Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/25/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky 3

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T. a. s., B. č. X., B., IČO:

X. zast. JUDr. I. B. advokátkou, X. B., R. proti žalovanému B. spol. s. r. o., F. č. X., B., IČO:

X. zast. Mgr. J. P. advokátom, X. B., P. o zaplatenie 22 78X.13 Eur ( 754 680,70 Sk ) ist.

a prísl., na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa X.. 02. 2008

č. k. – 277, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

X.. 02. 2008 č. k. -277 a rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa

04. 06. 2007 č. k. -250 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu

Bratislava IV na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 04. 06. 2007 č. k. -250

rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 754 680,70 Sk, ďalej úrok

z omeškania vo výške 0,05 % denne z istiny 451 397,80 Sk počnúc dňom 25. 02. 2000

až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z istiny 303 28X.90 Sk počnúc

dňom 25. 03. 2000 až do zaplatenia a sumu 126 00X.50 Sk titulom náhrady trov konania

na účet právnej zástupkyne. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba

bola podaná dôvodne. Žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi žalovanú sumu vo

výške 754 680,70 Sk, nakoľko žalobca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01. 03. 1999

dodával právnemu predchodcovi žalovaného ako priamemu odberateľovi teplo na ÚK a TÚV

v súlade so zmluvou a za podmienok tam dohodnutých, ale ten fakturované sumy napriek

tomu neuhradil. Zrušením právneho predchodcu žalovaného bez likvidácie na základe

rozhodnutia Miestneho zastupiteľstva Bratislava – Dúbravka č. j. ku dňu

31. 12. 2001 došlo k prechodu všetkých jeho práv, povinností a záväzkov, teda aj záväzku

vyplývajúceho z tohto konania, na žalovaného. Výšku žalovanej sumy mal súd za preukázanú

z kúpnej zmluvy zo dňa 01. 03. 1999, príloh č. 2 a 4, dohody o inom spôsobe zisťovania

spotreby tepla zo dňa 01. 03. 1999, faktúr č. 300010125 a 300020364, ako aj ďalších dôkazov

predložených žalobcom ( cenový výmer č. 10/2000, hlásenky odpočtu meradiel za január

až apríl 2000 a celoročné za r. 2000, výpočet spotrebovaného tepla za rok 2000 ).

Súd mal za to, že kupujúcim podľa kúpnej zmluvy z 01. 03. 1999 bol právny predchodca

žalovaného, ktorého postavenie vyplýva priamo zo o energetike,

a preto bol aj osobou pasívne legitimovanou v konaní. Cit. zák. v § 31 určuje, koho považuje

za priameho odberateľa a koho za konečného spotrebiteľa, keď uvádza, že priamym

odberateľom tepla je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá teplo na základe

zmluvy o dodávke tepla a ktorá rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom a konečným

spotrebiteľom je fyzická a právnická osoba, ktorej priamy odberateľ tepla rozpočítava dodané

teplo. Mal za to, že zákon nepredpokladá, aby jednotliví vlastníci uzatvárali zmluvu

s dodávateľom tepla, ale vymedzuje povinnosť uzatvoriť zmluvu v písomnej forme,

ktorej účastníkmi sú dodávateľ tepla a priamy odberateľ, ktorým bol v danom prípade právny

predchodca žalovaného. Zo zmluvy o výkone správy mal súd za preukázané, že účastníci

sa v čl. II. bod 3 dohodli, že právny predchodca žalovaného bude vypočítavať vlastníkom

bytov a nebytových priestorov v dome výšku mesačných preddavkov na plnenia uvedené

v bode 2 písm. b), pričom bude vychádzať zo skutočných nákladov účtovaných

za predchádzajúce obdobie a predpokladaných nákladov na nasledujúci rok. Účastníci

sa ďalej dohodli, že rozúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník bytu a nebytového priestoru

povinný zaplatiť právnemu predchodcovi žalovaného do 30 dní odo dňa doručenia

rozúčtovania a že mesačné preddavky na plnenie podľa čl. II bod 2 písm. b) je vlastník bytu

nebytového priestoru povinný poukazovať právnemu predchodcovi žalovaného mesačne

vopred, najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca. Z uvedeného vyplýva, že zmluvou

o výkone správy vznikol právny vzťah medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov

a právnym predchodcom žalovaného, na základe ktorého mu vzniklo voči vlastníkom bytov

33

a nebytových priestorov právo na zaplatenie mesačných preddavkov na plnenia podľa

