Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-71-2025.pdf
PDF · 112.13 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu v 1. rade A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, s adresou na doručovanie písomností E., F. G. XXX a v 2. rade A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
- H., s adresou na doručovanie písomností F. XXX proti žalovaným v 1. rade mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. L. E. XXXX/X, v 2. rade mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. L. E. XXXX/X, obaja zastúpení K. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. L. E. XXXX/X, v 3. rade mal. M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., D. K. XX/XX, zastúpenej K. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., P. A. XXXX, v 4. rade H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - F. K., Q. XXXX/XX, O. O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - F. K., Q. XXXX/XX, v 5. rade R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., S. XXXX/XX, zastúpenej A. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., S. XXXX/XX, o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, o odvolaní žalobcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. PE-6C/6/2021-347 zo dňa 13. novembra 2024, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. a vo výroku VII. p o t v r d z u j e .
Žalovaní v 1. až 5. rade m a j ú proti žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania, každý v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom určil, že dôvody na vydedenie, uvedené v listine o vydedení potomkov zo dňa 10.06.2019, podpísanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, zomretým XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt F., C. XXX vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade nie sú dané (výrok I.). Určil, že závet zo dňa 10.06.2019, zriadený poručiteľom A. B., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/ XXX, zomrelým XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt F., C. XXX je v časti, ktorá odporuje právu žalobcu v 1. rade ako zákonného dediča dostať toľko, koľko robí jedna polovica jeho dedičského podielu zo zákona, neplatný (výrok II.), vo zvyšku súd žalobu žalobcu v 1. rade zamietol (výrok III.), žalobu žalobcu v 2. rade v celom rozsahu zamietol (výrok IV.), znalkyni K. R. K., znalkyni z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, priznal znalečné vo výške 1.025,58 eur s tým, že časť vo výške 1.000 eur bola znalkyni vyplatená zo stranami poskytnutých preddavkov a časť vo výške 25,58 eur je znalkyni K. R. K., znalkyni z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, povinný zaplatiť žalobca v 2. rade do troch dní od právoplatnosti tohto výroku rozhodnutia na účet číslo F. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (výrok V.), žalobcovi v 1. rade priznal proti žalovaným v 1. až 5. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, vo výške, o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník (výrok VI.), žalovaným v 1. až 5. rade priznal proti žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov konania každému v rozsahu 100 % vo výške, o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník (výrok VII.), rozhodol o vrátení preddavku na trovy dôkazu vo výške 150 eur žalovanej v 5. rade (výrok VIII.), rozhodol o vrátení preddavku na
trovy dôkazu vo výške 50 eur žalovaným v 1. rade spoločne a nerozdielne (výrok IX.), upravil učtáreň tamojšieho súdu, aby preddavok na trovy dôkazu vo výške 150 eur zložený dňa 08.07.2022, zaúčtovaný účtovným dokladom XXXXXXXX ako Preddavky v súdnom konaní (zálohy) položka registra 17, rok 2022 vrátila v plnej výške žalovanej v 5. rade R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., S. XXXX/XX (výrok X.) a upravil učtáreň tamojšieho súdu, aby preddavok na trovy dôkazu vo výške 50 eur zložený dňa 12.07.2022, zaúčtovaný účtovným dokladom XXXXXXXX ako Preddavky v súdnom konaní (zálohy) položka registra 18, rok 2022 celý vrátila spoločne a nerozdielne žalovaným v 1. a v 2. rade I. B., nar. XX.XX.XXXX alebo I. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom J., K. L. E. XXXX/X (výrok XI.).
2. Uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa spoločne podanou žalobou domáhali proti žalovaným v 1. až 5. rade určenia, že závet zo dňa 10.06.2019, zriadený poručiteľom A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomretým XX.XX.XXXX, je neplatný a zároveň určenia, že listina o vydedení potomkov zo dňa 10.06.2019, podpísaná rovnakým poručiteľom, je neplatná. Vychádzajúc z ustanovení § 137 CSP, § 192 a § 194 ods. 1 CMP, § 469a ods. 1, 3, § 476 ods. 1, 2, § 476b, § 476c ods. 1, 2, § 476d ods. 3, 4, 5 a § 479 Občianskeho zákonníka a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca žalobcu v 1. rade, ktorou sa domáhal neplatnosti závetu a určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané, je čiastočne dôvodná, a to vo vzťahu k určeniu, že dôvody na vydedenia, uvedené v listine o vydedení, nie sú dané a vo vzťahu k určeniu, že závet je v časti, ktorá odporuje právu žalobcu v 1. rade ako zákonného dediča dostať toľko, koľko robí jedna polovica jeho dedičského podielu zo zákona, je neplatný (výroky I., II.), vo zvyšku bola žaloba žalobcu nedôvodná, nedôvodná bola v celom rozsahu žaloba žalobcu v 2. rade. Nakoľko z pripojeného dedičského spisu (sp. zn. 2D/128/2019, Dnot 56/2019) vyplynulo, že žalobcovia v 1. a 2. rade tvrdia, že sú zákonnými dedičmi po poručiteľovi – svojom otcovi a žalovaní v 1. až 5. rade toto ich tvrdenie popierajú, súd žalobcom v uznesení o prerušení dedičského konania uložil povinnosť podať žalobu, je žaloba žalobcov v 1. a 2. rade procesne prípustná, preto sa uplatnenými nárokmi súd vecne zaoberal. S ohľadom na tvrdenie žalobcov, že sú dedičmi, ktorých právo žalovaní popierajú, konštatoval, že žalobcovia sú aktívne vecne legitimovaní na podanie uvedenej žaloby a žalovaní sú v konaní vecne pasívne legitimovaní. V odôvodnení svojho rozhodnutia vymedzil, že v spore riešil nasledujúce predbežné otázky: či sú závet a listina o vydedení poručiteľa pravé, či je závet poručiteľa formálne platný, či poručiteľ nemal spísať závet v osobitnej forme, či sú žalobcovia neopomenuteľní dedičia poručiteľa, či listina o vydedení má formálne náležitosti vyžadované pre jej platnosť, a či boli v čase spísania listiny o vydedení dané dôvody vydedenia žalobcov v listine uvedené. Zaoberajúc sa skutkovými tvrdeniami, týkajúcimi sa formálnej stránky závetu a listiny o vydedení, uviedol, že formálne náležitosti závetu a listiny o vydedení sú zhodné, listina o vydedení musí okrem náležitostí vyžadovaných pre závet obsahovať aj uvedenie dôvodu vydedenia, pričom musí ísť o niektorý zo zákonných dôvodov v ust. § 469a ods. 1 písm. a) až d) Občianskeho zákonníka. Žalobcovia spochybnili platnosť podpisu poručiteľa v listine obsahujúcej závet a listinu o vydedení. Podľa záveru znaleckého dokazovania sporný podpis je s vysokou mierou pravdepodobnosti pravý. Pravosť podpisu je podporená aj inými vykonanými dôkazmi – svedkovia A. K. T. i A. A. T. potvrdili, že poručiteľ závet a listinu o vydedení vlastnoručne podpísal. Podpis na listine nepriamo vyplýva aj z korešpondencie poručiteľa, preto na základe všetkých týchto dôkazov bolo možné bezpečne vyvodiť záver, že podpis poručiteľa na závete a listine o vydedení zo dňa 10.06.2019 je pravý. Sporný závet má písomnú formu, ide o závet nenapísaný vlastnou rukou, tzv. alografný závet, ktorý bol podpísaný vlastnou rukou poručiteľa, poručiteľ za účasti dvoch súčasne prítomných svedkov prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, čo vyplynulo zo samotného závetu a z výpovede svedkov A. K. T. a A. A. T.. V konaní sa nepotvrdili tvrdenia žalobcov, že poručiteľ mal zhoršený zrak a sluch a bol osobou, ktorá nemôže čítať. Svedkovia A. K. T. a A. A. T. potvrdili, že poručiteľ vedel čítať a písal aj veľa listov v súvislosti s trestným konaním, ktoré