokát sa zaväzuje poskytovať právnu pomoc na potrebnej profesionálnej úrovni a v plnom rozsahu podľa svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona o advokácii a súvisiacich predpisov (ďalej len „právna pomoc“). 2. Advokát sa zaväzuje vykonávať práce súvisiace so zabezpečovaním právnej agendy. Jedná sa o tieto práce a právne úkony:
- zastupovanie klienta v právnych záležitostiach pred orgánmi súdov, prokuratúry, policajného zboru, notárstiev, správnych a iných štátnych orgánov,
- poskytovať právne rady, konzultácie a informácie a o právnych predpisoch podľa požiadavky klienta na predstavenstvách OSBD,
- vykonávať právne zabezpečenie pohľadávok klienta, ktoré mu budú odstúpené k právnemu vymáhaniu až do konečného vysporiadania pohľadávky,
- zabezpečovať vysporiadanie záväzkov OSBD riešených cestou súdu, resp. iných orgánov,
- zabezpečovať realizáciu súdnych rozhodnutí cestou súdnych exekútorov v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok),
- riešiť veci súvisiace s obchodným registrom,
- právne poradenstvo v pracovno-právnych veciach,
- spracovanie jednoduchých zmlúv v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, pri ktorých cena nebude presahovať 10.000,- Eur, nad uvedenú sumu bude klientovi vypočítaná odmena podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Uvedená odmena bude jednotlivo vyfakturovaná do 10 dní po realizácii právneho úkonu.
30. Podľa čl. II. zmluvy o právnej pomoci, objednávateľ sa zaväzuje platiť advokátovi dohodnutú odmenu vo výške 332,-Eur (slovom tristotridsať dva eur). Jej úprava je možná po vzájomnej dohode zmluvných strán. Zmluvné strany sa dohodli, že výška odmeny bude upravená o úroveň inflácie, ktorú zverejní Štatistický úrad SR, ak inflácia podľa Štatistického úradu SR prekročí hranicu 2%. Výška odmeny podľa tohto článku sa upraví okamžite po zverejnení Štatistickým úradom o úroveň inflácie v SR predchádzajúcom kalendárnom roku so zaokrúhlením na celé percentá hore.
31. Podľa čl. V. zmluvy o právnej pomoci, 1. Zmluvné strany majú nasledovné práva a povinnosti: Advokát:
- je povinný zodpovedne plniť objednané úlohy v dohodnutých termínoch
- je povinný v zákonnej lehote uplatňovať pohľadávky klienta na príslušných orgánoch
- je povinný zastupovať objednávateľa vo všetkých veciach, ku ktorým bude splnomocnený
- je povinný zabezpečovať svoju účasť 4 hodiny týždenne v sídle OSBD v Čadci. Klient:
- je povinný včas predkladať advokátovi kompletné doklady potrebné k úspešnému uplatneniu nároku klienta pred súdmi, resp. inými orgánmi
- je povinný znášať náklady na súdnych, notárskych a správnych poplatkoch
- je oprávnený vyžadovať dôsledné a včasné plnenie objednaných prác a služieb
- je povinný zabezpečiť konkrétne zodpovedného pracovníka pre styk s advokátom za účelom včasného predkladania písomných dokladov a informácií k veciam riešenie, ktorých sa bude zabezpečovať súdnou cestou
- je povinný poskytnúť pracovné priestory a zabezpečiť agendu pred zneužitím
- je povinný riadne viesť evidenciu sporov (platobných rozkazov, rozsudkov, ako aj ich dobrovoľné plnenie, exekučných príkazov a ich plnenie) a včas o tomto podať informáciu advokátovi.
32. Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
33. Preskúmaním odvolacích dôvodov a námietok žalobcu súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387, ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
34. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že paušálna odmena vo výške 332,- Eur mesačne bola dojednaná len za poskytovanie právnych služieb v rozsahu uvedenom v čl. I. zmluvy o právnej pomoci, pričom v žalobe sa domáha odmeny za poskytovanie právnych služieb v zmysle čl. V. (správne čl. VI.), že uvedená obrana nie je dôvodná. Zo zmluvy o právnej pomoci, a to z čl. I. vyplýva rozsah poskytovaných služieb žalobcom žalovanému a v čl. V. sú len precizované povinnosti oboch zmluvných strán. Zo žiadneho ustanovenia predmetnej zmluvy nevyplýva, že dojednaná odmena v čl. II. paušálnou sumou vo výške 332,- Eur mesačne, bola medzi zmluvnými stranami dojednaná len za činnosti uvedené v čl. I. a za činnosti uvedené v čl. V. má byť dojednaná iná odmena. Zo znenia čl. V ani nevyplýva iný rozsah poskytovaných služieb (právnych úkonov žalobcu), ale sú v ňom len zadefinované povinnosti žalobcu vo vzťahu k výkonu právnych služieb uvedených v čl. I. Ani úvahy žalovaného v tom smere, že odmena dojednaná v zmysle čl. II. bola dohodnutá len za zastupovanie a poskytovanie právnych služieb žalovanému ako správcovi bytových domov, pričom žalobca zastupoval aj vlastníkov bytového domu, v ktorom bol evidovaný nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu, nie sú dôvodné. Sám žalobca sa v odvolaní (dokonca s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Obdo/25/2008) vyjadruje, že žalovanému vzniká priame zákonné zastúpenie vlastníkov bytov a nebytových domov. Pokiaľ žalobca zastupoval žalovaného na základe splnomocnenia, jednalo sa o služby poskytované v zmysle zmluvy o právnej pomoci žalovanému, a to aj tie pri ktorých vzniká žalovanému priame zákonné zastúpenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Paušálna odmena vo výške 332,- Eur tak bola stanovená za rozsah všetkých poskytovaných právnych služieb. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu, nakoniec, zo zmluvy ani nevyplývajú. Pokiaľ mala byť odmena diferencovaná podľa rozsahu poskytovaných služieb, či podľa ich charakteru, takáto dohoda by musela vyplývať z uzavretej zmluvy. Žalobca však v súdnom konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že takáto dohoda mala byť medzi zmluvnými stranami uzavretá. Preto námietky žalovaného v danom smere preto nemôžu obstáť.
35. Správne sú preto závery súdu prvej inštancie, keď konštatoval, že zmluvné strany si v Zmluve o právnej pomoci zo dňa 25.03.2009 dohodli paušálnu odmenu v sume 332,- Eur mesačne za služby poskytované žalobcom žalovanému. Hoci žalobca v konaní tvrdil, že okrem tejto odmeny mala byť medzi žalobcom a žalovaným dojednaná aj odmena vo forme trov právneho zastúpenia za úspešné súdne konania vedené voči dlžníkom bytového domu, uvedenú dohodu v konaní nepreukázal. Samotné tvrdenie, že takáto odmena mala byť dohodnutá medzi žalobcom a C. D., ako bývalou predsedníčkou bytového družstva, ktorú dohodu akceptovali aj ďalší predsedovia (A. E. B.), žalobca v súdnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Správne pritom poukázal súd prvej inštancie na to, že v zmluve bolo medzi zmluvnými stranami dojednané, že akákoľvek zmena zmluvy o právnej pomoci musí byť vykonaná písomne. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ by aj žalobca v súdnom konaní preukázal jeho skutkové tvrdenia ohľadne uzavretia ústnej dohody medzi žalobcom a štatutárnym orgánom žalovaného, ohľadne inej formy odmeny, takáto dohoda by nebola platná pre nedostatok jej formy. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani fakt, že strany takýmto spôsobom v určitom období ich zmluvného vzťahu postupovali. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správnym spôsobom ustálil skutkový stav, na ktorý aplikoval správnu právnu normu a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobcovi žalobou uplatnený nárok nepatrí.
36. Ani poukaz žalovaného na ust. § 10 Advokátskeho poriadku, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o právnej pomoci, nie je spôsobilý zvrátiť právne posúdenie pozitívnym spôsobom v prospech žalovaného. Aj v danom smere boli správne závery súdu prvej inštancie, keď konštatoval, že aj podľa znenia daného ustanovenia by musel žaloba preukázať dohodu o vyplatení takejto odmeny, čo žalobca v konaní neuniesol.
37. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi predmetný nárok nepatrí, nie je potom účelné zaoberať sa jeho premlčaním, keďže takýto nárok nejestvuje. Z uvedeného dôvodu odvolacie námietky žalobcu ohľadne plynutia premlčacej lehoty a splatnosti jednotlivých faktúr nie sú relevantné.
38. Odvolací súd preto záverom konštatuje, že okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým záverom, ako aj k správnemu právnemu posúdeniu veci. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalovaného preto odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
39. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj do závislého výroku o trovách konania, avšak vzhľadom k tomu, že neuviedol voči tomuto výroku žiadne odvolacie námietky, neumožnil odvolaciemu súdu v danej časti odvolací prieskum. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania na základe zásady úspešnosti v súdnom konaní, odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne aj vo výroku o trovách konania potvrdil.
40. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O vyčíslení trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
41. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).