čl. II bod 2 písm. b) zmluvy o výkone správy, a tým aj právo domáhať sa týchto platieb

súdnou cestou v prípade ich neplnenia. Zabezpečiť plnenia podľa čl. II bod 2 písm. b) zmluvy

o výkone správy, teda aj dodávku tepla pre ÚK a TÚV sa však zaviazal právny predchodca

žalovaného. Súd mal za to, že do uvedeného záväzku spadalo aj uzavretie kúpnej zmluvy

na dodávku a odber tepla a TÚV z 01. 03. 1999, ktorou došlo k vzniku právneho vzťahu

medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného. Následným zrušením právneho

predchodcu žalovaného prešli jeho práva, povinnosti a záväzky na žalovaného,

a tým aj vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, ktorú si následne môže

vymáhať od jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súd neprihliadol

na námietku žalovaného, že žalobca nezabezpečil funkčnosť merača spotreby tepla v bytovom

dome na tzv. päte domu, nakoľko nepredložil súdu žiadne dôkazy o tom, že reklamoval

technické závady na merači tepla na päte domu. Súd neprihliadol tiež na námietku

žalovaného, že teplo na ÚK a TÚV nebolo dodávané v súlade s vyhl.č.

ako jedinému odberateľovi tepla s jedným odberným miestom, nakoľko dohoda o inom

zisťovaní spotreby tepla nadobudla účinnosť až 01. 05. 1999, pričom v tom istom čase

bol jediným odberateľom tepla iba objekt na S. v B.. Žalovanému vznikla povinnosť uhradiť

žalobcovi aj úroky z omeškania, ktorých výšku 0,05 % mal súd

za preukázanú z čl. III bod 7 kúpnej zmluvy z 01. 03. 1999 a začiatok plynutia lehoty

z č. III bod 3 uvedenej kúpnej zmluvy.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom

zo dňa X.. 02. 2008 č. k.1Cob/207/2007-277 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,

že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania

vo výške 247 456 Sk. K námietke žalovaného k nedostatku jeho pasívnej legitimácie uviedol,

že B. ako príspevková organizácia bol rozhodnutím Miestneho zastupiteľstva Bratislava –

Dúbravka č. z 30. 10. 2001 zrušený bez likvidácie.

Na základe rozhodnutia jediného zakladateľa Mestská časť Bratislava – Dúbravka

a na základe notárskej zápisnice z 29. 11. 2001 č. N 966/200X. NZ 948/2001 bol založený

žalovaný a podľa bodu 2 záverečných ustanovení tejto notárskej zápisnice všetky práva,

povinnosti, záväzky zrušeného B. prešli na novozaloženú spoločnosť B. s. r. o., ktorá vznikla

zápisom do obchodného registra ku dňu

10. 01. 2002. Podľa názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení zo dňa 18. 05. 2006

č. k. -210 nešlo o premenu spoločnosti na inú právnickú osobu, ale o zrušenie

príspevkovej organizácie a o následné založenie a vznik obchodnej spoločnosti,

ktorá na základe rozhodnutia zakladateľa prevzala všetky práva, povinnosti a záväzky

zrušenej príspevkovej organizácie. Tým je daná pasívna legitimácia žalovaného v tomto

konaní. Odvolací súd posudzoval v odvolacom konaní námietku žalovaného, ktorou

spochybňoval postavenie kupujúceho na základe kúpnej zmluvy v súvislosti so zmluvou

o výkone správy z 26. 02. 1999. Podľa čl. II bod 2 písm. b), bod 3 tejto zmluvy sa správca

domu zaviazal zabezpečiť poskytovanie plnení spojených s užívaním bytov a nebytových

priestorov, a to konkrétne dodávku tepla pre ÚK a teplej úžitkovej vody ( TÚV ), vypočítať

vlastníkom bytov výšku mesačných preddavkov aj na toto plnenie, pričom vychádzal

zo skutočných nákladov účtovaných za predchádzajúce obdobie a predpokladaných nákladov

na nasledujúci rok. Podľa čl. VIII tejto zmluvy vlastníci bytov splnomocnili správcu

na právne úkony v ich mene na zabezpečenie povinností podľa čl. II, bod 2 a poberaním

štátnej dotácie k cenám tepelnej energie dodávanej do domácností. Na základe tejto zmluvy

bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov

na S. ul. č. X. v B. v zastúpení správcom domu na dodávku tepla

na ÚK TÚV. Ako vyplýva zo zmluvy o správe domu, túto zmluvu ako právny úkon

mal oprávnenie uzavrieť správca domu v mene vlastníkov bytov. Žalovaný bol teda

oprávnený konať za vlastníkov v ich mene, bol teda zástupcom vlastníkov. Podľa

§ 22 ods. 1 Obč. zák. zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene.

Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Žalovaný ako zástupca

kúpnu zmluvu uzavrel, avšak povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy vznikli priamo

vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Takýto spôsob úpravy vzájomných práv

a povinností vznikajúcich pri zabezpečovaní prevádzky domu, správy spoločných častí

a zariadení domu je v súlade s ust. § 8 ods. 1 zák.č.182/93 Zb. v znení účinnom

v čase uzavretia zmluvy o správe domu. Na tejto skutočnosti nič nemení ani

ust. o energetike, podľa znenia ktorého žalovaný bol síce priamym

odberateľom tepla, ktoré rozpočítaval konečným spotrebiteľom ( vlastníkom bytov ),

ale práva a povinnosti z tejto kúpnej zmluvy o dodávke tepla vznikli priamo vlastníkom bytov

a nebytových priestorov. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že nárok

na plnenie na základe kúpnej zmluvy z 01. 03. 1999 nevznikol žalobcovi voči žalovanému,

ale voči všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome

53

na S. ul. č. X. v B. a z tohto dôvodu nie je žalovaný pasívne legitimovaný

na zaplatenie ceny dodanej energie.

S rozsudkom odvolacieho súdu sa neuspokojil žalobca, ktorý podal dovolanie

z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že vzťahy medzi žalobcom

a žalovaným sa nevyhnutne musia riadiť okrem ,

aj o energetike. Z ust. , uvedeného zákona jednoznačne vyplýva,

že priamym odberateľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá teplo odoberá na základe

zmluvy o dodávke tepla a ktorá teplo rozpočítava konečným spotrebiteľom. V tomto prípade

je to jednoznačne žalovaný. Žalobca dodával teplo do bytového domu, na ktorý mal

uzatvorenú písomnú zmluvu na dodávku tepla. Toto teplo aj fakturoval v mesačných

faktúrach a po ukončení kalendárneho roka robil vyúčtovaciu faktúru. Tieto faktúry zasiela

žalovanému, ktorý ich rozúčtovával jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov.

Zákon teda v žiadnom prípade nepripúšťa, aby jednotliví vlastníci bytov a nebytových

priestorov uzatvárali zmluvu s dodávateľom tepla, čo bol v tomto prípade žalobca.

Toto taktiež neumožňuje ani , z ust. a ktorého vyplýva,

že pokiaľ je bytový dom, kde sú viacerí vlastníci bytov a nebytových priestorov, tak tí musia

mať spoločenstvo, alebo uzatvorenú zmluvu o výkone správa, lebo správa je povinná

zo zákona. Správca potom musí uzatvárať zmluvy s dodávateľmi a v žiadnom prípade

nemôžu byť uzatvárané zmluvy o dodávke tepla s každým jednotlivým vlastníkom bytov

a nebytových priestorov v bytovom dome. Taktiež na tento zákon nadväzuje priamo zákon

o energetike, ktorým hovorí, že správca je priamym odberateľom tepla a jednotliví vlastníci

bytov a nebytových priestorov sú konečnými spotrebiteľmi tepla, ktorým priamy odberateľ

tepla rozpočítava dodané teplo. Žalovaný podľa toho nemôže vo vzťahu k žalobcovi,

ktorý je dodávateľom tepla vystupovať ako zástupca vlastníkov – konečných spotrebiteľov,

pretože zákon o energetike ich jednoznačne ako účastníkov zmluvného vzťahu s dodávateľom

tepla vylučuje. So zreteľom na uvedené má za to, že odvolací súd vec nesprávne právne

posúdil pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného, ako subjektu, ktorý uzatvára zmluvu

na dodávku tepla a ktorý je priamym odberateľom tepla od dodávateľa tepla, a tento teplo

vyúčtováva konečným spotrebiteľom tepla, ktorými sú jednotliví vlastníci bytov a nebytových

priestorov. Zákon o energetike jednoznačne určuje povinnosť uzatvoriť zmluvu v písomnej

forme a jej účastníkmi je dodávateľ tepla – žalobca a priamy odberateľ tepla – žalovaný.

Žalovaný vo vzťahu k dodávateľovi tepla nemôže vystupovať ako zástupca

vlastníkov – konečných spotrebiteľov, pretože týchto zákon ako priamych účastníkov

zmluvného vzťahu s dodávateľom tepla vylučuje. Kupujúcim podľa kúpnej zmluvy

č. 9901002 z 01. 03. 1999 na dodávku tepla a odber tepla a TÚV na objekt S. X.

v B. je právny predchodca žalovaného, ktorého postavenie vyplýva priamo

zo zákona. Preto je žalovaný aj osobou pasívne legitimovanou v tomto konaní. Navrhuje preto

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť.