sa proti nemu viedlo. Vedel, čo podpisuje a čo mieni urobiť, inú pomôcku ako okuliare na čítanie u neho nevideli. Existenciu silnejších dioptrií a objednanie veľkej lupy potvrdila aj svedkyňa H. U. E.. Nebolo preukázané, že by písomný prejav vôle poručiteľa zo dňa 10.06.2019, obsahujúci závet a listinu o vydedení, bol neplatný zo žalobcami uvádzaných formálnych dôvodov. Z hľadiska prieskumu materiálnej platnosti listiny o vydedení súd skúmal, či boli naplnené dôvody pre vydedenie v nej uvedené. Žalobcovia, ktorí sú plnoletými potomkami poručiteľa a sú teda neopomenuteľnými dedičmi v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka, musia dostať na základe závetu najmenej toľko, koľko je polovica ich dedičského podielu zo zákona, pokiaľ neboli platne vydedení. Existenciu dôvodu vydedenia, uvedenú v listine o vydedení, súd skúmal vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade a zvlášť vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade a dospel k záveru, že dôvody pre vydedenie, uvedené v listine o vydedení vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade, neboli dané. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade neboli pravdivé tvrdenia,
že sa pred 10.06.2019 bezdôvodne prestal zaujímať o poručiteľa, nenavštevoval ho a vyhýbal sa osobným stretnutiam s ním a vôbec sa nezaujímal, ako žije. Žalobca v 1. rade sa o poručiteľa neprestal zaujímať a zaujímal sa o to, ako žije. Miera intenzity ich vzťahu síce nebola hlboká a ich vzťah bol výrazne negatívny orientovaný, nemalý podiel na tom však mal práve samotný poručiteľ. Súd dospel k záveru, že nedošlo k vydedeniu žalobcu v 1. rade, pretože dôvody, uvedené v listine o vydedení, dané neboli. Neexistencia vydedenia žalobcu v 1. rade však nespôsobuje neplatnosť celého závetu, preto neplatnosť závetu určil len v tej časti, v ktorej závet odporuje právu žalobcu v 1. rade ako neopomenuteľného dediča dostať toľko, koľko robí jedna polovica jeho dedičského podielu zo zákona. 3. Zaoberajúc sa žalobou žalobcu v 2. rade, v časti týkajúcej sa materiálnych podmienok vydedenia, skúmal, či boli dané dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade a dospel pritom k odlišným záverom ako pri žalobcovi v 1. rade. Poručiteľ žalobcovi v 2. rade vyčítal priklonenie sa na stranu matky (exmanželky poručiteľa) v konfliktoch, ktoré v rodine vznikali. Hneval sa na neho za okolnosti, za ktorých bol vzatý do väzby. Prístup žalobcu v 2. rade k poručiteľovi však bol iný ako prístup žalobcu v 1. rade. Zo žiadneho z dôkazov nevyplýva, že by sa žalobca v 2. rade kedykoľvek od umiestnenia poručiteľa v domove sociálnych služieb až do smrti poručiteľa, ani v čase hospitalizácie poručiteľa v nemocnici, akokoľvek zaujímal o poručiteľa. Nebola preukázaná ani jediná návšteva poručiteľa žalobcom v 2. rade, ani v domove sociálnych služieb, ani v nemocnici. Nebol preukázaný ani jediný telefonát alebo SMS správa. Súd konštatoval, že ani práca v zahraničí nebráni dieťaťu pokúsiť sa aspoň o telefonický kontakt so svojím rodičom. Nedostatok hlbšieho záujmu, spôsobený správaním poručiteľa voči žalobcovi v 2. rade, nebolo možné konštatovať. Žalobca 2) si nespomenul, akým spôsobom sa zaujímal o poručiteľa potom, ako s matkou nežil poručiteľ v spoločnej domácnosti. Za týchto okolností súd dospel k záveru, že nebolo preukázané u žalobcu v 2. rade, že by dôvody vydedenia, uvedené v listine o vydedení zo dňa 10.06.2019, neboli dané. Keďže žalobca 2) bol platne vydedený a závet má všetky formálne náležitosti, nebolo u žalobcu v 2. rade porušené ust. § 479 Občianskeho zákonníka a nebol žiaden dôvod na určenie neplatnosti závetu vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade. Žalobu žalobcu v 2. rade súd v oboch častiach v celom rozsahu zamietol.
