Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoCsp/19/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobkyne: Ahoj, a.s., IČO: 48 113 671, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., IČO: 47 232 471, Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. A. XXX/ XX, A., o 8.704,39 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta ( ďalej aj ,,súd prvej inštancie“ ) č. k. -96 zo dňa 14. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie o zaplatenie istiny vo výške 340 eur zastavil, výrom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 2.140,02 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 102,55 eur v mesačných splátkach vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku, prvú splátku vo výške 62,42 eur a ďalšie splátky vo výške 62,29 eur s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane splatný celý dlh, výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom IV. žalovanému nepriznal voči žalobkyni náhradu trov konania.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení ( ďalej aj ,,Obch. z.“ ), , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej len „ ZoSÚ “ ).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobkyňa ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 6.4.2021 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 2104001566, na základe ktorej poskytla žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý ho však neuhrádzal v dohodnutých splátkach, preto ho zosplatnila k 20.12.2021, o čom žalovaného upovedomila listom z 25.3.2022. Taktiež mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný uhradil žalobkyni podľa prehľadu splátok a úhrad do 12.7.2024 sumu 3.346,10 eur, dňa 13.8.2024 sumu 170 eur, následne po podaní žaloby dňa 13.9.2024 sumu 170 eur a dňa 14.10.2024 sumu 170 eur. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, mal žalovaný povinnosť vrátiť žalobkyni poskytnutý úver v 96 mesačných splátkach so splatnosťou poslednej splátky ku dňu 20.4.2029 s tým, že istina úveru predstavovala 11.900 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa porušila svoje povinnosti posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v dôsledku čoho v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 uvedeného zákona nebola oprávnená vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové

splatenie spotrebiteľského úveru ( viď odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 22-28 ) nevzniklo jej právo na zosplatnenie úveru t. j. nemala oprávnenie vyhlásiť jeho okamžitú splatnosť.

4. Proti výrokom III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie, t. j. proti zamietnutiu zvyšnej časti žaloby a proti trovám konania podala žalobkyňa odvolanie, opierajúc ho o odvolacie dôvody podľa – porušenie práva na spravodlivý proces, podľa – nesprávne skutkové zistenia zistené z vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie a ) – nesprávne právne posúdenie. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že neskúmala bonitu, keď nereálne a protizákonne požaduje, aby veriteľ zisťoval životné náklady spotrebiteľa nad rámec zákona. Skúmanie bonity bolo dostatočné, príjem žalovaného bol overený v Sociálnej poisťovni, všetky úverové záväzky boli preverované cez SRBI/EURISC, žalovaný v žiadosti uviedol rodinný stav a absenciu vyživovacej povinnosti, išlo o refinančný úver, ktorý znížil jeho splátkové zaťaženie. Nezohľadnil ZoSÚ, teda metodiku výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať podľa opatrenia NBS – ktorá v sebe už zohľadňuje ďalšie životné náklady. Svojvoľne vyložil ZoSÚ - veriteľ podľa nej nie je povinný zisťovať individuálne náklady na stravu, energie, bývanie atď. Neodôvodnene aplikoval sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti, keďže nebol splnený predpoklad „ hrubého porušenia povinností “. Mal priznať úroky, úroky z omeškania a poplatky, pretože zosplatnenie bolo oprávnené. A nakoniec namietala výrok o trovách, kde mala byť aspoň čiastočne úspešná.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( úmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku ( ).

6. Predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie istiny v sume 8.704,39 eur, úroku v sume 9.142,47 eur, úroku z omeškania v sume 1.422,04 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 8.704,39 eur od 14.8.2024 do zaplatenia. Súd prvej inštancie výrokom I. konanie o zaplatenie istiny vo výške 340 eur zastavil, výrom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 2.140,02 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 102,55 eur v mesačných splátkach vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku, prvú splátku vo výške 62,42 eur a ďalšie splátky vo výške 62,29 eur s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane splatný celý dlh, výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že veriteľ porušil svoje povinnosti posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v dôsledku čoho v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 uvedeného zákona nebola oprávnená vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a výrokom IV. žalovanému nepriznal voči žalobkyni náhradu trov konania.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa odvodila svoj nárok voči žalovanému výlučne z tvrdenia, že úver sa stal predčasne splatným z dôvodu porušenia zmluvných povinnosti žalovaným. Účinnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti bola týmto rozhodujúcim skutkovým základom žaloby. Ako správne uviedol súd prvej inštancie a ako vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, predčasná splatnosť úveru môže byť vyhlásená len za predpokladu, že veriteľ pred uzavretím zmluvy riadne posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať úver v súlade s § 7 ZoSÚ.

8. V danej veci však žalobkyňa nepreukázala, že postupovala s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, keďže nezisťovala žiadne individuálne údaje o výdavkoch a ekonomickej situácii žalovaného, neoverovala jeho rodinnú situáciu, ani pravidelné mesačné náklady, ale vychádzala len z formálne deklarovaných údajov a z údajov o príjme zo Sociálnej poisťovne. Takýto postup bol Najvyšším súdom SR opakovane vyhodnotený ako hrubé porušenie povinnosti veriteľa, ktoré zakladá nielen neúčinnosť

vyhlásenia predčasnej splatnosti, ale aj následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ.

9. Odvolací súd preto považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že k účinnému vyhláseniu predčasnej splatnosti nedošlo. Ak žalobkyňa založila svoju žalobu výlučne na uplatnení celého zvyšku úverovej istiny z titulu údajnej okamžitej splatnosti, a táto právna konštrukcia bola nesprávna, potom jej nárok nebolo možné v tejto časti priznať. Tento právny záver musí vychádzať zo skutkového a právneho stavu tvrdeného žalobkyňou, pričom súd prvej inštancie nesmie nahrádzať dispozičnú zásadu vlastnými úvahami nad rámec uplatnených tvrdení.

10. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o časti istiny postupoval nad rámec žalobného návrhu, pretože žalobkyňa žiadala plnenie založené na predčasnej splatnosti. Ako vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ( porovnaj ), rozhodnutie ultra petitum predstavuje porušenie dispozičnej zásady, zakotvenej v , podľa ktorej súd nemôže priznať plnenie z iného skutkového základu, ako bol tvrdený žalobcom. Ak by súd prvej inštancie posudzoval a priznal napr. plnenie už splatných splátok v zmysle pôvodnej úverovej zmluvy, prekročil by rámec žaloby a rozhodol o inom nároku, než aký bol do konania predložený.

11. V danom prípade však už nebolo možné preskúmať výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, pretože nebol napadnutý odvolaním žalovaného a nadobudol právoplatnosť ( dispozičný princíp podľa ).

12. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní žalobkyne, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov SR. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( ). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi ( ). Do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ( ), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania ( ).

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. vo veci samej a i v závislom výroku IV. o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdil.

14. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

15. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v odvolacom konaní zostal pasívny a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli ( R 72/2018 ).

18. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( C. s .p. ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( C. s .p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).