Žalovaný vo svojom stanovisku k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie

zamietol. Uvádzal, že zmluvu o dodávke tepla neuzatváral, pretože v tom čase neexistoval.

Namietal, že B., príspevková organizácia bola zriadená Zriaďovacou listinou Miestneho

zastupiteľstva BA-Dúbravka z 20. 12. 2005 č. j. 925/95 Rs podľa

O zrušení tejto príspevkovej organizácie

bez likvidácie rozhodlo Miestne zastupiteľstvo BA-Dúbravka rozhodnutím z 30. 10. 2001

č. j. 485/PK/0X. ktoré sa malo uskutočniť premenou na novú obchodnú formu, žalovaného.

Pretože nepripúšťa možnosť premeny príspevkovej organizácie

na obchodnú spoločnosť založenú podľa a takúto možnosť nepripúšťa

ani , má za to, že články rozhodnutia o zrušení príspevkovej organizácie

jej premenou na obchodnú spoločnosť sú v rozpore so zákonom a teda neplatné, právne

neúčinné, resp. nulitné. Podľa žalovaného z uvedeného vyplýva, že príspevková organizácia

zanikla zrušením bez právneho nástupcu a teda s prechodom jej práv a povinností

na zriaďovateľa. Je toho názoru, že ani Notárskou zápisnicou, ktorou bola založená obchodná

spoločnosť B. s. r. o. nedošlo a nemohlo dôjsť k platnému prechodu práv a povinností

z príspevkovej organizácie na vznikajúcu obchodnú spoločnosť,

keď jej premenu zákon neumožňuje. Má za to, že medzi žalovaným a B. príspevková

organizácia nie je preto žiaden vzťah, z ktorého by bolo možné vyvodiť prechod

potencionálnych záväzkov príspevkovej organizácie, či už univerzálnou alebo singulárnou

sukcesiou. Nie je pravdivé preto tvrdenie žalobcu o neuhradení dlhu právnym predchodcom

žalovaného. Žalovaný je tiež toho názoru, že povinnosť zaplatiť za dodávku tepla majú

vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na S. ul. č. X. v B., a to z dôvodov

uvádzaných ako súdom prvého stupňa a tiež súdom odvolacím. Poukázal

na zmluvu o výkone správy, označenie účastníkov kúpnej zmluvy a tiež dohodu o inom

zisťovaní spotreby tepla, z ktorej vyplýva, že kupujúcimi sú vlastníci bytov a nebytových

priestorov, označení ako priamy odberateľ v zastúpení správcom, čo podľa žalovaného je tiež

73

zrejmé z ust. , a Je toho názoru,

že z týchto skutočností vyplýva záver, že priamymi odberateľmi boli vlastníci bytov

a nebytových priestorov ( správcom iba zastúpení ), ktorí kúpnu zmluvu uzavreli, na základe

tejto aj teplo odoberali a toto si následne medzi sebou rozúčtovali, pričom výkon tejto činnosti

zabezpečoval v ich mene správca. Domnieva sa, že pokiaľ vlastníci bytov sú aj vlastníkmi

domu, na ktorom je zriadené odberné miesto, potom majú postavenie priameho odberateľa,

ktorý si i rozpočítava dodané teplo, pričom mu túto službu v jeho mene a na jeho účet

zabezpečuje správca. Je toho názoru, že zmyslom právnej úpravy, na ktorú poukazuje

dovolateľ a ktorú nesprávne interpretuje, je, aby vlastník bytového domu, ktorý prenajíma

byty a nebytové priestory nájomcom, nemusel mať na distribúciu tepla odoberaného

od dodávateľa tepla a distribuovaného ďalej nájomcom, licenciu na výrobu alebo rozvod

tepla. Domnieva sa preto, že zaviazaným z kúpnej zmluvy nemôže byť subjekt k uzavretiu

kúpnej zmluvy na dodávku tepla splnomocnený a tento ani nemôže byť povinný kúpnu

cenu platiť. Z tohto dôvodu ako príspevková organizácia B.

a tiež ani žalovaný nemôžu byť v predmetnom spore pasívne legitimovaný. Navrhuje

preto dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal účastník konania včas, toto prejednal bez nariadenia dovolacieho

pojednávania, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Dovolaním z dôvodov uvedených v je možné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa nie je daná tým,

že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti,

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí ( postupe ) odvolacieho súdu.