4. Proti rozsudku v rozsahu výroku IV. a s tým súvisiaceho výroku VII. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v 2. rade, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmenil tak, že určí, že dôvody na vydedenie žalobcu 2) nie sú dané, a že závet je neplatný v tej časti, ktorá odporuje jeho právu ako neopomenuteľného zákonného dediča dostať toľko, koľko robí jedna polovica jeho dedičského podielu zo zákona. V prípade úspechu si uplatnil trovy aj odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. f) a d) CSP). V podanom odvolaní poukázal na vyjadrenie žalobcu 1), že ich otec „bral en-bloch obidvoch“. Otec s bratom boli v kontakte, čo bolo dokazovaním preukázané. Nie je dôvod domnievať sa, že sa brat pred otcom o ňom nezmienil. Od brata mal otec informácie o žalobcovi 2), a tak tomu bolo aj naopak - žalobca 2) vedel, čo je s otcom, že je otec v DSS. Súdu vytýkal, že v tomto smere dokazovanie nevykonal, čo považuje za pochybenie, ktoré viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súdu vytýkal, že sa nezaoberal tým, že žalobca 2) mal správy o otcovi od žalobcu 1), vedel od neho, že otec je v DSS, kde je o neho postarané a kde nič nepotrebuje. Zdôraznil, že otca za správanie k matke a požívanie alkoholu kritizoval, preto poučený minulosťou vedel, ako by dopadlo, ak by otca priamo kontaktoval. Nebolo popreté, ani spochybnené, že otca v čase, keď pracoval v V., pravidelne navštevoval. Zákon, ani judikatúra nestanovuje, „koľko“ predstavuje dostatočné kontaktovanie rodiča, aby sa to nehodnotilo ako „nezáujem“ pre účely vydedenia. Potrebné je skúmať, čo bolo dôvodom minimálneho kontaktu. Uviedol, že v liste s oslovením „Vážená N.“ sa otec zmieňuje o vydedení žalobcu 1) a nie žalobcu 2). Vo vykonaných dôkazoch nie je zmienka o tom, že by otec priamo žalobcovi 2) nadával a hneval sa na neho, čo mu bez ďalšieho nemôže byť na ťarchu. Rozsudok považuje za nespravodlivý aj preto, lebo hodnotí v podstate len posledné roky pred smrťou a neberie do úvahy, že žalobca 2) má na otca „ťažké srdce“ za jeho alkoholizmus a správanie sa k mame a starému otcovi. Nemôže mu byť na ťarchu, že od otca vyžadoval morálne správanie (voči matke a nepitie nadmerného množstva alkoholu). Ak ho otec za to nemal rád, svedčí to skôr o jeho posune morálnych hodnôt a nedostatočnej sebareflexii. Požadoval, aby súd zohľadnil celkové správanie žalobcu 2) k rodičom (t. j. aj k otcovi), ktoré súd skúmal len veľmi selektívne. Poukázal na to, že vyrastal na dedine, kde si všetky práce s dostavbou rodičovského domu a úpravou okolia realizovali sami v čase, keď od roku 1997 pracoval ako policajt v E., v čase voľna dva až trikrát v mesiaci prichádzal k rodičom do F. a minimálne 3 dni im pomáhal pri prácach v záhrade, údržbe domu a iných prácach, lebo otec bol od roku 1995
invalidný dôchodca kvôli zrakovému postihnutiu. Matka bola od roku 2002 v invalidnom dôchodku pre problémy s pohybovým aparátom. Žalobca 1) v tom čase býval v F.. Žalobca 2) oboch rodičov vozil svojím autom k lekárom a všade, kam potrebovali. Nikdy nechcel a ani nevzal žiadne peniaze za tieto služby a pomoc od rodičov. Vzťahy s otcom sa začali zhoršovať po roku 2010 z dôvodu, že otca opakovane upozorňoval na nadmerné požívanie alkoholu so susedom, následne jeho aroganciu a násilnosti voči matke. Poručiteľ začal žalobcovi 2) vyčítať jeho prepustenie od polície, skrachované manželstvo, a to, že je hanbou rodiny. V roku 2016 bol poručiteľ vzatý do väzby, bolo mu zakázané sa priblížiť k matke a taktiež bývať spolu v jednej nehnuteľnosti, preto po prepustení z väzby žil v domove dôchodcov. O otcovi mal sprostredkované informácie od žalobcu 1). Uvedené súd nezobral do úvahy, preto rozsudok považuje za nezákonný.
5. Žalovaný v 4. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu 2) navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Uviedol, že dôkazy jednoznačne potvrdzujú oprávnenosť vydedenia žalobcu 2). Pokiaľ žalobca 2) tvrdí, že bol v kontakte s otcom prostredníctvom svojho brata, osobný záujem o otca nepreukázal. Keď bol na návšteve u svojej matky, tak za otcom nikdy nešiel, pritom DSS, v ktorej žil, bola v susednej dedine. Pravidelné návštevy alebo starostlivosť zo strany žalobcu 2) vo vzťahu k poručiteľovi neboli dokázané. Poukázal na svoju vedomosť o tom, že celý čas od roku 2016, čo bol poručiteľ v DSS, žalobcovia poručiteľa neboli navštíviť. Ak by žalobca v 2. rade mal skutočný záujem o otca, bežná komunikácia alebo návšteva by bola možná aj napriek vzdialenosti. Pokiaľ sa žalobca 2) odvoláva na morálne hodnoty, od ktorých má sám veľmi ďaleko, je pravdou, že od septembra minulého roka si prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť na svojho najstaršieho syna. Z hľadiska morálnych hodnôt nešlo len o kritiku, ale o dlhodobé ignorovanie otca a absenciu akéhokoľvek pozitívneho vzťahu.
6. Žalovaná 5) v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že nie je relevantné, či poručiteľ mal vedomosť o žalobcovi 2), ale či sa žalobca 2) zaujímal o poručiteľa a poskytol mu potrebnú pomoc. Ak žalobca 2) uvádza, že to, že bol poručiteľ v nemocnici, mu brat zatajil, tak potom, aké mal žalobca 2) informácie o poručiteľovi, o jeho zdravotnom stave a jeho živote, keď nevedel ani o jeho hospitalizácii. Ak žalobca 2) poukazuje na to, že sa poručiteľ o ňom nezmieňoval (a to ani negatívne), nie je zrejmé, ako to žalobca 2) vie, keď s poručiteľom nebol v kontakte. Odvolanie považovala za účelné a amorálne.
7. Ďalšie vyjadrenia k odvolaniu súdu doručené neboli.
8. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v 2. rade nie je dôvodné.
9. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcov v 1. a 2. rade tak, že vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade bola výrokom IV. žaloba zamietnutá a výrokom VII. rozhodnuté o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Žalobca 2) podal odvolanie proti výrokom IV. a VII. Nakoľko odvolanie voči ostatným výrokom napadnutého rozsudku podané nebolo, tieto výroky, s výnimkou výrokov IV. a VII., nadobudli právoplatnosť.
10. Preskúmaním veci vo vzťahu k výrokom IV. a VII. odvolací súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, v konaní vykonané dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Odvolací súd si z uvedených dôvodov osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje a k odvolacím námietkam dopĺňa, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a navrhovaním dôkazov a ich hodnotením. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo na to, aby bol účastník konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako ani iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok (9Cdo/81/2022, 6Cdo/44/2024, I.ÚS. 204/2010, II.ÚS 3/97).
11. Odvolací súd je viazaný pri svojom rozhodovaní odvolacími dôvodmi vymedzenými v ust. § 365 CSP a rozsahom podaného odvolania v zmysle § 379 CSP. Napadnutým výrokom IV. súd žalobu žalobcu v 2. rade v celom rozsahu zamietol. Zamietnutá tak bola žaloba žalobcu v 2. rade, ktorou sa domáhal určenia, že závet zo dňa 10.06.2019, zriadený poručiteľom A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomretým XX.XX.XXXX, je neplatný a zároveň určenia, že listina o vydedení potomkov zo dňa 10.06.2019, podpísaná rovnakým poručiteľom, je neplatná. Žalobca 2) v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody, ktorými namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a § 365 ods. 1 písm. h) CSP), jeho odvolacia argumentácia je založená výlučne na námietkach vo vzťahu k vyhodnoteniu listiny o vydedení a v nej vyhodnotený nezáujem žalobcu 2) o poručiteľa. Žiadna vecná argumentácia sa nevzťahuje k rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žaloba aj vo vzťahu k požadovanému určeniu neplatnosti závetu.