83

K tomu či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti ( ).

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil,

z ktorého dôvodu dovolanie je prípustné.

Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol z dôvodu,

že žalovaný v spore o zaplatenie dodávok tepla pre ÚK a teplej úžitkovej vody ( TÚV )

nie je pasívne legitimovaný.

Uviedol, že vlastníci bytov zmluvou o výkone správy z 26. 02. 1999 splnomocnili

právneho predchodcu žalovaného v ich mene k zabezpečeniu povinností podľa čl. II zmluvy,

na základe ktorej zmluvy bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalobcom a vlastníkmi bytov

a nebytových priestorov na S. ul. č. X. v B. v zastúpení správcom.

Pretože žalovaný bol oprávnený konať za vlastníkov v ich mene, bol teda ich zástupcom,

preto uzavretím kúpnej zmluvy vznikli priamo práva a povinnosti zastúpeným.

Konštatoval, že takýto spôsob úpravy vzájomných práv a povinností vznikajúcich

pri zabezpečovaní prevádzky domu, správy spoločných častí a zariadení domu je v súlade

s § 8 ods. 1 zák. č. 182/93 Zb., v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o správe domu,

na ktorej skutočnosti nič nemení ani ust. , podľa ktorého znenia

bol žalovaný síce konečným odberateľom tepla, ktoré rozpočítaval konečným spotrebiteľom,

ale práva a povinnosti z tejto kúpnej zmluvy o dodávke tepla vznikli priamo vlastníkom bytov

a nebytových priestorov.

Uvedený záver odvolacieho súdu, ktorým vymedzil postavenie správcu v rovine

o energetike, v znení, ktorým sa toto konanie spravuje, nemožno

považovať, za jednoznačne správny.

Nepochybne správca bytov a nebytových priestorov pri výkone správy na základe

zmluvy podľa v znení, ktorým sa predmetné konanie spravuje,

93

medzi ktoré patrí i zabezpečenie služieb spojených s užívaním bytu, totiž samostatne vstupuje

nevyhnutne aj do ďalších právnych vzťahov, a to s inými subjektmi ( dodávateľmi tepla,

teplej vody a pod ).

Tieto vzťahy už nie sú upravené , a vo svojom dôsledku

znamenajú, že správca je špecifickým subjektom, ktorý od dodávateľov zabezpečuje služby

pre vlastníkov bytov a nesie zodpovednosť za úhradu týchto služieb ( plnení ), a to v súlade

s obsahom dohodnutých zmluvných podmienok.

Právne úkony, ktoré robí správca pri výkone správy, na ktoré bol v zmluve

splnomocnený, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí na splnenie

prevzatého záväzku za dodávku tepla a teplej vody majú povinnosť poukazovať správcovi

mesačné preddavky.

Uvedenému korešponduje tiež právna úprava dodávok tepla

o energetike, v zmysle ust. § 31 ktorého, priamym odberateľom tepla je fyzická

alebo právnická osoba, ktorá odoberá teplo na základe zmluvy o dodávke tepla

a ktorá rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom a konečným spotrebiteľom je fyzická

alebo právnická osoba, ktorej priamy odberateľ tepla rozpočítava dodané teplo.

V zmysle § 32 uvedeného zákona zmluvu uzatvára dodávateľ tepla s priamym

odberateľom, ktorej uzatvorenie písomnej zmluvy medzi dodávateľom tepla a priamym

odberateľom vo vzťahu k priamemu odberateľovi vyžaduje splnenie konkrétnych

predpokladov, a to aby mal zriadenú tepelnú prípojku a odberné tepelné zariadenie a odberné

miesto nachádzajúce sa na sekundárnej strane sústavy tepelných zariadení za odovzdávajúcou

stanicou a aby rozpočítaval teplo konečným spotrebiteľom.

Odvolací súd pri posudzovaní priameho odberateľa sa nesprávne obmedzil

iba na rozpočítavanie dodaného tepla, čím právny predpis nesprávne vyložil, keď neprihliadol

k splneniu ďalších predpokladov, ktoré zákon s osobou priameho odberateľa spája.

Pretože jeho záver v osobe priameho odberateľa tepla nemá oporu v právnom

predpise, nemohol preto odvolací súd na tomto skutkovom a právnom základe

ani vyvodzovať dôsledky konania právneho predchodcu žalovaného, pre ktorý dôvod

je i jeho záver v otázke pasívnej legitimácie žalovaného predčasný.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu podľa zrušil. Pretože rovnakou vadou trpí

aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, zrušil dovolací súd aj toto rozhodnutie a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: L.