12. V bode 46 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie súd uviedol, že poručiteľ v listine o vydedení uviedol nasledujúce dôvody vydedenia žalobcov v 1. a 2. rade: „Obaja synovia, a to A. B. a A. B. sa bez uvedenia dôvodu prestali o mňa zaujímať, nenavštevujú má a vyhýbajú sa osobným stretnutiam so mnou. Vôbec sa nezaujímajú, ako žijem. Som toho názoru, že trvale neprejavujú o mňa skutočný záujem, ktorý by ako priami potomkovia (deti), prejavovať mali“.
13. Vydedenie je prejavom vôle poručiteľa, ktorým odníma dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo. Poručiteľ môže slobodne rozhodovať o svojom majetku pre prípad smrti. Táto sloboda zahŕňa tiež rozhodnutie o tom, kto bude dediť a kto nie, vrátane rozhodnutia o vylúčení neopomenuteľného dediča z dedičského práva.
14. Jedným z dôvodov, pre ktorý poručiteľ môže potomka vydediť, je skutočnosť, že potomok o neho trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, a ktorý vyplýva z ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať, je potrebné posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Na platné vylúčenie potomka z okruhu dedičov v dôsledku vydedenia sa vyžaduje, aby zákonný dôvod (§ 469a ods. 1) existoval už v čase prejavu poručiteľovej vôle o vydedení. Nakoľko dôvody vydedenia musia existovať v čase pred prejavom poručiteľovej vôle urobenej v listine o vydedení, existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení. Rozhodujúce pre predmetné konanie sú preto vzťahy medzi žalobcom 2) a poručiteľom predtým, ako bola listina o vydedení spísaná (listina zo dňa 10.06.2019) a vôbec nie sú relevantné tvrdenia žalobcu 2), že hrob poručiteľa, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX navštevuje a bol na pohrebe. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak vzájomné vzťahy medzi žalobcom v 2. rade a poručiteľom neposudzoval izolovane, ale v kontexte celkových vzájomných vzťahov v rodine v čase pred spísaním listiny o vydedení. Poručiteľ v listine o vydedení uvádza, že obaja synovia sa bez uvedenia dôvodu prestali o neho zaujímať, nenavštevujú ho a vyhýbajú sa osobným stretnutiam s ním. Uvedené skutočnosti žalobca 2) považoval za nepravdivé, jeho tvrdenia o skutočnom záujme o poručiteľa však zostali nepreukázané.
15. Z dokazovania, vykonaného súdom prvej inštancie, vyplynulo a medzi stranami nebolo sporné, že poručiteľ potom, ako bol v roku 2016 prepustený z väzby a odsúdený na podmienečný trest so zákazom priblížiť sa k matke žalobcov s obmedzením pre vstup do domu, bol nútený zostať bývať v DSS. Od jeho umiestnenia v DSS ho žalobca v 2. rade vôbec nenavštívil. Nebola preukázaná ani jediná návšteva poručiteľa žalobcom v 2. rade. Žalobca v 2. rade ho nenavštívil v domove sociálnych služieb, dokonca ani v nemocnici, kde bol hospitalizovaný pred svojím úmrtím. Nebol preukázaný jediný telefonát, jediná SMS správa. Žalobca 2) poručiteľa od jeho umiestnenia v DSS nenavštívil, písomne ani telefonicky vôbec nekontaktoval, na otca nemal ani jeho telefónne číslo. Na výslovnú otázku ,ako sa inak zaujímal o otca v čase, keď už otec nežil v domácnosti s matkou, odpovedal „nespomínam si“. Napriek týmto zisteniam žalobca 2) v odvolaní uvádza, že aj keď bol otec/poručiteľ umiestnený v DSS, záujem o neho prejavoval tým, že o otcovi/poručiteľovi mal informácie od brata - žalobcu 1), „od neho vedel, že otec je v DSS, kde je o neho postarané a kde nič nepotrebuje“. Uvedené pred súdom prvej inštancie tvrdené nebolo, preto žalobca 2) nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal tým, že od brata mal vedomosť o tom, že otec nič nepotrebuje, lebo je o neho postarané. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že dôvodom vydedenia nebolo neposkytnutie potrebnej pomoci, ale neprejavenie
opravdivého záujmu. V podanom odvolaní žalobca 2) uvádza, že dokazovaním je preukázané, že otec s bratom boli (hoci aj v zlom) v kontakte. Netvrdí, že v kontakte s otcom bol aj on. O otcovi mal mať informácie od brata, k čomu ho súd nevypočul, ku ktorej námietke odvolací súd uvádza, že je vždy vecou žalobcov, na akých skutočnostiach a tvrdeniach založia svoj procesný útok a akými dôkazmi svoje tvrdenia preukážu. Žalobca bol pred súdom prvej inštancie vypočutý, právo vypovedať mu nebolo upreté, preto nie je dôvodné námietka, že ho súd nevypočul k tomu, že mal o poručiteľovi informácie od žalobcu 1). Riešenie skutkovej otázky je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri riešení sa súd zameriava na skutkové okolnosti, významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo, alebo malo stať, čo ne (urobil) žalobca alebo žalovaný, čo ne (bolo) dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť, či nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. V posudzovanej veci odvolací súd nemal dôvod vstúpiť do modifikácie skutkového stavu, tento považoval za správne zistený a námietky žalobcu o nesprávnych skutkových zisteniach za neopodstatnené.
16. V zmysle ustálenej judikatúry (napríklad sp. zn. 7Cdo/271/2021) skutková podstata vydedenia v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu, ani takéhoto dôvodu, nestačí subjektívny pocit poručiteľa. Opravdivý záujem znamená, že záujem je úprimný, vážny, dlhodobo prejavovaný, vyjadruje záujem o život, zdravie a blaho poručiteľa, inými slovami, ide o reálny kontakt, komunikáciu, starostlivosť, prejavy úcty, či rodinnej väzby. Žalobcom 2) nebolo preukázané, že sa žalobca 2) o poručiteľa reálne zaujímal, že mal s poručiteľom reálny kontakt. Žalobca 2) si pred súdom prvej inštancie potom, ako bol otec umiestnený v DSS, vôbec nespomenul, ako záujem prejavoval, preto v okolnostiach danej veci nie je ani relevantná námietka žalobcu „koľkokrát sa človek má pokúšať o kontakt s inou osobou, ktorá ho odmieta“. Bez právnej relevancie sú rovnako námietky, že treba brať ohľad na okolnosti daného prípadu a skúmať, čo bolo dôvodom minimálneho kontaktu, keď zo skutkových zistení vyplynulo, že žalobca 2) od roku 2016 nemal s poručiteľom žiaden kontakt. Z hľadiska posúdenia, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, je súdnou praxou ustálené, že uvedenú otázku je potrebné posudzovať aj z hľadiska toho, či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí a nejde o situáciu, keď mu je tento stav ľahostajný, prípadne, keď k nemu sám i podstatne prispel. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca 2) si nevedel spomenúť, akým spôsobom sa o poručiteľa zaujímal, avšak zo spisu nevyplynulo, že by nezáujem žalobcu 2) o poručiteľa zavinil sám poručiteľ, že poručiteľ kontaktoval žalobcu 2) vyčítavými, negatívnymi SMS správami, že poručiteľ nemal záujem stýkať sa so žalobcom 2). Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že na základe v konaní vykonaného dokazovania, jeho vyhodnotenia a zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie dôvodne za preukázané, že v danej veci boli splnené dôvody pre vydedenie v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, preto dôvodne žalobu vo vzťahu k žalobcovi 2) zamietol.
17. Nakoľko odvolacie námietky žalobcu 2) neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku IV. a výroku VII., odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
18. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1. až 5. rade, preto odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1) až 5) priznal proti žalobcovi 2) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
19. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).